Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. M., nar. XX. XX. XXXX, t.č. bytom ako stará matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov: matka H. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. C. XX, prechodne bytom A. XXX, XXX XX V., D. R., a otec R. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX V. XXX, maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti 1/ V. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX V. XXX a 2/ X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX V. XXX, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní V. D. a X. D. proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8P/51/2018 - 52 zo dňa 09. 11. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/51/2018 - 52 zo dňa 09. 11. 2018 v prvom výroku o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa, v druhom výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v treťom výroku o povinnosti otca platiť výživné vo výške 83,- Eur, vo štvrtom výroku o povinnosti matky spolupracovať so psychológom a v piatom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/51/2018 - 52 zo dňa 09. 11. 2018 n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zrušil náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad maloletým dieťaťom U. M., nar. XX. XX. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 6P/26/2016 - 65 zo dňa 21. 06. 2016 (prvý výrok rozsudku). Maloleté dieťa U. M. zveril do osobnej starostlivosti matky (druhý. výrok rozsudku). Osobitným výrokom súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť počnúc právoplatnosťou predmetného rozsudku prispievať na výživu maloletej mesačne vo výške 83,- Eur, pričom výživné uložil otcovi povinnosť platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (tretí výrok rozsudku). Matke uložil súd povinnosť spolupracovať v procese adaptácie maloletého dieťaťa so psychológom a do troch mesiacov od prevzatia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti zaslať súdu správu psychológa o priebehu a výsledku adaptácie maloletého dieťaťa (štvrtý výrok rozsudku). O trovách rozhodol súd piatym výrokom tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu a zároveň otcovi maloletého dieťaťa odňal oslobodenie od súdnych poplatkov (šiesty výrok rozsudku). Ďalej otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 118,20 Eur na účet Okresného súdu Revúca (siedmy. výrok rozsudku), pričom rozhodol, že v prevyšujúcej časti štát nemá právo na náhradu trov konania (ôsmy výrok rozsudku).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 18. 09. 2018 uznesením č. k. 6P/61/2017

- 94 bez návrhu začal konanie vo veci starostlivosti o maloletú U. M. o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 6P/26/2016 - 65 zo dňa 21. 06. 2016 bola maloletá U. M. zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starej matke V. D. a jej manželovi X. D. a ďalší dvaja súrodenci maloletej U., a to Z. W., nar. XX. XX. XXXX, a Q. W., nar. XX. XX. XXXX, boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletého Q.. Dôvodom pre zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti bola tá skutočnosť, že matka maloletých detí sa v spoločnej domácnosti s druhom F. V. nemohla o svoje maloleté deti postarať z dôvodu, že F. V. matku maloletých detí a maloletú Z. W. týral fyzicky a psychicky, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/54/2017 zo dňa 03. 04. 2017. Otec maloletej U. v čase rozhodovania o náhradnej osobnej starostlivosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonával až do 30. 08. 2018, kedy bol otec maloletej prepustený z výkonu trestu. Bolo preto potrebné preskúmavať, či naďalej pretrvávajú dôvody pre ďalšie trvanie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. K predmetnému uzneseniu, ktorým súd začal konanie vo veci starostlivosti o maloletú sa písomne vyjadrila iba matka maloletej, a to podaním zo dňa 27. 09. 2018, pričom požiadala o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, keďže v súčasnosti sa už o všetky svoje deti dokáže postarať aj sama. Otec maloletej sa k veci vyjadril na pojednávaní vo veci tak, že navrhoval maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti alebo navrhoval ponechať dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti svojej matky - starej matky maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhoval maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi stanoviť vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- Eur. Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie, a pri rozhodovaní o veci poukázal na ust. § 47 ods. 1 Zákona o rodine, § 36 ods. 1, § 24 Zákona o rodine a § 62 Zákona o rodine. Konštatoval, že začatiu konania v prejednávanej veci predchádzalo konanie vo veci sp. zn. 6P/61/2017, v ktorom konaní súd konal o spojených návrhoch matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu starej matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti matky, pričom v tomto už matka na pojednávaní vo veci uviedla, že najradšej by bola, keby jej maloletá U. bola zverená naspäť do osobnej starostlivosti. K uvedenej otázke zo správ kolízneho opatrovníka v tej dobe vyplynulo, že prvé problémy v stretávaní matky a maloletého dieťaťa ohlásila matka kolíznemu opatrovníkovi dňa 14. 07. 2017, kedy uviedla, že stará matka dieťaťa V. D. jej nedovolí kontaktovať sa s dcérou. Pohovorom i kolízny opatrovník zistil, že maloletá U. sa stretávať s matkou nechce, nechce jej ani telefonovať. Kolízny opatrovník preto navrhoval, aby maloletá U. spoločne s matkou a starou matkou navštevovali referát poradensko-psychologických služieb za účelom sanácie rodinných vzťahov. Na základe dovtedy vykonaného dokazovania preto súd v konaní sp. zm. 6P/61/2017, rozsudkom č. k. 6P/61/2017 - 83 zo dňa 13. 07. 2018 návrh matky o úpravu práva styku s maloletou zamietol, pretože mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá U. so svojou matkou odmietala nadviazať kontakt v akejkoľvek forme. Konzultácie u psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, resp. konzultácie so znalkyňou z odboru klinická psychológia detí bolo možné vykonávať len v dobe prítomnosti matky na Slovensku, teda po dobu dvoch týždňov počas Vianoc a v lete, pričom reálne uskutočnená bola iba jedna konzultácia v januári 2018. Zásadný negatívny vplyv starej matky v tomto smere bol zrejmý i z toho, že ostatné dve maloleté deti Z. a Q., zverené pôvodne do náhradnej osobnej starostlivosti E. V., ktorá kontakt týchto dvoch detí s matkou podporovala a umožňovala, si vzťah k svojej matke zachovali a obe sú už späť v osobnej starostlivosti matky. V súvislosti s ukončením výkonu trestu odňatia slobody otcom maloletej U. dňa 30. 08. 2018 súd prvej inštancie tak opätovne sám bez návrhu začal konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti (aktuálne prejednávaná vec), pričom v tomto nadviazal na závery konania vyššie uvedeného a vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých X.. E. V.. Táto v odbornom vyjadrení č. 24/2018 zo dňa 09. 11. 2018 uviedla, že maloletá U. odmieta svoju matku ako dôsledok prístupu prostredia, v ktorom žije u svojej starej matky, ktorá má k matke dieťaťa negatívny vzťah, ktorý prejavuje aj pred maloletou U., pričom táto názory a postoje starej matky nekriticky preberá, vnútorne však s vynútenou poslušnosťou zo strany starej matky nesúhlasí. Vnútorný konflikt dieťaťa voči matke spôsobuje jej ďalšie zranenie. Napriek tomu, že pozitívny kontakt matky s dieťaťom sa počas stretnutí u psychologičky nepodarilo nadviazať, matka bola ústretová a trpezlivá, v správaní dieťaťa sa však odrazili jeho obavy z reakcie starej matky, v ktorej prítomnosti nedokázalo dieťa inak reagovať, a preto sa dieťa správa tak, ako to vyhovuje postojom starej matky. Vzhľadom na okolnosti a aktuálny stav psychiky dieťaťa je vhodné až potrebné zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky. U U. sa preukázali deficit lásky a jej potreba. Klinická psychologička zároveň konštatovala, že maloletá U. aj keby spočiatku protestovala alebo nesúhlasila, situáciu zvládne v krátkej dobe, možno s odbornou pomocou. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že matka maloletého dieťaťa je od mesiaca január 2017 doposiaľ zamestnaná v spoločnosti V., a. s., V. na dobu neurčitú a dosahuje priemerný zárobok vo výške 15.000,- až 15.500,- Kč. V meste V. má matka prenajatý byt, v ktorom býva so svojimi maloletými deťmi Z. a Q.. Šetrením pomerov matky v spise sp. zn. 6P/1/2018 bolo prostredníctvom dožiadaného súdu zistené, že výchovné prostredie v tomto byte je vyhovujúce, matka je schopná zabezpečiť potreby maloletých detí po všetkých stránkach. V meste V. bývajú aj rodičia matky maloletého dieťaťa, ktorí bývajú na rovnakej ulici v inom dome. Otec maloletého dieťaťa bol do 30. 08. 2018 vo výkone trestu odňatia slobody, krátko po prepustení sa zamestnal v D. R. v meste X., kde v čistom zarobí 25.000,- Kč mesačne, býva u kamaráta v H., ktorému za bývanie neplatí nič. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na § 30 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú práve rodičia. Základným právom dieťaťa pritom je právo na zachovanie a rozvíjanie jeho vzťahu k rodičom a až potom k ostatným príbuzným. K tomuto cieľu však odporuje nekritické preberanie postojov starej matky maloletým dieťaťom, ktoré svoju matku odmieta iba preto, aby neodporovalo postojom starej matky, u ktorej dieťa býva a pociťuje voči nej prirodzenú lásku a rešpekt. Takto vyvolaný vnútorný konflikt maloletého dieťaťa spôsobuje ďalšie rany v psychike dieťaťa, v dôsledku čoho náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nemôže naďalej vykonávať stará matka dieťaťa. Toto zistenie, ako aj skutočnosť, že sociálne pomery matky maloletého dieťaťa sa zásadne zmenili, a napokon aj skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, znamenajú, že ďalší výkon náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom už nie je vhodný, resp. potrebný. Preto súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad U. M. rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 6P/26/2016 - 65 zo dňa 21. 06. 2016. Na základe odporúčaného poskytnutia odbornej pomoci pre zvládnutie zmeny výchovného prostredia maloletou U., súd matke uložil povinnosť v procese adaptácie maloletého dieťaťa spolupracovať so psychológom a do troch mesiacov od prevzatia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti zaslať súdu správu psychológa o priebehu a výsledku adaptácie maloletého dieťaťa.

3. K otázke určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, súd prvej inštancie uviedol, že tento sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zamestnal v D. R. v meste X., kde dosahuje čistý príjem 25.000,- Kč mesačne. Na základe zistených osobných a majetkových pomerov otca súd s poukazom na ust. § 62 ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine uložil otcovi maloletej vyživovaciu povinnosť v rozsahu 10 % disponibilného príjmu otca, čo predstavuje po odpočítaní výdavkov 3.200,- Kč z čistého príjmu 25.000,- Kč sumu vo výške 2.180,- Kč, t. j. v prepočte 83,- Eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá aj veku a potrebám maloletého dieťaťa a zároveň je aj vyjadrením podielu dieťaťa na životnej úrovni svojho rodiča. Právo stretávať sa s maloletou v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti účastníci konania upraviť nenavrhovali, a preto súd podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine o úprave práva otca stretávať sa s maloletou nerozhodoval. Takýto návrh nebol podaný ani zo strany starej matky dieťaťa, preto ani o práve stretávať sa s maloletým dieťaťom súd nerozhodoval. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej lehote napadli V. D. a X. D., ktorým bolo predchádzajúcim rozhodnutím súdu maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil všetky objektívne i subjektívne príčiny zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti. Ďalej uviedli, že zverením maloletej U. do ich starostlivosti sa zavŕšila časť strastiplnej životnej existencie maloletej, pretože zo strany matky sa nedá hovoriť o plnení povinností vyplývajúcich zo Zákona o rodine, i napriek tomu, že „v odvolaním napadnutom rozsudku sa toto napĺňanie zákona konštatuje ako nedostatok finančných prostriedkov, pričom jasne absentuje pojem rodičovská láska“. Preto aj citovaný predmetný rozsudok nie je správny z dôvodu neschopnosti zabezpečenia adekvátnej rodičovskej výchovy maloletej U. jej biologickou matkou. V napadnutom rozsudku sa v žiadnej jeho časti neuvádza, že matka maloletej U. viedla nemorálny život, striedala partnerov, podrobila sa psychiatrickej liečbe. Okrem konštatovania týrania pani W. bývalým priateľom už v tomto rozsudku absentujú podstatné skutočnosti, na ktoré Okresný súd pri vynesení rozsudku neprihliadal. Deti boli neraz zavreté v pivničných priestoroch o hlade a smäde. Chodili si po susedoch pýtať jesť. U starých rodičov sa toto nikdy nestalo. Maloletá žije v čistom a zdraviu nezávadnom životnom prostredí, má pravidelnú a zdraviu prospešnú stravu i adekvátnu starostlivosť, čo potvrdil aj UPSVaR. Psychologička, ktorá mala robiť psychologický posudok, nevedela o tom, že ide o maloletú U.. O druhej psychologičke pani X.. E. V. sa dozvedeli z uznesenia Okresného súdu v Revúcej č. k. 8P/51/2018 zo dňa 06. 10. 2018, pričom uznesenie okresného súdu sa týkalo priznania odmeny vo výške 225,76 Eur. Až neskôr obdržali Znalecký posudok č. 24/2008 s dátumom podania na okresný súd 09. 11. 2018. S obsahom znaleckého posudku sa nedá súhlasiť. Znalecký posudok rozborom skoršieho príchodom maloletej spolu so starkou do kancelárie psychologičky a riešením stravy pre maloletú ako aj reakcie pani D. na pani W., „mal riešiť viacej motoriku maloletej U. a nie zbytočnosti, ktoré patria novinárom“ a čo nemožno opomenúť, nepoukázal na to, že deti boli pani W. odovzdané UPSVaR-u spolu so svojimi osobnými vecami. Po tom všetkom biologická matka zrazu prejavila záujem o návrat maloletej, čo samozrejme maloletá U. odmieta po tom, čo zažila. V znaleckom posudku je uvedené, že pani W. nemá vážnejšie ochorenia a ani nemala, čo nie je pravdou, ako ani to, že menovaná požíva alkohol príležitostne, nakoľko pani W. holdovala alkoholu, dvakrát sa pokúsila o samovraždu a každé dieťa má s iným priateľom. Toto v posudku absentuje. Maloletá U. má traumu z pobytu v rodine pani W., ktorá sa už teraz začína prejavovať. Z uvedených dôvodov starí rodičia maloletej nesúhlasia so zverením maloletej U. do starostlivosti matky, pričom namietali i „procesné pochybenie“, nakoľko rozsudky nie sú opatrené úradnou pečiatkou okresného súdu, ktorý ho vydal. Zároveň pri rozsudku absentuje posudok vydaný samosprávnym orgánom v mieste bydliska, kde momentálne žije pani W., matka maloletej. Preto starí rodičia maloletej navrhli, aby odvolací súd „ponechal v platnosti“ rozsudok okresného súdu č. k. 6P/26/2016. Zároveň navrhli zabezpečiť Okresným súdom Revúca odborné psychologické vyšetrenie biologickej matky H. W., ako aj maloletej U. M. nezávislými odborníkmi z oblasti psychológie a v tejto súvislosti ako svedkov vypočuť i ostatných súrodencov maloletej U. M.. Na základe takýchto posudkov môže následne súd rozhodnúť o tom, či ponechá maloletú U. M. v osobnej starostlivosti svojho otca, alebo náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov alebo ju zverí do osobnej starostlivosti svojej biologickej matke. Ďalej navrhli uložiť predsedovi Okresného súdu Revúca, aby „ďalšie pojednávanie vo veci ponechania náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú nepojednával F.. X. W., sudca Okresného súdu Revúca, nakoľko v odvolaní podanom na Krajský súd v Banskej Bystrici bol požitý § 52 Zákona č. 160/2015 Z. z“.

5. Odvolanie starých rodičov bolo doručované matke maloletej, otcovi maloletej, ako aj kolíznemu opatrovníkovi.

6. K odvolaniu starých rodičov sa písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21. 12. 2018 vyjadrila matka maloletej H. W.. Odvolanie starých rodičov považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Poukázala na to, že pred vyhlásením rozsudku z roku 2016 (o zverení detí do náhradnej osobnej starostlivosti) sa o svoje deti riadne starala. Deti neboli zanedbané, všetky základné potreby, ktoré sú potrebné pre život, mali zabezpečené. Nesúhlasí so starou matkou maloletej, že by ona sama viedla nemorálny život. S každým z partnerov, s ktorým žila, chcela založiť a vytvoriť rodinu. Rovnako so synom p. D.. V poslednom svojom vzťahu bola však naozaj psychicky na dne, pričom však jej išlo len o to, aby jej deti boli v bezpečí. Nevládala sa pozerať na to, ako sa deti trápia. Bola sama presvedčená o tom, že ako matka zlyhala. Nevedela nájsť iné náhradné ubytovanie, a to ani za pomoci mestského úradu, pričom jej vtedajší partner F. V. sa jej stále viac vyhrážal. Hovoril, že keď ho pôjde udať na políciu, tak ju zviaže a bude sa musieť pozerať na to, ako jej deti zabíja jedno po druhom. Za takýchto okolností sa rozhodla dať deti do bezpečia (starým matkám), pričom F. V. nevedel adresy, na ktorých deti bývajú a až následne išla na políciu oznámiť, že boli týraní. Deti vypovedali tak, ako vypovedali len z toho dôvodu, aby sa čím skôr dostali z domácnosti F. V., aby sa dostali do bezpečia. Uviedla, že je veľmi vďačná starým matkám za to, ako sa o deti postarali. Ďalej matka maloletej uviedla, že v oboch znaleckých posudkoch ako Q.. R. J., tak aj znalkyne X.. E. V. je uvedené, že maloletá odmieta svoju matku ako dôsledok prostredia, v ktorom žije. Matka maloletej je presvedčená o tom, že je to pravda, nakoľko s Z. a Q. nemala pri komunikácii problém. Q. V.- stará mama starších súrodencov maloletej nikdy nebránila matke v kontakte s deťmi. Boli v pravidelnom kontakte a keď bola matka na dovolenke, trávila s ňou čas. Teraz sú staršie deti zverené jej (matke) a sú šťastní. Pani D. matke maloletej už pri prvom telefonáte nadávala, urážala ju a tvrdila, že maloletá U. s ňou nechce hovoriť. Pokiaľ matka zavolala maloletej v čase, keď nebola doma stará matka, s U. sa rozprávali normálne, pričom U. jej povedala, že starká jej zakazuje s matkou telefonovať. Poukázala tiež na osobné stretnutie s maloletou, keď za ňou prišli do domácnosti starej matky v čase, keď táto nebola doma, s U. sa vyobjímali, porozprávali a spolu so staršími deťmi jej odovzdali i darčeky k Vianociam. Neskôr im maloletá U. povedala, aby už radšej išli, pretože keď príde starká, bude kričať a bude mať z toho zle. Z celého vyššie uvedeného matke maloletej vyplýva, že U. stará matka uvádza o matke len samé negatívne veci, šíri o nej nenávisť nielen voči matke, ale aj voči súrodencom. Je tak potrebné, aby maloletá opustila toto negatívne prostredie, v ktorom žije. Ďalej poukázala na to, že riaditeľ základnej školy v bydlisku matky maloletej oznámil, že v U. ročníku tejto základnej školy je voľné miesto pre maloletú a príjme ju hneď po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku 8P/51/2018. Riaditeľ jej zabezpečil aj psychologickú poradňu, psychologička sídli v budove školy. Taktiež jej riaditeľ prisľúbil, že by nebol problém, aby maloletá chodil k nej na sedenia. Pokiaľ by súdu postačoval posudok od „školskej“ psychologičky, tento bude vyhotovený a zaslaný na Okresný súd Revúca. Taktiež s majiteľkou bytu, v ktorom matka aktuálne býva, je už tiež dohodnutý a podpísaný dodatok k zmluve o nájme o tom, že tam bude môcť bývať aj U.. Poukázala tiež na to, že žiadosť o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti podala len ona, t. j. matka. Otec maloletej už nie je vo výkone trestu odňatia slobody, takže nie je dôvod, aby maloletá zostávala i naďalej v náhradnej starostlivosti. Otec maloletej však o jej zverenie do osobnej starostlivosti nepožiadal. Nesúhlasila taktiež s ďalším odborným psychologickým vyšetrením jej a maloletej. Boli vypracované dva v podstate rovnaké psychologické posudky a ďalšie psychologické posúdenie matka považuje za nadbytočné. Záverom vyjadrenia matka uviedla, že svoje chyby z minulosti pripustila, uvedomila si ich a nedopustí už nikdy, aby im niekto ubližoval. Chce dosiahnuť len to, aby boli jej deti spokojné a šťastné, preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Revúca v čo najkratšom čase potvrdil ako vecne správny.

7. Dňa 16. 01. 2019 sa k odvolaniu starých rodičov proti rozsudku vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že počas sociálnych zisťovaní úradom neboli zistené fyzické nedostatky v starostlivosti o maloletú U., keď žila so starými rodičmi v byte, ktorý bol štandardne zariadený. Matka maloletého dieťaťa v júni 2017 avizovala úradu nemožnosť skontaktovať sa s maloletou dcérou s U.. Pani D. jej údajne bránila v osobnom aj telefonickom kontakte s maloletou. Úrad sa preto skontaktoval so starou matkou a dôrazne starú matku upozornil na to, aby matke maloletej nebránila v styku s maloletou. Stará matka sa o matke maloletej vyjadrovala značne negatívne aj v prítomnosti maloletej, čo bolo postrehnuté aj počas rozhovoru v prítomnosti kolízneho opatrovníka. Táto bola dôrazne upozornená, aby sa na matku pred maloletou nevyjadrovala takýmto spôsobom. Samotná maloletá sa vyjadrila tak, že s matkou nechce byť, keď prišla k starej matke, cíti sa tam oveľa lepšie ako u matky. Kolízny opatrovník však má pochybnosť o tom, či tieto tvrdenia sú naozaj reprodukciou emočného stavu maloletej a jej reálnych spomienok alebo či ide o frázy započuté z rozhovoru dospelých osôb. Počas viacerých rozhovorov s maloletou kolízny opatrovník spozoroval sústavné očierňovanie matky maloletou U., ktorá používala vety, termíny a scenáre, ktoré nezodpovedajú jej vývojovému stupňu. Naopak, starú matku vo všetkom chválila, fyzicky aj slovne vyjadrovala svoju citovú väzbu k nej. Maloletá U. absolútne ignoruje city matky bez pocitu viny, na Vianoce prijala od matky darček, no nepreukázala žiadnu radosť a vďačnosť za darček. Kolízneho opatrovníka pri rozhovoroch s maloletou „zarazilo“, že tzv. nenávisť sa už rozšírila aj na ďalších členov rodiny - na súrodencov maloletej, čo fakticky ukazuje, že stará matka nepracuje na zlepšení vzťahov maloletej U. s matkou a súrodencami. Kolízny opatrovník má za to, že konanie starej matky má dosah na zdravý vývin dieťaťa. Na základe zistených skutočností je v záujme maloletej, aby táto bola zverená do osobnej starostlivosti svojej matky Z. W. (správne H. W.). Rozsudok súdu prvej inštancie preto kolízny opatrovník navrhol potvrdiť.

8. K vyjadreniu matky maloletej sa písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 01. 2018 vyjadrili starí rodičia maloletej, ako aj otec maloletej R. M.. Uviedli, že matka maloletej svojimi tvrdeniami nevyvrátila nijak tvrdenia obsiahnuté v odvolaní starých rodičov. V uvedenom postrádajú napríklad potvrdenie odborného psychológa, že menovanej zdravotný stav sa zlepšil tak, že ukončila všetky liečenia, nepožíva žiadne lieky na psychickú depresiu a psychickú hypertenziu, preto je schopná samostatne sa starať o svoje deti, taktiež im v „odpovedi“ chýba potvrdenie obecného, resp. mestského úradu, že matka maloletej žije usporiadaným životom, nestrieda partnerov a neholduje alkoholu a v mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť. Poukázali opätovne na tú skutočnosť, že sa matka maloletej sama dobrovoľne vzdala, ako aj dvoch ďalších starších detí, čo vedie k otázke, či sa takáto matka môže naozaj zmeniť, polepšiť. Takejto zmene musí predchádzať niekoľkomesačné ústavné psychiatrické liečenie s jasnými závermi o príslušnej diagnóze, čo nemôže poskytnúť provinčný psychológ. V uvedenom vyjadrení bolo obsiahnuté taktiež vyhlásenie otca maloletej, že napriek tej skutočnosti, že nepodpísal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Revúca, udialo sa tak v dôsledku toho, že pracuje v D. R., čím sa svojím týmto vyjadrením k nemu pripája a trvá na ňom tak, ako bolo doručené odvolaciemu súdu. V ostatnom sa pridŕžali odvolacieho návrhu obsiahnutého v odvolaní starých rodičov proti rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Dňa 16. 01. 2019 sa k vyjadreniu matky maloletej H. W. vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že v súčasnosti maloletá U. žije u svojich starých rodičov D., kde fyzická starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná na veľmi dobrej úrovni, avšak stará matka maloletej nepripúšťa možnosť, že by jej vzťah s matkou mohol mať na maloletú U. pozitívny vplyv a snaží sa ju pred matkou doslova uchrániť. Stará matka vníma, že v minulosti vnučku „zachránila“ pred matkou, a teda nerozumie, prečo by mala podporovať ich vzájomný vzťah. Q. D. robí všetko, čo je v jej silách, aby poskytla maloletej U. z jej pohľadu to najlepšie, avšak svojím konaním popiera dôležitosť matky v živote dieťaťa. Zarážajúci je aj odmietavý postoj maloletej U. k svojim súrodencom. Kolízny opatrovník má za to, že konanie starej matky má dosah na zdravý vývin dieťaťa a na základe zistených skutočností má za to, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti svojej matky Z. W.. Rozsudok napadnutý odvolaním kolízny opatrovník navrhol potvrdiť.

10. Dňa 23. 01. 2019 sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka vyjadrili starí rodičia maloletej, ako aj otec maloletej R. M.. V zdôvodnení orgánu kolízneho opatrovníka je konštatované, že konanie starej matky má dosah na zdravý vývin dieťaťa. V ďalšom odseku stanoviska je však uvedené, že kolízny opatrovník odporúča, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti svojej matky Z. W., nar. XX. XX. XXXX. Poukázali na dátum uvedený kolíznym opatrovníkom, pričom v takom prípade by matka maloletej nedovŕšila ani fyzický vek XX rokov. Zvýraznili, že v minulosti boli deti týrané, hladné v pivnici, pričom nie je zrejmé, či tieto pomery už pominuli. Vo vyjadrení sa veľmi časti spomína, že maloletá U. odmieta svoju biologickú matku. Podľa starých rodičov a otca uvedené nie je prekvapujúce, nakoľko matka maloletú neprišla počas celého roka ani navštíviť. Taktiež poukázali na hospitalizáciu maloletej v nemocnici, o ktorej matka ani nevedela, táto maloletej zavolá maximálne dvakrát do roka. Na základe uvedených skutočností otec maloletej navrhol, aby súd neprihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Maloletú navrhli ponechať v starostlivosti starých rodičov, pričom uviedli, že násilné vytrhnutie dieťaťa z prostredia, v ktorom sa cíti dobre, vedie mnohokrát k rôznym defektom v živote a v mnohých prípadoch až k samovraždám.

11. Dňa 21. 01. 2019 súdu doručil kolízny opatrovník písomné podanie nazvané ako „Oprava zrejmej chyby v písaní“, pričom poukázal na ním nesprávne uvedený dátum narodenia H. W.. Správny dátum narodenia H. W. má znieť XX. XX. XXXX.

12. Dňa 24. 01. 2019 sa k vyjadreniu starých rodičov D. na vyjadrenie matky opätovne vyjadrila matka maloletej, pričom v podstatnom obsahu sa pridŕžala všetkých skutočností už uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu starých rodičov. Opätovne poukázala na to, že maloletá U. má v prostredí domácnosti matky pripravené všetky podmienky na svoj príchod, pričom je tiež zabezpečený nástup na školskú dochádzku, ako i spolupráca psychologičky. Matka uviedla, že žiadne potvrdenie o svojom zdravotnom stave a psychickej spôsobilosti nemá, nakoľko žiadne psychologické liečenie neabsolvovala a nikdy nepožívala ani žiadne lieky na psychickú depresiu, preto na takéto (potvrdenie) nie ani dôvod. Pokiaľ starí rodičia maloletej tvrdia, že v prejednávanej veci absentujú potvrdenia mestského úradu o tom, že žije usporiadaným životom, k tomuto uviedla, že súdu bol doručený vypracovaný posudok o bývaní matky, zamestnaní a povesti v mieste jej bydliska, pričom posudok vypracovali pracovníčky z poverenia Okresného súdu Klatovy. Pokiaľ starí rodičia tvrdili i, že absentovali finančné príspevky na výchovu detí, tak uvedené je pravdou, pretože ani jeden z otcov maloletých detí výživné neposielal. I pán M., syn starých rodičov maloletej, je ešte stále dlžný na výživnom pre maloletú U., sumu 398,50 Eur. Ani v tejto dobe výživné na deti matke posielané nie je, ale keďže je ona sama zamestnaná, tak sa o deti riadne stará a sú spokojné. V práci dostáva tiež permanentky do bazéna, takže tam chodia spoločne s deťmi a organizujú si i výlety na zaplnenie ich voľného času.

13. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej lej „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa ust. § 1 podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok upravuje konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vo svojich ustanoveniach § 111 až § 122. Podľa § 121 rozsudku o úprave výkonu rodičovských práva a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení, alebo o pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

18. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.

19. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali len starí rodičia maloletej - V. D. a X.E.. Otec maloletej, matka maloletej ani kolízny opatrovník odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a aplikujúc ust. § 387 ods. 1, 2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úprav, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.

20. Odvolací súd uvádza, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd jednoznačne v konaní preukázané, že pomery rodičov alebo dieťaťa sa zmenili podstatným spôsobom, a to do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností už nezodpovedá aktuálnym pomerom.

21. V prejednávanej veci bola nad maloletou U. M. nariadená náhradná osobná starostlivosť rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 6P/26/2016-65 zo dňa 21. 06. 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 6P/26/2016 - 74 zo dňa 22. 06. 2016. Uvedeným rozsudkom bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V. D. a X. D., nakoľko bolo konštatované, že ako matka, tak ani otec maloletej nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú U.. Dôvody objektívnej nemožnosti poskytnutia starostlivosti spočívali na strane otca v jeho umiestnení vo výkone trestu odňatia slobody ( v čase od 30. 04. 2015 do 30. 08. 2018). Matka maloletej v čase predchádzajúceho rozhodovania vo veci starostlivosti o maloletú U. M. v konaní 6P/26/2016-65 nedokázala vytvoriť pre deti vhodné prostredie v domácnosti s druhom F. V., s ktorým toho času žila, pričom tento sa k maloletým deťom správal nevhodne, bil maloletú Z. a Q., vyhrážal sa im so zbraňou. V domácnosti matky maloletej a jej druha F. V. dochádzalo tak k fyzickému aj psychickému týraniu blízkych osôb ( v dôsledku čoho bol i F. V. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/54/2017 zo dňa 03. 04. 2017). V predmetnom konaní 6P/26/2016 bolo kolíznym opatrovníkom zistené a konštatované, že maloleté detí (U., Z. a Q.) sú zanedbané a týrané zo strany druha matky, F. V., ktorý maloleté deti bil, matka maloletým deťom nevarila poriadnu stravu. Deti sa museli starať o seba samé. Matka odchod od svojho druha a riešenie situácie formou ubytovania a starostivosti o deti v krízovom stredisku odmietla. Na základe takto zisteného stavu v roku 2016 Okresný súd Revúca rozsudkom 6P/26/2016-65 rozhodol tak, že maloletú U. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov V. D. a X. D..

22. Od uvedenej súdnej úpravy však došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov na strane oboch rodičov maloletých detí. Pokiaľ sa týka otca maloletej, tento už vykonal trest odňatia slobody a dňa 30. 08. 2018 bol prepustený z výkonu tohto trestu, pričom v súčasnej dobe je zamestnaný v D. R., kde dosahuje v zamestnaní príjem 25.000,- Kčs.

23. Matka maloletej U. v súčasnosti nežije s partnerom F. V., v dôsledku správania ktorého boli v domácnosti matky a maloletých detí podmienky pre ich výchovu a starostlivosť nevhodné, priamo ohrozujúce život, zdravie a zdravý vývin maloletých detí. Matka v súčasnosti taktiež presídlila do D. R., kde je i riadne zamestnaná, pričom v zamestnaní dosahuje príjem 15.000,- až 15.500,- Kčs. Do jej osobnej starostlivosti boli opätovne zverené i dve staršie maloleté deti, a to Z. a Q., ktoré boli predchádzajúcim rozsudkom 6P/26/2016 Okresného súdu Revúca zverené do náhradnej osobnej starostlivosti biologickej starej mamy maloletých detí E. V..

24. Súd prvej inštancie vzhľadom na zmenu pomerov na strane oboch rodičov maloletých detí správne, i bez návrhu začal konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. o zmenu výchovného prostredia. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v predmetnom konaní po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k správnym záverom o nutnosti a zároveň i vhodnosti zverenia maloletej U. do osobnej starostlivosti jej matke H. W..

25. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za mimoriadne potrebné poukázať až na subsidiárny charakter náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá môže byť nariadená, len za predpokladu, že ani jeden z rodičov nemôže alebo nie je schopný zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, len ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou, aby boli rešpektované jeho práva obsiahnuté v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je inštitútom fakultatívnym, a teda závisí od úvahy súdu, či uvedené opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa. V prvom rade rodičia majú právo, ale aj povinnosť maloleté deti vychovávať a zabezpečovať starostlivosť o ne; to znamená, že zverenie maloletého dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. V prípade, že si rodičia svoje povinnosti riadne neplnia a je ohrozená výživa, zdravie, psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa, prichádza do úvahy náhradná osobná starostlivosť.

26. Ak však došlo k zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a súd vykonaným dokazovaním zistí, že rodičia maloletého dieťaťa, resp. aspoň jeden z nich, ako osoby, ktoré sú prioritne povinné a oprávnené zabezpečovať výchovu a starostlivosť maloletého dieťaťa, sú schopní a spôsobilí túto zabezpečovať, súd predtým nariadenú náhradnú osobnú starostlivosť zruší (§ 47 ods. 1 písm. e/ Zákona o rodine.

27. Predmetom odvolacieho konania, v dôsledku odvolania podaného starými rodičmi maloletej U., bolo predovšetkým posúdenie otázky, či sú v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého dieťaťa späť do osobnej starostlivosti matky, tak ako to odvolaním napadnutým rozsudkom učinil súd prvej inštancie. Po vecnom posúdení prejednávaného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie starých rodičov maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, náležite zistil skutkový stav a vykonané dokazovanie bolo postačujúce na rozhodnutie vo veci. Okresný súd v konaní vypočul matku maloletej, starých rodičov maloletej, otca, kolízneho opatrovníka, a tiež vychádzal i zo správy o psychologickom posúdení X.. E. V. znalkyne v odbore psychológia, , kde v rámci znaleckého skúmania bol opakovane vykonaný pohovor so samotnou maloletou U. (ako i matkou a starou matkou maloletej). Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, a súčasne vec správne právne posúdil.

28. Súd prvej inštancie správne skúmal a následne konštatoval, že v čase jeho rozhodovania dôvody, pre ktoré bola maloletá U. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov pominuli na strane oboch rodičov. V konaní je podstatným pre rozhodnutie i vyššie uvedené znalecké posúdenie, v ktorom znalkyňa konštatovala že vzťah maloletej U. voči starej matke je nezdravo závislý, dieťa prijíma jej názory a postoje za svoje. Vzhľadom k neústupčivej povahe starej matky, dieťa nemá veľa priestoru na uzatváranie si svojich názorov, je manipulované a riadené. Vnútorný konflikt po reakciách U. voči matke, ktoré nadobúdajú až charakter agresívneho odmietania, spôsobujú ďalšie zranenie. V závere znalkyňa konštatovala, že považuje za vhodné, až potrebné zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky. U dieťaťa sa preukázal deficit lásky a prejavila sa jej potreba. Z dlhodobej perspektívy je pre zdravý vývin dieťaťa, jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky potrebné.

29. Matka maloletej U. je v súčasnosti schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú sama, má na to vytvorené všetky objektívne možnosti, ako je bytové zázemie, je riadne zamestnaná, v starostlivosti má opäť zverené i dve staršie maloleté deti, o ktoré sa riadne stará a sama má na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti zjavný záujem. Za takéhoto stavu (schopnosti a pripravenosti matky postarať sa o maloletú) a s poukazom na závery znaleckého skúmania, nie je vhodné pre ďalší zdravý vývin maloletého dieťaťa, aby maloletá zostávala vo výchovnom prostredí starých rodičov, v ktorom je vedená a podporovaná k odmietavému, negativistickému postoju voči vlastnej matke a to v čase, keď obaja rodičia maloletej sú objektívne schopní zabezpečovať starostlivosť o maloletú sami a tým si plniť svoje rodičovské povinnosti. Niet preto žiadneho dôvodu na ponechanie maloletej U. v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, keď obaja z biologických rodičov maloletého dieťaťa sú schopní takúto starostlivosť zabezpečiť (otec však o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti nepožiadal).

30. Starí rodičia maloletej ani v podanom odvolaní nepreukázali žiadnu takú okolnosť, existujúcu a trvajúcu i v súčasnosti, ktorá by bránila vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Starí rodičia poukazujú na tie okolnosti, ktoré existovali v čase spolužitia matky s jej druhom F. V., ktoré v tom čase viedli k zvereniu všetkých maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Od uvedeného času však prešli vyše dva roky, matka s vyššie uvedeným partnerom nežije, zmenila miesto bydliska, zamestnala sa a sama dosahuje pravidelný príjem, pričom v jej správaní neboli zistené a preukázané žiadne také závažné nedostatky, alebo patologické návyky, ktoré by znemožňovali riadne zabezpečovanie starostlivosti a výchovy maloletých detí. Len samotná skutočnosť, že matka maloletých detí spolu so svojimi deťmi žila v minulosti v domácnosti s druhom, kde dochádzalo z jeho strany k psychickému i fyzickému týraniu blízkych osôb a v tom dôsledku samotná matka odovzdala deti do starostlivosti tretích osôb (starých mám resp. pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), nemôže byť v súčasnosti okolnosťou, ktorá by bránila vo zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti späť matke, nakoľko tieto dôvody v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho súdu pominuli. Nie je preukázané tvrdenie starých rodičov o tom, že by matka viedla nemravný život, že by bola psychiatricky liečená, že by nadmerne požívala alkohol. Tieto tvrdenia starých rodičov maloletej neboli ako v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v konaní pred odvolacím súdom preukázané žiadnym dôkazom, matka uvedené tvrdenia odmietla a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú okolnosť, že, pomery na strane matky, bytové podmienky a ako i jej povesť, bola zisťovaná a šetrená na základe dožiadania Okresného súdu Klatovy, pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

31. Keďže odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že dôvody na zverenie maloletej U. do náhradnej starostlivosti starých rodičov pominuli a vzhľadom na zistený a dokazovaním preukázaný záver o tom, že matka maloletej je v súčasnosti schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu maloletej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

32. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali len starí rodičia maloletej, t. j. V. D. a X. D.. I napriek tej skutočnosti, že v neskoršom vyjadrení k vyjadreniu matky otec maloletej uviedol, že sa „pripája“ k odvolaniu podanému starými rodičmi maloletej, otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku nepodal, toto svoje procesné právo napadnúť vecnú správnosť rozsudku nevyužil. S poukazom ust. § 362 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolanie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, odvolací súd vyjadrenia otca obsiahnuté v podaniach považoval len za vyjadrenie k vyjadreniu matky maloletej a nie za odvolanie, nakoľko v zákonom stanovenej lehote otec maloletej odvolanie nepodal a takýto úkon nemožno učiniť spätne („pripojením sa k odvolaniu“ podanému iným účastníkom konania). Odvolací súd tiež preskúmal ako výrok závislý, výrok o určení vyživovacej povinnosti otca maloletej U. na maloletú, ktoré súd určil vo výške 83 €. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny i v tejto časti (vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu). Pokiaľ otec maloletej dosahuje v súčasnosti príjem 25 000,-- Kč, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej sumou určenou súdom prvej inštancie. Výživné určené vo výške 83 € je primerané potrebám maloletej vo veku X rokov, ktorá si plní povinnú školskú dochádzku a zároveň je ním naplnená premisa v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33. Vecne správny a tiež v súlade so zákonom je aj štvrtý výrok odvolaním napadnutého rozsudku spočívajúci v uložení povinnosti matke maloletého dieťaťa spolupracovať s psychológom v procese adaptácie maloletej a následne do troch mesiacov od prevzatia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti zaslať súdu správu psychológa o priebehu a výsledku adaptácie maloletého dieťaťa. Spolupráca matky s psychológom a následne uložená povinnosť matke maloletej je žiaduca práve na vyššie konštatovaný odmietavý postoj maloletej k matke spôsobený správaním a negatívnym podnecovaním zo strany starej matky maloletého dieťaťa a preto i samotná zmena výchovného prostredia a adaptácia maloletej na spolužitie s matkou a v jej výchovnom prostredí, môže spôsobovať rozporuplné vnútorné rozpoloženie maloletej a preto je potrebné a viac než žiaduce v uvedenom procese adaptácie úzko spolupracovať so psychológom a takým spôsobom uľahčiť maloletej zvykanie si na nové prostredie a nové zázemie vytvárané matkou, ako i v čo najväčšej miere napomôcť k budovaniu a upevňovaniu citového vzťahu medzi maloletou a jej matkou. Vzhľadom na najlepší záujem samotnej maloletej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj vo vyššie uvedenom výroku.

34. Odvolací súd preskúmal tiež správnosť výrokov o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže ako súd prvej inštancie, tak ani odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre postup v zmysle § 55 Civilného mimosporového poriadku.

35. Šiesty, siedmy a ôsmy výrok rozsudku súdu prvej inštancie o odňatí oslobodenia od platenia súdnych poplatkov otcovi maloletej a o trovách štátu, ktorých povinnosť uložil súd prvej inštancie otcovi maloletej, odvolaním otca napadnutý nebol, preto odvolací súd nemal dôvod vyššie uvedené výroky rozsudku súdu prvej inštancie preskúmavať v rámci odvolacieho konania (nejde o výroky závislé). Rozsudok súdu prvej inštancie preto zostal v tejto časti (vo šiestom, siedmom a ôsmom výroku rozsudku) nedotknutý.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nebol dôvod postupovať podľa ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, pričom zároveň konštatoval, že žiadny z účastníkov konania si ani právo na náhradu trov konania neuplatnil.

37. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .