Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26S-56-2019.pdf
PDF · 191.46 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, K., zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Andrej Gara, sídlo Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO/BEZ/2019/3670, O-176/2019 z 10.07.2019 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:
2. Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len „inšpektorát práce“) vykonal inšpektormi práce vo vzťahu k zamestnávateľovi v postavení kontrolovaného subjektu, ktorým bol žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ s obchodným menom V. U. - U. C., s miestom podnikania H. XX, K., zapísanému v živnostenskom registri pod IČO: XX XXX XXX, inšpekciu práce, a to dňa 27.03.2018 u žalobcu na pracovisku v areáli spoločnosti Arden Equipment Slovakia v Priemyselnom parku Géňa, Talianska ulica 3/5570, Levice, a dňa 25.07.2018 na inšpektoráte práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“).
2.1. Počas inšpekcie práce na pracovisku žalobcu dňa 27.03.2018 bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na uvedenom pracovisku kontrolovaného subjektu, a to P. A., J. A. a V. B., o čom bol spísaný zoznam kontrolovaných osôb, na ktorom sa nachádza vlastnoručný podpis týchto osôb s uvedením ich dátumov narodenia, bydliska a opisu vykonávanej práce. So všetkými kontrolovanými osobami boli inšpektorátom práce spísané zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. J. A. a V. B. po poučení o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o tom, že kto úmyselne podal nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie pred orgánom štátnej správy, dopúšťa sa priestupku, v podstate zhodne na otázky inšpektorov práce do zápisníc uviedli, že v daný deň (t. j. 27.03.2018) pracujú na predmetnom pracovisku prvý deň, robia výkopové práce, pracujú približne od 08:30 hod. Na otázku, kto je ich zamestnávateľom,
resp. pre koho vykonávajú prácu, uviedli, že pre žalobcu, ktorého súčasne označili aj za osobu, s ktorou sa na práci dohodli. Ďalej obaja zhodne uviedli, že nepodpisovali pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonanej mimo pracovného pomeru a neuzatvorili ani iný právny vzťah (zmluvný občianskoprávny alebo obchodný) a že ku dňu výkonu inšpekcie práce nie sú živnostníkmi ani štatutárnym orgánom právnickej osoby. Na otázku, či majú dohodnutú mzdu, resp. odmenu za vykonanú prácu, odpovedal B. tak, že sa predbežne dohodli na X,- € za hodinu a A. tak, že je platený od „úkolu“. Na oboch zápisniciach (týkajúcich sa tak A. ako aj B.), ktoré sú vlastnoručne podpísané na každej strane, je na ich konci dopísané a osobitne vlastnoručne podpísané vyhlásenie, že rozumejú slovenskému jazyku ako aj otázkam, ktoré im boli kladené.
2.2. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. INA-181-6-2.4/P-A24,A28-18 z 25.07.2018, v ktorom inšpektorát práce konštatoval zistenie nedostatkov, pozostávajúce z porušenia právnych povinností právne i skutkovo špecifikovaných v časti protokolu „zistené nedostatky“. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 25.07.2018 so žalobcom. Po podaní vyjadrenia žalobcu k protokolu inšpektorát práce vyhotovil pod č. INA-181-6-2.4/D-B24,B28-18 dňa 09.08.2018 dodatok č. 1 k uvedenému protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorým ponechal nedostatky uvedené v protokole v platnosti v plnom rozsahu bez zmien.
3. Inšpektorát práce Nitra ako orgán verejnej správy prvého stupňa (ďalej okrem „inšpektorátu práce“ aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) prípisom z 05.03.2019, doručeným žalobcovi dňa 12.03.2019, oznámil podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len „Správny poriadok“) začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej aj len „zákon o inšpekcii práce“) pre porušenie právnych povinností uvedených v protokole. Obsahom prípisu bolo aj poučenie žalobcu o jeho procesných právach podľa § 33 Správneho poriadku, na ktorých realizáciu určil žalobcovi lehotu 8 dní od doručenia oznámenia.
3.1. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním, doručeným orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 20.03.2019.
4. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č.: 55/19/práv., IPNR_KHIP/ ROZ/2019/3144 z 02.04.2019 (doručeným žalobcovi dňa 05.04.2019) podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur na za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z § 3 ods. 2
I. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že ako zamestnávateľ (s obchodným menom V. U. - U. C.) porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 27.03.2018 o 15:15 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - P. A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu spočívajúcu vo vykonávaní výkopových prác na pracovisku Priemyselný park Géňa, areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia, Talianska ulica 3/5570, Levice, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah Dohodou o pracovnej činnosti z 22.03.2018 podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej aj len „Zákonník práce“), pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, a to povinnosť vyplývajúcu z § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začne do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu, a to lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, keďže inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnanec vykonával prácu dňa 27.03.2018 a v čase výkonu inšpekcie práce o 15:15 hod. nebol zo strany zamestnávateľa prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
II. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že ako zamestnávateľ (s obchodným menom V. U. - U. C.) porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 27.03.2018 o 15:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - J. A. a V. B., štátnych príslušníkov tretej krajiny (R.), ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu spočívajúcu vo vykonávaní výkopových prác na pracovisku Priemyselný park Géňa, areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia, Talianska ulica 3/5570, Levice, a neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej aj len „zákon o službách zamestnanosti“),
čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 zákona o inšpekcii práce u žalobcu ako zamestnávateľa (s obchodným menom V. U. - U. C.) dňa 27.03.2018 so začiatkom o 15:15 hod. na pracovisku Priemyselný park Géňa, areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia, Talianska ulica 3/5570, Levice a dňa 25.07.2018 na inšpektoráte práce. Inšpektorát práce ďalej rozhodol, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
4.1. Uvedeným rozhodnutím tak inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu za tie skutky, ktoré boli skutkovo vymedzené a právne kvalifikované v protokole o inšpekcii práce (v znení dodatku č. 1 k nemu) ako aj v oznámení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty.
5. Žalobca podaním doručeným inšpektorátu práce dňa 17.04.2019, podal proti jeho rozhodnutiu o uložení pokuty odvolanie, ktorým z dôvodov v ňom uvedených navrhoval odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a administratívne konanie zastaviť.
6. Orgán verejnej správy prvého stupňa predložil prípisom z 29.04.2019 odvolanie žalobcu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku na rozhodnutie odvolaciemu orgánu - žalovanému, ktorému bol spis doručený dňa 13.05.2019.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Žalovaný o odvolaní (bod 5. odôvodnenia) rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, označeným v záhlaví, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správnom konaní (správny poriadok) (inak aj len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 12.07.2019, ktorým dňom podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudlo aj právoplatnosť.
7.1. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú inšpekciu práce ako aj následný priebeh administratívneho konania vo veci uloženia pokuty žalobcovi.
7.2. Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce v celom rozsahu, pričom sa stotožnil s právnym posúdením veci inšpektorátom práce, uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ako aj jeho odôvodnení, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, riadne popísaného v rozhodnutí.
7.3. Žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na pracovisku Priemyselný park Géňa, areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia, Talianska ulica 3/5570, Levice, využíval pri začatí inšpekcie práce dňa 27.03.2018 o 15:15 hod. závislú prácu troch osôb.
7.4. Bolo preukázané, že so zamestnancom P. A. mal žalobca uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti z 22.03.2018, ale najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnil povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. Povinnosť si splnil až nasledujúci deň, 28.03.2018 o 14:22 hod.
7.5. Taktiež bolo preukázané, že J. A. a V. B. sú štátni príslušníci tretej krajiny - R., na ktorých zamestnávanie sa vzťahujú osobitné predpisy (§ 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.), ktoré stanovujú podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný splniť, aby s nimi mohol uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, a aby mohli vykonávať prácu na území SR. S J. A. a V. B. inšpektori práce priamo pri výkone inšpekcie práce na pracovisku dňa 27.03.2018 spísali zápisnice o podaní informácie, pričom obaja zhodne potvrdili, že na pracovisku vykonávali prácu dňa 27.03.2018 prvý deň, pracovali od 8:30 hod., vykonávali výkopové práce, ich zamestnávateľom je žalobca - podnikateľ s obchodným menom V. U. - U. C. s miestom podnikania H. XX, K., na práci sa dohodli so žalobcom, nepodpisovali pracovnú zmluvu, ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo iný právny vzťah a dohodli sa na odmene X eur na hodinu, resp. predbežne. Z uvedeného je zrejmé, že tieto fyzické osoby si boli vedomé toho pre koho prácu vykonávajú, s kým sa dohodli, kto im prácu a pracovný čas určuje, a teda boli preukázané znaky závislej práce. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny listom oznámil inšpektorátu práce, že nevydal povolenie na zamestnanie pre osoby J. A. a V. B., ani pre žalobcu. Z listu Oddelenia cudzineckej polície
PZ Nové Zámky z 13.06.2018 vyplýva, že J. A. a V. B. nemali na území SR povolený žiadny druh pobytu a po preverení oprávnenosti pobytu na území SR boli prepustení. Žalobca teda preukázateľne využíval dňa 27.03.2018 na svojom pracovisku závislú prácu dvoch štátnych príslušníkov R. a nesplnil ani jednu z podmienok pre ich zamestnávanie ustanovenú v § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.
7.6. Žalobca v konaní predložil zmluvu o dielo uzatvorenú s českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o. dňa 22.01.2018, predmetom ktorej je jej záväzok vykonať zváračské, zámočnícke a pomocné práce v areáli spoločnosti žalobcu a jeho stavieb spolu s príjmovým dokladom vystaveným touto spoločnosťou na sumu 2.329,80 eura. Napriek argumentácii žalobcu o tom, že J. A. a V. B. boli zamestnancami tejto českej spoločnosti, ktorých aj dodala na stavbu, zo žiadneho z uvedených dôkazov tieto tvrdenia nevyplynuli. Práve z vyjadrení týchto osôb pritom jednoznačne vyplýva, že vykonávali prácu pre žalobcu a práve s ním sa na práci aj dohodli.
7.7. Čo sa týka žalobcových návrhov na doplnenie dokazovania, žalovaný uviedol, že inšpektorát práce sa v napadnutom rozhodnutí s týmito zaoberal. Vo vzťahu k stanovisku cudzineckej polície žalovaný uviedol, že cudzinecká polícia neposudzovala splnenie podmienok na zamestnávanie štátnych príslušníkov R. podľa zákona č. 5/2004 Z. z. (§ 21 ods. 1), čo je predmetom administratívneho konania, a nezisťuje ani dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, z ktorého dôvodu nemá toto stanovisko podstatný význam pre prejednávanú vec. Vo vzťahu k nekontaktovaniu úradov v Českej republike, kde mali mať J. A. a V. B. vydané povolenia na výkon práce, žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo preukázané, že by uvedené osoby v čase kontroly nelegálneho zamestnávania vykonávali prácu pre českú firmu, keďže prácu preukázateľne vykonávali pre žalobcu, ktorý nespĺňal podmienky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Ani prípadné povolenia vydané českými orgánmi preto pre posúdenie veci nie sú relevantné.
7.8. Novela zákona č. 82/2005 Z. z. bola účinná od 01.01.2018. V prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za nesplnenie jeho zákonných povinností, a teda nie je nevyhnutné preukazovať zavinenie žalobcu. Usmernenie Ústredia Sociálnej poisťovne, na ktoré žalobca odkazuje, je zo dňa 21.03.2018, teda z dňa pred tým, ako bola uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti dotknutého zamestnanca a šesť dni pred tým, ako bolo inšpektormi práce zistené vykonávanie práce týmto zamestnancom pre žalobcu. Uvedené usmernenie nemôže byť ospravedlním účastníka konania, prečo si oneskorene splnil svoje zákonné povinnosti. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi prihlásiť zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce. Zákon č. 82/2005 Z. z. je v tomto vo vzťahu k zamestnávateľovi benevolentnejší, pretože pre to, aby bolo možné konštatovať nelegálne zamestnávanie, musí byť preukázaný výkon závislej práce (čo inšpektorát práce preukázal) a následne to, že prihlásenie v Sociálnej poisťovni nebolo realizované do siedmych dní od začatia výkonu práce zamestnanca, ale najneskôr do začatia kontroly nelegálneho zamestnávania, pričom táto kontrola musí začať do siedmich dní od začatia výkonu práce zamestnancom. Zamestnancovi síce vznikol pracovnoprávny vzťah dňa 23.03.2018, avšak inšpektori práce preukázali začatie výkonu práce až 27.03.2018, pričom v tento deň začala aj kontrola nelegálneho zamestnávania. Inšpektori práce preto v súlade so zákonom konštatovali porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a vyvodili voči žalobcovi aj zodpovednosť.
7.9. Zákon o inšpekcii práce v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. ustanovuje povinnosť inšpektorátu práce v prípade zistenia nelegálneho zamestnávania uložiť zodpovednej osobe pokutu a ustanovuje aj minimálnu výšku pokuty. Inšpektorát práce postupoval v súlade s týmto ustanovením, pričom prihliadol na všetky skutočnosti a prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené prvýkrát, čo vyhodnocuje v prospech vyššej sadzby, avšak ide len o chybu v písaní, čo vyplýva z toho, že vzhľadom na súčasné nelegálne zamestnávanie troch fyzických osôb bola uložená pokuta v minimálnej výške ustanovenej zákonom o inšpekcii práce.
7.10. K žalobcovmu tvrdeniu o existencii čestných prehlásení troch fyzických osôb o tom, že A. a B. nevedeli riadne po slovensky a pracovali pre firmu KOLVAS s.r.o., žalovaný uviedol, že tieto čestné prehlásenia neboli pripojené k odvolaniu a nie sú ani súčasťou administratívneho spisu. Nad rámec toho však uviedol, že tieto čestné prehlásenia by nemohli byť dôkazom v danej veci, keďže Správny poriadok
(§ 39 ods. 1) pripúšťa namiesto dôkazu iba čestné vyhlásenie účastníka konania, čo by tieto čestné prehlásenia nespĺňali.
7.11. Záverom vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritéria stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a znovu poukázal na to, že žalobcovi bola uložená sankcia v minimálnej, zákonom o inšpekcii práce v § 19 ods. 2 písm. a) bode 1. stanovenej minimálnej výške 5.000,- eur.
III. a/ Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
8. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného (bod 7. odôvodnenia), označenému v záhlaví, správnu žalobu vo veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 194 a nasl. SSP), elektronicky odoslanú a doručenú správnemu súdu dňa 11.09.2019, ktorou sa vo veci samej domáhal zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa (bod 5. odôvodnenia), o odvolaní proti ktorému rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie.
9. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, v žalobe založil v podstate na nižšie uvedených žalobných dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
9.1. Žalobca v prvom žalobnom bode namietal, že skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch.
9.1.1. Tento žalobný bod bol podľa žalobcu naplnený tým, že žalovaný ako aj inšpektorát práce vzali za základ svojich rozhodnutí stav uvedený v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorého závery o tom, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb - J. A. a V. B., štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, sú v rozpore s obsahom administratívnych spisov, najmä dôkazmi predloženými žalobcom. Nie je totiž pravdou, že by uvedené osoby označili žalobcu za svojho zamestnávateľa, ale len uviedli, že pre neho vykonávajú práce. Tieto práce však nevykonávali pre žalobcu ako svojho zamestnávateľa, ale na základe ich zmluvného vzťahu s českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o., s ktorou bol žalobca v čase vykonávania prác v obchodnoprávnom zmluvnom vzťahu titulom zmluvy o dielo z 22.01.2018, ktorú predložil aj v administratívnom konaní a ktorou sa uvedená spoločnosť zaviazala pre žalobcu vykonávať zváračské, zámočnícke a pomocné práce v jeho areáli a na stavbách, ktoré žalobca realizuje, čomu zodpovedala povinnosť žalobcu zaplatiť za výkon týchto prác odmenu. Obe zmluvné strany svoje povinnosti splnili, čo preukazuje aj vystavená a žalobcom zaplatená faktúra na odmenu, ktorú inšpektorátu práce aj predložil. Uvedená zmluva o dielo obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti a bola uzavretá platne a účinne.
9.2. Žalobca v druhom žalobnom bode namietal, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
9.2.1. Tento žalobný bod bol podľa žalobcu naplnený tým, že žalobca v administratívnom konaní navrhoval, aby orgány verejnej správy vyžiadali od príslušných štátnych orgánov Českej republiky informácie týkajúce sa povolenia na pobyt a pracovného povolenia osôb A. a B., ktoré boli pravdepodobne v zamestnaneckom vzťahu s českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o., udelených českými štátnymi orgánmi. Súčasne žalobca navrhoval vyžiadať od oddelenia cudzineckej polície v Nových Zámkoch vyjadrenie k predvedeniu a následnému prepusteniu uvedených osôb, ku ktorému došlo po vysvetlení dôvodu, pre ktorý vykonávali práce, a ktorým dôvodom bola zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o.. Orgány verejnej správy nielenže nevykonali ani základné dokazovanie potrebné pre riadne posúdenie veci (hoci ich povinnosťou bolo podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku spoľahlivo zistiť stav veci), ale nevykonali ani žalobcom navrhované dôkazy, čo súčasne aj nedostatočne odôvodnili.
9.3. Žalobca v treťom žalobnom bode namietal nesprávne právne posúdenie veci.
9.3.1. Tento žalobný bod bol podľa žalobcu naplnený tým, že podľa rozhodnutí orgánov verejnej správy žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb - J. A. a V. B., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu. Z príslušných ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a Zákonníka práce vyplýva, že základným predpokladom dopustenia sa nelegálneho zamestnávania je využívanie závislej práce, ktorej znaky sú stanovené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Pri outsourcingu, ktorý spočíva v tom, že objednávajúca spoločnosť si výkon prác objedná u obchodného partnera, ktorý na ich realizáciu vyšle svojich zamestnancov, a ktorého využívanie je bežné práve v stavebníctve, nejde vo vzťahu k objednávajúcej spoločnosti o výkon závislej práce. Hoci de facto osoby pracujúce na stavbe pracujú pre realizátora projektu podľa jeho potrieb a príkazov, nemožno z toho vyvodiť, že by boli jeho zamestnancami. Predmetné osoby - A. a B. boli k žalobcovi vyslané na výkon objednaných prác v zmysle zmluvy o dielo, pričom vzťah žalobcu s nimi nenapĺňal definíciu závislej práce (medzi žalobcom a nimi nebol vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnancov, ani nikdy nevykonávali prácu v mene žalobcu). Tieto mali (pravdepodobne) pracovný pomer založený so spoločnosťou KOLVAS s.r.o., pre ktorú vykonávali aj prácu. Žalobca nebol s týmito osobami v žiadnom zmluvnom vzťahu, v tomto bol len so spoločnosťou KOLVAS s.r.o. Orgány verejnej správy preto nesprávne právne posúdili naplnenie hypotézy § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 písm. c) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, upravujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania.
9.4. Žalobca v poslednom štvrtom žalobnom bode namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
9.4.1. Tento žalobný bod bol podľa žalobcu naplnený tým, že síce uznáva, že A. prihlásil do registrov Sociálnej poisťovne oneskorene (za čo ho tiež rozhodnutia orgánov verejnej správy sankcionujú), avšak porušenie tejto povinnosti žalobcu bolo zapríčinené nesprávnym poučením zamestnancov Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch, vychádzajúc z mediálneho vystúpenia ministra Richtera, v nadväznosti na čo bolo vypracované Ústredím Sociálnej poisťovne usmerňujúce stanovisko z 21.03.2018. Je ústavne neudržateľné a v rozpore s § 3 Správneho poriadku postihovať žalobcu za to, že sa spoľahol na výklad svojich povinností ako zamestnávateľa, ktorý mu prezentovali zamestnanci Sociálnej poisťovne v súlade s mediálnym výstupom ministra práce. Uloženie pokuty vo výške 5.000,- eur za týchto okolností nie je v súlade s významnou zásadou uplatňovanou v správnom trestaní, a to zásadou proporcionality.
9.4.2. Vo zvyšku odôvodnenia tohto žalobného bodu žalobca zopakoval dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré uplatnil už v rámci iných samostatných žalobných bodov.
III. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
10. K žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo veci samej navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, pričom k nej uviedol nasledovné:
10.1. Žalovaný úvodom vyjadrenia poukázal na skutkové a právne závery správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
10.2. K žalobnému dôvodu o tom, že skutkový stav, ktorý mali orgány verejnej správy za zistený, nemá oporu v administratívnom spise žalovaný uviedol, že tento nie je naplnený. Osoby A. a B. do zápisnice o poskytnutí informácií uviedli, že ich zamestnávateľom (nie subjektom, pre ktorý len vykonávajú práce) je žalobca a že na práci sa dohodli so žalobcom. Orgány verejnej správy sa v konaní vysporiadali s argumentáciou žalobcu podanou v súvislosti s ním predloženou zmluvou o dielo, a to tak, že táto rovnako ani príjmový doklad spoločnosti KOLVAS s.r.o. nepreukazujú, že dňa 27.03.2018 boli A. a B. zamestnancami uvedenej spoločnosti.
10.3. K žalobnému dôvodu o nevykonaní navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že s týmto sa taktiež orgány verejnej správy už vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Keďže počas inšpekcie práce a ani následnom administratívnom konaní nebolo preukázané, že by uvedené osoby vykonávali v čase
kontroly nelegálneho zamestnávania prácu pre českú spoločnosť, nebolo relevantné, či mali alebo nemali vydané príslušné povolenia vydané orgánmi Českej republiky. Vo vzťahu k navrhovanému vyžiadaniu vyjadrenia cudzineckej polície žalovaný poukázal na to, že táto sa zaoberala len tým, či sa uvedené osoby nezdržiavajú na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, čo nebolo predmetom administratívneho konania vedeného (aj) žalovaným. Predmetom administratívneho konania (aj) u žalovaného bolo, že žalobca využíval na svojom pracovisku závislú prácu dvoch štátnych príslušníkov R., pričom nesplnil ani jednu z podmienok pre ich zamestnávanie stanovenú v § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Vo vzťahu k tomuto predmetu konania nebolo vyjadrenie cudzineckej polície rozhodujúce.
10.4. K žalobnému dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní a vydaných rozhodnutiach boli preukázané všetky znaky závislej práce, a to na podklade zápisníc o podaní informácie oboch štátnych príslušníkov R., ktorí jednoznačne uviedli, pre koho prácu vykonávajú, s kým sa na práci dohodli, kto im prácu (v zmysle dávania pokynov) a pracovný čas určuje. Súčasne nebolo preukázané, že by mali vykonávať prácu ako zamestnanci inej spoločnosti. Obaja zhodne za svojho zamestnávateľa označili žalobcu a označili ho aj ako osobu, s ktorou sa na práci dohodli.
10.5. K žalobnému dôvodu o podstatnom porušení ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca mal a mohol vedieť o účinnosti novely zákona č. 82/2005 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.2018. Naviac, usmernenie Ústredia Sociálnej poisťovne, na ktoré odkazuje, je zo dňa 21.03.2018, čo je o deň skôr, ako uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s dotknutým zamestnancom A. a o šesť dní skôr, ako bolo inšpektormi práce zistené vykonávanie práce týmto zamestnancom pre žalobcu, preto aj na jeho základe si mohol svoje povinnosti splniť včas. K namietanej neprimeranosti uloženej pokuty žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bola uložená pokuta v minimálnej možnej výške stanovenej zákonom o inšpekcii práce.
10.6. Záverom žalovaný skonštatoval, že orgány verejnej správy na oboch stupňoch postupovali v celom konaní v súlade s právnymi predpismi. Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov dospeli k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdili. Ich rozhodnutia sú správne, zachovávajúce zásady správneho konania i správneho trestania.
III. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky žalobcu
11. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca žalobnú repliku. Žalobca v žalobnej replike zotrval na žalobnom návrhu obsiahnutom v správnej žalobe, a v podstatnej časti zopakoval aj argumentáciu uvedenú už v správnej žalobe. Nad jej rámec uviedol v žalobnej replike nasledovné:
11.1. Žalovaného tvrdenie ohľadom žalobcovho porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vychádzal okrem iného z výpovede štátnych príslušníkov R.. Žalovaný však nezobral do úvahy, že štátni príslušníci R. nedisponujú 100% znalosťou slovenského jazyka a že pojem „zamestnávateľ“ je ľahko zameniteľný s pojmom osoby, pre ktorú dočasne vykonávajú určitú prácu. Žalovaný ďalej pri uvedenom závere vychádzal z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany o tom, že dotknutým osobám nevydal povolenie na zamestnanie, čo však nasvedčuje práve tomu, že neboli zamestnancami žalobcu, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Ak by sa pritom tieto osoby neoprávnene zdržiavali na území Slovenskej republiky, cudzinecká polícia by rozhodla o porušení zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
11.2. Žalobca v žalobnej replike ďalej taktiež uviedol, že „opätovne“ poukazuje na čestné vyhlásenie L. Z., V. Q. a A. J., ktorí zhodne vyhlásili, že A. a B. neboli zamestnancami žalobcu, s čím sa žalovaný nevysporiadal.
11.3. V ďalšej časti žalobnej repliky žalobca namietal, že inšpektori práci nesprávne zaprotokovali výpovede dotknutých osôb - A. a B. (ktorí údajne označili žalobcu za svojho zamestnávateľa), keďže zamestnancami žalobcu nikdy neboli. Tieto osoby si plnili svoje pracovnoprávne povinnosti voči svojmu
zamestnávateľovi - spoločnosti KOLVAS s.r.o., ktorá ich iba dodala ako svojich zamestnancov na pracovisko žalobcu za účelom plnenia si svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo.
III. d/ Podstatné zhrnutie žalobnej dupliky žalovaného
12. K žalobnej replike žalobcu podal žalovaný žalobnú dupliku. Žalobca v žalobnej duplike len zotrval na svojom návrhu na rozhodnutie vo veci samej, obsiahnutom vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný nad rámec toho, čo uviedol už vo vyjadrení k žalobe, neuviedol v žalobnej duplike žiadne ďalšie vyjadrenie.
IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
13. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - inak len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konajúc v senáte o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 194 a nasl. SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario a § 195 a contrario SSP), nezistiac naplnenie dôvodov na doplnenie dokazovania vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho právoplatnosti (§ 135 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže nie je naplnený žiadny dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 1 a contrario SSP), a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
14. Správny súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvorí jednotu v zmysle zásady jednoty administratívneho konania a v podstatných častiach aj v I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
14.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14.2. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14.3. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
14.4. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), v znení účinnom k 12.07.2019 (t. j. v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
14.5. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, v znení účinnom k 12.07.2019, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
14.6. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“), v znení účinnom k 27.03.2018 (t. j. v čase spáchania správneho deliktu), právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
14.7. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v znení účinnom k 27.03.2018, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra.
14.8. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), v znení účinnom k 27.03.2018, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
14.9. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v znení účinnom k 27.03.2018, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4)
14.10. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), v znení účinnom k 27.03.2018, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je držiteľom modrej karty Európskej únie22a) (ďalej len „modrá karta“), b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,22b) c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak,22ca) d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,22d) e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,22da) alebo f) spĺňa podmienky podľa § 23a.
14.11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), v znení účinnom k 27.03.2018, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
15. Žalobca v prvom žalobnom dôvode (v zmysle jeho označenia správnym súdom v časti III. a/ odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré označenie bude správny súd používať v celej tejto časti odôvodnenia rozsudku) v podstate namietal, že závery žalovaného o tom, že využíval závislú prácu - fyzických osôb J. A. a V. B., štátnych príslušníkov tretích krajín bez splnenia podmienok na ich zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, najmä dôkazmi predloženými žalobcom, a to zmluvou o dielo uzavretú medzi žalobcom a českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o. a dokladom o zaplatení odmeny za výkon prác uskutočnených touto českou spoločnosťou. Žalobca z týchto dôkazov vyvodzoval, že uvedené osoby boli zamestnancami českej spoločnosti KOLVAS s.r.o., ktorá ich na základe uzavretej zmluvy o dielo vyslala k žalobcovi na vykonanie v zmluve dojednaných prác.
16. Skutkové vymedzenie druhého správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí inšpektorátu práce, potvrdenom správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, právne kvalifikovaného ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o inšpekcii práce, spočívajúceho vo využívaní závislej práce štátnymi príslušníkmi tretej krajiny (J. A. a V. B.) bez splnenia podmienok stanovených osobitným predpisom, ktorým je § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, má oporu v administratívnom spise. Uvedený skutok je podložený predovšetkým listinnými dôkazmi
- zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej pri výkone inšpekcie práce (ktorá predchádzalo administratívnemu konaniu o uložení pokuty) dňa 27.03.2018 s oboma uvedenými osobami, ktoré do zápisnice o podaní informácie po poučení o povinnosti poskytnúť informácie inšpektorátu práce a o administratívnoprávnych následkoch podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy uviedli skutočnosti významné pre rozhodnutie, predovšetkým že sa na práci dohodli so žalobcom a že tento ako živnostník (keď ho označili údajmi akými sa označuje fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia) s obchodným menom V. U. - U. C., je ich zamestnávateľom pre ktorého vykonávajú práce. V súvislosti s tým, že uvedené osoby sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny (R.), je významnou skutočnosťou aj tá, že obe osoby do zápisnice osobitne podpísali vyhlásenie, v ktorom potvrdzujú, že rozumejú slovenskému jazyku ako aj otázkam, ktoré im boli do zápisnice kladené. Ďalším relevantným podkladom skutkového vymedzenia uvedeného správneho deliktu sú aj ďalšie listinné dôkazy - oznámenie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky z 13.06.2018 o tom, že uvedení štátni občania R. A. a B. nemajú na území Slovenskej republiky povolený žiadny druh pobytu a oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, podpísaný 10.07.2018 o tom, že žalobcovi
- ako fyzickej osobe podnikateľovi s obchodným menom V. U. - U. C. a ani uvedeným štátnym občanom R., A. a B. nevydal povolenia na zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti. Týmito listinnými dôkazmi boli spolu v prejednávanej veci preukázané všetky znaky objektívnej stránky správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní a napadnutému rozhodnutiu žalovaného nemožno z hľadiska tohto žalobného dôvodu nič vytknúť.
17. Čo sa týka totiž dôkazov, na ktoré žalobca v rámci tohto žalobného bodu poukazoval, a to na zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o. a s tým súvisiaci príjmový doklad vystavený touto spoločnosťou žalobcovi, tak ako to vyplýva aj zo správnou žalobou napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, z týchto listinných dôkazov predložených žalobcom vôbec nevyplývajú ním tvrdené skutočnosti, a to, že by uvedení ukrajinskí štátni občania boli zamestnancami českej spoločnosti KOLVAS s.r.o., ktorá na základe zmluvy o dielo vykonávala zmluvne dohodnuté činnosti pre žalobcu. R. štátni občania, po poučení o administratívnoprávnych následkoch podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy jednoznačne uviedli, že na vykonávaní prác sa dohodli so žalobcom a že pre neho aj tieto práce vykonávali, pričom v žiadnej súvislosti neuvádzali žiadny iný subjekt, vrátane českej spoločnosti KOLVAS s.r.o., s ktorým by sa na vykonávaní prác dohodli a na základe ktorej dohody by boli „vyslaní“ na vykonávanie prác na pracovisko žalobcu, resp. s ktorým by sa dohodli na odmene za vykonávanú prácu. Tieto dôkazy preto, ako to správne posúdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vôbec nespochybňujú záver žalovaného a inšpektorátu práce o naplnení všetkých znakov objektívnej stránky uvedeného správneho deliktu, za ktorý (popri inom) bola žalobcovi v administratívnom konaní uložená pokuta.
18. Prvý žalobný dôvod preto nie je v danej veci naplnený.
19. Druhý žalobný dôvod žalobca založil v podstate na nevykonaní ním navrhnutých dôkazov - vyžiadania informácií týkajúcich sa povolenia na pobyt a pracovného povolenia osôb A. a B., ktorí podľa žalobcu boli pravdepodobne v zamestnaneckom vzťahu s českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o. a vyjadrenia od Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky týkajúce sa predvedenia a následného prepustenia uvedených štátnych občanov R. - a nevykonaní ani základného dokazovania.
20. Čo sa týka vysporiadania sa s tou časťou uvedeného žalobného dôvodu, založenom na nevykonaní navrhnutého dokazovania vyžiadaním vyjadrenia od českých štátnych orgánov týkajúcich sa povolenia na pobyt predmetných štátnych občanov R. a ich českého pracovného povolenia, tak vysporiadanie sa s ním úzko súvisí už s vyššie uvedeným vysporiadaním sa s prvým žalobným bodom (bod 17. odôvodnenia). Z uvedenej časti správny súd na tomto mieste opakuje, že z inšpektorátom práce zabezpečených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, že by uvedení ukrajinskí štátni občania boli
zamestnancami českej spoločnosti KOLVAS s.r.o., ktorá na základe zmluvy o dielo vykonávala zmluvne dohodnuté činnosti pre žalobcu, ale práve naopak, jednoznačne z nich vyplýva (a to najmä z listinných dôkazov - zápisníc obsahujúcich podané vysvetlenia A. a B. počas výkonu inšpekcie práce), že na vykonávaní prác sa dohodli so žalobcom a že pre neho aj tieto práce vykonávali, pričom v žiadnej súvislosti neuvádzali žiadny iný subjekt, vrátane českej spoločnosti KOLVAS s.r.o. Za tohto dôkazmi dostatočne podloženého skutkového stavu by bolo vykonanie uvedeného navrhovaného dôkazu nadbytočné, čo správne v súlade s týmto právnym názorom správneho súdu uviedol aj žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti však nemožno k uvedenému nedoplniť a neprihliadnuť aj na to, že zo samotnej správnej žaloby je zrejmé, že samotný žalobca si vôbec nie je istý tým, či uvedení zamestnanci boli v akomkoľvek vzťahu s českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o. (čo je aj v súlade s v administratívnom konaní zabezpečenými dôkazmi), keď v určitých častiach žaloby, napr. na strane 6, sám uvádza, že A. a B. boli pravdepodobne (!!) zamestnancami českej spoločnosti KOLVAS s.r.o.
21. K navrhovanému vyžiadaniu vyjadrenia od Oddelenia cudzineckej polície Nové Zámky správny súd uvádza, že z hľadiska skúmania naplnenia znakov objektívnej stránky druhého skutkového deliktu (v zmysle jeho poradia vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu práce) si inšpektorát práce od uvedeného orgánu vyjadrenie vyžiadal, avšak práve vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré mali význam pre posúdenie naplnenia znakov objektívnej stránky uvedeného správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, teda či majú na území Slovenskej republiky povolený pobyt. Toto zistenie bolo totiž potrebné vzhľadom na to, že § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, na ktorý ako na osobitný predpis odkazuje § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní, definujúci jednu zo skutkových podstát nelegálneho zamestnávania (ktoré je podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona o inšpekcii práce v spojení s § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o nelegálnom zamestnávaní správnym deliktom), upravuje oprávnenie zamestnávateľa zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny okrem iného aj na prípady, ak má tento štátny príslušník tretej krajiny udelený tam uvedený druhu pobytu. Z následného oznámenia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky vyplynulo, že vykonanou lustráciou informačných systémov Policajného zboru ako aj kontrolou oprávnenosti pobytu predmetných štátnych občanov R. - A. a B. bolo zistené, že nemali na území Slovenskej republiky povolený žiadny druh pobytu - teda, že žalobca nespĺňal podmienky stanovené týmto osobitným predpisom (§ 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o nelegálnom zamestnávaní) na zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny.
22. Zisťovať však v administratívnom konaní o uložení pokuty žalobcovi za predmetný správny delikt, ktorého skutkovú podstatu upravuje zákon o inšpekcii práce (v prejednávanej veci v spojení s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone o nelegálnom zamestnávaní) a patrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, či Policajný zbor, ktorý plní úlohy štátnej správy na úseku pobytu cudzincov (§ 2 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v spojení so zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov) vyvodil alebo nevyvodil administratívnoprávne následky vyplývajúce z jeho zistenia o tom, že štátni občania R. A. a B. sa na území Slovenskej republiky zdržiavali bez povoleného akéhokoľvek druhu pobytu, je právne bezvýznamné pre prejednávanú vec - skutková podstata predmetného správneho deliktu, za ktorý bola v administratívnom konaní uložená pokuta žalobcovi vôbec nesúvisí s postupom Policajného zboru nasledujúcom po zistení, že sa štátni občania tretej krajiny nachádzajú na území Slovenskej republiky bez povoleného (akéhokoľvek) druhu pobytu. Právne predpisy totiž do pôsobnosti Policajného zboru, plniacemu (aj) úlohy štátnej správy na úseku pobytu cudzincov, nezverujú konať a rozhodovať o tom, či dochádza k nelegálnemu zamestnávaniu - túto pôsobnosť majú podľa zákona o inšpekcii práce len orgány štátnej správy v tejto oblasti, medzi ktorými Policajný zbor nie je (§ 3 zákona o inšpekcii práce).
23. Inšpektorát práce preto správne v rámci dokazovania žiadal útvar Policajného zboru - oddelenie cudzineckej polície Nové Zámky o poskytnutie oznámenia len o skutočnostiach potrebných pre posúdenie naplnenia znakov objektívnej stránky daného správneho deliktu, ktorými z dôvodu výkonu štátnej správy na úseku pobytu cudzincov disponuje a nad rámec tohto sa nezaoberal otázkami, patriacimi do výlučnej pôsobnosti Policajného zboru v rámci plnenia úloh štátnej správy na úseku pobytu. Keďže v súlade s týmto žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí odôvodnil nevykonanie
uvedeného navrhovaného dôkazu - vyžiadania ďalšieho oznámenia od Oddelenia cudzineckej polície Nové Zámky, je jeho rozhodnutie aj v tejto časti zákonné a správne.
24. Z týchto dôvodov, spolu aj s tými, ktoré boli uvedené už v rámci vysporiadania sa správneho súdu aj s prvým žalobným dôvodom, správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy konali v administratívnom konaní o uložení pokuty v súlade so zásadou materiálnej pravdy, normovanou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, a ich rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zistených všetkých skutočností potrebných pre ich rozhodnutie vo veci.
25. Druhý žalobný dôvod preto nie je taktiež dôvodný.
26. Tretí žalobný dôvod žalobca založil na nesprávnom právnom posúdení druhého skutku v zmysle ich poradia uvedeného vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu práce, ktorý inšpektorát práce (v zmysle jednoty administratívneho konania spolu so žalovaným) posúdil ako správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalobca v tomto smere argumentoval tým, že v danej veci neboli naplnené medzi štátnymi príslušníkmi R. - A. a B. na jednej strane a žalobcom na druhej strane znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, konkrétne vykonávanie práce v mene žalobcu a vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnancov, keďže títo štátni príslušníci tretej krajiny boli k žalobcovi vyslaní na základe zmluvy o dielo uzavretou medzi žalobcom a českou obchodnou spoločnosťou KOLVAS s.r.o.
27. V rámci tohto žalobného dôvodu správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že ako už vyplýva aj z posúdenia predchádzajúcich dvoch žalobných dôvodov, v ktorých namietal žalobca nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nedostačujúce zistenie skutkového stavu (ktoré správny súd posúdil ako nedôvodné), v administratívnom konaní vôbec nebolo preukázané, že štátni príslušníci tretej krajiny A. a B. boli vyslaní k žalobcovi na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a českou spoločnosťou KOLVAS s.r.o., ale práve naopak, v administratívnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že uvedení štátni príslušníci tretej krajiny sa dohodli na vykonávaní prác priamo so žalobcom (a nie so žiadnym iným subjektom) a pre tohto práce aj vykonávali, pričom v tejto súvislosti opakovane správny súd poukazuje na hlavné priame listinné dôkazy - zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanú tak s A. ako aj B., ktoré neboli spochybnené žiadnym iným vykonaným dôkazom. Preto aj pri posudzovaní uvedeného žalobného dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia
- je potrebné vychádzať z týchto skutkových zistení, a nie zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, ktoré sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
28. Skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v spojení s § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní spočíva v zamestnávaní právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti).
29. Využívanie závislej práce štátneho príslušníka tretej krajiny bez splnenia podmienok na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu tak tvorí objektívnu stránku uvedeného správneho deliktu.
30. Pojem „závislá práca“ je pojmom pracovného práva, legálne definovaným v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a to tak, že závislou prácou je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Na to, aby bola určitá práca závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, musia byť naplnené všetky uvedené znaky závislej práce kumulatívne.
31. Čo sa týka tých znakov závislej práce, ktorých nenaplnenie (a teda nesprávne právne posúdenie) namietal žalobca v rámci predmetného žalobného dôvodu (t. j. absenciu vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti štátnych príslušníkov tretej krajiny pri vykonávaní práce zistenej v rámci inšpekcie práce a jej výkon v mene žalobcu), správny súd k nim uvádza nasledovné.
32. K znaku závislej práce spočívajúcej v podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi pracovnoprávna doktrína (Barancová, H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017
- ďalej aj len „Komentár k Zákonníku práce“), s ktorou sa správny súd stotožňuje a od ktorej nezistil dôvod na odchýlenie sa, uvádza, že najzávažnejším indikátorom závislej práce je práve podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi. Vzhľadom na podstatné obsahové zmeny práce na začiatku tretieho tisícročia by bolo pre vyjadrenie vzťahu podriadenosti a nadriadenosti možné použiť len formuláciu „podľa pokynov zamestnávateľa“, čím sa zvýrazňuje nielen podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi, ale aj skutočnosť, že zamestnanec ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu pracovného procesu, ale je povinný sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa. Ide o indikátor nesamostatnej práce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Tento diferenciačný znak aj v aplikačnej praxi najviac pomôže odlíšiť pojem „závislá práca“ od pojmu „podnikanie“, upravenom v Obchodnom zákonníku ale aj v živnostenskom zákone. Často sa podriadenosť a nadriadenosť vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob výkonu práce. Hospodárska závislosť zamestnanca od zamestnávateľa v pracovnom pomere sa prejavuje tým, že zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom pomere za účelom zisku.
33. V prejednávanej veci sa obaja štátni príslušníci R. - A. a B. nachádzali na pracovisku žalobcu, ktorým bol areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia v priemyselnom parku Géňa v Leviciach, pre ktorú podľa objednávky (ktorá je súčasťou administratívneho spisu a na ktorú odkazuje aj protokol o výsledku inšpekcie práce) vystavenej touto spoločnosťou žalobcovi žalobca vykonával výrobu, dodávku a montáž oceľovej konštrukcie. Uvedené osoby do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zhodne uviedli, že na pracovisku vykonávali prácu v deň vykonania inšpekcie práce, t. j. 27.03.2018 prvý deň, pracovali od 08:30 hod. a vykonávali výkopové práce, pričom túto prácu vykonávali pre žalobcu (fyzickú osobu - podnikateľa), s ktorým sa priamo dohodli aj na jej vykonávaní, pričom sa dohodli predbežne aj na odmene za vykonávanú prácu a ďalej uviedli, že žiadnu zmluvu so žalobcom nepodpisovali a nie sú ani živnostníkmi či štatutárnymi orgánmi právnickej osoby. Inšpektorát práce v protokole o výsledku inšpekcie práce opísal aj priebeh miestneho zisťovania na uvedenom pracovisku (areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia) v rámci výkonu inšpekcie práce vykonanej dňa 27.03.2018, podľa ktorého sa na uvedenom pracovisku nachádzali okrem iného aj osoby A. a B., ktorí tam vykonávali práce pri stavbe prestrešenia oceľovej konštrukcie, ktorej zhotoviteľom pre spoločnosť Arden Equipment Slovakia bol na základe listinného dôkazu - už spomenutej objednávky práve žalobca.
34. Inšpektorát práce týmito dôkazmi a nimi preukázanými skutočnosťami správne odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí svoj právny záver o tom, že znak závislej práce spočívajúci v nadriadenosti zamestnávateľa - žalobcu a podriadenosti zamestnancov - A. a B. bol naplnený, keďže pokyny pre výkon práce (pokyn vykonávať výkopové práce, obsahovo súvisiaci s činnosťou, ktorou sa na základe zmluvy o dielo žalobca zaviazal vykonať pre spoločnosť Arden Equipment Slovakia), miesto výkonu práce ako aj začiatok pracovného času (nástup v daný deň o 8:30 hod.) určil uvedeným osobám žalobca, s ktorým sa dohodli na vykonávaní práce, pričom žiadny iný právny vzťah medzi sebou nemali podpísaný. Tento právny záver inšpektorátu práce, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, je vzhľadom na vyššie uvedené v plnom súlade aj so závermi pracovnoprávnej doktríny týkajúcej sa uvedeného znaku závislej práce.
35. Čo sa týka ďalšieho znaku závislej práce - práce vykonávanej v mene zamestnávateľa (a nie vo vlastnom mene zamestnanca) - tak tento znak sa prejavuje tak, že zamestnanec pri výkone závislej práce vykonáva pracovné činnosti nie vo vlastnom mene, ale v mene zamestnávateľa, pre ktorého pracuje a činnosť zamestnanca je preto činnosťou zamestnávateľa. Činnosti v rámci vykonanej závislej práce si preto nemôže zamestnanec privlastniť a s výsledkami danej činnosti voľne disponovať. To úzko súvisí s rizikom vykonávanej práce, keď toto pri výkone závislej práce znáša práve zamestnávateľ (nie zamestnanec). Oproti tomu podnikateľ podniká vo vlastnom mene, pod svojím obchodným menom a znáša riziko vykonávanej práce v celom rozsahu.
36. V prejednávanej veci z už uvedených dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise (napr. bod 33. odôvodnenia), na ktorých je založené správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (a aj jemu predchádzajúce rozhodnutie inšpektorátu práce) nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že by tento znak závislej práce nebol naplnený. Zo žiadneho dôkazu (osobitne z vyjadrení kontrolovaných osôb -
A. a B. do zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku) nevyplýva, že by dané práce - t. j. pomocné výkopové práce vykonávali vo vlastnom mene, ako nimi poskytovanú činnosť pre svojich odberateľov, teda pod vlastnou „značkou“ (v zmysle obchodného mena), pričom by tieto služby poskytovali napr. aj iným odberateľom, čo by boli znaky nasvedčujúce konaniu vo vlastnom mene. Naopak, obe uvedené kontrolované osoby zhodne uviedli, že dané práce vykonávajú pre žalobcu, pričom ako už správny súd poukázal vyššie, tieto vykonávali aj na mieste a v čase určenom žalobcom.
37. To, že uvedenú činnosť vykonávali práve v mene žalobcu, pritom podporne preukazujú aj ďalšie dôkazy - a to žalobcom pri výkone inšpekcie práce predložená objednávka, vystavená spoločnosťou Arden Equipment Slovakia, ktorá si u žalobcu objednala vykonanie diela - výrobu, dodávku a montáž oceľovej konštrukcie, pričom podľa tej časti protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorá obsahuje opis výsledkov miestneho zisťovania na predmetnom pracovisku (areál spoločnosti Arden Equipment Slovakia), vykonávali kontrolovaní štátni príslušníci tretej krajiny - A. a B. (popri ďalšej osobe slovenskej štátnej príslušnosti) práce pri stavbe prestrešenia oceľovej konštrukcie - teda práce, ktorými bolo zhotovované dielo, ktoré sa zaviazal žalobca zhotoviť pre spoločnosť Arden Equipment Slovakia. Nad rámec vyššie uvedeného (predchádzajúci bod odôvodnenia) preto aj z týchto skutočností možno nepochybne vyvodiť, že A. a B. vykonávali práce v mene žalobcu, pre ktorého pracovali a s ktorým sa na vykonaní týchto prác aj dohodli a ktorý z tohto dôvodu mohol disponovať s výsledkami práce týchto osôb ako s vlastnými.
38. Napriek tomu, že žalobca v správnej žalobe neuplatnil ako žalobný dôvod nenaplnenie ostatných znakov závislej práce, čo vylučuje prieskum ich naplnenia (a založenia rozhodnutia správneho súdu na tomto prieskume), na druhej strane to nebráni, aby správny súd pre úplnosť aspoň v stručnosti doplnil, že z vyššie popísaného skutkového stavu založeného na dôkazoch, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a na ktorých je založené aj správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vyplýva, že aj tieto boli v prejednávanej veci naplnené, keďže kontrolovaní štátni príslušníci tretej krajiny - A. a B. vykonávali predmetné práce osobne a aj v žalobcom stanovenom pracovnom čase nástupu na výkon práce.
39. Keďže teda žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia s obchodným menom V. U. - U. C., s miestom podnikania H. XX, K., zapísaným v živnostenskom registri pod IČO: XX XXX XXX, využíval závislú prácu dvoch štátnych príslušníkov tretej krajiny (ktorou je v zmysle legálnej skratky obsiahnutej v § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní aj R.), a to bez splnenia podmienok na ich zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí v jednote s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím inšpektorátu práce vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca sa týmto skutkom dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní.
40. Z týchto dôvodov ani tretí žalobný dôvod nie je v danej veci naplnený.
41. Napokon posledný štvrtý žalobný dôvod sa ako jediný vzťahoval k správnemu deliktu, uvedenému ako prvému v poradí (I.) vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu práce, tvoriaceho jednotu so správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, a to správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní.
42. Uvedený správny delikt nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní spočíva v neprihlásení fyzickej osoby, s ktorou má zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom a využíva závislú prácu, pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona o sociálnom poistení) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona o sociálnom poistení) na prihlásenie do tohto registra.
43. Žalobca nenamietal samotné porušenie uvedenej právnej povinnosti, ktorá je podľa uvedených ustanovení zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na zákon o nelegálnom zamestnávaní správnym deliktom, avšak namietal, že túto právnu povinnosť porušil v dôsledku nesprávneho poučenia zamestnancov Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch, vychádzajúc z mediálneho vystúpenia ministra Richtera, až v nadväznosti na čo bolo vypracované Ústredím Sociálnej poisťovne usmerňujúce stanovisko z 21.03.2018. Uloženie pokuty za týchto okolností nie je v súlade so zásadou proporcionality.
44. K takto žalobcom vymedzenému žalobnému bodu správny súd uvádza, že nemá vplyv na zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
45. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo zmenené novelizačným zákonom č. 294/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018, čím došlo k obsahovej zmene vymedzenia jednej zo skutkových podstát nelegálneho zamestnávania, ktoré je v spojení s § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní a s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce správnym deliktom. Uvedenou novelou došlo k zmierneniu predmetnej skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania, upravenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v porovnaní s úpravou v znení účinnom do 31.12.2017, keďže od 01.01.2018 už niektoré prípady oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne, nie sú správnym deliktom, a to tie, keď zamestnávateľ túto povinnosť, sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi, splnil len s malým oneskorením (osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 294/2017 Z. z., k čl. I, k bodu 1).
46. Novelizačný zákon č. 294/2017 Z. z. bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnený dňa 29.11.2017, čím nadobudol platnosť (§ 19 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky - ďalej aj len „zákon o Zbierke zákonov“) a po uplynutí viac ako mesačnej legisvakačnej doby nadobudol dňa 01.01.2018 aj účinnosť. Dňom 29.11.2017, kedy bol novelizačný zákon č. 294/2017 Z. z. publikovaný v Zbierke zákonov, nastala nevyvrátiteľná domnienka, normatívne upravená v § 15 zákona Zbierke zákonov, že sa stal žalobcovi známy jeho obsah a po nadobudnutí jeho účinnosti bol povinný postupovať podľa neho.
47. Mediálne vystúpenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, usmerňujúce stanoviská Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny či informácie poskytnuté Sociálnou poisťovňou (pričom len na okraj správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu vôbec nevyplýva tvrdenie, že by bolo žalobcovi poskytnuté ním tvrdené poučenie od Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch) nie sú formálnymi prameňmi práva.
48. Slovenská republika je právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), teda štát, v ktorom vládne právo. Postup štátu na základe práva a v jeho medziach je nevyhnutnou zložkou ústavnosti a zákonnosti. Pri zákonnosti vzniká všetkým subjektom práva povinnosť dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Z uvedeného súčasne vyplýva, že na povinnosť dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy nemôžu mať v právnom štáte žiadny vplyv také zdroje, ktoré nie sú prameňmi práva.
49. Z uvedených dôvodov žalobcom v rámci uvedeného žalobného dôvodu uvádzané skutočnosti nemajú žiadny vplyv na to, že žalobca porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení v lehote stanovenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania stanovený v § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorého porušenie je podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce správnym deliktom. Za tohto stavu by bolo nadbytočným sa zaoberať vecnou dôvodnosťou žalobcom uvádzanej argumentácie.
50. Nad rámec uvedeného správny súd dopĺňa s poukazom na rozpracovanie inštitútu právneho omylu v teórii aj doktríne trestného práva hmotného, ktorá je z hľadiska uvedeného inštitútu primerane použiteľnou aj v správnom trestaní, že právny omyl je právne irelevantný z hľadiska posúdenia trestnoprávnej i administratívnoprávnej zodpovednosti páchateľa a o to viac aj z hľadiska kritérií na ktoré sa prihliada pri ukladaní trestu, resp. sankcie (o to viac v správnom trestaní pri správnych deliktoch, kde sa na vznik zodpovednosti páchateľa zavinenie, s ktorým ako znakom subjektívnej stránky je inštitút omylu spojený, vôbec nevyžaduje). Uvedené je jedným z dôsledkov už spomenutej nevyvrátiteľnej
domnienky o znalosti všetkého, čo bolo vyhlásené v zbierke zákonov, ktorá vychádza zo všeobecnej právnej domnienky ignorantia iuris non excusat (t. j. neznalosť práva neospravedlňuje).
51. Z týchto dôvodov žalobca nedôvodne namieta porušenie zásady primeranosti uloženej pokuty za správne delikty v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného (v jednote s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím inšpektorátu práce), keďže toto vyvodzoval z tvrdenia, že bol v dôsledku zdrojov, ktoré nie sú prameňmi práva, v podstate v právnom omyle týkajúcim sa svojich právnych povinností, čo je argumentácia nespôsobilá mať právnu relevanciu na posúdenie zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ku ktorému záveru správne dospel aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
52. Naviac, to, že v prejednávanej veci nemožno vôbec uvažovať o tom, že žalobcovi uložená pokuta za spáchanie správnych deliktov uvedených vo výrokovej časti žalovaným potvrdeného prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu prácu bola neprimeraná, vyplýva zo samotnej skutočnosti, že vzhľadom na to, že žalobca porušil zákaz nelegálne zamestnávať vo vzťahu k celkovom trom osobám (dvom na skutkovej podstate nelegálneho zamestnávania upravenej v § 2 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, týkajúcim sa zamestnancov A. a B. a jednej na skutkovej podstate nelegálneho zamestnávania upravenej v § 2 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, týkajúcej sa zamestnanca A.), príslušné orgány verejnej správy boli podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce povinné žalobcovi uložiť pokutu, a to minimálne vo výške 5.000,- eur, ktorá aj bola v prejednávanej veci žalobcovi uložená. Orgány verejnej správy tak po zohľadnení kritérií vyplývajúcich z § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce uložili žalobcovi pokutu na samej spodnej hranici sadzby pokuty (a tak ako aj žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, aj z tohto je zrejmé, že prvostupňový inšpektorát práce pri skúmaní kritéria na ukladanie pokuty, stanovenom v § 19 ods. 6 písm. e/ zákona o inšpekcii práce, len chybou v písaní uviedol, že to, že ide o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, bolo posúdené v prospech vyššej sadzby pokuty). Za týchto okolností až šikanózne vyznieva žalobcova argumentácia o obsesii orgánov verejnej správy vo veci správneho trestania.
53. Ani posledný štvrtý žalobný dôvod preto nie je dôvodný.
54. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12.07.2019. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby tak bol štvrtok, 12.09.2019 (§ 181 ods. 1 SSP). Najneskôr do tohto dňa mohol žalobca ešte meniť dôvody žaloby (§ 62 ods. 1 SSP), ktorých vymedzením je správny súd v prejednávanej veci na právnom základe už uvedenom (bod 13. odôvodnenia) viazaný.
55. Žalobca podal až po uplynutí uvedenej lehoty, dňa 30.01.2020, žalobnú repliku, v ktorej obsahu sa nielen vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ale obsahovo aj uviedol dva nové dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na tieto nové žalobné dôvody správny súd z dôvodu, že boli uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, podľa § 62 ods. 1 a contrario SSP neprihliadal. Konkrétne išlo o žalobný dôvod založený na tom, že (i/) žalovaný nebral v administratívnom konaní do úvahy, že štátni príslušníci R. nedisponovali úplnou znalosťou slovenského jazyka (k čomu aspoň v rovine obiter dictum správny súd uvádza, že tento dôvod by bol taktiež neopodstatnený, pretože žalovaný ako aj inšpektorát práce zobrali do úvahy, že obaja štátni príslušníci Ukrajiny do zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku výslovne doplnili a osobitne vlastnoručne podpísali vyhlásenie, že rozumejú slovenskému jazyku a rozumeli aj všetkým otázkam, ktoré im boli kladené) a že (ii/) žalovaný nezohľadnil čestné vyhlásenia L. Z., V. Q. a A. J. (ktorý by bol taktiež neopodstatnený, pretože už žalovaný v súlade s obsahom administratívneho spisu správne poukázal na to, že takéto čestné vyhlásenia jednak neboli v celom priebehu inšpekcie práce a ani následného administratívneho konania predložené a jednak, že čestné vyhlásenie môže byť namiesto dôkazu pripustené podľa Správneho poriadku len vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorým bol len žalobca).
56. Keďže správny súd preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že z uvedených dôvodov nie je naplnený žiadny zo žalobcom včas uplatnených žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1 a contrario SSP) a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého
rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm. a/, b/, c/, § 195 SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP v II. výroku rozsudku tak, že žalovanému náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania nepriznal. Hoci totiž bol žalovaný v konaní v plnom rozsahu úspešný, správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.).
58. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP), ak SSP neustanovuje v § 439 ods. 3 inak. Kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku v prejednávanej veci môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP), v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu (443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie i/ napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP, ktorými jedinými možno kasačnú sťažnosť odôvodniť, sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).