Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-112-2020.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému v 1. rade: CAPEX s. r. o., Popradská 56/B, 040 11 Košice, IČO: 44 183 143, žalovanému v 2. rade: Š. U., F.. X.X.XXXX, Z. X, XXX XX H., žalovanému v 3. rade: H. I., F.. XX.X.XXXX, P. XXX, XXX XX P.O., o zaplatenie 95.458,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18. februára 2020, č.k. 33Cb/3/2019-155, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 18. februára 2020, č.k. 33Cb/3/2019-155 tak, že:
Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 65.982,96 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 1.269,59 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 835,35 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 65.982,96 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, sumu vo výške 29.475,72 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 260,80 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 158,48 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 29.475,72 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť ostaných žalovaných.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 65.982,96 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 1.269,59 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 835,35 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 65.982,96 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, sumu vo výške 29.475,72 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 260,80 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 158,48 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 29.475,72 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca (pôvodne Z. T. J., I..J.., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916) žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 21.1.2019 navrhol,
aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu v sume 65.982,96 eur, úroky za obdobie do 15.08.2017 vo výške 1.269,59 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 vo výške 835,35 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 65.982,96 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, istinu vo výške 29.475,72 eur, úroky za obdobie do 15.08.2017 vo výške 260,80 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 vo výške 158,48 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 29.475,72 eur od 2.2.2018 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných v 1.,2. a 3. rade zaniká rozsah poskytnutého plnenia.
3. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 10.12.2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom úvere č. 5001/14/46 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky žalobcu (ďalej len Zmluva o úvere č. 1), v ktorej sa zaviazal žalovanému v 1. rade poskytnúť úverový limit 140.000,- eur. Pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy bola zabezpečená ručiteľským prehlásením žalovaného v 2. a 3. rade (konateľmi žalovaného v 1. rade) zo dňa 10.12.2014, ktorí vyhlásili, že uspokoja pohľadávku žalobcu, ak táto nebude splnená dlžníkom (žalovaným v 1. rade).
4. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 7.1.2016 zmluvu o splátkovom úvere č. 5001/2015/57, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky žalobcu (ďalej len Zmluva o úvere č. 2), v ktorej sa zaviazal žalovanému v 1. rade poskytnúť úver 70.000,- eur. Pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy bola zabezpečená ručiteľským prehlásením žalovaného v 2. a 3. rade zo dňa 7.1.2016, ktorí vyhlásili, že uspokoja pohľadávku žalobcu, ak táto nebude splnená dlžníkom (žalovaným v 1. rade).
5. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade splatiť poskytnuté úvery riadne a včas, žalobca dňa 15.8.2017 odstúpil od úverových zmlúv z dôvodu, že mal voči žalovanému v 1. rade ku dňu 15.8.2017 nezaplatené splatné pohľadávky s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade napriek viacerým zaslaným upomienkam a po výzvach pre ručiteľov ani v dodatočnej lehote nesplnil pohľadávky žalobcu. Žalobca podľa článku VI. bod 2 písm. f) Všeobecných úverových podmienok a § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od úverových zmlúv a poskytol na náhradné plnenie dlhu lehotu 10 dní od doručenia odstúpenia. Odstúpenie žalobcu bolo doručené aj žalovanému v 2. a 3. rade ako ručiteľom.
6. Žalovaný v 1. rade porušil úverové zmluvy tým, že nesplácal úver v zmysle dohodnutých podmienok. Žalobca predložil súdu prvej inštancie výpis z úverového účtu 15955459, na ktorom žalobca vedie úver na základe Zmluvy o úvere č. 1 a výpis z úverového účtu č. 16671263, na ktorom vedie úver na základe Zmluvy o úvere č. 2.
7. Žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 1 ku dňu 1.2.2018 v sume 68.087,90 eur, z toho nesplatená istina úveru - 65.982,96 eur, nezaplatený úrok - 1.269,59 eur, nezaplatený úrok z omeškania - 835,35 eur, ktorá vyplýva zo štatútu uvedeného úverového účtu, ktorý predstavuje potvrdenie o celkovej výške pohľadávky, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pohľadávka pozostáva ku dňu uvedenému v štatúte úverového účtovníctva.
8. Žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 2 ku dňu 1.2.2018 v sume 32.450,68 eur, z toho nesplatená istina úveru - 29.475,72 eur, nezaplatený úrok -260,80 eur, nezaplatený úrok z omeškania - 158,48 eur, ktorá vyplýva zo štatútu uvedeného úverového účtu, ktorý predstavuje potvrdenie o celkovej výške pohľadávky, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pohľadávka pozostáva ku dňu uvedenému v štatúte úverového účtovníctva.
9. Súd prvej inštancie v odseku 11. odôvodnenia rozsudku uviedol, ktoré prostriedky procesného útoku použil žalobca.
10. Konštatoval súd prvej inštancie, že rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 18.2.2020 v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v 1. a 3. rade.
11. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 18.2.2020 uviedol, že bol psychicky vydieraný. Štyri roky nebol vo firme (žalovaného v 1. rade), pričom žalovaný v 3. rade bol jej majiteľom, o ktorého konaní nič nevie. Mnohokrát sa informoval u žalovaného v 3. rade, či platia úver, ako stoja s úvermi, na čo mu bolo oznámené, že žalobca dlhuje žalovanému v l. rade. Ďalej uviedol, že navrhol majiteľovi firmy urobiť audit a podľa toho sa potom uvidí, keďže sa v ekonomických veciach nevyzná. Všetko bolo
zablokované v počítači. Žalovaný v 2. rade vo firme vykonával obchodné veci ako je predaj. Akákoľvek korešpondencia, ktorá mu bola doručená, predkladal žalovanému v 3. rade, ktorý zásielky zobral a uviedol mu, že sa o to nemá starať, lebo všetky aktíva a pasíva predal, predal celú firmu. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že ručiteľskú listinu podpísal pod nátlakom, tieto skutočnosti však nepreukázal. Aj keď mu boli doručované zásielky od žalobcu, odstúpenie od úverových zmlúv, mohlo to byť tak, že po prevzatí zásielky ju odniesol na firmu a dal žalovanému v 3. rade, ktorý mu oznámil, že je to vybavené a nemá sa do toho starať.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom boli uzatvorené úverové zmluvy, ktoré boli zabezpečené ručiteľskými listinami vystavenými žalovaným v 2. a 3. rade, v ktorých ručitelia vyhlásili, že uspokoja pohľadávku žalobcu, ak nebude splnená dlžníkom - žalovaným v 1. rade. Nespornou bola aj výška poskytnutých úverov ako aj to, že z dôvodu porušovania zmluvných povinností bola žalovanému v l. rade zaslaná výzva na plnenie a žalovaným v 2. a 3. rade upozornenia pre ručiteľov, pričom boli poskytnuté aj dodatočné lehoty na plnenie dohodnutých zmluvných podmienok.
13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že z dôvodu porušovania dohodnutých zmluvných podmienok žalobca listom zo dňa 15.8.2017 odstúpil od úverových zmlúv podľa článku VI. bod 2 písm. f/ Všeobecných úverových podmienok žalobcu a § 506 Obchodného zákonníka a zároveň vyzval dlžníka na úhradu splatnej pohľadávky do 10 dní od doručenia tohto odstúpenia s tým, že celková výška pohľadávky žalobcu k 15.8.2017 je v sume 97.928,65 eur, z toho pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 1 pozostáva z istiny 65.982,96 eur, úrokov 1.247,59 eur, úrokov z omeškania 811,54 eur a pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 2 pozostáva z istiny 29.475,72 eur, úrokov 250,97 eur, úrokov z omeškania 149,87 eur, poplatkov 10,- eur. Žalovaní boli zároveň upozornení, že od 15.8.2017 do zaplatenia banka účtuje dohodnutý úrok z omeškania a zároveň uvedené čísla účtov na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1 a Zmluvy o úvere č. 2. Odstúpenie bolo zasielané do vlastných rúk s tým, že žalovanému v 1. rade bolo doručené dňa 18.8.2017, žalovanému v 2. rade dňa 28.8.2017 a žalovanému v 3. rade bola doručovaná zásielka uložená dňa 18.8.2017.
14. Poukázal súd prvej inštancie, že z predložených listinných dôkazov, peňažné prostriedky boli od 7.1.2016 vedené na úverovom účte s uvedením čísla a s uvedením čísla IBAN koncové čísla účtu XXXXXXXX. Na výpise z vyššie uvedeného účtu sa nachádza prehľad dátumy a pohyby na účte od 7.1.2016 do 5.6.2018. Žalobca zároveň predložil štatúty splatenia predmetných úverových účtov. Skutočnosti tvrdené žalobcom, boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi a zároveň neboli žalovanými rozporované, resp. namietané.
15. Konštatoval súd prvej inštancie, že ďalšie dôkazy strany nenavrhli.
16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 499, § 502, § 503 ods. 3, § 506, § 303, § 306 ods. 1, § 307 ods. 1 a § 311 Obchodného zákonníka, upravujúce zmluvu o úvere, odplatu za dojednanie úveru, úrok z úveru a jeho výšku, splatnosť úroku, odstúpenie od úverovej zmluvy pri omeškaní dlžníka, ručenie, predpoklady uplatnenia nároku voči ručiteľovi, solidaritu spoluručiteľov a zánik ručenia.
17. Súd prvej inštancie uviedol, že ručenie posudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že ručenie podľa Obchodného zákonníka je jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa na rozdiel od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručiteľský záväzok vzniká dohodou medzi ručiteľom a veriteľom.
18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo strany žalovaných neboli vznesené žiadne námietky a skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali uplatnený peňažný nárok žalobcu v časti istiny, úrokov, úrokov z omeškania. Uplatnená peňažná pohľadávka žalobcu je skutkovo a právne dôvodná, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.
19. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, len v prospech žalobcu. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že podpísal zmenku, ale len pod nátlakom druhého konateľa a majiteľa firmy, žalovaného v 3. rade. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal, či poskytnuté peňažné prostriedky boli použité len na obchodný chod firmy, alebo ich použil žalovaný v 3. rade aj na svoje súkromné účely. Konštatoval, že z účtu žiadne finančné prostriedky nevyberal a ani nerozhodoval o úhradách faktúr a záväzkov. Doposiaľ nemá vedomosť na čo boli finančné prostriedky z kontokorentného úveru žalovaným v 3. rade použité, pričom vyslovil podozrenie, že došlo k ich zneužitiu (sprenevere) práve v prospech žalovaného v 3. rade.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Poukázal, že žalovaný v 2. rade svoje tvrdenia, že mal pod nátlakom žalovaného v 3. rade podpísať zmenku nepreukázal. Žalobca pritom uplatnil svoj nárok z úverových zmlúv a ručiteľských vyhlásení, nie zo zmenky. Dôvodil, že nie je úlohou súdu skúmať, na aký cieľ boli poskytnuté finančné prostriedky použité. Pokiaľ došlo k ich sprenevere, takéto posúdenie presahuje rámec civilného sporového konania.
22. Žalovaný v 2. rade odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 11.8.2020.
23. V priebehu odvolacieho konania žalobca navrhol zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpi ako nový žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.8.2021, súčasťou ktorej bola tiež špecifikácia predmetnej žalovanej pohľadávky. Odvolací súd preto uznesením zo dňa 27.10.2021, č.k. 3Cob/112/2020 - 213 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
29. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
30. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec,
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
31. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaných na úhradu žalobcom uplatnenej pohľadávky 95.458,68 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia poskytnutého úveru pre žalovaného v 1. rade, ktorá pohľadávka bola zabezpečená ručením žalovaného v 2. a 3. rade ako konateľov žalovaného v 1. rade. a závislý výrok o trovách konania.
32. Žalobca sa v konaní domáhal zaviazať žalovaných na zaplatenie 65.982,96 eur, úrokov za obdobie do 15.8.2017 v sume 1.269,59 eur, úrokov z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 835,35 eur, 8 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 65.982,96 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, sumu vo výške 29.475,72 eur, úrokov za obdobie do 15.8.2017 v sume 260,80 eur, úrokov z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 158,48 eur, 8 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 29.475,72 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
33. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ na základe úverových zmlúv poskytol pre žalovaného v 1. rade peňažné prostriedky, ktorých návratnosť bola zabezpečená ručením žalovaného v 2. a 3. rade a žalovaný v 1. rade sa dostal so splácaním úveru do omeškania, v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil a dlžnú pohľadávku uplatnil v súdnom konaní. Žalovaný v 2. rade napokon pravdivosť a správnosť týchto skutkových tvrdení ani nenamietal, rovnako ako existenciu žalobou uplatnenej pohľadávky a svojho ručiteľského záväzku.
34. Úprave ručenia v Obchodnom zákonníku nezodpovedá taký výrok rozsudku, ktorým vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľov ako spoločný a nerozdielny.
35. U žalovaného v 1. rade ide o plnenie zo zmluvy a u žalovaných v 2. a 3. rade ide o plnenie z ručiteľského vzťahu.
36. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) a ručiteľom (žalovanému v 2. a 3. rade) zaplatiť žalovanú sumu tomu istému veriteľovi každému z nich zo samostatného právneho dôvodu, treba jasne vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či je dlžník a ručitelia povinní plniť každú celú pohľadávku, a či splnenie pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého (resp. ostatných).
37. Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (žalovaným v 1. rade) a ručiteľmi (žalovaným v 2. a 3. rade) treba považovať za vecne správny výrok rozsudku o návrhu veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľom v znení, že žalovaný v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 65.982,96 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 1.269,59 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 835,35 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 65.982,96 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, sumu vo výške 29.475,72 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 260,80 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 158,48 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 29.475,72 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
38. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 65.982,96 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 1.269,59 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 835,35 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 65.982,96 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, sumu vo výške 29.475,72 eur, úroky za obdobie do 15.8.2017 v sume 260,80 eur, úroky z omeškania za obdobie do 1.2.2018 v sume 158,48 eur, 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 29.475,72 eur od 2.2.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
39. Ak žalovaný v 2. rade tvrdil, že konal pod nátlakom (žalovaného v 3. rade), tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný v 2. rade vlastne žiadny dôkaz o ním uvádzaných skutočnostiach
nepredložil a za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie nemohol dospieť k inému záveru než tomu, že žalovanému v 2. rade vznikla povinnosť uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu, titulom jeho ručenia. Je potrebné si uvedomiť to, že nie je dôležité na aký účel v skutočnosti dlžník (prípadne konateľ dlžníka, teda žalovaný v 3. rade) peniaze použil (teda či na súkromný účel), ale rozhodujúce je to, na aký účel bol úver poskytnutý, keďže veriteľ nemá možnosť overiť, na čo skutočne dlžník úver použil a teda musí byť chránená jeho dobrá viera vyplývajúca z dohody s dlžníkom o účele poskytnutia úveru. Zároveň správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade, že predmetom konania nie je zmenkový záväzok žalovaného v 2. rade ale úverová pohľadávka zabezpečená ručiteľským záväzkom žalovaného v 2. rade podľa § 303 Obchodného zákonníka.
40. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, ak vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade z úverových zmlúv právne posúdil ako obchodnoprávny podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý bol zabezpečený ručením žalovaného v 2. a 3. rade podľa § 303 Obchodného zákonníka.
41. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný v 2. rade nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostatočným základom pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
42. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
43. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 95.458,68 eur s príslušenstvom aj voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi je preto správny.
44. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskoprávnom spore).
45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaných na úhradu peňažnej pohľadávky 95.458,68 eur s príslušenstvom, keďže žalovaní sa dostali s úhradou dlhu do omeškania, čo žalovaní ani nerozporovali. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo pritom napravené pochybenie, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie pri rozhodovaní, keď zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť veriteľovi dlh spoločne a nerozdielne.
46. Pretože odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o trovách konania na súde prvej inštancie tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť ostaných žalovaných.
47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný v
2. rade. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).