Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/112/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne: S. H., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, P. - W. E., t. č. X. XXX/X, H. J. S. zastúpenej Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, P. - W. E., zastúpenému JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, Čadca, IČO: 35 675 071, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -209 zo dňa 17. 06. 2021, takto

rozhodol:

Späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. z r u š u j e .

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že žalovaný j e p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni sumu 18 238,44 eur v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov o rozvode manželstva tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal byt č. XX na X. poschodí obytného domu č. XXX, vchod U. na parcele CKN 3338, LV č. XXXX, kat. úz. P. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a pozemku 6339/438410 v hodnote 60 000,- eur a hnuteľné veci v hodnote 2 580,- eur. Zároveň sa stal preberateľom úverov v N. N. so zostatkom 16 154,12 eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci v sume 1 617,- eur a stala sa preberateľkou úveru so zostatkom vo výške 2 622,- eur (výrok I.). Ďalším výrokom zaviazal súd žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 15 616,- eur v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (II.) a zároveň žalobkyňu a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie BSM každého z nich v sume 1 045,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Výrokom IV. súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 5 477,- eur, v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku v rámci širšieho vyporiadania BSM titulom osobného vlastníctva žalovaného vloženého do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Posledným výrokom (V.) rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , a , resp. o trovách konania rozhodol podľa . Súd vychádzal z toho, že návrh na vyporiadanie BSM bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Špecifikované boli hnuteľné veci, nehnuteľnosti, ako aj veci osobného vlastníctva bývalých manželov vynaložené na nadobudnutie vecí spoločných. Hodnotu jednotlivých hnuteľných

vecí, resp. nehnuteľností ustálili účastníci dohodou, tieto nerozporovali. Pri vyporiadaní BSM vychádzal súd z princípu, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil spôsob vyporiadania vecí, a to tak, že byt č. XX by prikázal súd do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaného. Dôvodila tým, že žalovaný je v spore pasívny a nevykonáva kroky na to, aby získal bonitu, z ktorej by bol schopný žalobkyňu vyplatiť. Pripustila, že v prvotnom návrhu adresovanom súdu navrhla prikázať byt do vlastníctva žalovaného, avšak v tom čase ešte nebola natoľko zjavná pasivita pri získavaní bonity na výplatu. Naopak je to v súčasnej dobe žalobkyňa, ktorá sa snaží získať peniaze na výplatu žalovaného, a to z bankového úveru. Namietala tiež nesprávnosť výpočtu výplaty pre žalobkyňu, keď súd pochybil a dvakrát nesprávne odrátal sumu 5 477,- eur, pričom suma výplaty pre žalobkyňu má byť buď 21 093,- eur a potom by platil bod IV., že má vyplatiť žalovanému sumu 5 477,- eur, čím by čistá výplata pre žalobkyňu predstavovala sumu 15 616,- eur alebo vypustiť bod IV. rozsudku, nakoľko podľa súčasného rozhodnutia súdu by výplata pre ňu predstavovala iba sumu 10 139,- eur, čo nezodpovedá realite. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu zmenil a vyporiadal spoluvlastníctvo podľa jej návrhu, v zmysle ktorého by jej bol prikázaný byt č. XX na X. poschodí obytného domu č. XXX vchod U. v meste P., pričom by získala do výlučného vlastníctva aj všetky hnuteľné veci. Aktíva by u nej predstavovali sumu 64 197,- eur a aktíva u žalovaného by predstavovali sumu 0,- eur a žalovaný by bol zároveň preberateľom úverov spolu vo výške 16 154,12 eur. Titulom vyporiadania BSM by mu žalobkyňa vyplatila sumu 22 710,44 eur. Titulom širšieho vyporiadania by mu vyplatila sumu 5 477,- eur, resp. aby súd výrok II. rozsudku zmenil tak, že na vyporiadanie je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 21 093,- eur v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu. Navrhol, aby bol odvolacím súdom potvrdený. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sama navrhla, aby byt č. XX v P. bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že by ju z hodnoty bytu vyplatil. Žalovaný v byte naďalej býva, pričom bývalá manželka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala. Obava z prípadného nevyplatenia finančných prostriedkov z jeho strany je neopodstatnená, nakoľko má prísľub z finančnej inštitúcie poskytujúcej úvery, že mu úver na vyplatenie žalobkyne bude poskytnutý.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. potvrdil, resp. výrok IV. v zmysle ako nadbytočný zrušil. Súd zároveň v zmysle nepripustil späťvzatie žaloby.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, príslušného obsahu spisového materiálu, ako aj vyhodnotením obsahu odvolania dospel k záveru, že prvoinštančný súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Odvolací súd zrušenie rozsudku a zmenu výšky vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM zdôvodňuje len nesprávnym matematickým výpočtom vyrovnávajúceho podielu, resp. nadbytočným výrokom, keď bolo potrebné plnenie aj po zohľadnení tzv. širšieho vyporiadania stanoviť len jednou sumou. Čo sa týka vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Nesprávny tak bol len matematický výpočet výšky vyrovnávacieho podielu.

6. Návrh na vyporiadanie BSM je návrhom v zmysle ust. a súd tak nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Je však povinný zisťovať, čo do BSM patrí. Vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva spravidla patrí obom manželom, ak sú nažive. Pri vyporiadaní sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, i keď nie je vylúčené, aby boli podiely určené v inom pomere. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého

z manželov. Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho výlučného vlastníctva.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzal z vyššie uvedených základných princípov a zásad. V súlade s prednesmi účastníkov a predloženými dôkazmi zistil masu BSM a veci a práva rozdelil v zmysle návrhu samotných účastníkov. V odvolaní žiadala žalobkyňa zmeniť spôsob vyporiadania a prikázať jej do výlučného vlastníctva byt a hnuteľné veci s tým, že by vyplatila žalovaného. V tomto smere súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, pričom zistil, že v byte naďalej býva žalovaný. Žalobkyňa sa aj s deťmi z bytu odsťahovala. Pri vyplatení z hodnoty bytu a hnuteľných vecí ani jeden z účastníkov nemal finančnú hotovosť a deklarovali len možnosť získať finančné prostriedky pôžičkou alebo úverom. Keďže na užívanie bytu je v súčasnej dobe viac odkázaný bývalý manžel, aj odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, je správne. Čo sa týka samotného výpočtu, tu bola námietka odvolateľky dôvodná. Súd prvej inštancie stanovil aktíva BSM sumou 64 197,- eur a pasíva sumou 18 776,12 eur. Súd zároveň stanovil sumu 5 477,- eur ako hodnotu, ktorú zo svojho výlučného majetku vynaložil žalovaný na majetok spoločný. Súd prvej inštancie dospel k čistej hodnote BSM sumou 45 420,- eur, po vydelení dvoma dospel k sume 22 710,44 eur. Keďže žalobkyňa dostala aktíva v hodnote 1 617,- eur, po odpočítaní od sumy 22 710,44 eur je jej výsledná hodnota 21 093,44 eur, čo je výplatok, ktorý jej žalovaný mal vyplatiť titulom vyporiadania BSM. Po odpočítaní sumy 5 477,- eur jej mal vyplatiť sumu 15 616,- eur. Vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie súd uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania BSM sumu 15 616,- eur, ale zároveň ešte vo výroku IV. uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému 5 477,- eur (uvedenú sumu 5 477,- eur tak započítal dvakrát). Vzhľadom k nepresnosti výpočtu odvolací súd vychádzajúc z tej istej masy BSM aktív a pasív dospel k záveru, že aktíva spolu predstavujú sumu 64 197,- eur a pasíva spolu predstavujú sumu 18 776,12 eur. Žalobkyňa má aktíva v sume 1 617,- eur, pasíva v sume 2 622,- eur. Je teda mínus 1 005,- eur. Žalovaný má aktíva v hodnote 62 580,- eur, pasíva 16 154,12 eur. Má teda plus 46 425,88 eur. Čistá hodnota BSM predstavuje sumu 45 420,88 eur po vydelení dvomi podiel každého z bývalých manželov predstavuje 22 710,44 eur. Žalobkyňa má tak mať 22 710,44 eur, v skutočnosti má mínus 1 005,- eur. Spolu by mala teda dostať 23 715,44 eur (aby reálne mala sumu 22 710,44 eur). Žalovaný má mať podiel vo výške 22 710,44 eur, v skutočnosti má podiel vo výške 46 425,88 eur. Má teda viac o 23 715,44 eur (o túto sumu potom musí žalobkyňa dostať viac, aby sa vyrovnal jej podiel). Odvolací súd zohľadnil aj sumu 5 477,- eur, ktorú súd prvej inštancie stanovil ako výšku osobného majetku žalovaného vloženú do spoločného majetku, a teda túto by mal dostať späť. Zo sumy 23 715,44 eur, ktorú by mala dostať vyplatenú na vyrovnanie podielu žalobkyňa, odpočítal jej záväzok vyplatiť žalovanému sumu 5 477,- eur a potom výsledná suma predstavuje 18 238,44 eur a na túto sumu zaviazal súd žalovaného s povinnosťou ju vyplatiť žalobkyni v lehote dvoch mesiacov. Ostatné výroky, ktorými súd rozdelil účastníkom hnuteľné veci, ako aj povinnosti vyplývajúce z úverov (dlhy) potvrdil tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie. Správny bol aj výrok o súdnom poplatku, keďže suma BSM sa nemenila. Súčasťou potvrdených výrokov bol aj výrok o trovách konania s tým, že pri vyporiadaní BSM nemožno konštatovať, že by jeden z bývalých manželov mal vo veci úspech, nakoľko vyporiadanie BSM bolo v záujme obidvoch.

8. Čo sa týka späťvzatia, ktoré pred rozhodnutím súdu druhej inštancie bolo doručené zo strany žalobkyne, je potrebné uviesť, že žalovaný podaním zo dňa 15. 02. 2022 nesúhlasil so späťvzatím a ako vážne dôvody pre takýto postup uviedol uplynutie trojročnej lehoty od zániku BSM, v ktorej by mohol vyporiadať BSM v prípade, že by došlo k späťvzatiu, ako aj z dôvodu, že nemieni zotrvať so žalobkyňou v podielovom spoluvlastníctve. Navyše, v tomto prípade už po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie splácal jednotlivé úvery, ktoré mu boli prikázané z titulu vyporiadania BSM a došlo by tak k jeho ekonomickému poškodeniu. Z týchto dôvodov potom súd späťvzatiu žaloby nevyhovel, späťvzatie nepripustil a pokračoval v odvolacom konaní.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd tak, že žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní (rozsah plnenia bol upravený v jej prospech), priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu ( v spojení s ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).