Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa N. H., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X. W., nar. X.XX.XXXX, bytom F. X, V., zast. JUDr. Slávka Stanková, advokátka so sídlom Trieda SNP 36, Košice a otec T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX/B, V., zast. JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Mal. N. H., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. H., nar. X.X.XXXX sumou 130 Eur mesačne od 29.1.2018 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 29.1.2018 do 31.3.2019 vo výške 1.828,38 Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 29.1.2018 žiadala zveriť maloletého N. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 300 Eur mesačne a na tvorbu úspor 200 Eur mesačne. Styk navrhla neupraviť.

2. Otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu maloletého dieťaťa je ochotný prispievať sumou 40 Eur mesačne. Styk navrhol neupraviť.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zveriť mal. N., W.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa ako aj príjmové majetkové schopnosti a možnosti na strane otca. Styk do budúcna na základe dohody oboch rodičov neupravovať.

4. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca spätne od 1.8.2017 do budúcna vo výške 200 Eur mesačne.

5. Z výpovede matky súd zistil, že sa zoznámili s otcom dieťaťa v auguste 2011. Asi po roku začali spolu bývať v podnájme a 7.5.2013 sa narodil mal. N.. Spolužitie bolo spočiatku bezproblémové. Väčšie nezhody nastali koncom roka 2016 kedy bolo proti otcovi vznesené obvinenie z prečinu neoprávneného podnikania. Otec zmenil svoje správanie, začal častejšie používať alkoholické nápoje. Prestal jej dávať peniaze, prispel len na nájom a príležitostne kúpil potraviny. Dňa 5.8.2017 došlo medzi nimi k hádke. Následne zrušila podnájom, v ktorom spolu bývali, odsťahovala sa s maloletým synom k rodičom. Otec sa odsťahoval do garáže na T. G., kde mal zriadenú prevádzku. Asi po dvoch týždňoch sa ku nej vrátil s tým, že sa zmení a daroval jej snubný prsteň. Dňa 9.9.2017 sa však otec znovu opil, zobral prsteň, ktorý jej daroval a odišiel. Odvtedy spolužitie neobnovili. Následne otec odišiel na dovolenku do Thajska. Po návrate domov dňa 21.9.2017 išiel pozrieť syna a od toho času sa o maloleté dieťa nezaujíma, nekontaktuje ho a ani žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výchovu a výživu.

6. Matka má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére V. W., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú nepoberá žiadne výživné a ktorá navštevuje 5. ročník základnej školy.

7. Matka uviedla, že bola zamestnaná v spoločnosti MEDISTA s.r.o. ako sanitár v čase podania návrhu s príjmom vo výške 350 Eur mesačne. Od 15.5.2018 dostala výpoveď. Pracovný pomer skončil dohodou dňa 15.5.2018. Matka sa zaevidovala do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16.5.2018. Následne jej bolo doručené rozhodnutie zo sociálnej poisťovne ohľadne podpory v nezamestnanosti. Poberá prídavky na dve maloleté deti spolu vo výške 47,36 Eur mesačne. Spolu s deťmi býva u rodičov v 3-izbovom byte, v ktorom býva aj brat. Rodičia sú na dôchodku a mesačne im prispieva na nájom sumou 140 Eur mesačne.

8. Mal. N. navštevuje materskú školu. S výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa sú spojené bežné výdavky. Škôlka 50 Eur mesačne, strava 250 Eur mesačne, oblečenie 50-60 Eur mesačne v závislosti od ročného obdobia, veku dieťaťa, hygiena, vitamíny, lekárska starostlivosť a s tým súvisiace zabezpečenie vitamínových prípravkov. Matka iné mimoriadne výdavky nemá.

9. Matka uviedla, že otec na výživu maloletého dieťaťa žiadnou formou neprispieva, s maloletým dieťaťom sa nestretáva.

10. Z výpovede otca súd zistil, že je bez akéhokoľvek príjmu, žije iba z toho čo mu dá sestra, u ktorej sa stravuje. Jeho predchádzajúci príjem činil 600 Eur mesačne. Býval v garáži. Na výživu syna žiadnou sumou neprispel, nakoľko mu matka povedala, že dieťa nie je jeho. Žiadne právne úkony v tejto súvislosti neurobil. S maloletým synom sa nestretol od septembra 2017. Vo vzťahu k finančným pomerom uviedol, že s bývalou manželkou si vyporiadali BSM. Dostal hodnotu 19.000 Eur. Finančné prostriedky minul.

11. Otec má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu mal. R. H., nar. XX.X.XXXX.

12. Z pripojeného oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 13.8.2018 bolo zistené, že matka bola poberala dávku v nezamestnanosti od 16.5.2018 do 15.11.2018 za trvania podmienok vo výške 7,1449 Eur na kalendárny deň. Dávky v nezamestnanosti boli vyplácané na osobný účet menovanej. Nie je poberateľkou dávok nemocenského poistenia.

13. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby T. H. za rok 2017 bolo zistené, že jeho príjmy zo živnosti predstavovali 20.496,78 Eur, výdavky 12.792,55 Eur, základ dane činil 7.704,23 Eur (642 Eur mesačne).

14. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.5.2018. Menovaná nepoberala dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Poberala prídavok na dieťa od 23.10.2006 do doby trvania podmienok naposledy v sume 47,36 Eur mesačne na maloleté dieťa N. H., nar. X.X.XXXX a V. W., nar. XX.XX.XXXX.

15. Matka predložila pracovnú zmluvu uzavretú so zamestnávateľom DATATEL spol. s.r.o.. Dohodnutá odmena za vykonanú prácu je 520 Eur mesačne. Dohodnutý rozsah pracovného času 40 hodín týždenne. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2019 do 30.6.2019.

16. Otec predložil súdu vo vzťahu k prenájmu nehnuteľnosti výpoveď, nakoľko dochádzalo k zmene majiteľa nehnuteľností, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy a bola mu daná výpoveď k termínu 30.11.2018.

17. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

18. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

26. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 130,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca (obaja majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť), na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje škôlku. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Ďalej súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec o maloleté dieťa nejaví žiadny záujem, na jeho výchovu a výživu neprispieva, matke so starostlivosťou nepomáha. Matka je opätovne zamestnaná s príjmom vo výške 520 Eur mesačne. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom jeho príjem podľa daňového priznania za rok 2017 činil v priemere 647 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

28. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé

skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 Eur mesačne je primerané.

29. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od 1.8.2017 spätne vo výške 200 Eur mesačne s odôvodnením, že od uvedenej doby nežijú v spoločnej domácnosti. V zmysle ust. § 77 ods. 1, veta tretia Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade matka neosvedčila nárok priznať výživné spätne od 1.8.2017, nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa ňou uvádzané, že od uvedeného obdobia nežijú v spoločnej domácnosti nie je takýmto dôvodom. V prípade, že otec žiadnou sumou matke na výživu neprispel, so starostlivosťou nepomáhal, bolo povinnosťou matky podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu, preto návrhu matky v tejto časti nevyhovel a považoval ho za nedôvodný.

30. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť od 29.1.2018, t.j. od podania návrhu. Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 29.1.2018 do 31.3.2019 v celkovej výške 1.828,38 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: alikvotná časť za mesiac január 2018 130 Eur : 31 dní = 4,19 Eur x 2 dni, spolu 8,38 Eur, obdobie 2/2018 do 12/2018 11 mesiacov x 130 Eur, spolu 1.430 Eur, obdobie 1/2019 do 3/2019 tri mesiace x 130 Eur, spolu 390 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 1.828,38 Eur.

32. Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že otec na výživu maloletého dieťaťa v priebehu trvania konania žiadnou sumou neprispel. Na výchove a výžive dieťaťa sa nepodieľa, starostlivosť o maloleté dieťa ako i výchovu zabezpečuje výlučne matka zo svojich finančných prostriedkov. K takémuto správaniu otca súd nemôže poskytovať žiadnu ochranu a matka pri zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa nebola zvýhodňovaná formou splátok. Napokon úhrada dlžného výživného v plnej výške zabezpečí matke lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

33. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Rodičia v danom prípade úpravu styku žiadali neupraviť

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.