Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Pc-1-2023.pdf
PDF · 100.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou v právnej veci oprávneného z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. proti povinnému z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, E. – G., o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Povinný z výživného je povinný prispievať na výživu oprávneného z výživného vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného, s účinnosťou od 07.06.2023.
II. Nedoplatok na výživnom vo výške 2.359,90 eur za obdobie od 07.06.2023 do 31.05.2024, je povinný z výživného povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok až do jeho zaplatenia.
III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07. 06. 2023 bol na Okresnom súde Žilina osobne podaný návrh, ktorým sa oprávnený z výživného domáhal určenia výživného na plnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom X. ročníka Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline, o čom predložil potvrdenie o návšteve školy. Odporca je jeho otec, čo preukazuje svojim rodným listom. Odporca odišiel zo spoločnej domácnosti 17. 10. 2019, rozvod rodičov sa konal XX.XX.XXXX. Počas tohto obdobia mu vôbec neprispieval na výživu. Po rozvode sa rodičia dohodli len ústne na príspevku na výživu 200 eur mesačne. Tento príspevok mu dával, no nie v pravidelnom intervale. Posledné výživné dostal za január 2023 a od februára 2023 mu prestal úplne prispievať. Vyhýba sa aj telefonickému kontaktu s ním aj s matkou. Navrhovateľ nemá žiaden príjem, nakoľko je študentom dennej formy štúdia. Všetky náklady spojené so štúdiom mu hradí matka. Odporca je zamestnaný a jeho možnosti umožňujú prispievať výživným na neho ako jeho syna – študenta bez príjmu. V štúdiu bude pokračovať na magisterskom štúdiu. Odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a keďže nie je ochotný prispievať mu dobrovoľne, žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 400 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
2. Povinný z výživného sa k návrhu nevyjadril. Súdnu zásielku si aj napriek tomu, že na základe telefonického kontaktu s asistentkou senátu, uviedol ako adresu pre doručovanie zásielok Jedľová 301/4, Žilina, ani pri opakovanom doručovaní neprevzal.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavil oprávnený z výživného a svedok. Povinný z výživného sa nedostavil na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal
pojednávanie odročiť. Súdnu zásielku, zasielanú na ním uvedenú adresu pre doručovanie, si neprevzal v odbernej lehote.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného z výživného, výsluchom navrhnutého svedka a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.
5. Oprávnený z výživného na pojednávaní uviedol, že návrh podával z dôvodu, že je študentom na univerzite, nie je schopný sa sám živiť a preto žiadal, aby bola určená vyživovacia povinnosť. Výživné žiada od otca, ktorý mu v predchádzajúcom období, na základe dohody poskytoval finančné prostriedky, avšak už rok mu na výživu neprispieva. Dovtedy mu prispieval sumou 200 eur mesačne. Dôvodom, prečo mu prestal platiť výživné mala byť tá skutočnosť, že nemal prácu, resp. nemal peniaze. Zároveň mu pred rokom napísal SMS správu, že pokiaľ mu peniaze prídu, pošle mu. Výživné navrhol vo výške 200 eur, a to od podania návrhu. Sumu, ktorú pôvodne žiadal v podanom návrhu vo výške 400 eur zvážil aj s ohľadom na to, že predtým mu otec prispieval sumou 200 eur a považuje ju za primeranú na jeho výživu. Aktuálne študuje na E. H., F. I. X. J. magisterského štúdia, štúdium je dvojročné. Medzi pravidelné výdavky patria náklady na MHD, čo vychádza okolo 20 – 25 eur mesačne, každú jazdu autobusom si platí. Strava na škole, obedy predstavuje jeden obed 5 eur, školu má štyrikrát do týždňa, čiže je to 20 eur na týždeň, a asi 80 eur na mesiac. Ďalšie výdavky so stravou sú raňajky, príp. celodenná strava, keď je doma. Tie raňajky vychádzajú asi 5 eur na deň. Celková strava na celý deň, tých 10 – 15 eur. Chodieva pravidelne do fitnes, zakupuje si permanentku 25 – 35 eur na mesiac. Oblečenie v priemere okolo 30, hygiena 10 – 15 eur mesačne, mobil 18 – 20 eur mesačne, v rámci voľného času nejaké športové podujatie, lístok na zápas 5 – 10 eur mesačne. Ďalšie výdavky súvisia s bývaním, v domácnosti kde býva sa platí komunálny odpad, ku konkrétnej sume sa vyjadriť neviem, boli k tomu predložené doklady. V spoločnej domácnosti žijú 4 osoby s tým, že v domácnosti sa platí elektrina, voda, internet, televízia a samostatne sú náklady na kúrenie, drevo, brikety. K nákladom na bývanie boli predložené doklady, k presnej sume sa vyjadriť nevie. Čo sa týka nákladov na kúrenie, je to minimálne 500 eur na sezónu. Čo sa týka nákladov na bývanie, tieto hradí jeho matka, príp. sestra. Rovnako tak jeho bežné výdavky ako sú strava, oblečenie, hygiena, voľný čas, toto mu hradí matka. Otec mu nijakým spôsobom neprispieva, naposledy mu dal financie v marci 2023. Sem-tam si privyrobí nejaké peniaze strihaním kamarátov, je to tak okolo 20 eur mesačne. Tieto finančné prostriedky použije na zakúpenie stravy, ako spomenul buď raňajky alebo niečo v rámci školy. Pokiaľ vie, otec v minulosti pracoval ako vodič kamiónu. Prácu vykonával v rámci Slovenska. Naposledy, keď mu doniesol výživné, tak robil práve túto prácu.
6. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ je jej najmladší syn. Predmetné konanie viem, že sa vedie ohľadom výživného. V minulosti si otec plnil vyživovaciu povinnosť na základe ich vzájomnej dohody pri rozvodovom konaní, platil synovi 200 eur mesačne. Po nejakom čase sa odmlčal, následne syn a ona sa ho snažili kontaktovať, domáhať sa toho, aby si naďalej plnil vyživovaciu povinnosť. Keďže však k tomu nepristupoval zodpovedne, viedla syna k tomu, aby si podal návrh na určenie výživného. Má za to, že tieto finančné prostriedky synovi patria, veď ich žiada len od svojho otca. Od nadriadeného otca vie, že má finančný príjem, ktorý mu umožňuje, aby si plnil tú vyživovaciu povinnosť tak, ako si ju plnil aj predtým vo výške 200 eur. Jeho príjem je okolo 1400 – 1600 eur. Navrhovateľ žije spoločne s ňou v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žije aj jej najstaršia dcéra s manželom. V spoločnej domácnosti pracujú tri osoby, t. j. ona, jej dcéra a zať. Jej priemerný príjem je okolo 800 eur. Pracuje na E. H. na recepcii. Čo sa týka nákladov na domácnosť, majú ich rozdelené na polovicu. Polovicu hradím ona za seba a za syna, druhú polovicu hradí dcéra s manželom. Náklady na domácnosť, na ktorých sa podieľajú spoločne, predstavujú náklady na kúrenie, palivo, drevo, brikety, čo je okolo 1000 eur na rok, ďalej je to inkaso, elektrina 100 eur, voda 50 eur, internet, DIGI TV, smeti a domová daň. Doklady, ktoré vie, že boli predložené k tomuto spisu, sú aktuálne. Čo sa týka výdavkov na strane navrhovateľa, tieto mu hradí výhradne ona. Snaží sa finančne týmto nezaťažovať dcéru, ale v prípade, ak je to nevyhnutné, finančne pomáha aj dcéra. Medzi tie výdavky, ktoré je nevyhnutné mu hradiť, patria náklady na domácnosť, stravu, náklady v súvislosti so školou ako cestovné, strava v škole, nejaké učebnice, školské pomôcky, náklady na fitko. Čo sa týka financovania výdavkov, domácnosť hradí ona a pokiaľ ide napr. o peniaze na cestovné, fitko a pod., na toto posiela synovi financie priamo na jeho účet. V priemere mesačne to môže byť okolo 150 eur, niekedy je to až do 200 eur, podľa potreby. Čo sa týka osoby otca, viem k nemu len toľko uviesť aktuálne, že by mal prácu vykonávať pre p. A., mal by pracovať ako šofér nákladného auta. Túto prácu by mal vykonávať na živnosť, či je to tak aj v súčasnosti sa vyjadriť nevie. Toto je jej posledná informácia a mal by sa venovať zberu kontajnerov s obnoseným šatstvom. Túto prácu by mal vykonávať v rámci E. K..
7. Podľa potvrdenia o návšteve školy v školskom roku 2022/2023 bol oprávnený z výživného študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity v E.. Podľa predloženého rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania z 22. 06. 2023 bol v akademickom roku 2023/2024 prijatý na denné magisterské štúdium v študijnom programe učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu, študijný odbor učiteľstvo a pedagogické vedy na Fakulte humanitných vied UNIZA.
8. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni povinný z výživného od 01. 07. 2016 pracuje ako SZČO. Podľa výpisu zo živnostenského registra vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania – Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla od 01. 10. 2014.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých osôb upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného – určenie vyživovacej povinnosti povinného z výživného (otca) voči oprávnenému z výživného (plnoletého dieťaťa).
11. Súd pri posudzovaní návrhu na určenie výživného vychádzal zo skutočnosti, že doteraz vyživovacia povinnosť povinného z výživného určená nebola. Povinný z výživného si plnil vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému z výživného na základe vzájomnej dohody jeho rodičov pri rozvode. Vzhľadom na uvedené súd posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane oprávneného z výživného. Pre účely posudzovania výšky výživného žiadaného oprávneným vo výške 400 eur mesačne, súd vychádzal z majetkových pomerov plnoletého dieťaťa, majetkových pomerov rodičov a prihliadal na odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa a možnosti oboch rodičov.
12. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
13. Oprávnený z výživného študuje na vysokej škole, v akademickom roku 2023/2024 je študentom denného magisterského štúdia na Fakulte humanitných vied UNIZA. Ako svoje bežné výdavky uviedol náklady na MHD 20 – 25 eur mesačne, každú jazdu autobusom si platí. Strava na škole, obedy, cena jedného obedu 5 eur, školu má štyrikrát do týždňa, čiže je to 20 eur na týždeň, 80 eur na mesiac. Ďalšie výdavky so stravou sú raňajky, príp. celodenná strava, keď je doma. Raňajky vychádzajú asi 5 eur na deň, strava na celý deň 10 – 15 eur. Chodieva pravidelne do fitnes, zakupuje si permanentku 25 – 35 eur na mesiac. Oblečenie v priemere okolo 30 eur mesačne, hygiena 10 – 15 eur mesačne, mobil 18 – 20 eur mesačne, v rámci voľného času nejaké športové podujatie, lístok na zápas 5 – 10 eur mesačne. Súd ustálil odôvodnené potreby oprávneného na základe jeho návrhu a z jeho vyjadrenia k výdavkom ako aj listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky ( nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať – napr. oblečenie, strava), po ich úprave v porovnaní s bežnými výdavkami oprávnených v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnení nákladov, ktoré musia byť zabezpečované. Za odôvodnené výdavky považoval: strava doma 180 eur, oblečenie 30 eur, hygiena 15 eur, mobil 18 eur, voľný čas, kultúra 20 eur, cestovné do školy 20 eur, strava v škole 80 eur. Náklady na bývanie v spoločnej domácnosti na jednu osobu a teda podiel oprávneného predstavujú 73,69 eur.
14. Povinný z výživného od 01. 07. 2016 pracuje ako SZČO. Podľa výpisu zo živnostenského registra vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania – Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla od 01. 10. 2014. Podľa správy Daňového úradu Žilina za zdaňovacie obdobie rok 2022 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Ku dňu 15. 03. 2024, kedy súd robil dotaz na Daňový úrad Žilina, povinný nepodal ani daňové priznanie za rok 2023. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni ako SZČO pracoval do 09/2023. Následne sa súdu nepodarilo zistiť, kde povinný pracuje. Výška príjmu nie je súdu rovnako známe, nakoľko daňové priznanie nepodal, sám v predmetnom konaní zostal úplne pasívny. Súd preto vychádzal pri určovaní výživného z potenciálneho príjmu, ktorý by mohol povinný dosahovať. Súd tak s odkazom na stránku L. zistil, že v profesii vodič nákladného motorového vozidla je možné dosahovať príjem v rozsahu 806 – 2.596 eur mesačne brutto, t.j. v priemere 1.701 eur brutto a teda 1.332,59 eur netto. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce.
15. Matka oprávneného z výživného pracuje u zamestnávateľa Žilinská univerzita v E., jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 860 eur, vrátane daňového bonusu na oprávneného z výživného vo výške 50 eur mesačne. Oprávnený z výživného žije s ňou v spoločnej domácnosti, zabezpečuje mu bytové potreby, oprávnený z výživného na náklady domácnosti neprispieva. Náklady na bývanie matka znáša spolu so svojou dcérou (sestrou oprávneného) a jej manželom. Náklady predstavujú mesačne: internet 24,70 eur, TV 13,60 eur, voda 50 eur, elektrina 100 eur, kúrenie 83,33 eur, komunálny odpad 160,60 za rok a 4 osoby, daň z nehnuteľnosti 117 eur na rok. Matka si plní vyživovaciu povinnosť poskytovaním finančných prostriedkov v prospech oprávneného ako to vyplynulo z predloženého výpisu z osobného účtu oprávneného, kedy mu zasiela cca 100-200 eur ( výška je pohyblivá, odvíja sa od potrieb oprávneného v tom ktorom mesiaci v priemere 150 eur), z čoho si hradí telefón, cestovné, obedy v škole,
či ďalšie občerstvenie počas vyučovania, fitness, kultúru. Zároveň mu zabezpečuje aj ďalšie potreby ako je stravovanie, pranie, žehlenie.
16. Súd ustálil výšku výživného na sumu 200 eur mesačne s prihliadnutím na prezentované a odôvodnené potreby a výdavky oprávneného. Povinný nie je s oprávneným v kontakte, výživné je tak jediný spôsob ako sa na zabezpečovaní jeho potrieb v súčasnosti a aj do budúcna bude podieľať. Výživné pritom nemá slúžiť len na uspokojovanie najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Ďalej prihliadal na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča prihliadal na okruh osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, a tiež zohľadnil starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča prihliadol na jeho schopnosti, ale i na jeho možnosti, kedy pre absolútnu pasivitu povinného vychádzal z potenciálneho príjmu. Súd má za to, že aktuálne príjmové pomery otca ako ich ustálil súd, dovoľujú hradiť súdom určené výživné. Vo zvyšnej časti, kde návrh prevyšoval priznané výživné, súd návrh zamietol s poukazom na odôvodnené výdavky na strane oprávneného a príjmové pomery oboch rodičov.
17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Súd priznal zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 07. 06. 2023 a určil nedoplatok za obdobie od 07. 06. 2023 do 31. 05. 2024 vo výške 2.359,90 eur (pomerná časť za mesiac jún 2023 200/30 x 24 dní a 11 mesiacov x 200 eur). Súd povolil povinnému z výživného splácať dlžné výživné po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným. Ak si povinný nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
19. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 a § 55 CMP, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).