Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/106/2017

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A., o zaplatenie 453,30 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. konanie z a s t a v u j e,

II. sporovým stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 453,30 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. V priebehu konania, t.j. po podaní žaloby žalobcom na súd, bolo zistené, že žalovaný dňa 30.03.2018 zomrel. Dedičské konanie po žalovanom bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. a uznesením sp.zn. -295 zo dňa 23.09.2021, právoplatné dňa 19.10.2021, zastavané v súlade s ustanovením s tým, že zanechaný majetok nepatrnej hodnoty poručiteľa bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa (žalovaného).

3. Podľa (ďalej len „“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

4. Podľa prvej vety , smrťou táto spôsobilosť zanikne.

5. Podľa (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto más spôsobilosť na práva povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“).

10. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Procesná subjektivita znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon stranám sporu priznáva. V zmysle procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkmi konania predovšetkým fyzické osoby, pričom ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (, ). Súd je povinný skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má procesnú subjektivitu. Na nedostatok tejto procesnej subjektivity musí súd prihliadnuť kedykoľvek, v každom štádiu konania. Jej nedostatok je neodstrániteľný a má za následok zastavenie konania.

12. Ustanovenie upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, došlo počas konania. Ustálená judikatúra zastáva názor, že v prípadoch, ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. aj v prípadoch, pokiaľ poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa , pretože z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomrelej strany, ktorým je osoba (osoby), ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomrelého podľa

13. Keďže žalovaný v priebehu konania zomrel, zanikla jeho procesná subjektivita. Súd však v danom prípade nemohol pokračovať v konaní, keďže žalovaný zanechal majetok iba nepatrnej hodnoty, ktorý súd vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa (žalovaného). Z dôvodu, že dedičské konanie po žalovanom bolo z tohto dôvodu zastavené, nedošlo k reálnemu dedeniu žiadneho majetku (na potenciálneho dediča neprešlo žiadne právo ani povinnosť poručiteľa). Keďže povaha veci za tejto situácie nedávala súdu inú možnosť ako zastaviť konanie pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v strate procesnej subjektivity žalovaného, súd konanie s poukazom na a zastavil

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí. ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií alebo charakterom procesnej situácie. Uvedené zákonné ustanovenie možno

použiť iba výnimočne a existenciu, resp. neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné posudzovať komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania musel súd zohľadniť tú skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalovaný počas konania zomrel a stratil tak svoju procesnú spôsobilosť. K zastaveniu konania tak došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú žiadnej zo strán, pričom práve táto (smrť žalovaného) mala za následok, že v čase rozhodovania súdu jedinou stranou s procesnou subjektivitou zostal žalobca. Za tejto procesnej situácie však ani povinnosť nahradiť vzniknuté trovy by nebolo komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť. V nadväznosti na to tak nastala výnimočná situácia, na základe ktorej nemohol súd priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania, preto súd aplikoval ustanovenia a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

21. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( prvá veta a ). Príslušným odvolacím súdom je Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).