Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/309/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu K. M., nar. X.X.XXXX, K., Z. 5, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie sumy 927,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 19Csp/89/2017-169 z 18.4.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500081385 uzatvorenej medzi stranami sporu 24.9.2014 je neplatná, že II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 927,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.4.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a III. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Osobitne poukázal na to, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy, pričom svoju žiadosť odôvodnil existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere, súčasne zamestnávateľovi predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti 21.3.2017 žalobca tunajšiemu súdu doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd tomuto návrhu vyhovel (sp. zn. 15C/11/2017) a súčasne uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, na základe čoho žalobca podal predmetnú žalobu. Ďalej súd uviedol, aké listinné doklady k žalobe pripojil žalobca, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný vo vzťahu k prvej časti petitu žaloby namietal neprípustnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu s poukazom na § 137 písm. c) a písm. d) a vo vzťahu k druhej časti petitu žaloby namietal miestnu nepríslušnosť súdu s odôvodnením, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným nie spotrebiteľským vzťahom, pričom poukázal na uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015. Citujúc znenie § 1 ods.1,2,8, § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm. a) zák. č.129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, § 34, § 43a ods.1, § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 451 ods.1,2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, § 336 ods.1,2,3,4 CSP, § 335 ods.1,2,3 CSP, § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 5a ods.1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 39 Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že predmetom sporu je nárok

žalobcu 1/ na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500081385 z 24.9.2014 a 2/ o zaplatenie sumy 927,25 eur s prísl., ktoré nároky žalobca založil na nespornom skutkovom tvrdení, podľa ktorého strany sporu uzatvorili v písomnej podobe 24.9.2014 a 19.12.2014 zmluvy o úvere č. 8500081385 a č. 8500096580 s náležitosťami v nich bližšie stanovenými, na základe čoho žalovaný vyplatil žalobcovi reálne čiastku 2 592 eur (1 242 + 1 350), titulom schváleného úveru 1380 eur a 1500 eur, z ktorých žalobca vrátil doposiaľ sumu 3 519,25 eur, a to realizovanými zrážkami zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy z 24.9.2014 a z 19.12.2014. Sporným tiež nie je okolnosť, že v danom prípade žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný vystupoval ako dodávateľ, pričom žalobca 1/ 22.9.2014 podal a podpísal písomný návrh na uzatvorenie zmluvy na listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081385 s náležitosťami uvedenými pod bodom 5. listiny a žalovaný predmetnú listinu podpísal 24.9.2014 s náležitosťami uvedenými pod bodom 6. listiny a 2/ 15.12.2014 podal a podpísal písomný návrh na uzatvorenie zmluvy na listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500096580 s náležitosťami uvedenými pod bodom 5. listiny a žalovaný predmetnú listinu podpísal 19.12.2014 s náležitosťami uvedenými pod bodom 6. listiny. Medzi stranami sporu bol založený spotrebiteľský vzťah na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorá je upravená osobitným zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež Občianskym zákonníkom, príp. Obchodným zákonníkom ako všeobecnými právnymi normami. V danom prípade zák. č. 129/2010 Z.z. ako osobitný zákon vo vzťahu k stanovuje vo svojom § 9 ods.1, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu s tým, že nedodržanie písomnej formy zmluvy má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť [§ 11 ods.1 písm. a) tohto osobitného zákona]. Základná právna úprava tzv. technologického procesu vzniku zmluvy ako právneho úkonu je upravená v § 43a a nasl. a rieši vznik zmluvy na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia s tým, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods.2 . Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedôjde, ak prijatie návrhu obsahuje výhrady, zmeny alebo doplnky, teda ide o odpoveď, z ktorej vyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy, nie vymedzenie obsahu zmluvy inými slovami. Porovnaním písomného návrhu na uzavretie predmetných zmlúv a písomného prijatia ich návrhov možno dospieť k záveru, že žalovaný ako veriteľ a súčasne ako druhá zmluvná strana, ktorej bol návrh na uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere určený, prijal návrh s odlišným obsahom, pretože akceptácia návrhu (údaje v bode 6. Žiadosti) uvádza vo vzťahu k úveru podľa zmluvy zo septembra 2014 výšku RPMN za úver (v %): 25,80 v porovnaní s údajom Predpokladaná RPMN za úver (v %): 26,18 uvedeným v predmetnom návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. Žiadosti tejto zmluvy a akceptácia návrhu (údaje v bode 6. Žiadosti) uvádza vo vzťahu k úveru podľa zmluvy z decembra 2014 výšku RPMN za úver (v %): 25,52 v porovnaní s údajom Predpokladaná RPMN za úver (v %): 26,17 uvedeným v predmetnom návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. Žiadosti tejto zmluvy. Na základe uvedeného právne uzavrel, že žalovaný odmietol podaný návrh z 22.9.2014 a návrh z 15.12.2014 na uzatvorenie zmlúv a ich prijatie so zmenami je novým návrhom, ktorý žalobca následne písomne neprijal, preto nedošlo k dojednaniu zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami písomne. A teda, hoci nepochybne reálne došlo k poskytnutiu úveru, tento vzhľadom na nedodržanie jeho písomnej formy v oboch prípadoch je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Pokiaľ žalobca splácal úver splátkami, v ktorých boli nepochybne úroky a poplatky zahrnuté, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu. V danom prípade pokiaľ žalobca prijal od žalovaného titulom poskytnutých úverov finančné prostriedky v celkovej sume 2 592 eur (1 350 + 1 242), z ktorej žalovanému vrátil 3 519,25 eur, v konečnom dôsledku sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu práve o žalovanú sumu 927,25 eur. Pretože žalovaný do dnešného dňa nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v uplatnenej výške 927,25 eur, súd ho predmetným rozsudkom zaviazal na zaplatenie sumy 927,25 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške 5 % ročne od 19.4.2017 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v tejto časti (II. petit rozsudku). Iba pre upresnenie uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od požadovaného dátumu 19.4.2017, pretože napriek výzve zástupcu žalobcu nezaplatil dlh v poskytnutej lehote do 18.4.2017 (§ 563 . Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal tiež určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500081385 uzatvorenej medzi stranami sporu 24.9.2014, pre ktorý druh žaloby sa súd v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to v súlade s § 137 písm. c) časti vety do bodkočiarky, keďže v danom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto

určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. b) tohto ustanovenia (to neplatí v prípade predpokladanom v § 137 písm. c) za bodkočiarkou, čo ale nie je prejednávaný prípad). Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v prejednávanej veci súd nemohol neprihliadnuť na tú nespornú skutkovú okolnosť, podľa ktorej Okresný súd Košice I uznesením z 21.3.2017, sp. zn. 15C/11/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.10.2017, vo svojom rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k identickým stranám sporu uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081385 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 24.9.2014 za súčasného uloženia povinnosti žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve. V zmysle § 335 a 336 OSP pritom vyplýva, že nepodaním takejto žaloby v lehote alebo zamietnutím takejto žaloby, príp. jej odmietnutím, tiež zastavením konania nastupuje ex offo postup súdu pristúpiť k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia, čo by v praxi znamenalo, že žalovanému by nič nebránilo pokračovať v realizácii výkonu zrážok zo mzdy na základe predmetnej Dohody, pričom za súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru z 24.9.2014 by nepochybne dochádzalo na strane žalovaného k ďalšiemu prijímaniu plnenia bez právneho dôvodu v podobe bezdôvodného obohatenia, takže žalobcovi by nezostávalo nič iné, než sa domáhať jeho vydania podaním ďalšej žaloby. Žalobca nemá iný právny prostriedok ochrany, ktorým by predišiel podaniu ďalšej žaloby o plnenie, preto zhodnotením doteraz uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Pokiaľ v prejednávanej veci posúdil poskytnutý spotrebiteľský úver z 24.9.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy sa opiera o nastavenie výšky mesačných splátok a ich počet z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, teda v zrážkach zo mzdy nepochybne sú zahrnuté tiež úroky a poplatky, na ktoré žalovaný nemá právny nárok, je potrebné celú Dohodu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože hoci jej dojednanie nie je v rozpore s § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov spojení s § 551 Občianskeho zákonníka, svojim obsahom (t.j. nastavenými splátkami - ich počtom a výškou) obchádza zákon, pretože hoci Dohoda ako právny úkon nie je v rozpore s § 551 a ani s § 5a zák. č. súlade 250/2007 Z.z., svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho zmysel obchádzajú, pretože Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok vo vzťahu ku spotrebiteľskej zmluve, síce platnej, ale súčasne bezúročnej a bezpoplatkovej, umožňuje postihnúť dojednanými zrážkami zo mzdy žalobcu ako dlžníka voči žalovanému časť peňažných prostriedkov, ktorá predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Takýto právny úkon je potrebné považovať za protiprávny úkon, ktorý má za následok jeho absolútnu neplatnosť, na základe čoho súd žalobu v časti jej prvého petitu posúdil ako dôvodnú a vyhovel jej (I. petit rozsudku). K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti danej zo strany žalovaného súd v súlade s § 42 uvádza, že v danom prípade predmetom sporu je tiež vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného získaného na základe plnenia zo zmluvy o úvere, ktorú súčasne je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, pre ktorý prípad predmetný spor je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský spor, kedy podľa § 19 písm. d) je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor, alebo o konanie o sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Na posúdenie charakteru predmetného nároku ako nároku zo spotrebiteľského sporu súd podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 10.5.2012 sp. zn. IV.ÚS 238/2012. Žalobca námietku miestnej nepríslušnosti síce uplatnil včas, súd ju však z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za dôvodnú, teda na ňu neprihliadol a spor prejednal a rozhodol ako miestne príslušný súd. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 . 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 188 - 189) a to proti výroku o plnení a výroku o trovách konania odvolanie a jeho podanie odôvodnil nasledovne: I. Súd v napádanom rozsudku vychádzal zo záveru, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081385 a 8500096580, pretože sa jej účastníci nedohodli na RPMN, nakoľko návrh na uzavretie

zmluvy a jeho prijatie obsahujú odlišné hodnoty tohto údaju. Po právnej stránke potom konajúci súd odkázal na § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nedošlo k vzniku zmluvy. Závery súdu a rozhodnutie nadväzujúce na tieto závery žalovaný napáda preto, že súd prvom rade nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdí, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nieje možné dohodnúť. Tvrdí, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Citoval znenie § 2 písm. i),l) zák. č. 129/2010 Z.z. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zák. č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere"), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zák. č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN" uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol" žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súdu dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že otázka „dohody" o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zák. č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad možno poukázať na to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka daná právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností tvrdí, že súd nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Ďalej citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v uznesení č. k. 5Co/839/2016 z 29.6.2016 a uviedol, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ak teda súd dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, potom tento záver súdu je vecne nesprávnym. Ak by aj prijal záver súdu o dohodovaní RPMN, potom jeho dôsledkom okrem iného by bolo to, že napríklad pri uzatváraní zmlúv dištančným spôsobom by nikdy nemohlo dôjsť vlastne k vzniku zmluvy. Ak by hodnota RPMN mala byť vždy potvrdzovaná (ako predpoklad vzniku zmluvy), tak zmluva by vznikala okamihom, kedy by nastali účinky úkonu každej zo strán, s ktorými zákon spája vznik zmluvy. Tým by bolo doručenie prijatia návrhu (návrhu hodnoty RPMN). Ak by však dohoda o RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, potom až uvedeným okamihom by dochádzalo k vzniku zmluvy, čo by ale znamenalo, že by sa hodnota RPMN znovu musela počítať a takto vypočítaná hodnota opätovne oznámiť dlžníkovi. Celý proces by takto pokračoval vlastne do nekonečna. Na základe uvedeného žalovaný napáda rozsudok č.k. 19Csp/89/2017 z 18.4.2018 z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a záverov a pre nesprávne právne posúdenie, teda podľa § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne, uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného odvolania. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 210 - 212), ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v tomto odvolaní považuje za nesprávne, pričom k odvolaniu žalovaného uvádza nasledovné: čl. I K neplatnému uzavretiu zmlúv o úvere žalovaný vo svojom odvolaní napáda právne závery o neplatnom uzavretí zmlúv o revolvingovom úvere, resp. o neprijatí návrhov na uzavretie zmlúv,

a to z dôvodu, že hodnoty RPMN v bode 5 úverových zmlúv (v návrhu na uzavretie zmlúv) sú odlišné od hodnôt RPMN uvedených v bode 6 (prijatiach návrhov) predmetných zmlúv. S tvrdeniami žalovaného o nesprávnom právnom posúdení tejto skutočnosti žalobca nesúhlasí a poukazuje na to, že obligatórne údaje obsiahnuté v predmetných úverových zmluvách (v bode 6) boli do zmlúv doplnené až po prijatí návrhov na uzavretie zmlúv z jeho strany, pričom niektoré údaje doplnené do bodu 6 sa navyše líšia od údajov obsiahnutých v bode 5 úverových zmlúv. V zmysle § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka sa prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny považuje za nový návrh. Poukázal na tú skutočnosť, že po zaslaní žiadostí o poskytnutie revolvingových úverov (návrhov na uzavretie zmlúv) boli tieto žiadosti doplnené o údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene niektorých údajov (napr. hodnoty RPMN). Práve toto doplnenie údajov s odlišnými parametrami úveru do bodu 6 predmetných zmlúv žalobca považuje za prijatie návrhov s dodatkami, ktoré sa považujú za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v prejednávanom prípade došlo k novým návrhom na uzavretie zmlúv (tým, že návrhy na uzavretie zmlúv boli doplnené a zmenené), nemohlo tak dôjsť k platnému uzavretiu týchto úverových zmlúv, nakoľko zmeny návrhov považované za nové návrhy neboli druhou zmluvnou stranou - spotrebiteľom prijaté, a to už vôbec nie písomne, tak ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmysle uvedeného preto potrebné v prejednávanom prípade dospieť k záveru, že v prípade predmetných úverových zmlúv nedošlo k ich platnému uzavretiu, na základe čoho sa tak v plnom rozsahu stotožnil „z“ rozhodnutím súdu „prvého stupňa“ a súhlasí s ním. Skutočnosť, že takýmto spôsobom uzavretú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú bola judikovaná už vo viacerých prípadoch (aj v konaniach proti samotnému žalovanému), z ktorých príkladmo uviedol: Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 9.12.2014, vydané pod sp. zn.: 13Co/1266/2014, 17Co/233/2016. Na základe uvedeného je tak žalobca aj naďalej toho názoru, že v prípade predmetných úverových zmlúv nedošlo k ich platnému uzavretiu. čl. II K princípu právnej istoty - V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že jedným z atribútov civilného sporového konania a právneho štátu je zásada právnej istoty, čo vyjadruje, že strana konania môže očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V zmysle uvedeného poukázal a citoval z aktuálneho znenia čl. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP. V rámci rozhodovania to konštatoval aj NS SR sp. zn.: 5ECdo/192/2014, 6MCdo/9/2012. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu „prvého stupňa“ v napádanom rozsahu ako vecne správne. 5.Rozsudok, v I. výroku, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367ods.1,3 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 8.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 9.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11.K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 12.Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. 13.Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 14.Podľa § 9 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 15.Podľa § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 16.Odvolací súd rovnako poukazuje na Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I čl. 3 písm. g/, podľa ktorého celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; preto možno uzavrieť, že v predmetnej zmluve a návrhu zmluvy/žiadosti bolo uvedené rozdielne RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť. 17.Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. 18.Tvrdenie žalovaného, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) si účastníci zmluvy vôbec legálne nemohli dohodnúť je nesprávne. RPMN je údaj, z ktorého spotrebiteľ vie posúdiť výhodnosť resp. nevýhodnosť poskytnutého úveru, keďže do jeho výpočtu sa zahŕňajú položky ako sú

náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere. Nemožno dohodnúť len spôsob jeho výpočtu ktorý je presne zákonom stanovený. 19.Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho právneho názoru, že uvedeným rozdielnych RPMN v návrhu a schválenom úvere sa žalovaný odchýlil od zákona o spotrebiteľských úveroch v otázke stanovenia výšky RPMN a neuzatvoril zmluvu v zmysle podaného návrhu. V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pritom postačuje len možnosť, aby bol spotrebiteľ uvedený do omylu. RPNM, podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Nové údaje smerom ku žalobcovi predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobca takýto nový návrh akceptoval. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobcu byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany konania zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených. 20.Okrem skutočností uvedených v bodoch 16 - 19 je nutné zdôrazniť, že RPMN nebolo vypočítané správne, lebo nezahŕňa všetky náklady spojené s úverom, ktoré vznikli na základe dohody o poskytovaní služieb z 24.9.2014 a 19.12.2014, lebo ide o platby, ktoré bezprostredne súvisia s úverom a tým, že ich žalovaný dohodol osobitnou dohodou mal snahu obísť zákon a vyhnúť sa ich zahrnutiu do výpočtu RPMN. 21.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalobcovi. 26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.