Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Soffy Motors, spol. s r.o., so sídlom Budovateľská 1279/21, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 444 219, zastúpeného JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou, ul. M.R. Štefánika 137, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: HS - PLUS, s.r.o., so sídlom Pod Táborom 32, 080 01 Prešov, IČO: 31 726 402, zastúpenému JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou, Májkova 1, 811 07 Bratislava, kancelária Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 814 174, o zaplatenie sumy 27.508,78 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich nárok žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.10.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.508,78 eura a 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 27.508,78 eura od 19.8.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 15.6.2011 uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“). Predmetom Zmluvy o sprostredkovaní bol záväzok žalobcu vyvíjať takú činnosť, aby žalovaný získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy motorových vozidiel značky Kia a záväzok žalovaného vyplatiť po uzatvorení kúpnej zmluvy žalobcovi províziu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o sprostredkovaní bola Príloha č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávanie a rezervácia vozidiel a Príloha č. 2 - Štandardy predaja. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou dobou 6 mesiacov. Vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia sa uskutočňoval v rámci predajného programu spoločnosti Kia motors Sales Slovensko, s.r.o. za prísne stanovených podmienok. Žalovaný pôsobil a dodnes pôsobí ako dlhoročný obchodný zástupca spoločnosti Kia motors Sales Slovensko, s.r.o., a preto v čase uzatvárania Zmluvy o sprostredkovaní veľmi dobre poznal podmienky, za ktorých sa vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia musí realizovať. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní navštívil predajné miesto žalobcu a v rámci predzmluvných jednaní oznámil žalobcovi, že pre splnenie podmienok na vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia požadovaných spoločnosťou Kia motors Sales Slovensko, s.r.o. je potrebné najprv vykonať určité stavebné úpravy v existujúcom areály žalobcu a v čo najkratšom čase začať za týmto účelom s výstavbou nových priestorov. Žalobca v mesiaci máj a jún 2011 realizoval žalovaným požadované stavebné úpravy (zemné práce), spevňovanie plôch, zakúpenie betónovej dlažby a vchodových dverí. Na tieto stavebné úpravy žalobca vynaložil náklady spolu v sume 1.939,82 eura. V mesiaci jún 2011 si žalobca objednal zhotovenie stavebného projektu

na výstavbu showroomu na ulici Herlianskej 1112 vo Vranove nad Topľou a zverejnil začiatok predaja vozidiel značky Kia vo Vranove nad Topľou v miestnej tlači a televízii, na bilboardoch, vystavil vozidlo značky Kia na čerpacej stanici Slovnaft Vranov nad Topľou. Žalobca vynaložil náklady spojené s reklamou predaja vozidiel značky Kia vo výške 1.378,06 eura. Dňa 13.10.2011 žalovaný telefonicky a e-mailom, napriek platnej Zmluve o sprostredkovaní oznámil žalobcovi, že dňa 14.10.2011 odvezie z výstavného miesta vo Vranove nad Topľou do Prešova všetky vystavované motorové vozidlá značky Kia. Dňa 14.10.2011 z výstavného miesta vo Vranove nad Topľou odviezol všetky 3 motorové vozidla značky Kia a ďalšie motorové vozidlá do výstavného miesta žalobcu už nedodal. Dňa 14.12.2011 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu nesúhlasu importéra, obchodnej spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. s predajom motorových vozidiel značky Kia vo Vranove nad Topľou z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel a dostatočného pokrytia predaja motorových vozidiel značky Kia z iných predajných miest. Žalovaný porušil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 tým, že dňa 14.10.2011 z priestorov žalobcu odviezol všetky tri vystavované motorové vozidlá značky Kia a ďalšie motorové vozidlá už žalobcovi nedodal, čím mu znemožnil sprostredkovanie predaja vozidiel do uplynutia výpovednej doby, tým, že dňa 14.12.2011 vypovedal Zmluvu o sprostredkovaní pre nesplnenie ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel napriek tomu, že kritéria vystavovania a predaja motorových vozidiel pred uzatvorením zmluvy so žalobcom riadne dohodol. Žalovaný ako dlhoročný obchodný zástupca spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. vedel aké kritéria predaja musí sprostredkovateľ predaja vozidiel značky Kia spĺňať a taktiež vedel, aké je pokrytie predaja motorových vozidiel značky Kia z iných predajných miest. Napriek uvedenému žalovaný so žalobcom uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní na dobu neurčitú s tým, že uzatvárajú dlhodobý zmluvný vzťah na predaj vozidiel značky Kia. Výlučne z dôvodov realizácie Zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi žalovaným ako záujemcom a žalobcom ako sprostredkovateľom, žalobca v areáli svojej obchodnej spoločnosti vykonal žalovaným požadované stavebné úpravy, bežne dostupnými reklamnými prostriedkami zverejnil začiatok predaja motorových vozidiel značky Kia v regióne okresu Vranov nad Topľou, dňa 16.10.2011 začal výstavbu showroomu na ulici Herlianskej 1112 vo Vranove nad Topľou. Zánikom Zmluvy o sprostredkovaní sa žalobca dostal do platobnej neschopnosti a nebol schopný plniť povinnosti voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu a mestu Vranov nad Topľou. Porušením povinnosti zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 žalovaným v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení spôsobil žalovaný žalobcovi škodu. Škoda spôsobená žalobcovi pozostáva zo: a) Skutočnej škody - vo výške 8.308,78 eura, ktorú predstavujú náklady na - stavebné úpravy vo výške 1.939,72 eura

- náklady na reklamu vo výške 1.378,06 eura

- sankcie za oneskorené odvody poistného pre Sociálnu poisťovňu za obdobie február 2012 až december 2012 vo výške 694 eur, január 2013 až júl 2013 vo výške 800,04 eura, august 2013 až január 2014 vo výške 583,34 eura, február 2014 až december 2014 vo výške 806,54 eura, január 2015 až apríl 2015 vo výške 347,08 eura, spolu 3.231 eur

- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 135,70 eura, za zdaňovacie obdobie december 2012 vo výške 388 eur, za zdaňovacie obdobie august 2013 vo výške 100,50 eura, za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 132,20 eura, za zdaňovacie obdobie október 2013 vo výške 85,10 eura, za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške 300,20 eura, za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 482,50 eura, spolu 1.624,20 eura

- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľností: za rok 2012 vo výške 15,30 eura, za rok 2013 vo výške 120,50 eura, spolu 135,80 eura. b) Náhrady zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka vo výške 19.200 eur: náhrada zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka predstavuje zisk určený na základe priemernej miery zisku dosahovanej v oblasti predaja motorových vozidiel vychádzajúcej zo štatistiky registrácie motorových vozidiel značky Kia v okrese Vranov nad Topľou:

- v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2011 (zaregistrovaných 51 áut zn. KIA)

- v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2012 (zaregistrovaných 41 áut zn. KIA)

- priemerne za mesiac: predaných 3,80 áut (51+41, spolu 92 predaných áut za 24 mesiacov)

- pri priemernej miere zisku za predaj 1 motorového vozidla značky KIA náhrada zisku činí 600 eur

- za obdobie od 14.10.2011 do 30.6.2012, teda za 8,5 mesiaca a predaných 32 vozidiel činí náhrada ušlého zisku 32 x 600 eur, spolu 19.200 eur Žalobca vyzval dňa 20.7.2015 žalovaného na zaplatenie škody v lehote najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie škody dňa 4.8.2015, no škodu žalobcovi nezaplatil.

3. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.12.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10.12.2015, okrem iného uviedla, že žalovaný HS PLUS je oficiálnym predajcom /dílerom/ motorových vozidiel továrenskej značky KIA a pôsobí ako predajca v rámci obchodnej siete Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. Z dôvodu záujmu o zvýšenie predaja motorových vozidiel značky Kia v okolí /v regióne Vranov nad Topľou/ žalovaný uzavrel dňa 15.6.2011 so žalobcom Zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo: a) záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať v prospech žalovaného ako záujemcu takú činnosť, aby záujemca získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy na nové motorové vozidlá továrenskej značky Kia s treťou osobou b) záväzok žalovaného ako záujemcu zaplatiť po uzatvorení kúpnej zmluvy províziu v súlade s článkom 2 Zmluvy o sprostredkovaní c) záväzok žalobcu počas celej doby platnosti a účinnosti Zmluvy o sprostredkovaní spĺňať kvalitatívne štandardy sprostredkovateľov v súlade so Zmluvou o sprostredkovaní. 4. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že nie je pravda, že žalovaný podmienil uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom nasledujúcimi skutočnosťami: stavebné úpravy v areáli sídla žalobcu a stavba nového showroomu.

5. Žalobca oboznámil žalovaného ešte pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní o plánoch na výstavbu nových priestorov a v súvislosti s touto výstavbou už žalobca disponoval aj stavebným projektom. Výstavba nových priestorov bola slobodným rozhodnutím žalobcu, ktorý už v dotknutom časovom období bol predajcom /dílerom/ motorových vozidiel továrenskej značky Honda. Žalobca, prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu - konateľa spoločnosti Ing. Igora Čačka, prejavil sám záujem o uzavretie vyššie špecifikovanej Zmluvy o sprostredkovaní a tiež záujem o zaradenie do obchodnej siete predajcov motorových vozidiel značky Kia ako díler /predajca skupiny „B“/. Žalovaný vyjadril podporu k uvedenému zámeru, čo prejavil aj v písomnej komunikácii s importérom motorových vozidiel továrenskej značky Kia popritom, čo žiadal o odsúhlasenie zmeny výstavného priestoru vo Vranove nad Topľou, ktoré mal zabezpečiť žalobca a o ktorej spolupráci a kladnom hodnotení informoval konateľ žalovaného importéra. Žalobca si bol od začiatku záväzkového vzťahu so žalovaným vedomý skutočností, že žalovaný je len autorizovaným predajcom/dílerom motorových vozidiel značky Kia a nie importérom, ktorý rozhoduje o distribučnom systéme pri dodávaní a predaji motorových vozidiel značky Kia. Samotný žalobca je, ako už je vyššie spomenuté, autorizovaným predajcom /dílerom motorových vozidiel značky Honda a bez pochybností ovláda a rozumie základným rozdielom medzi postavením importéra a autorizovaného predajca/dílera, ako aj základné princípy fungovania medzi týmito dvoma subjektmi. Žiadne ustanovenia Zmluvy o sprostredkovaní nezaväzovalo žalobcu k výstavbe nového showroomu a ani k prestavbe už jestvujúcich priestorov žalobcu. V článku 3 a v článku 5 Zmluvy o sprostredkovaní boli riadne, určito a zrozumiteľne stanovené práva a povinnosti oboch zmluvných strán. Nie je pravdou, že žalovaný porušil Zmluvu o sprostredkovaní tým, že dňa 14.10.2011 odviezol všetky tri vystavené vozidlá značky Kia a ďalšie vozidlá už žalobcovi nedodal. Žiadne ustanovenie Zmluvy o sprostredkovaní neobmedzovalo žalovaného s dispozíciou motorovými vozidlami, ktoré boli dodané žalobcovi za účelom vystavenia. Neexistovala zmluvná ani iná povinnosť žalovaného dodávať žalobcovi výstavné vozidlá. K takémuto kroku mohlo podľa článku 5 bod 3. Zmluvy o sprostredkovaní dôjsť len po dohode zmluvných strán, pričom v danom prípade k takejto dohode nedošlo a žalobca vo svojom návrhu existenciu takejto dohody ani nepreukázal. Žalovaný si riadne plnil záväzky zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 a pri plnení záväzkov neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by mu vyplýva z ustanovení tejto zmluvy. V súlade s článkom 6 bola každá zo zmluvných strán oprávnená túto zmluvu bez udania dôvodu vypovedať v 6-mesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od 1.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. Žalovaný uplatnil svoje právo a dňa 12.12.2011 zaslal žalobcovi „Výpoveď zmluvy medzi záujemcom a poskytovateľom, provízneho predaja vozidiel značky KIA“ zo dňa 21.11.2011. V samotnej výpovedi boli napriek vyššie uvedenému zo strany žalovaného v dobrej viere uvedené dôvody, pre ktoré zmluvu vypovedá - rozhodnutie importéra (Kia Motors Sales Slovensko s.r.o.), ktoré bolo zo strany žalovaného zasielané aj priamo žalobcovi. Žalovaný využil svoje právo Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 výpoveď, čo jednoznačne znamená, že nemohol týmto právnym úkonom porušiť povinnosť, a preto je absurdné hovoriť o vzniku škody a akomkoľvek nároku na náhradu škody. Žalovaný neporušil ani žiadnu inú povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu so žalobcom.

6. Žalobca nezvládol akékoľvek dôkazné bremeno ohľadne kumulatívneho splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody: I) porušenie zákona alebo zmluvy žalovaným,

II) vznik skutočnej škody na strane žalobcu, III) príčinná súvislosť medzi porušením zákona alebo akejkoľvek zmluvy a vznikom škody.Zo strany žalobcu nebolo preukázané, akým spôsobom a aké záväzky/povinnosti porušil žalovaný zo zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalobca si neprávom nárokuje náhradu škody (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá v skutočnosti nevznikla. Z dôvodu, že nedošlo k porušenie povinnosti/záväzku zo strany žalovaného nie je absolútne možné preukazovať akýkoľvek vznik akejkoľvek škody, za ktorú by mal žalovaný zodpovedať. Dôkazy/listiny, ktoré tvoria prílohu návrhu a ktoré majú preukazovať výšku škody, pôsobia nejasne, neurčito a nezrozumiteľne, ani pri skutočnom vzniku škody porušením povinnosti z predmetného záväzkového vzťahu by bolo nemožné akokoľvek vôbec uznať príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a nezaplatením daní a poplatkov do Sociálnej poisťovne. Taktiež samotné výpočty náhrady zisku sú úplne mätúce a ničím nepodložené.

7. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.9.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 29.9.2016, okrem iného uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že „žiadne ustanovenie zmluvy o sprostredkovaní neobmedzovalo žalovaného s dispozíciou s motorovými vozidlami a neexistovala zmluvná ani iná povinnosť žalovaného dodávať žalobcovi výstavné vozidlá. K takémuto kroku mohlo dôjsť podľa článku 5 bod 3. Zmluvy o sprostredkovaní len po dohode zmluvných strán, pričom v danom prípade k takejto dohode nedošlo a žalobca v žalobe existenciu takejto dohody ani nepreukázal.“ Toto vyjadrenie žalovaného je nesprávne, lebo vychádza z účelového a nesprávneho výkladu článku 5 bodu 3. Zmluvy o sprostredkovaní, ktorý znie: „Záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch zmluvných strán.“ Z citovaného zmluvného dojednania a z účelu Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že záujemca, teda žalovaný bol povinný počas celej doby platnosti zmluvy dodávať sprostredkovateľovi, teda žalobcovi vozidlá na výstavné účely. Zmluvné dojednanie podľa dohody znamená povinnosť žalovaného dodávať výstavné vozidlá v čase a spôsobom, na ktorom sa dohodnú. Výklad žalovaného, že žalovaný mal dodať výstavné vozidlá len po dohode a ak k dohode nedošlo, nebolo povinnosťou žalovaného výstavné vozidlá dodať je nesprávny a zjavne účelový. Takýto výklad je nielen v rozpore s článkom 5 bodom 3. Zmluvy o sprostredkovaní, ale aj v rozpore s účelom zmluvy, ktorým bolo „čo najlepšie zabezpečovať predaj nových vozidiel značky Kia“ (záhlavie Zmluvy o sprostredkovaní). Predmetom Zmluvy o sprostredkovaní bol predaj vozidiel značky Kia. Je obchodnou zvyklosťou, že motorové vozidlá sa predávajú v predajniach, v ktorých sú vozidlá vystavené. Bez výstavných vozidiel nie je možné vozidlá predávať. Uvedené tvrdenie žalovaného je preto pre žalobcu zarážajúce. Tvrdenie, že sa žalobca zaviazal predávať motorové vozidlá bez toho, aby mal vozidlá vo svojich výstavných priestoroch vystavené (pravdepodobne podľa mylného názoru žalovaného na základe obrázkov vozidiel v katalógu) a tvrdenie, že žalobca o dovoz výstavných vozidiel potom, čo boli všetky tri vozidlá z jeho priestorov bezdôvodne odvezené ani žalovaného nežiadal, je absurdné. Žalobca za účelom plnenia predmetu Zmluvy o sprostredkovaní opakovane žiadal žalovaného, aby mu dodal výstavné vozidlá. Správnosť žalobcovho výkladu o povinnosti žalovaného dodávať žalobcovi výstavné vozidlá podľa článku 5 bodu 3 Zmluvy o sprostredkovaní nespochybniteľne vyplýva aj z Prílohy č. 2 - Štandardy predaja Zmluvy o sprostredkovaní, a to z druhej vety záhlavia prílohy: „Keďže však ide o trvalý výstavný priestor, v ktorom sprostredkovateľ pre záujemcu vystavuje vozidlá Kia a zabezpečuje sprostredkovanie ich predaja, je potrebné dodržiavanie týchto pravidiel:

- Z bodu 3. : „Vystavované vozidlá musia byť čisté a nesmie byť v nich žiadne príslušenstvo s výnimkou akciového príslušenstva Kia“

- Z bodu 4. : „Pri vozidle je povinné udať predpísaným spôsobom všetky údaje týkajúcej sa konkrétneho vozidla s cenou, akciou a údajmi požadovanými obchodnou inšpekciou“

- Z bodu 5.: „Na vozidlách musia byť inštalované informácie požadované obchodnou inšpekciou“

- Z bodu 6.: „Priestory, v ktorých sa vozidlá vystavujú, musia niesť aspoň základné identifikačné znaky Kia, ktoré sú zhotovené v súlade so štandardami.“ Z uvedeného nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný bol povinný počas svojej doby platnosti Zmluvy o sprostredkovaní dodávať žalobcovi do jeho priestorov výstavné vozidlá a žalobca bol v súvislosti s vystavovaním vozidiel povinný dodržiavať štandardy predaja vyplývajúce z Prílohy č. 2 Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný tým, že bezdôvodne odviezol dňa 14.10.2011, teda počas trvania platnosti Zmluvy o sprostredkovaní z priestorov žalobcu všetky 3 vystavené motorové vozidlá značky Kia a ďalšie motorové vozidla značky Kia už žalobcovi nedodal, porušil Zmluvu o sprostredkovaní a tým znemožnil žalobcovi plniť zmluvné povinnosti sprostredkovateľa zo zmluvy a dosiahnuť zisk. Z uvedeného dôvodu žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka tzv. abstraktný ušlý zisk vo výške 19.200 eur. 8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení poukázala na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, že nie je pravdou, že podmienil uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom

stavebnými úpravami v areáli v sídle žalobcu a stavbou nového showroomu. Toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. Vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia sa uskutočňovalo v rámci predajného programu spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. za prísne stanovených podmienok. Žalovaný ako dlhoročný autorizovaný predajca/díler vozidiel značky Kia vedel, aké kritéria predaja musí sprostredkovateľ predaja vozidiel značky Kia spĺňať. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní navštívil predajné miesto žalobcu a v rámci predzmluvných rokovaní oznámil žalobcovi, že pre splnenie podmienok na vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia požadovaných spoločnosťou Kia Motors Sales s.r.o. je nevyhnutné:

- vykonať určité stavebné úpravy v existujúcom areáli žalobcu a

- v čo najkratšom čase začať s výstavbou nových priestorov. 9. Žalobca s návrhmi žalovaného súhlasil a dohodol sa so žalovaným na rozsahu stavebných úprav a na výstavbe nového predajného miesta. Na základe tejto dohody žalobca všetky požadované stavebné úpravy vykonal a na ulici Herlianskej vo Vranove nad Topľou začal s výstavbou nového predajného miesta.

10. Právna zástupkyňa žalobcu poukázal na vyjadrenie žalovaného na strane 2 pod bodom 2., druhý odsek, posledná veta vyjadrenia zo dňa 7.12.2015: „Odporca vyjadril podporu k uvedenému zámeru, čo prejavil aj v písomnej komunikácii s importérom motorových vozidiel továrenskej značky Kia popritom, čo žiadal o odsúhlasenie zmeny výstavného priestoru vo Vranove nad Topľou, ktoré mal zabezpečiť navrhovateľ a o ktorej spolupráci a kladnom hodnotení informoval konateľ žalovaného importéra“. Žalovaný v citovanom vyjadrení potvrdzuje, že žalobca mal podľa dohody so žalovaným vykonať zmeny výstavného priestoru. Podmienenie uzatvorenia Zmluvy o sprostredkovaní vybudovaním nového showroomu vo Vranove nad Topľou vyplýva z bodu 7 Prílohy č. 2 - Štandardy predaja Zmluvy o sprostredkovaní: „Sprostredkovateľ sa so záujemcom dohodli, že v čo najkratšom možnom čase zabezpečí vystavovanie vozidiel v novovybudovaných priestoroch , ktoré budú riešené tak, aby aspoň základnými prvkami identifikovali značku Kia, resp. nebude použitý akýkoľvek prvok odporujúci štandardom“. Žalobca v čase uzatvorenia Zmluvy o sprostredkovaní predával motorové vozidlá značky Honda v priestoroch vo Vranove nad Topľou na ulici Budovateľskej č. 1279. Uvedené priestory boli a sú dodnes vyhovujúce pre predaj uvedených motorových vozidiel. Žalobca preto nemal dôvod, pokiaľ by sa nedohodol na výstavbe nového showroomu so žalovaným začať vo Vranove nad Topľou s výstavbou nového predajného miesta. Žalobca výlučne na základe dohôd so žalovaným začal na ulici Herlianskej 1112 vo Vranove nad Topľou s výstavbou nového predajného miesta.

11. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca oboznámil žalovaného ešte pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní o plánoch na výstavbu nových priestorov a v súvislosti s touto výstavbou už žalobca disponoval aj stavebným projektom. Žalobca prostredníctvom spoločnosti ADOS AC, s.r.o. požiadal až dňa 27.6.2011 projektanta o vypracovanie projektu na výstavbu nového predajného miesta. Stavebný projekt bol vyhotovený v mesiaci jún 2011. Z uvedeného vyjadrenia, že žalobca požiadal o vypracovanie stavebného projektu až po tom, čo sa so žalovaným dohodli, že pre splnenie podmienok na vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia požadovaných spoločnosťou Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. je nevyhnutné v čo najkratšom čase začať s výstavbou nových priestorov. Žalovaný podpisom Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 potvrdil, že predajné priestory žalobcu spĺňajú kritériá predajného programu spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. pre predaj motorových vozidiel značky Kia. Pokiaľ by priestory žalobcu nesplnili požadované kritériá, žalovaný ako dlhoročný autorizovaný predajca/díler motorových vozidiel značky Kia, by nebol so žalobcom uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní a nedodal by žalobcovi do týchto priestorov výstavné motorové vozidlá. Dňa 14.12.2011 žalovaný napriek žalobcom vykonaným stavebným úpravám a začatej výstavbe nového predajného miesta doručil žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.12.2015 uvádza, že v súlade s článkom 6 každá zo zmluvných strán bola oprávnená zmluvu o sprostredkovaní vypovedať bez udania dôvodu v šesťmesačnej výpovednej dobe. Je pravdou, že v Zmluve o sprostredkovaní bolo dohodnuté skončenie zmluvného vzťahu výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany bez udania dôvodu v šesťmesačnej výpovednej dobe. Žalovaný však nevypovedal zmluvu výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Žalovaný zmluvu vypovedal z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel, čím porušil dohodu uzatvorenú so žalobcom. Na základe uvedeného je nepochybné, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je dôvodný a opodstatnený a preto žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

12. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20.10.2016, okrem iného uviedla, že dotknutý súdny spor sa v skutkovej podstate priamo dotýka tzv. vertikálnych distribučných vzťahov v sektore motorových vozidiel. Vertikálny distribučný systém tvoria aj v tomto prípade podnikatelia podnikajúci na viacerých/rôznych úrovniach výrobného a distribučného reťazca - výrobca nových motorových vozidiel príslušnej značky - jeho národný zástupca /importér/ dovozca - a posledný článok distribúcie predstavuje podnikateľ, ktorý je autorizovaný predajca (ktorý je súčasne spravidla aj autorizovaným servisom). S vytvorením a prevádzkovaním distribučnej siete motorových vozidiel akejkoľvek značky vo všetkých členských krajinách Európskej únie sú imanentne spojené nasledujúce základný typy distribučných zmlúv: (1) Importérska zmluva, uzatváraná priamo medzi výrobcom a národným importérom /dovozcom motorových vozidiel a (2) Dílerská zmluva /zmluva s predajcom/ zmluva o zastúpení, uzatváraná medzi importérom a autorizovaným predajcom /autorizovaným servisom/.

13. Európska legislatíva priamo účinná aj na území Slovenskej republiky rozlišuje dva základné druhy distribučných systémov, ktoré si výrobca mohol /môže zvoliť na distribúciu svojich tovarov a služieb : 1) exkluzívny distribučný systém (deliaci sa na exkluzivitu podľa zákazníkov alebo exkluzivitu podľa územia a 2) selektívny distribučný systém (kvalitatívny alebo kvantitatívny). Uvedené historicky platilo a platí pre sektor motorových vozidiel, v ktorom žalovaný ako autorizovaný predajca a autorizovaný servis Kia dlhodobo podniká ako člen distribučnej siete tejto značky v Slovenskej republike. Rovnako žalobca je členom distribučnej siete Honda v SR. Rizikom distribučných zmlúv aj v sektore motorových vozidiel (importérskych a najmä dílerských zmlúv /zmlúv s predajcami/ je, že by mohli spadať pod článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a mohli by byť považované za dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, a teda za dohody zakázané. V tejto súvislosti európska komisia využíva svoje právo a vydáva okrem iných tzv. blokové výnimky zo zákazu dohôd obmedzujúcu hospodársku súťaž. Blokové výnimky stanovujú právne pravidlá, ktoré musia výrobcovia a ich distribútori plniť prostredníctvom zmluvných dokumentov a aj skutočným výkonom práv a povinností z dílerských zmlúv, aby ich distribučné zmluvy neboli považované za dohody obmedzujúce hospodársku súťaž - teda za dohody s negatívnym dopadom na súťaž a koncových zákazníkov. Z vývoja obsahu blokových výnimiek od roku 2002 až dodnes je zrejmé, že sa pri rozhodovaní o dôležitých otázkach distribúcie posilňuje postavenie výrobkov (na úkor predajcov / dealerov) , a to vrátane oblasti ako je samotná autorizácia A predajcu , možnosť zriaďovať B predajcov, právo autorizované predajcu zriadiť kdekoľvek na trhu aj inú svoju autorizovanú prevádzkareň na predaj a servis vozidiel značky a podobne. Vývojom európskej legislatívy paradoxne výrobcovia získavajú právo podstatne viac obmedzovať členov svojich distribučných sietí vo vyššie načrtnutých otázkach a prísnejšie tak regulovať vznik, zmenu a zánik svojich distribučných kanálov (k dnešnému dňu je v sieti Kia napr. štandardne zmluvne vylúčené zriaďovanie tzv. B predajcov - v súlade s aktuálne účinnou blokovou výnimkou). Na základe rozhodnutia výrobcu sa aj pre značku Kia v Slovenskej republike uplatňuje tzv. kvalitatívny selektívny distribučný systém. V prípade Zmluvy o oblastnom zastúpení, ktorú žalovaný s importérom Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. uzatvoril dňa 14.10.2005 sa tento systém dovolene kombinoval s exkluzívnym systémom. V prípade zmluvy s predajcom Kia, ktorú žalovaný s importérom Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. uzatvoril dňa 1.8.2011, sa jedná už len o kvalitatívny selektívny distribučný systém následne kombinovaný s kvantitatívnym. Pre kvalitatívny a selektívny distribučný systém je typická existencia kritérií kvalitatívnych, ktoré určuje výrobca (a tlmočí importér) a ktoré musia v každom momente svojej činnosti spĺňať všetci 1) autorizovaní predajcovia kategórie A, 2) ich hlavné autorizované predajne a servisné prevádzky, ako aj prípadne 3) autorizovaní predajcovia kategórie B, ich 4) autorizované predajné a servisné prevádzky 5) ostatné zriadené predajné miesta A dealera, ako aj tzv. 6) výstavné/dodacie miesta A dealera (jedná sa napríklad o určenie polohy prevádzky, veľkosť predajnej plochy, veľkosť servisnej plochy, požiadavky na odborný personál v predpísanom počte, požiadavky na používanie vyobrazení, ochranných známok, vybavenie servisných priestorov, používanie osobitných nástrojov a podobne. Pre obdobie účinnosti „starej“ blokovej výnimky Nariadenie Komisie 1400/2002 bolo typické právo výrobcu zastúpeného importérom udeľovať predchádzajúci písomný súhlas A dealerovi s ustanovením tzv. B dealera. S uvedeným korešpondujú aj ustanovenia Zmluvy o oblastnom zastúpení, uzavretej 14.10.2005 medzi importérom Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. a žalovaným (čl. II, odsek 1, bod 4, odsek 2, bod 1a bod 4 Zmluvy o oblastnom zastúpení). Od 14.10.2005 teda žalovaný prostredníctvom Zmluvy o oblastnom zastúpení prijal (dokonca pod hrozbou zmluvnej pokuty) záväzok nezriaďovať B dealerov/vlastných predajcov bez predchádzajúceho písomného súhlasu importéra, teda bez toho, aby importér (s prihliadnutím na vlastnú stratégiu rozvoja dílerskej siete) vopred uvedený

návrh neprerokoval, neodsúhlasil, neskonštatoval vhodnosť B dealerstva a splnenie kvalitatívnych štandardov zo strany B dealera. S prihliadnutím na uvedené obmedzenie mohol žalovaný ako A dealer značky Kia v Prešove zriadiť prostredníctvom spolupráce so žalobcom bez predchádzajúceho súhlasu importéra len tzv. výstavné/dodacie miesto, ktoré však rovnako v súlade s podstatou kvalitatívneho selektívneho distribučného systému muselo/malo spĺňať kvalitatívne štandardy značky Kia pre takýto priestor. Pre výstavné/dodacie miesto je typické, že slúži primárne na podporu podnikateľskej činnosti A dealera v oblasti predaja motorových vozidiel Kia. S týmto cieľom bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní medzi žalovaným a žalobcom. Medzi žalobcom a žalovanými nie je sporné, že žalobca bol/je autorizovaným predajcom značky Honda. Žalobca je znalý a pozná právnu reguláciu v oblasti hospodárskej súťaže v sektore motorových vozidiel, obsah blokových výnimiek (nariadení komisie priamo účinných aj na území členských štátov EÚ) - neznalosť zákona neospravedlňuje, pozná situáciu a podmienky, prečo nebolo a nie je možné bez predchádzajúceho súhlasu importéra Kia vôbec uvažovať o autorizácii žalobcu na B dealera (so zohľadnením toho, že už k 20.4.2010 sa prijali nové blokové výnimky ešte viac umožňujúce výrobcom sprísniť „voľnosť“ A dealerov otvárať ďalšie obchodné miesta, B dílerstvá a podobne. Obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným začal vznikať v dobe, kedy žalovaný ukončil obchodný/zmluvný vzťah so spoločnosťou RBPP Trading, spol. s r.o., ktorá mala taktiež sídlo vo Vranove nad Topľou a ktorá taktiež zabezpečovala vystavovanie motorových vozidiel vo Vranove nad Topľou. Práve z dôvodu, že žalovaný mal záujem naďalej vystavovať vozidlá Kia vo Vranove nad Topľou, začal komunikovať so žalobcom, ktorého ponuka/možnosť spolupráce zaujala, keďže ako dealer motorových vozidiel značky Honda mal záujem rozširovať svoje aktivity a od začiatku deklaroval hlbší záujem aj o prípadné neskoršie zaradenie do siete dealerov Kia. Žalovaný však už počas predzmluvných rokovaní dôrazne a zrozumiteľne upozorňoval žalobcu, že v tomto prípade ide len o vystavovanie motorových vozidiel značky Kia pre žalovaného a len o sprostredkovanie predaja, keďže akékoľvek rozhodovanie o zariadení do siete dealerov Kia bolo už na samotnom importérovi. Zmluva o sprostredkovaní nebola účelovo určená na predaj vozidiel žalobcom, ale ako podpora predaja motorových vozidiel u žalovaného, prostredníctvom využitia určitej priestorovej kapacity u žalobcu. Uvedené vyplýva z článku 1, bod 1. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 - „Sprostredkovateľ sa zaväzuje, že bude v prospech záujemcu vyvíjať takú činnosť, aby záujemca získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy....“ Zmluva o sprostredkovaní je zmluvný typ, ktorý počíta s individuálnym sprostredkovaním a nie je masívnym a pravidelným sprostredkovaním, ktoré už je de iure obchodným zastúpením. Inak povedané, zmluva o sprostredkovaní sa vzťahuje buď na jednorazové alebo opakované sprostredkovanie uzavretia zmluvy, ale pokiaľ by sa malo jednať o sústavnú činnosť, išlo by už o iný záväzkovo-právny vzťah, a to o obchodné zastúpenie. Práve z dôvodu existencie účinných blokových výnimiek ako právne záväzných aktov EÚ nemohol žalovaný so žalobcom podpísať zmluvu o obchodnom zastúpení na pravidelné sprostredkovanie, keďže nemal predchádzajúci súhlas importéra. Na základe vyššie uvedeného teda možno dôvodiť, že v žiadnom prípade nebolo a nemohlo byť povinnosťou žalovaného ako záujemcu počas celej platnosti a účinnosti Zmluvy o sprostredkovaní dodávať žalobcovi ako sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely, a teda čl. 5 bod 3. Zmluvy o sprostredkovaní, ktoré znie nasledovne: „Záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch zmluvných strán“, nemožno vykladať v rozpore s obvyklou podstatnou/účelom tohto zmluvného typu. Žalovaný ako záujemca mal možnosť dodávať motorové vozidlá na vystavenie podľa svojej potreby, ale len vtedy, ak s tým súhlasil žalobca ako sprostredkovateľ. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní len pod podmienkou „vykonania stavebných prác a vybudovania nového predajného miesta showroomu“ je absolútne nepravdivé. Žalobca vôbec (voči súdu zrejme zámerne) nerozlišuje medzi stavebnou úpravou (len) výstavného miesta a výstavbou nových predajných a servisných priestorov (pre potreby autorizácie dealera) v súlade s kvalitatívnymi štandardmi pre B dealera, ktorú vykonával sám na vlastnú zodpovednosť a podnikateľské riziko napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že nedisponuje predchádzajúcim súhlasom importéra. Žalobcove výstavné/dodacie priestory boli povinné spĺňať kvalitatívne štandardy pre takéto miesto v súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa v súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011. Je logické a prirodzené, že žalovaný ako A dealer mal záujem podpísať Zmluvu o sprostredkovaní so sprostredkovateľom/podnikateľom, ktorý má vhodné priestory a je schopný splniť štandardy pre vystavovanie/dodanie vozidiel značky Kia. Žalobca sám presviedčal žalovaného, že je vhodný na sprostredkovateľskú činnosť, ktorej súčasťou bolo aj vystavovanie motorových vozidiel značky Kia, keďže sa do budúcnosti rozhodol postaviť nový autosalón/showroom, ktorý mal podľa vyjadrení žalobcu následne slúžiť viacerým značkám motorových vozidiel (kde mimochodom viac značkový predaj rovnako podlieha príslušným kritériám blokových výnimiek....). V Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 nie je jediná formulácia, kde by žalovaný ako záujemca

zaväzoval žalobcu na výstavbu nového autosalónu. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal, a to z dôvodu, že ide o lož/ klamlivé tvrdenie. Žalovaný disponoval informáciami, že podmienky predaja a štandardy Kia sa na základe novej dealerskej zmluvy sprísnia, a preto o uvedenom priebežne informoval aj žalovaného a priamo do článku 7 bodu 4. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 jednoznačne zakomponoval, že v priebehu mesiaca august 2011 budú uzatvárané nové zmluvy medzi Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. ako importérom a dealermi a na základe tejto skutočnosti bude Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 upravená/doplnená podľa požiadaviek vyplývajúcich z hlavnej zmluvy. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný absolútne nemohol uvažovať / neuvažovať o uzavretí inej ako sprostredkovateľskej zmluvy so žalobcom, keďže si bol vedomý, že akákoľvek iná spolupráca s tretím subjektom bude musieť byť schválená importérom Kia. Bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že žalobca mal po všetkých stránkach dostatok informácií o vtedy aktuálnom vyvíjajúcom sa stave v rámci siete dealerov Kia. Okrem iného žalovaný z dobrej vôle zapájal žalobcu ako zmluvného partnera do rôznych akcií/aktivít v rámci oboznamovania sa so značkou Kia - spoločná návšteva továrne Kia Motors Slovakia s.r.o. v Tepličke nad Váhom. Aj v rámci takýchto podujatí sa konateľ žalobcu mal možnosť stretnúť so zamestnancami importéra, s ktorými komunikoval postupy importéra pri schvaľovaní subdílerstiev. Žalovanému bolo od počiatku obchodného vzťahu interpretovaný záujem zo strany žalobcu, že by sa raz zaradil aj do siete B dealerov motorových vozidiel značky Kia a žalovaný mu v rámci dobrých obchodných vzťahov prisľúbil (len) prejav podpory u importéra pri rozhodovaní o tejto skutočnosti importérom (uvedené a spomenuté aj v bode 8 Prílohy č. 2 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011). Z uvedeného dôvodu doručil žalobca importérovi/Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. žiadosť o odsúhlasenie zmeny výstavného priestoru vo Vranove zo dňa 24.8.2011, kde okrem žiadosti o odsúhlasenie nového výstavného priestoru vo Vranove nad Topľou oboznamoval žalovaný importéra aj so skutočnosťou, že žalobca pre seba buduje nové predajné priestory pre možný predaj dvoch značiek motorových vozidiel a má záujem splniť požiadavky pre predaj vozidiel značky Kia ako B dealer. Dňa 9.9.2011 si pán Ing. Michal Purdeš ako zodpovedný zamestnanec importéra Kia vyžiadal prostredníctvom e-mailovej komunikácie so žalovaným aktuálne fotky výstavného priestoru, ktorý mal zabezpečovať žalobca. Dňa 13.9.2011 zasielal konateľ žalovaného/Ing. Pavol Vrábeľ dokumentáciu týkajúcu sa výstavných priestorov nového autosalónu, ktorý staval žalobca a zároveň sa opäť u importéra prihováral za zváženie možnosti zaradiť žalobcu medzi B dealerov motorových vozidiel Kia vzhľadom na skúsenosti v danej oblasti. Pán Ing. Michal Purdeš ako zodpovedný zamestnanec importéra Kia následne dňa 20.9.2011 doručil žalovanému v mene importéra Kia e-mail s jednoznačne odmietajúcim stanoviskom k novému výstavnému priestoru, ako aj k možnosti rozšírenia dealerskej siete Kia v danom regióne o nového B dealera.

14. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že žalobca využil svoje právo Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 vypovedať, čo jednoznačne znamená, že nemohol tým právnym úkonom porušiť povinnosti, a preto je absurdné hovoriť o vzniku škody a akomkoľvek nároku na náhradu škody. Žalovaný neporušil ani žiadnu inú povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu so žalobcom. Žalobca mal možnosť pokračovať v sprostredkovaní predaja motorových vozidiel Kia pre žalovaného (avšak podľa osobitných pravidiel blokových výnimiek), ale bez vystavovania motorových vozidiel Kia, keďže vystavovanie motorových vozidiel žalobcom nespĺňalo ani minimálne kvalitatívne štandardy výstavného miesta, ktoré mali byť splnené na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011. Výstavné miesto žalobcu v čase účinnosti Zmluvy o sprostredkovaní nebolo riadne označené ako výstavné priestory HS PLUS s.r.o., takže to bol práve žalobca, ktorý hrubo porušoval svoje základné zmluvné povinnosti. Žalobca nemal na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 oprávnenie predávať motorové vozidlá značky Kia. Žalobca nezvládol akékoľvek dôkazné bremeno ohľadom kumulatívneho splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, keďže nepreukázal porušenie zákona alebo zmluvy žalovaným, vznik skutočnej škody na strane žalobcu a príčinnú súvislosť medzi porušením zákona alebo akejkoľvek zmluvy a vznikom škody. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, akým spôsobom a aké záväzky/povinnosti porušil žalovaný zo zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalobca si neprávom nárokuje na náhradu škody (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá v skutočnosti nevznikla. Z dôvodu, že nedošlo k porušeniu povinnosti/záväzku zo strany žalovaného, nie je absolútne možné preukazovať akýkoľvek vznik akejkoľvek škody , za ktorú by mal žalovaný zodpovedať. Nový autosalón/showroom, ktorý na vlastnú zodpovednosť a s tým súvisiace riziko staval žalobca, staval výlučne pre svoje podnikateľské účely - vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, že stavba autosalónu/showroomu bola realizovaná na základe príkazu/záväzku voči žalovanému. Dôkazy/listiny, ktoré tvoria prílohu návrhu a vyjadrení žalobcu, ktoré majú preukazovať výšku škody, by neobstáli ani pri potenciálnom skutočnom vzniku škody porušením

povinnosti z predmetného záväzkového vzťahu, a to z dôvodu, že by bolo nemožné akokoľvek vôbec uznať príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a nezaplatením daní a poplatkov do Sociálnej poisťovne. Porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov by ani pri vzniku škody nemohlo byť považované za priamy následok z príčinnej súvislosti škody v súlade s ustálenou judikatúrou slovenských a českých súdov. V súlade s doteraz uvedeným je evidentné, že nemohlo dôjsť ani ku škode v podobe ušlého zisku. Vyhlásenie o marži za predaj motorových vozidiel Honda/potvrdenie žalobcu predložené súdu spolu s vyjadrením žalobcu zo dňa 27.9.2016 je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné.

15. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.4.2017, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18.4.2017, okrem iného uviedla, že žalobca nebol výrobcom, importérom ani autorizovaným predajcom (A dealerom ani B dealerom) motorových vozidiel značky Kia. Žalobca na základe uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní bol len sprostredkovateľom žalovaného, ktorý je autorizovaným predajcom (A dealerom) motorových vozidiel značky Kia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné posudzovať vplyv obmedzení vyplývajúcich z európskeho práva na ochranu hospodárskej súťaže na Zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú medzi stranami sporu z toho dôvodu, že žalobca nebol predajcom motorových vozidiel, ale najmä z toho dôvodu, že touto zmluvou mal byť sprostredkovaný predaj len 3,8 áut za kalendárny mesiac, čo je z pohľadu európskeho trhu zanedbateľný podiel. Z uvedeného dôvodu blokové výnimky, či akékoľvek ďalšie nástroje európskeho práva na ochranu hospodárskej súťaže nemohli nijako ovplyvniť zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Žalovaný nesprávne tvrdí, že Zmluvou o sprostredkovaní mal žalobca sprostredkovať len predaj jedného motorového vozidla značky Kia, resp. len niekoľkých vozidiel. Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore so zmluvnými dojednaniami a v rozpore s účelom zmluvy. Zmluvu o sprostredkovaní uzatvorili zmluvné strany, ktorí sú podnikatelia, teda jej účelom bolo dosiahnutie maximálneho zisku. Uvedené jasne vyplýva z preambuly zmluvy: „Záujemca (žalovaný) mieni čo najlepšie zabezpečovať predaj nových vozidiel značky Kia, má preto záujem o predaj týchto vozidiel aj prostredníctvom sprostredkovateľa, a to vo Vranove. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že neexistuje výstavné miesto bez výstavných vozidiel. Už z tohto tvrdenia žalovaného, že cieľom zmluvy o sprostredkovaní bolo zriadenie výstavného miesta jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného nepretržite počas platnosti zmluvy dodávať žalobcovi výstavné vozidlá. Vyjadrenie žalovaného, že žalobca mohol sprostredkovať predaj vozidiel aj potom, čo ich žalovaný z priestorov žalobcu odviezol, vyznieva skôr ako výsmech žalobcu. Predaj vozidiel na základe obrázkov je nerealizovateľný. Žalovaný si odporuje aj vo vyjadreniach o splnení kvalitatívnych štandardov. Na jednej strane tvrdí, že výstavné miesto muselo spĺňať kvalitatívne štandardy značky Kia, na druhej strane zdôrazňuje, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní len pod podmienkou vykonania stavebných prác a vybudovania nového predajného miesta showroomu je absolútne nepravdivé. Žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nemal výstavné miesto, ktoré by presne spĺňalo všetky náročné kritériá predaja vozidiel značky Kia, preto bol nútený vykonať stavebné úpravy, ktoré navrhol a potom aj odsúhlasil žalovaný tým, že Zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom uzatvoril a do výstavných priestorov žalobcu priviezol tri výstavné vozidlá. V zmysle bodu 4. článku 7 zmluvy mala byť sprostredkovateľská zmluva doplnená podľa požiadaviek vyplývajúcej z hlavnej zmluvy. Žalobca sa k návrhu žalovaného na doplnenie zmluvy podľa sprísnených podmienok novej hlavnej zmluvy nemal možnosť vyjadriť, pretože žiadne doplnenie zmluvy mu zo strany žalovaného nebolo nikdy navrhnuté. Počas platnosti zmluvy boli z jeho priestorov odvezené tri vystavované motorové vozidlá a následne mu bola doručená výpoveď pre nesplnenie ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel. Je tiež úplne irelevantné poukazovanie žalovaného na bod 1 oddielu V novej dílerskej zmluvy zo dňa 1.8.2011, podľa ktorého „predajca neuzatvorí, ani nezmení alebo neukončí žiadnu zmluvu so svojim subdílerom na zmluvný tovar alebo motorové vozidlá Kia, ktoré zodpovedajú modelu zo zmluvného vzťahu bez predchádzajúceho písomného súhlasu importéra“. Z uvedeného nevyplýva povinnosť žalovaného ukončiť so žalobcom Zmluvu o sprostredkovaní. Listinné dôkazy, ktoré žalovaný priložil k vyjadreniu zo dňa 17.10.2016 preukazujú pravdivosť tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe, že žalovaný bol povinný dodávať do jeho priestorov výstavné vozidlá. Táto povinnosť vyplýva zo Zmluvy o oblastnom zastúpení, ktorú uzatvoril žalovaný dňa 14.10.2005 so spoločnosťou Kia Motors Sales Slovensko , s.r.o. Bratislava (Príloha 1 vyjadrenia žalovaného) z článku IV Práva a povinnosti zástupcu, bod 1, písm. f), a to povinnosť žalovaného, že „zaistí vo výstavných a predajných priestoroch nepretržitú expozíciu zmluvného tovaru“ (strana 7 posledný odsek Zmluvy o oblastnom zastúpení) a skutočnosť, že žalobca mal záujem stať sa B dealerom značky Kia, čo nie je predmetom tohto súdneho konania.

16. Na pojednávaní dňa 25.4.2017 žalobca predniesol návrh na zmenu žaloby, nakoľko v žalobe došlo k chybe v písaní pri uplatňovaní nároku - v žalobe bol uplatňovaný nárok 8,05 % úrok, avšak správne malo byť uvedené 9,05 % úrok. Nakoľko žalobca zmenil žalobu tak, že namiesto uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne a výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe, súd uznesením zo dňa 25.4.2017 v súlade s ust. § 140 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pripustil navrhnutú zmenu žaloby v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.508,78 eura s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 19.8.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

17. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti Pavla Vrábela, výsluchom svedka O. výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Igora Čačka, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011, Prílohy č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávania, rezervácia vozidiel, Prílohy č. 2 - Štandardy predaja, Faktúry zmien na 1.439,96 eura, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 25.7.2011, faktúry znejúcej na 467,84 eura, výdavkového pokladničného dokladu z 24.5.2011, faktúr znejúcich na 100 eur, 535,56 eura, výdavkových pokladničných listov zo dňa 28.6.2011, 9.6.2011, 1.7.2011, 9.6.2011, 1.7.2011, 4.7.2011, faktúry znejúcej na 597,48 eura, e-mailovej komunikácie zo dňa 13.10.2011 o tom, že 14.10.2011 budú prevezené autá z výstavného miesta z Vranova do Prešova, Výpovede Zmluvy medzi záujemcom a poskytovateľom provízneho predaja vozidiel značky KIA, rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.6.2013 o penále vo výške 694 eur, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o penále v sume 800,04 eura, následne 583,34 eura, následne v sume 806,54 eura, 347,08 eura, Rozhodnutí daňového úradu o úroku z omeškania vo výške 135,70 eura, 388 eur, 100,50 eura, 132,20 eura, 85,10 eura, 300,20 eura, 482,50 eura na, rozhodnutia č. 130 o úroku z omeškania za rok 2012 vo výške 15,30 eura, za rok 2013 vo výške 120,50 eura, výzvy na náhradu škody zo dňa 20.7.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.12.2015, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.9.2016, potvrdenia o priemernej marži na jedno predané vozidlo značky Honda, e-mailovej komunikácia zo dňa 14.11.2011 medzi žalobcom a žalovaným, Zmluva o dielo uzavretej dňa 27.6.2011 na dodávku projektovej dokumentácie stavby autosalónu Vranov nad Topľou -Čemerné, ktorá nie je ale podpísaná za ADOS AC, s.r.o. a je podpísaná spoločnosťou PRODAP, s.r.o., zadania stavby pre účely vydania rozhodnutia o umiestnení stavby autosalónu Vranov nad Topľou Čemerné, vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.10.2016, Zmluvy o oblastnom zastúpení uzatvorenej medzi Kia Motors a žalovaným zo dňa 14.10.2015, e-mailovej komunikácia zo dňa 17.10.2016 o pozvaní do hotela Holiday Inn v Trnave ohľadne aktuálnej situácie na trhu, predpokladu vývoja predaja na druhý kvartál a s tým spojenými marketingovými aktivitami, dílerského mítingu zo dňa 15.6.2011, Zmluvy s predajcom Kia uzavretej medzi Kia Motors a žalovaným dňa 1.8.2011, žiadosti o odsúhlasenie zmeny výstavného priestoru vo Vranove zo dňa 24.8.2011, e-mailovej komunikácie v súvislosti so žiadosťou o zmenu výstavného priestoru zo dňa 25.8.2011, vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.4.2017, vyčíslenia výšky priemernej odmeny za sprostredkovanie podľa čl. 2 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 vrátene prílohy č. 1, písomného podania právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 12.6.2017, písomného podania právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 7.3.20019 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

18. Dňa 15.6.2011 uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“). Predmetom Zmluvy o sprostredkovaní bol záväzok žalobcu vyvíjať takú činnosť, aby žalovaný získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy motorových vozidiel značky Kia a záväzok žalovaného vyplatiť po uzatvorení kúpnej zmluvy žalobcovi províziu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o sprostredkovaní bola Príloha č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávanie a rezervácia vozidiel a Príloha č. 2 - Štandardy predaja. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou dobou 6 mesiacov (Čl. 6, bod 2.).

19. V Čl. 5, bode 3. sa zmluvné strany dohodli, že záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch. V Prílohe č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávanie a rezervácia vozidiel, v bode 3., sa uvádza, že: „Vozidlá určené do výstavného priestoru sprostredkovateľa sú objednávané podľa možnosti spoločnosti na základe predbežného záujmu zákazníkov sprostredkovateľa v množstve a sortimente určenom KMSS pre daný typ výstavného miesta. U týchto vozidiel sa rovnako predajcovia záujemcu a predajcovia sprostredkovateľa snažia o ich predanie v splatnosti, avšak prekročenie doby splatnosti týchto skladových vozidiel nemá vplyv na maržu.“ V Prílohe č.2 - Štandardy predaja v bodoch 7. a 8. sa uvádza, že: „Sprostredkovateľ

so záujemcom dohodli, že v čo najkratšom možnom čase zabezpečí vystavovanie vozidiel v novovybudovaných priestoroch, ktoré budú riešené tak, aby aspoň základnými prvkami identifikovali značku KIA, resp. nebude použitý akýkoľvek prvok odporujúci štandardom. Pokiaľ by po realizácii týchto priestorov vznikol zo strany sprostredkovateľa záujem o zriadenie predajného miesta KIA - dealer B, podľa štandardov KIA a v súlade so zámermi a požiadavkami KMSS, záujemca túto skutočnosť podporí a poskytne plnú pomoc a súčinnosť.“

20. Vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia sa uskutočňoval v rámci predajného programu spoločnosti Kia motors Sales Slovensko, s.r.o. za prísne stanovených podmienok. Žalovaný pôsobil a dodnes pôsobí ako dlhoročný obchodný zástupca spoločnosti Kia motors Sales Slovensko, s.r.o., a preto v čase uzatvárania Zmluvy o sprostredkovaní veľmi dobre poznal podmienky, za ktorých sa vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia musí realizovať. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní navštívil predajné miesto žalobcu a v rámci predzmluvných jednaní oznámil žalobcovi, že pre splnenie podmienok na vystavovanie a predaj vozidiel značky Kia požadovaných spoločnosťou Kia motors Sales Slovensko, s.r.o. je potrebné najprv vykonať určité stavebné úpravy v existujúcom areály žalobcu. Žalobca v mesiaci máj a jún 2011 realizoval žalovaným požadované stavebné úpravy (zemné práce), spevňovanie plôch, zakúpenie betónovej dlažby a vchodových dverí. Na tieto stavebné úpravy žalobca vynaložil náklady spolu v sume 1.939,82 eura. V mesiaci jún 2011 žalobca zverejnil začiatok predaja vozidiel značky Kia vo Vranove nad Topľou v miestnej tlači a televízii, na bilboardoch, vystavil vozidlo značky Kia na čerpacej stanici Slovnaft Vranov nad Topľou. Žalobca vynaložil náklady spojené s reklamou predaja vozidiel značky Kia vo výške 1.378,06 eura.

21. Dňa 13.10.2011 žalovaný telefonicky a e-mailom, napriek platnej Zmluve o sprostredkovaní oznámil žalobcovi, že dňa 14.10.2011 odvezie z výstavného miesta vo Vranove nad Topľou do Prešova všetky vystavované motorové vozidlá značky Kia. Dňa 14.10.2011 z výstavného miesta vo Vranove nad Topľou odviezol všetky 3 motorové vozidla značky Kia a ďalšie motorové vozidlá do výstavného miesta žalobcu už nedodal. Dňa 14.12.2011 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu nesúhlasu importéra, obchodnej spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. s predajom motorových vozidiel značky Kia vo Vranove nad Topľou z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel a dostatočného pokrytia predaja motorových vozidiel značky Kia z iných predajných miest. Zánikom Zmluvy o sprostredkovaní sa mal žalobca dostal do platobnej neschopnosti a nebol schopný plniť povinnosti voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu a mestu Vranov nad Topľou. Žalobca vychádzal mylne z predpokladu, že žalovaný porušil povinnosti Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011 a spôsobil tým žalobcovi škodu. Škoda ktorú údajne spôsobil žalovaný žalobcovi pozostáva zo:

Skutočnej škody - vo výške 8.308,78 eura, ktorú predstavujú náklady na - stavebné úpravy vo výške 1.939,72 eura

- náklady na reklamu vo výške 1.378,06 eura

- sankcie za oneskorené odvody poistného pre Sociálnu poisťovňu za obdobie február 2012 až december 2012 vo výške 694 eur, január 2013 až júl 2013 vo výške 800,04 eura, august 2013 až január 2014 vo výške 583,34 eura, február 2014 až december 2014 vo výške 806,54 eura, január 2015 až apríl 2015 vo výške 347,08 eura, spolu 3.231 eur

- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 135,70 eura, za zdaňovacie obdobie december 2012 vo výške 388 eur, za zdaňovacie obdobie august 2013 vo výške 100,50 eura, za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 132,20 eura, za zdaňovacie obdobie október 2013 vo výške 85,10 eura, za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške 300,20 eura, za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 482,50 eura, spolu 1.624,20 eura

- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľností: za rok 2012 vo výške 15,30 eura, za rok 2013 vo výške 120,50 eura, spolu 135,80 eura.

- Náhrady zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka vo výške 19.200 eur : náhrada zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka predstavuje zisk určený na základe priemernej miery zisku dosahovanej v oblasti predaja motorových vozidiel vychádzajúcej zo štatistiky registrácie motorových vozidiel značky Kia v okrese Vranov nad Topľou: v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2011 (zaregistrovaných 51 áut zn. KIA) v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2012 (zaregistrovaných 41 áut zn.KIA) priemerne za mesiac: predaných 3,80 áut (51+41 , spolu 92 predaných áut za 24 mesiacov)pri priemernej miere zisku za predaj 1 motorového vozidla značky KIA náhrada zisku činí 60 eur za obdobie od

14.10.2011 do 30.6.2012 , teda za 8,5 mesiaca a predaných 32 vozidiel činí náhrada ušlého zisku 32 x 600 eur , spolu 19.200 eur.

22. Žalobca vyzval dňa 20.7.2015 žalovaného na zaplatenie škody v lehote najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie škody dňa 4.8.2015, no žalobcom vyúčtovanú škodu v celkovej výške 27.508,78 eura žalobcovi doposiaľ nezaplatil.

23. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

24. Podľa § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka, nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

28. Podľa § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

29. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.

30. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako

prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

31. b) Vznik škody. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.

32. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení.

33. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).

34. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 27.508,78 eura s príslušenstovm titulom náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, od ktorého mohol žalobca náhradu škody, špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 15.6.2011, uzatvorenou medzi sporovými stranami, v súvislosti s ktorým si žalobca náhradu škody uplatňuje. Keďže žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, absentuje tu už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie zodpovednosť, t.j. nezodpovedá za ňu, lebo nebola spôsobená v príčinne súvislosti s porušením nejakej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z predmetnej zmluvy o sprostredkovaní. S prihliadnutím na to, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejakú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť v príčinne súvislosti s ktorou by mohla žalobcovi vzniknúť nejaká škoda, súd sa už z dôvodu hospodárnosti tohto konania nezaoberal dokazovaním toho či žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú v žalobe špecifikoval a ktorej náhrady sa žalobou voči žalovanému domáhal.

35. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa nedopustil porušenia žiadnych zmluvných alebo zákonných povinnosti, tým že využil svoje právo a predmetnú zmluvu o sprostredkovaní platne vypovedal v dohodnutej šesťmesačnej výpovednej lehote. Výkon dojednaného práva nie je možné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti. Nie je podstatné či boli naplnené dôvody, pre ktoré zmluvu vypovedal (nesplnenie ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel), keďže zmluvu bolo možné vypovedať z akéhokoľvek dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nikdy netvrdil, že doposiaľ nedošlo k platnému ukončeniu záväzkového vzťahu založeného predmetnou zmluvou o

sprostredkovaní, na základe výpovede zo strany žalovaného, resp. že predmetná výpoveď je neplatná a v súvislosti s neplatnou výpoveďou si uplatňuje náhradu škody špecifikovanej v žalobe.

36. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (najmä zo zmluvy). Otázku platnosti predmetnej výpovede zo strany žalovaného si súd predbežne vyhodnotil tak, že predmetnú výpoveď zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalovaného považuje za výpoveď platnú, keďže nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by ju mal za neplatnú považovať. Predmetnú zmluvu o sprostredkovaní bolo možné vypovedať výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu v šesťmesačnej výpovednej lehote alebo výpoveďou účinnou odo dňa nasledujúceho po dni jej doručenia sprostredkovateľovi najmä ak žalobca nebude spĺňať kvantitatívne štandardy sprostredkovateľov podľa Prílohy č. 1 k predmetnej zmluve a pokiaľ nevykoná nápravu do 14 dní odo dňa doručenia písomného upozornenia. V danom konkrétnom prípade nešlo o výpoveď s okamžitým účinkom odo dňa nasledujúceho po dni jej doručenia sprostredkovateľovi, ale o výpoveď v šesťmesačnej výpovednej lehote, ktorú bolo možné učiniť bez udania dôvodu. Nebolo preto potrebné skúmať či bol naplnený dôvod, ktorý, napriek tomu, že to nebolo potrebné, žalovaný uviedol, a to, že import nesúhlasí s vystavovaním vozidiel v priestoroch žalobcu z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel hoci malo ísť iba o dočasné riešenie.

37. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaného, aby mu dodal vozidla na výstavné účely a tieto tam aj nepretržite ponechal, resp. že by sa žalovaný dopustil porušenia povinnosti z uzatvorenej zmluvy tým, že dodal žalobcovi na výstavné účely nejaké vozidla a tieto po čase zobral späť a ďalšie už žalobcovi nedodal. V čl. 5 bode 3. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa zo dňa 15.6.2011 sa zmluvné strany dohodli, že: „Záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch.“ Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa predpokladala ďalšia dohoda medzi zmluvnými stranami. Existencia takejto dohody či už v písomnej alebo ústnej forme nebola v priebehu dokazovania preukázaná. Nebolo preukázané ani to, že by takáto ďalšia dohoda bola uzatvorená konkludentným spôsobom. Z bodu 3. Prílohy č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že zabezpečovanie vozidiel na výstavné účely nebolo závisle len na vôli žalovaného, ale záviselo aj od vôle hlavného importéra, keďže v spomínanom bode 3. sa uvádza: „ Vozidlá určené do výstavného priestoru sprostredkovateľa sú objednávané podľa možnosti spoločnosti na základe predbežného záujmu zákazníkov sprostredkovateľa v množstve a sortimente určenom KMSS pre daný typ výstavného miesta. U týchto vozidiel sa rovnako predajcovia záujemcu a predajcovia sprostredkovateľa snažia o ich predanie v splatnosti, avšak prekročenie doby splatnosti týchto skladových vozidiel nemá vplyv na maržu.“

38. Aj keď vzhľadom na nepreukázanie porušenia zmluvných, prípadne zákonných povinnosti zo strany žalovaného nemožno hovoriť o jeho zodpovednosti za škodu špecifikovanú žalobcom, resp. o jeho povinnosti žalobcovi túto škodu nahradiť, považoval súd za potrebné sa vyjadriť aj k uplatnenej škode. Pokiaľ ide o uplatnenú skutočnú škodu, ktorá má pozostávať z nákladov na stavebné úpravy a nákladov na reklamu, tak je potrebné uviesť, že tieto náklady v žiadnom prípade nemôžu byť právne kvalifikované ako škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Z obsahu uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní, ako aj s prihliadnutím na charakter záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou, ide o náklady, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti s plnením svojich zmluvných povinnosti, pričom žalovanému nevznikla povinnosť mu ich refundovať v zmysle ust. §647 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide konkrétne o náklady na stavebné úpravy vo výške 1.939,72 eura, tak tie sa týkali len výstavného miesta v existujúcich predajných priestoroch žalobcu. Žalobca opakovane počas dokazovania uvádzal, že musel začať s výstavbou nových priestorov, ale v súvislosti s nákladmi vynaloženými na tento účel si však voči žalobcovi neuplatnil žiadne nároky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní a trvanie záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou žalovaný nepodmienil, výstavbou nového predajného miesta zo strany žalobcu. V bode 7. Prílohy č. 2 - Štandardy predaja, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní sa uvádza, že: „Sprostredkovateľ sa so záujemcom dohodli, že v čo najkratšom možnom čase zabezpečí vystavovanie vozidiel v novovybudovaných priestoroch , ktoré budú riešené tak, aby aspoň základnými prvkami identifikovali značku KIA, resp. nebude použitý akýkoľvek prvok odporujúci štandardom.“ Toto ustanovenie je však potrebné brať do úvahy aj v kontexte bodu 8. Prílohy č. 2 ako dobrovoľnú iniciatívu žalobcu vybudovať nové predajné miesto v súvislosti s jeho snahou pôsobiť v budúcnosti minimálne ako B - díler vozidiel značky KIA a nie ako nevyhnutnú podmienku pre činnosť žalobcu ako sprostredkovateľa na základe

Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej so žalovaným. Žalovaný mal záujem podporiť túto snahu žalobcu, ale bez nejakých jeho konkrétnych záväzkoch v tomto smere, keďže nebolo to priamo závislé iba od jeho vôle.

39. Pokiaľ ide o sankcie za oneskorené odvody poistného pre Sociálnu poisťovňu, úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty a úroky z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľnosti, tak ani tieto v žiadnom prípade nemôžu byť právne kvalifikované ako škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Povinnosť platiť tieto sankcie a úroky z omeškania totiž nevznikla v priamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením nejakých povinnosti žalovaného, vyplývajúcich mu z predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný žiadne svoje povinnosti neporušil, ale ak by sa tak aj stalo, aj tak by tu nevznikla zodpovednosť žalovaného nahradiť žalobcovi takéto výdavky, a to práve pre absentujúcu bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaného a vzniknutou škodou na strane žalobcu, resp. vzniknutou povinnosťou vyplatiť a následným vyplatením sankcii a úrokov z omeškania

40. Pokiaľ ide o náhradu zisku v zmysle ust. § 381 Obchodného zákonníka, ktorý si žalobca uplatnil zrejme v súvislosti s tým, že vychádzal z predpokladu, že žalovaný mal povinnosť mu nepretržite poskytovať vozidla na výstavné účely, tak je potrebné uviesť, že vyššie už bolo zdôvodnené, že takúto povinnosť žalovaný nemal, takže tu neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného za ušlý zisk.

41. Súd zamietol návrh žalovaného na vypočutie svedka Matúša Kohútika z dôvodu právnej procesnej istoty napriek tomu, že právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.3.2019 uviedla, že tých svedkov, ktorých navrhovali v skorších podaniach na vypočutie, tak pri nich zvážili, že výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného postačuje na preukázanie pre nich rozhodujúcich skutočností v tomto konaní. Súd zamietol aj návrh žalobcu na vypočutie svedkov pána Petra Škovránka, nar. 15.5.1975 a Matúša Mikitu, nar. 12.6.1985, a to s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, keďže hoci žalobca navrhol vypočuť týchto svedkov, ich účasť na vytýčenom súdnom pojednávaní dňa 19.3.2019 nezabezpečil. Navyše súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 19.3.2019 a predbežného právneho posúdenia nárokov žalobcu uplatnených žalobou, ktorá je predmetom tohto konania, dospel k záveru, že vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Petra Škovránka, nar. 15.5.1975 a Matúša Mikitu, nar. 12.6.1985 pre správne rozhodnutie v danej veci nie je potrebné.

42. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.