Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v sporovej veci žalobkyne: Y.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. W. XXXX/XE, Č., v zastúpení Mgr. Soňa Grošaftová, advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, v zastúpení GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zaplatenie 183.246.-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 105.854,09 Eur s 5,15 %-ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na 14 %-nú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Čadca dňa 12.06.2015 a doplnením žaloby doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 01.10.2015 dňa 01.10.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 174.592,07Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý prerokoval na ústnom konaní dňa 03.06.2014 návrh Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. na vyvlastnenie pozemkov a stavby vo vlastníctve žalobkyne, pre potreby uskutočnenia stavby diaľnice „D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec“ v katastrálnom území Čadca, podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, došlo k vyvlastneniu nehnuteľností v jej vlastníctve. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania Okresný úrad Žilina rozhodol, že vyvlastňuje nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech žalovaného, nachádzajúce sa v k.ú. Čadca:

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pod F. X v spoluvlastníckom podiele 1 pod F. X v spoluvlastníckom podiele 1 a to: stavby:

- rodinný dom súpisné číslo XXX na ul. H. Č.. XXX U. Č. stojaci na pozemku parcely registra Z. V. XXXX, vrátane

- oplotenia

- vonkajšie úpravy: spevnená plocha, kanalizačná prípojka, žumpa, skleník, elektrická prípojka, prípojka vody, spevnená plocha z dlažby, oporný múr, chodníky - zámková dlažba, spevnená plocha z dlažby, spevnená plocha pred garážou, prístrešok pri dome, príjazdová cesta a cesta - vrchná stavba pozemky:

- parcela registra Z. V. č. XXXX o výmere 101 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra Z. V. č. XXXXX/XXX o výmere 3 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX pod F. v spoluvlastníckom podiele 1/1 a to: stavby:

- garáž s hospodárskou časťou bez súpisného čísla, stojaca na parcele Z. V. č. XXXX/X pozemky:

- parcela registra Z. V. č. XXXXX/XXX o výmere 123 m2, druh pozemku ostatné plochy zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pod F. v spoluvlastníckom podiele 1, pod F. v spoluvlastníckom podiele 1 a to: pozemky:

- parcela registra Z. V. č. XXXX/X o výmere 54 m2, druh pozemku záhrady,

- parcela registra Z. V. č. XXXX/X o výmere 34 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra Z. V. č. XXXX/X o výmere 326 m2, druh pozemku ostatné plochy

- parcela registra Z. V. č. XXXXX/XXX o výmere 672 m2, druh pozemku ostatné plochy. Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola určená vo výške 260.407,93 €. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom č. 185/2013 vypracovaným dňa 12.12.2013 znalcom z odboru stavebnctvo, pozemné stavby, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Mariánom Mrázikom. Podľa žalobkyne uvedený znalec neocenil všetky časti a príslušenstvá vyvlastnených nehnuteľností a pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval nezákonne. V znaleckom posudku neboli ocenené všetky súčasti nehnuteľnosti (studňa kopaná + vodovodná prípojka, studňa kamenná + vodovodná prípojka, plot pri hospodárskej budove, pivnica, oporný kamenný múrik za domom + schody, betónové schody pred domom, stojan na koberce a prádlo, kanalizácia, satelit, oporný múr a vonkajšie osvetlenie), znalec nezohľadnil existenciu vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania rodinného domu, neohodnotil porasty, nezohľadnil kompletnú rekonštrukciu vnútra rodinného domu a nesprávne uviedol vek garáže s hospodárskou časťou, zámerne uviedol najnižšie životnosti nehnuteľností, ktoré v porovnaní s ostatnými susediacimi nehnuteľnosťami sú neprimerane najnižšie. Žalobkyňa predložila čast znaleckého posudku č. 32/2012 znalkyne Ing. Aleny Mikócziovej, podanie Y.. T. Q. a jeho manželky o ich požiadavkách voči žalovanému spolu so znaleckým posudkom č. 55/2012, ktorý vypracoval Ing. Dušan Vanek. Znalec zároveň zistil stav nehnuteľnosti len externou obhliadkou, čo je v rozpore so zákonom. Ak by bol znalecký posudok správny, žalobkyňa by mala nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 435.000 €. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala priznať sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi správne vyčíslenou náhradou (435.000 €) a vyplatenou sumou (260.407,93 €) vo výške 174.592,07 €.

3. Podaním doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 01.10.2015 predložila žalobkyňa znalecký posudok č. 115/2015 vypracovaný dňa 28.09.2015 znalcom Ing. Vladimírom Kubincom, ktorý ocenil vyvlastnené nehnuteľnosti hodnotou vo výške 366.282,02 €. Žalobkyňa zároveň uviedla, že náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti by mala predstavovať 1,2 násobok uvedenej hodnoty v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností () v znení neskorších predpisov. Keďže žalobkyňa uplatnila v žalobe sumu 174.592,07 €, žiadala, aby jej žalovaný zaplatil túto sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 22.07.2014 do zaplatenia.

4. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti OS Čadca, ktorý vec postúpil tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2016 uviedol, že inicioval viacero stretnutí so žalobkyňou za účelom dohody o určení výšky náhrady za predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko sa kroky zo strany žalovaného v snahe vyjsť v ústrety požiadavkám žalobkyne nestretli s pozitívnou odozvou, pričom odmietala umožniť ocenenie svojich nehnuteľností a nepredložila ani svoj znalecký posudok o ocenení nehnuteľností, žalovaný bol nútený pristúpiť k vyvlastňovaciemu konaniu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa ani raz nezúčastnila ústneho vyvlastňovacieho konania a vo vyvlastňovacom konaní nevzniesla žiadne námietky proti znaleckému posudku č. 185/2013 vypracovaným dňa 12.12.2013 znalcom Ing. Mariánom Mrázikom. Urobila tak až vo svojom odvolaní proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, ktoré však podala oneskorene. Podľa žalovaného žalobkyňa neoprávnene požaduje sumu vo výške 1,2 násobku ceny nehnuteľnosti, nakoľko nedošlo k výkupu nehnuteľností na dobrovoľnej báze, ale nehnuteľnosti boli žalobkyni vyvlastnené. Pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatňované žalobkyňou, tieto boli nesprávne uplatnené podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade sa nejedná o obchodnoprávny vzťah. Navyše nárok na príslušenstvo bol uplatnený po márnom uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými podaniami strán, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďou znalcov Ing. Mariána Mrázika, Ing. Vladimíra Kubinca, Ing. Adriána Bukovca, svedkyne E. Š., a oboznámením sa s rozhodnutím Okresného úradu Žilina o vyvlastnení zo dňa 05.06.2014 č.s. OU-ZA-OVBP2/V/2014/011230-014/DAA, znaleckým posudkom č. 185/2013 zo dňa 12.12.2013, znaleckým posudkom č. 115/2015 zo dňa 28.09.2015, znaleckým posudkom č. 8/2018 zo dňa 09.04.2018, ako aj s ďalšími listinami založenými v súdnom spise.

7. Vo vyjadrení zo dňa 20.06.2018 žalovaný uviedol, že znalec Ing. Mrázik vykonal obhliadku nehnuteľnosti dňa 04.10.2013 s 07.10.2013 z ulice, nakoľko žalobkyňa odmietla poskytnúť znalcovi súčinnosť a zakázala znalcovi vstúpiť na pozemok. Ďalej uviedol, že znalecký posudok predložený žalobkyňou neoceňoval vyvlastňované nehnuteľnosti v relevantnom období a ohodnocuje nehnuteľnosti až ku dňu 22.09.2015. Nie je vylúčené, že žalobkyňa uskutočňovala na nehnuteľnostiach úpravy za účelom získania vyššej náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, ktoré má konštitutívnu povahu. V zmysle uvedeného je žalovaný názoru, že povinnosť vyplatiť vyššiu náhradu za vyvlastnenie povinnému subjektu vzniká až právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým súd určil vyššiu náhradu. Žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania v deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ktorým bola určená nedostatočná náhrada.

8. V priebehu konania žalobkyňa požiadala Okresný úrad Žilina o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a zároveň navrhla prerušenie predmetného konania. Keďže výsledok správneho konania mal potenciál podstatne zmeniť právne a skutkové východiská pre uplatnený nárok, súd konanie prerušil a pokračoval po tom, ako bola žalobkyňa v správnom konaní právoplatne neúspešná.

9. Žalovaný k znaleckému posudku Ing. Mrázika dodal, že znalec uskutočnil obhliadku nehnuteľnosti dňa 4.10.2013 a 7.10.2013 z ulice, nakoľko vlastníčka odmietla znalca pustiť na pozemok a zamedzila sprístupnenie ohodnocovaných nehnuteľností. Znalec použil nielen metódu polohovej diferenciácie, ale taktiež porovnávaciu metódu podľa poskytnutých kúpnych zmlúv a znaleckých posudkov v danej oblasti v súlade s časťou D.1 prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z, pri ktorej je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností a stavieb. Podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, navrhovateľ vyvlastnenia poskytol Y.. N. primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky v zmysle znaleckého posudku č 185/2013 zo dňa 12.12.2013 a tento znalecký posudok bol Y. N. v rámci ponukového konania aj doručený a mala možnosť sa s ním oboznámiť. Znalec vykonal znaleckú činnosť osobne, teda námietka Mgr. N. v tomto smere neobstojí. Znalec oceňoval predmetné nehnuteľnosti porovnávacou metódou, ako aj metódou polohovej diferenciácie. Ďalej podľa rozhodnutia, pokiaľ ide o náhradu za zrušenie (zánik) vecného bremena doživotného bývania a užívania rodinného domu so súp.č. XXX, ktorý je predmetom vyvlastnenia, osobitná náhrada za zrušenie (zánik) tohto vecného bremena tu nepatrí, nakoľko primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena patrí len pri splnení podmienok § 111a Stavebného zákona, teda len vtedy ak je s vyvlastňovanou stavbou spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby alebo pozemku, čo nie je tento prípad.

10. Ďalej podrobil kritike znalecký posudok predložený žalujúcou stranou, s tým, že pokiaľ neobsahuje doložku podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, mal by byť súdom považovaný len za listinný dôkaz. Je nepreukázateľné, či vyvlastnené nehnuteľností boli v čase vypracovania znaleckého posudku č. 115/2016 Ing. Vladimíra Kubinca v stave, v akom boli v období do vydania rozhodnutia o vyvlastnení. Nezohľadňuje stav vyvlastňovaných nehnuteľností v relevantnom období a ohodnocuje vyvlastnené nehnuteľnosti až ku dňu 22.09.2015. Nie je vylúčené, že žalobkyňa uskutočňovala na vyvlastnených nehnuteľnostiach úpravy v záujme získania vyššej vyvlastňovacej náhrady. Ing. Kubinec vo svojom znaleckom posudku č. 115/2015 uviedol, že použil výlučne metódu polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda), preto ním určená náhrada nezodpovedá trhovej cene, teda podmienkam ust. § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Účel vypracovania posudku nekorešponduje s právnym stavom. Znalec vychádzal z nedostatočných podkladov pre vypracovanie posudku. Nezohľadnil hlučnosť a prašnosť hlavnej železničnej stanice v bezprostrednej blízkosti vyvlastnených nehnuteľností ani vecné bremeno in personam znižujúce trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

Nevychádzal zo žiadnej technickej a projektovej dokumentácie k vyvlastneným nehnuteľnostiam, len hypoteticky skonštatoval, z akých materiálov boli rodinný dom, garáž, ako aj hospodárska budova postavené. V znaleckom posudku sa nenachádza žiaden dôkaz a ani doklad o konštatovanej výmene prvkov krátkodobej životnosti a revitalizácii prvkov dlhodobej životnosti.

11. K pôvodnej hmotnoprávnej námietke, týkajúcej sa uplatneného príslušenstva dodal, že žalovaný sa ako navrhovateľ vyvlastnenia nemôže dostať do omeškania s nárokom na vyššiu náhradu za vyvlastnenie v deň nasledujúci po dni vyplatenia náhrady na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, ktorá je podľa názoru žalobkyne nedostatočná. Súdne rozhodnutie v tejto veci má konštitutívnu povahu. Povinnosť zaplatiť vyššiu peňažnú náhradu za vyvlastnenie vzniká až na základe súdneho rozhodnutia.

12. Žalovaný predložil znalecký posudok č. 8/2018, vypracovaný znalcom Ing. Adriánom Bukovcom zo dňa 25.06.2018, z ktorého vyplýva záver, že cena vyvlastňovaných nehnuteľností je 232.000,- Eur. Znalec Ing. Adrián Bukovec ohodnocoval vyvlastnené nehnuteľnosti ku dňu 24.06.2018, kedy oproti r. 2013 vzrástol nielen cenový index, ale aj hodnota nehnuteľností. Zohľadnil aj relevantné faktory, najmä zvýšenú hlučnosť a prašnosť od medzinárodnej železničnej trate, neexistenciu studne betónovej

- kopanej a studne kamennej s prístreškom, ťarchy viaznuce na vyvlastnených nehnuteľnostiach, geodetické meranie AGK STD, pohľady a pôdorysné náčrty ohodnocovaných nehnuteľností. Posudok vychádzal z obsahov oboch predchádzajúcich. Z porovnania ich záverov možno konštatovať, že vyvlastnené nehnuteľnosti sú v znaleckom posudku č. 116/2015 vypracovanom Ing. Vladimírom Kubincom značne nadhodnotené a výška vyvlastňovacej náhrady, ktorá bola vyplatená žalobkyni bola primeraná, spravodlivá a zákonná. .

13. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 35903/2015/15 zo dňa 01.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2015 rozhodlo, že znalec Ing. Mrázik porušil povinnosť riadneho vykonávania činnosti podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP, čím sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP. Protiprávneho konania sa dopustil tým, že pri vypracúvaní znaleckého posudku č. 185/2013 zo dňa 12.12.2013 zistil skutkový stav len externou obhliadkou, t.j. z ulice priľahlého terénu nehnuteľností a pri výpočte nezohľadnil existenciu vecného bremena.

14. Žalujúca strana s poukazom na skutočnosť, že znalec Ing. Mrázik vykonal obhliadku vyvlastňovaných nehnuteľností len z ulice, uviedla, že vo vyvlastňovacom konaní určená náhrada nemôže predstavovať primeranú náhradu. Ohliadky znalcov Ing. Mrázika a Ing. Kubinca boli vykonané v čase, kedy bol RD a ostatné nehnuteľnosti v plnej kondícii, bez zásahov do nehnuteľnosti a okolia rodinného domu. Súčasne na pozemkoch sa nachádzali dreviny a okrasné rastliny, ktoré neboli ocenené a v súčasnosti sú zlikvidované práve žalovaným. Pri porovnaní východiskovej hodnoty vypracovaných Ing. Mrázikom a Ing. Kubincom je možné dospieť k záveru, že ak by Ing. Mrázik ocenil celú nehnuteľnosť, táto by bola v rovnakej výške. Potom aj technická hodnota by bola identická. Pri uplatnení koeficientov je zrejmá taktiež ich identickosť. Naopak znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalovaného, je posudkom vypracovaným v roku 2018, kedy stav nehnuteľnosti a okolia je v úplnej inej kondícii. RD je de facto súčasťou staveniska. Znalec používa koeficienty pre súčasný stav, ktoré značne znižujú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, nakoľko nehnuteľnosti sa nachádzajú na stavenisku, v prašnom a hlučnom prostredí a agátový háj oddeľujúci železnicu od nehnuteľnosti je vyrúbaný. Viaceré nehnuteľností boli zničené stavebnými prácami, takže ich už nie je možne ohodnotiť. Niektoré nehnuteľnosti neohodnotil, lebo neboli v čase ohliadky identifikované (kanalizácia, vodovodná prípojka, studňa). Východiskové hodnoty znaleckých posudkov Ing. Bukovca a Ing. Kubinca sú takmer totožné. Minimálna rozdielnosť spočíva v neocenení niektorých stavieb Ing. Bukovcom, aj keď sú na mieste viditeľné a ich existencia je nesporná. K oceneniu vykonaným Ing. Bukovcom však došlo po uplynutí 4 rokov, kedy sa dom nachádza na stavenisku v prašnom a hlučnom prostredí, pričom časť stavieb je už zničená v dôsledku stavebných prác v okolí domu. Súčasne znalci Ing. Mrázik a Ing. Kubinec uvádzajú rovnaké koeficienty, nakoľko dom sa nachádzal v peknom prostredí. Znalec Mrázik uviedol východiskovú hodnotu garáže s hospodárskou častou o 40 000,-Eur nižšiu ako znalci Ing. Kubinec a Ing. Bukovec a za takto podhodnotenú cenu bola táto aj vyvlastnená. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedla, že uplatnenie úrokov súvisiacich s nevyplatenou náhradou za časť vyvlastnených nehnuteľností pre prípad premlčania by bolo v rozpore s dobrými mravmi, avšak predovšetkým v rozpore s ústavným princípom spravodlivej náhrady. Žalobkyni nebola vyplatená celá náhrada, súd musí zohľadniť aj existenciu časového obdobia v ktorom nedisponovala s uvedenou náhradou.

15. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že znalecký posudok zo dňa 25.06.2018 č. 8/2018 vypracovaný znalcom Ing. Adriánom Bukovcom vychádza zo stavu nehnuteľnosti v čase, kedy sa nachádza na stavenisku diaľnice a tejto skutočnosti zodpovedajú aj znalcom použité koeficienty pri oceňovaní nehnuteľnosti. Zároveň uviedla, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje sumu vo výške 182.834,43 Eur s príslušenstvom, pozostávajúcu z rozdielu náhrady neocenených stavieb alebo nehnuteľností vo výške 178.792,07 Eur, z ceny drevín vo výške 2.046,36 Eur a zo sumy 2.000 Eur predstavujúcej náklady žalobkyne na sťahovanie. K námietke o nemožnosti uplatňovania sumy navýšenej o 1,2 násobok hodnoty nehnuteľnosti uviedla, že tento koeficient si žalobkyňa neuplatňuje.

16. Právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom uviedol, že konanie znalca Ing. Mrázika, stavebným úradom vyhodnotené ako zákonný delikt, nespočívalo v tom, že je vylúčené vypracovať znalecký posudok len z externej obhliadky. Porovnaním záverov znalca Ing. Bukovca a skutočnej úhrady vyplatenej žalobkyni je zrejmé, že nárok žalobkyne bol v plnom rozsahu uspokojený. Taktiež namietol nárok na cenu navýšenú o DPH, nakoľko takýto nárok nemá právnu oporu v právnom poriadku.

17. Žalobkyňa dňa 21.07.2014 prijala peňažnú náhradu vo výške 260.407,93 Eur.

18. Žalobkyňa nebola prítomná na žiadnom z ústnych pojednávaní pred vyvlastňovacím orgánom, ktorým bol Okresný úrad Žilina.

19. Znalec Ing. Marián Mrázik na pojednávaní konanom dňa 11.12.2018 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný naliehal na urýchlené vypracovanie znaleckého posudku a vlastníci oceňovaných nehnuteľností neposkytli súčinnosť, pristúpil k oceneniu predmetných nehnuteľností len na základe externej obhliadky s tým, že vypracovaný posudok bude použitý ako východiskový bod pri určení konečnej ceny. Žalobkyňa namietala neocenenie niektorých položiek, preto bol dohodnutý termín obhliadky, ktorý však žalobkyňa na poslednú chvíľu zrušila. Z tohto dôvodu bol znalecký posudok vypracovaný uvedeným spôsobom. Podľa vyhlášky je všeobecná hodnota vrátane DPH, preto aj uvedená hodnota nehnuteľnosti ocenená znaleckým posudkom je včítane DPH. Súčasťou určenia nebolo zohľadnenie vecného bremena, existencia ktorého vo všeobecnosti znižuje hodnotu nehnuteľnosti, ani okrasné dreviny a agátový háj. Na pozemku sa nachádzala bežná výsadba kríkov a mimo pozemku boli porasty náletového charakteru. Predmetné porasty nemali žiadny vplyv na hodnotu nehnuteľnosti.

20. Znalec Ing. Vladimír Kubinec na pojednávaní uviedol, že je rozdiel, či je oceňovaná stavba obývaná a udržovaná a vplyv na cenu má aj skutočnosť, či v okolí prebiehajú stavebné práce. Súčasťou podkladov pri vyhotovovaní posudku boli aj faktúry na rekonštrukčné práce z roku 2012. Žumpa je v posudku ocenená vzhľadom na skutočnosť, že ju videl ako pripojenú na dom. Súčasťou ocenenia bola aj studňa a jej vek bol určený odhadom. Hnojisko bolo odmerané prostredníctvom oceľového pásma. Doložka posudku bola uvedená v súlade vtedy platnou právnou úpravou.

21. Znalec Ing. Adrián Bukovec na pojednávaní uviedol, že predmetom obhliadky bola najmä nehnuteľnosť, pozemky, garáž a príslušenstvo. V čase vykonanej obhliadky išlo o neobývaný a neudržiavaný rodinný dom. Je prirodzené, že okolitá stavba zasiahla aj oceňované nehnuteľnosti, ale samotnou stavebnou činnosťou neboli oceňované nehnuteľnosti zasiahnuté. Súčasťou pre vypracovanie posudku boli aj 2 predchádzajúce znalecké posudky.

22. Svedkyňa E. U., ktorá je susedou žalobkyne, uviedla, že jej dom bol rovnako v zábere stavby diaľnice. Súčasťou dohody o ohodnotení jej nehnuteľnosti bolo ocenenie studne a porastov v záhrade. Išlo o šesťročné jednania, výsledkom ktorých bola dohoda o poskytnutí kúpnej ceny za budovu vo výške východiskovej hodnoty a cena pozemku vychádzala zo znaleckého posudku. Na nehnuteľnosti žalobkyne v roku 2007 prebiehali rekonštrukčné práce pričom v roku 2007 bola situácia taká, že nehnuteľnosť žalobkyne nebola súčasťou záberu diaľnice a táto skutočnosť sa zmenila až v nasledujúcom období.

23. Žalujúca strana napokon upravila (rozšírila) žalobný návrh tak, že uplatnila čiastkový nárok vo výške 106.000,-Eur ako rozdiel medzi ohodnoteniami vyvlastnených nehnuteľností, vyplývajúcich zo znaleckých posudkov Ing. Mrázika a Ing. Kubinca, ďalej čiastkový nárok vo výške 73.200,- Eur, zodpovedajúci 1,2 násobnému zvýšeniu sumy 366.000,-Eur (všeobecnej hodnoty stanovenej v znaleckom posudku Ing. Kubinca), ďalej sumu 2.046,-Eur ako náhradu za dreviny, nachádzajúce sa na vyvlastnených pozemkoch a sumu 2.000,-Eur, zodpovedajúcu nákladom spojeným so sťahovaním. Súd uznesením na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 183.246,- Eur s 8,15 %-ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

24. Podľa čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

25. Podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

26. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

28. Podľa § 2 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

29. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20190101> rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

30. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.

31. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

32. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

33. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

34. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

35. Podľa § 2 písm. g) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. 492/2004 Z. z., všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb, Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

40. Predmetom sporu je nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností vo výške 179.200,- Eur, náhrady za dreviny vo výške 2.046,36 Eur a náhrady za sťahovanie vo výške 2.000 Eur.

41. Postup pri uplatnení kľúčového nároku žaloby na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie je upravený v ust. § 8 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, konkrétne po novele č. 275/2007 Z.z. ako reakcia na prípady, ak vyvlastňovaný nesúhlasí s náhradou za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určenou spôsobom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, prípadne ani so zvýšenou ponukou od stavebníka diaľnice a požaduje zásadne inú (vyššiu) náhradu, prípadne svoje požiadavky v priebehu konania ešte stupňuje a k dohode nedôjde do skončenia konania. Ak nastane takýto prípad, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť vo výške zistenej spôsobom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a bez prerušenia konania vyvlastňovaného odkáže s prípadnými vyššími požiadavkami na súd. Predmetom súdneho konania tak zostane spor len o rozdiel medzi zistenou náhradou podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona určenou vo vyvlastňovacom rozhodnutí a vyššou náhradou požadovanou vyvlastňovaným. Bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený nakoniec obráti so žalobou na súd, alebo nie, rozhodnutím určená náhrada za vyvlastnenie sa vyvlastnenému vždy vyplatí (dôvodová správa).

42. Právny inštitút vyvlastnenia upravuje Čl.11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Tiež Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v Článku 1 tak, že každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Napokon SR v Článku 20 ods. 4 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

43. Vyvlastnenie je v demokratickej spoločnosti výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, preto musia byť splnené prísne stanovené podmienky, vrátane rozhodujúcej úlohy primeranej náhrady ako výrazu spravodlivej rovnováhy v kolízii verejného záujmu a ochrany základného práva vlastníka. Základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie "hierarchie" základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných dohovorov o ľudských právach) preto treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy. Ak zákonodarca zveruje niektorému orgánu štátu právomoc rozhodovať v konkrétnych prípadoch o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, musí v súlade s uvedeným ústavným princípom zákonom upraviť rozsah a spôsob výkonu zverenej právomoci rešpektujúc právnu istotu dotknutých subjektov právnych vzťahov spočívajúcu v ich spôsobilosti predvídať postup a konanie štátnych orgánov vo vzťahu k svojmu právnemu postaveniu, vrátane možností a spôsobu uplatnenia vlastných práv v takomto konaní.

44. K výške primeranej náhrady súdna prax ustálila, že z ust. § 111 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, vyplýva, že rozhodnou metódou pri určení primeranej náhrady je porovnávacia metóda.

45. Napr. Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžo 16/2008 skonštatoval, že „primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2f6nbzgi>). Pred druhou svetovou vojnou sa pojem všeobecná cena označoval ako trhová cena, neskôr všeobecná cena a jej definícia sa ustálila až po súčasnú judikatúru tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z voľnej ruky v mieste, kde leží, a v rozhodnom čase“. V odôvodnení rozsudku v konaní pod sp. zn. 8Sžo 63/2014 ďalej NS SR uviedol, že „zo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva, že cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom zistil, že cena vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon. Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti“.

46. Výšku vyplatenej náhrady určil Znalecký posudok č. 185/2013 znalca Ing. Mariána Mrázika, ktorého závery žalobkyňa spochybnila, súčasťou obrany žalovaného bolo tvrdenie, že žalobkyňa svoje námietky riadne a včas neuplatnila vo vyvlastňovacom konaní a určenie náhrady znalcom zodpovedá primeranej náhrade za vyvlastnené nehnuteľnosti.

47. Z vyššie uvedenej úpravy je zrejmé nielen to, že vyvlastnenie je výnimočný inštitút, ale je potrebné zdôrazniť, že je zároveň absolútnym a v tomto význame krajným riešením, bez možnosti reštitúcie, na rozdiel od iných foriem dočasného alebo čiastočného obmedzenia vlastníckeho práva. Je preto nevyhnutné, aby proces vyvlastnenia aj v časti zisťovania primeranej náhrady bol zákonný a nespochybniteľný. V opačnom prípade je súd povinný poskytnúť jednotlivcovi ochranu pred zásahom verejnej moci. V kontexte zúčastnených osôb, keď subjekt, v prospech ktorého sa vyvlastňuje, je štátna akciová spoločnosť, o vyvlastnení rozhodujú miestny a ústredný orgán štátnej správy (jediný akcionár nového vlastníka) je preto mimoriadne citlivou skutočnosťou, ak iný ústredný orgán štátnej správy v správnom konaní vyvodí deliktuálnu zodpovednosť znalca za jeho postup pri zisťovaní vstupov pre znalecké dokazovanie. Ako relevantné spochybnenie, v zhode so správnym orgánom pre dohľad nad činnosťou znalcov, súd považoval ohodnotenie nehnuteľnosti bez fyzickej prítomnosti na pozemku a stavbe, len ohliadkou spoza oplotenia. Externá ohliadka vo všeobecnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch nemusí diskvalifikovať kvalitu záverov posudku. Tu však súd, jednak vzhľadom na mieru predmetného zásahu do vlastníckeho práva a tiež vzhľadom na iba ústne poskytnuté údaje od žalovaného (súčinnosť žalobkyne zostala sporná), v každom prípade však bez projektovej dokumentácie, to všetko za súčasnej relevantnej pochybnosti samotného štátu (zastúpeného ministerstvom spravodlivosti) nemohol akceptovať odhad ako správne zvolený postup. Absencia objektívne zistených údajov má potom aj odraz v neurčitej terminológii posudku, ako to konštatuje aj rozhodnutie MS SR. K posudku so spochybnenou dôkaznou hodnotou nemôže súd pristúpiť mechanickým prevzatím odborných záverov znalca a taký posudok nemôže slúžiť ako výlučný prameň pri zistení primeranosti poskytnutej náhrady. Spôsob zisťovania primeranej náhrady vykazuje vady, ktoré vzbudzujú odôvodnenú pochybnosť, že zvolený postup nemusel byť v súlade so zásadou zákonnosti pri zisťovaní skutočného stavu, týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

48. Dispozícia ustanovení, upravujúcich vyvlastnenie a najmä primeranú náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť priamo implikuje nutnosť znaleckého určenia primeranej náhrady, tento typ dôkazného prostriedku je v tomto zmysle nenahraditeľný (ust. § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a ust. § 111 ods. 2 Stavebného zákona). 49. Súd mal k dispozícii znalecké posudky tri. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť, že z hľadiska rozlíšenia dôkazných prostriedkov nejde o totožnú kategóriu. Posudky Ing. Mrázika a Ing. Kubinca boli v konaní predložené v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úprava a súdna prax vymedzila pojem znalecký posudok výlučne ako výsledok znaleckého dokazovania iniciovaného rozhodnutím súdu o nariadení znaleckého dokazovania (ustanovení znalca). Znalecké posudky produkované mimo takto ohraničený rámec nemajú parametre znaleckého posudku podľa ust. 127 O.s.p., nie sú však vylúčené z dokazovania v podobe dôkazného prostriedku listinou podľa ust. § 129 O.s.p.

50. V každom prípade obe kategórie bez preferencie dôkaznej sily aj v zmysle judikatúry podliehajú zásade voľného hodnotenia dôkazov, kedy súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podstata hodnotenia spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným dôkazom a vychádza tiež zo zásady správneho formálno-logického uvažovania. Výsledky znaleckého dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Pri hodnotení posudku teda súd musí skúmať či bol tento úkon prevedený riadne, či znalec dodržal uložené zadanie, odpovedal na uložené otázky, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, resp. skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov 51. Hodnotenie znaleckého posudku súdom síce podlieha istým obmedzeniam pri posúdení správnosti odborných záverov, aj tu však platí prípustnosť ingerencie súdu, t.j. možnosť pri voľnom hodnotení zobrať do úvahy súvisiaci kontext, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný. (Nález Ústavného súdu ČR, z 30. apríla 2007, III. ÚS 299/06 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaydmx3jnfuv65ltl4zdsoi>).

52. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cz 13/82, ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.

53. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 16/2012 <http://merit.slv.cz/3Cdo16/2012> z 12.11.2012 vyplýva, že ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. Aj takýmto „posudkom" možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu. Pokiaľ súd napriek tomu v procese vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania prizná stupeň preukaznosti zistení zodpovedajúcich inak zisteniam vyplývajúcim zo znaleckého posudku (§ 127 O.s.p.) takým zisteniam, ku ktorým dospel na základe „posudku" vyhotoveného nie po nariadení súdom, ale na požiadanie niektorého z účastníkov konania, nejde o procesný postup súdu zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

54. Vo všeobecnosti platí, že súd nehodnotí odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na druhej strane formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej znalcom za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch tvoria viaceré jeho časti, ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť možnosť preskúmania jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak znalecký posudok nemá charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, tento dôkaz sa posudzuje ako dôkaz listinou, pričom ako bolo uvedené vyššie, v zmysle čl. 15 ods. 2 neznamená to, že by takáto listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd, prípadne súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP. Rozdiel spočíva v tom, že v prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa § 209 ods. 2 súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku, ale súd môže skúmať aj správnosť jeho odborných záverov.

55. Ako už bolo vyššie uvedené, Znalecký posudok č. 185/2013, vypracovaný dňa 12.12.2013, znalcom Ing. Mariánom Mrázikom vo vyvlastňovacom konaní súd nepovažoval za presvedčivý, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva (najmä s poukazom na výsluch znalca), že ocenenie nehnuteľností vo vyvlastňovacom konaní bolo vykonané len externou ohliadkou. Ocenenie nehnuteľností uvedeným spôsobom bolo rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 35903/2015/15 zo dňa 01.04.2015, posúdené ako deliktuálne konanie znalca a súd je z uvedených dôvodov názoru, že predmetným znaleckým posudkom vypočítaná všeobecná hodnota vyvlastňovaných nehnuteľností nemohla byť riadne určenou trhovou cenou nehnuteľností predstavujúcou primeranú náhradu v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a to bez ohľadu na skutočnosť, že nesprávnosť ocenenia spôsobila podľa názorov žalovaného a vyvlastňovacieho orgánu samotná žalobkyňa svojim správaním a nedostatočnou súčinnosťou. Žalovaným namietané skutočnosti o tom, že žalobkyňa počas celého vyvlastňovacieho konania nenamietala správnosť znaleckého posudku a nezúčastnila sa ústnych pojednávaní pred správnym orgánom nijakým spôsobom nezbavujú správny orgán povinnosti skúmať, či navrhovateľom navrhnutá náhrada za vyvlastnenie vo vyvlastňovacom konaní predstavuje primeranú náhradu za vyvlastňované nehnuteľnosti.

56. Žalovaný v priebehu konania predložil súdu aj znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 09.04.2018 vypracovaný znalcom Ing. Adriánom Bukovcom, ktorý podľa názoru žalovaného preukazuje, že žalobkyňou predložený znalecký posudok, od ktorého odvodzuje svoj nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti, značne nadhodnotil trhovú cenu vyvlastnených nehnuteľností. Z predloženého znaleckého posudku č. 8/2018 vyplýva, že znalec Ing. Adrián Bukovec vykonal osobnú obhliadku nehnuteľnosti dňa 09.04.2018. Nakoľko predmetom súdneho dokazovania bolo určenie trhovej ceny nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, znalecký posudok vypracovaný s odstupom času takmer 4 roky od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa ukončilo vyvlastňovacie konanie, nepredstavuje nespochybniteľný dôkaz preukazujúci výšku primeranej náhrady za vyvlastnenie majetku žalobkyne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy hodnota nehnuteľnosti bola značne ovplyvnená prostredím staveniska diaľnice. Nehnuteľnosť už nebola dlhší čas obývaná a ako taká bola neudržiavaná. Rozdiel je zrejmý z porovnania fotodokumentácie z posudku Ing. Kubinca. Sám znalec vyhodnotil okolnosti prípravy podkladov pre posudok ako špecifické, nie obvyklé. Niekoľko položiek, uvedených v predmete ohodnotenia v časti III posudku 1. Všeobecné údaje, napokon nebolo predmetom ohodnotenia z dôvodu, že neboli v teréne identifikované. Týka sa to napríklad aj studní, vodovodnej prípojky, žumpy, kanalizačnej prípojky. Podľa názoru súdu však neexistuje rozumný predpoklad, že uvedené položky neboli súčasťou predmetnej vyvlastňovanej nehnuteľnosti a ani sám znalec ich existenciu nevylúčil. Súčasťou posudku Ing. Mrázika je päť anonymizovaných kúpnych zmlúv, z ktorých vyplýva obdobné vybavenie vyvlastňovaných nehnuteľností vrátane potreby kanalizačnej prípojky a žumpy z dôvodu absencie obecnej kanalizácie, ktorú znalec konštatuje v samotnom texte posudku (rovnako znalecký posudok v prípade svedkyne). Nedostatočná súčinnosť vlastníčky a oboch znalcov žalovaného pravdepodobne vyústila do spôsobu operácie s hodnotou opotrebenia stavby pri výpočte hodnoty nehnuteľnosti v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., ktorá predpokladá zistenie opotrebenia jednotlivých častí stavby, nie jednoduché použitie rovnakej hodnoty opotrebenia en bloc pre každú ohodnocovanú súčasť vyše tridsaťročného rodinného dvojpodlažného domu s dvoma bytovými jednotkami, kde je naopak dôvodné predpokladať ich rôzny vek, intenzitu využívania, mieru opotrebenia. Znalecký posudok ďalej nezisťoval ani hodnoty prípojky vody z kopaných studní, plynovú prípojku, drenáže (domu, garáže, oporného múru) a kamenný rigol, taktiež z dôvodu, že neboli v teréne identifikované.

57. Vzhľadom na uvedené závery týkajúce sa spomenutých znaleckých posudkov predložených žalovaným, súd považuje znalecký posudok zo dňa 28.09.2015 č. 115/2015 vypracovaný znalcom Ing. Vladimírom Kubincom, ktorý ocenil vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 366.262,02 Eur za, vzhľadom na okolnosti, najobjektívnejší a najpresvedčivejší. Znalec, ktorý bol povinný podať výklad k spôsobu vypracovania znaleckého posudku, bol na pojednávaní dňa 11.12.2018 riadne vypočutý, pričom kvalifikovane odpovedal aj na otázky žalovaného. Podľa názoru súdu táto výpoveď vyvrátila akékoľvek pochybnosti o nezaujatosti, ako to žalovaný na margo tohto žalobkyňou predloženého posudku naznačoval. Pri porovnaní presvedčivosti a logickosti záverov všetkých znaleckých posudkov predložených v konaní, je tak dôvodný záver, že práve znalecký posudok č. 115/2015 vyznieva zo všetkých najpresvedčivejšie a najobjektívnejšie, a to aj s poukazom na zistený skutkový stav. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy stav nehnuteľnosti bližšie zodpovedal stavu nehnuteľností v momente vyvlastnenia, s čím súvisí nielen výška koeficientu cenovej úrovne, ale aj výsledných hodnôt opotrebenia jednotlivých položiek. Disproporcia záverov posudkov Ing. Kubinca a Ing. Bukovca tak ide na vrub (okrem rozsahu ohodnocovaného majetku) aj určeniu miery výšky opotrebenia, čo je spôsobené okrem iného (odhad životnosti, dĺžka doby užívania) objektívnou skutočnosťou v podobe rozpätia termínov, ku ktorým bola nehnuteľnosť oceňovaná. Znalecký posudok Ing. Kubinca ako jediný pracoval s uskutočnenými výmenami a revitalizáciami a hlavne bol vypracovaný v súčinnosti s vlastníčkou, nielen vo forme osobnej obhliadky. Podmienky získania podkladov determinujúcich výslednú hodnotu odzrkadľuje napríklad tabuľka znakov upravovaných koeficientom zastavanej plochy podzemného (1.nadzemného) podlažia, kedy pri použití rovnakej metodiky (Metodika vydaná ÚSI ŽU v Žiline ISBN 80-7100-827-3) v prípade vybavenia kuchyne posudok Ing. Mrázika predpokladá jednotky pod položkami 36.2, 36.4, 36.7, 36.9, 36.11 v celkovej výške 278 (bez ohliadky a súčinnosti s vlastníčkou) , posudok Ing. Kubinca obsahuje položky 36.1, 36.9, 36.11 v celkovej výške 368 (s ohliadkou v súčinnosti so žalobkyňou) a posudok Ing. Bukovca ohodnotenie položiek kuchyne už neobsahuje vôbec, pričom ohliadka bola robená v čase po vyprataní nehnuteľnosti. Naopak zas posudok Ing. Mrázika, na rozdiel od nasledujúcich, situoval elektrický rozvádzač na iné podlažie a dubové zábradlie schodov nehodnotil vôbec. Posudok Ing. Mrázika predpokladal v kuchyni nadzemného podlažia umývačku riadu a 2ks chladničky alebo mrazničky, ktoré reálne súčasťou výbavy kuchyne podľa Ing. Kubinca neboli. Ing. Mrázik, nemajúc iný relevantný podklad, situoval začiatok užívania garáže zhodne s rodinným domom do roku 1976, posudok Ing. Kubinca (rovnako Ing. Bukovca) vychádzal z rozhodnutia stavebného úradu (súčasť znaleckého posudku, č.l. 280 spisu), podľa ktorého stavba vznikla v roku 1993. Naopak posudok Ing. Bukovca v stave po vyprataní garáže neidentifikoval žiadny spôsob vykurovania, podľa Ing. Kubinca boli súčasťou vybavenia garáže dva sporáky (jeden na tuhé palivo), Ing. Mrázik predpokladal pec, prípadne CLUB-ky vzhľadom na vybavenie garáže komínom. Z posledného posudku je zrejmé opotrebenie neudržiavaného oplotenia vyžadujúce na viacerých miestach opravy, skoršie posudky takýto stav neopisujú. 58. Pre určenie primeranej náhrady mal súd k dispozícii tri pramene dôkazov, jeden znalecký posudok a dva znalecké posudky formálne v podobe dôkazného prostriedku listinou. Po ich preskúmaní v zákonnom rozsahu, vyhodnotení procesu ich vzniku vrátane použitých postupov, miery využitia dostupných podkladov a snahy o zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, zároveň zistených vecných nedostatkoch, súd vyhodnotil ako primeranú a s najnižšou mierou pochybností znalecky zistenú náhradu vo výške 366.262,02Eur, s presvedčením, že pri tom využil prostriedky rozumne primerané predmetu konania, ktorého cieľom má byť kompenzácia ujmy, ktorá žalobkyni odňatím veci vznikla.

59. Primeraná náhrada zistená procesne nespochybniteľným spôsobom je podmienkou legitimity zásadného zásahu do subjektívneho práva vyvlastnením. Požiadavka určovania primeranej náhrady výlučne znalcom je už spomínaná vyššie. Rovnako preferencia metódy. V prípade žalobkyne použil porovnávaciu metódu iba znalec Ing. Mrázik, paradoxne však aj tento posudok si za porovnanie zvolil kúpne zmluvy zo skutkovo súvisiaceho procesu rovnakej stavby, ktorých cena bola určená metódou polohovej diferenciácie a zvýšená násobkom 1,2. Nešlo teda v pravom zmysle o dohodu na cenách ako výsledok ponuky a dopytu na trhu. Zvyšní znalci použitie porovnávacej metódy z dôvodu objektívnej situácie v lokalite vylúčili, preto ani súd pri absencii iných dôkazných prostriedkov porovnateľného charakteru nepovažoval zvolenú metódu za dôvod odopretia nároku na primeranú náhradu. 60. Po odpočítaní už vyplatenej náhrady vo výške 260.407,93 Eur tak súd v časti žaloby o doplatenie primeranej náhrady vyhovel vo výške 105.854,09 Eur. 61. Súčasťou obrany žalovaného bola aj hmotnoprávna námietka preklúzie uplatneného nároku, skutkovo opretá o tvrdenie, že žalobkyňa žalobný nárok nedoložil o žiaden relevantný doklad, výšku náhrady stanovila subjektívne, bez akejkoľvek relevantnej dokumentácie. Dodatočne predložený znalecký posudok č. 115/2015, od ktorého žalobkyňa odvíja žalovanú sumu, bol predložený po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, preto celá žalovaná suma je prekludovaným (zaniknutým) nárokom. Tým skôr rozšírenie žaloby o úroky z omeškania a rozšírenie žaloby z pôvodnej žalovanej sumy 174.592,07,- EUR na sumu 178.792,07,- EUR + 2.046,36,- EUR (údajný nárok za okrasné dreviny a rastliny) + 2.000,- EUR (náklady na sťahovanie). 62. Podstatou inštitútu preklúzie je zánik práva po márnom uplynutí zákonnej, v tomto prípade jednoročnej, hmotnoprávnej lehoty. Súčasťou kumulatívnych podmienok vyvlastnenia je, že správny orgán rozhodujúci o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby. Inými slovami výstupom tejto podmienky je konkrétne vyčíslená suma náhrady v rozhodnutí o vyvlastnení, zistená znaleckým dokazovaním. Oproti tomu, v prípade nesúhlasu s výškou náhrady zákonodarca oprávnil pôvodného vlastníka obrátiť sa na všeobecný súd s nárokom formulovaným ako „požiadavku na vyššiu náhradu“. Samotná „požiadavka“ podlieha podľa názoru súdu plynutiu prekluzívnej lehoty. Je samozrejmé, že súčasťou žalobného návrhu musí byť ekvivalent „požiadavky“, kvantifikovaný v podobe konkrétneho plnenia. Z podstaty sporu je však nevyhnutným respektíve očakávaným predpokladom, okrem iného, aj v priebehu samotného konania znalecké a „kontra znalecké“ dokazovanie, pričom takéto dokazovanie spočíva v autonómnom postupe znalca. Vylúčenie možnosti žalobcu reagovať na vývoj vo výsledkoch znaleckého dokazovania bežným inštitútom zmeny predmetu konania, spočívajúceho v rozdiele medzi vyplatenou náhradou a nárokom pôvodného vlastníka po uplynutí prekluzívnej lehoty by podľa názoru súdu bránilo v spravodlivom vyporiadaní veci prílišnou tvrdosťou takéhoto výkladu. 63. K podpore predchádzajúceho záveru analogicky použiteľné odôvodnenie Nálezu III.ÚS 321/2008 z 10.03.2009, kde sa uvádza, že „podľa názoru ústavného súdu však neexistuje žiadny dôvod, ktorý by oprávňoval súd na taký výklad, že súčasťou „výzvy na vydanie náhrady“ (z kontextu s ďalšími ustanoveniami zákona je zrejmé, že malo ísť o výzvu voči povinnej osobe) má byť presné vyčíslenie výšky náhrady. Naopak, už z povahy týchto a podobných reštitúcii zjavne vyplýva, že v prvom rade išlo o odškodnenie oprávnených osôb za krivdy majetkového charakteru z predchádzajúcich rokov so zreteľom aj na právne istoty niektorých povinných osôb (preto prekluzívne lehoty). Vychádzajúc z uvedeného je len ťažko možné predstaviť si, že by oprávnené osoby, ktorých štát na dlhé obdobie zbavil možnosti užívať svoje pozemky, a tým aj akéhokoľvek „dozoru“ nad nimi, boli schopné v relatívne krátkej lehote nielen vyzvať povinnú osobu na náhradu, ale zároveň aj zistiť rozsah škôd na trvalých porastoch a tieto škody vyčísliť. Krajský súd napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku explicitne tvrdil, že časť nároku, ktorý sťažovateľ uplatnil na súde, zanikla v dôsledku preklúzie práve pre jeho nedostatočnú kvantifikáciu v lehote do 31. decembra 1992. Navyše, krajský súd záver o prekludovaní sťažovateľových nárokov vyslovil v súvislosti s konštatovaním, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou v konaní odporcom, čo sú zjavne odlišné právne inštitúty, takže túto časť odôvodnenia jeho rozsudku možno považovať aj za nepreskúmateľnú.“

64. Ani takýto výklad však nezbavuje žalobcu v každom štádiu konania sformulovať nielen určitý, zrozumiteľný a úplný žalobný návrh, ale aj rozhodujúce skutkové okolnosti procesného nároku. V predmetnom prípade boli v žalobe zrozumiteľne identifikované skutkové okolnosti uplatneného nároku, teda konkrétne vady znaleckého dokazovania v správnom konaní, stotožnenie neocenených položiek v rozsahu, ktorý dovoľoval žalujúcej strane zaujať adresnú obranu. V podaní z 30.09.2015 doplnila do predmetu konania ďalšie (iné) procesné nároky (bez zmeny výšky samotnej istiny), konkrétne príslušenstvo a nárok na 1,2 násobok primeranej náhrady. Úrok z omeškania po uplatnení „požiadavky“ počas plynutia prekluzívnej lehoty podľa názoru súdu vďaka akcesorickej povahe už nepodlieha preklúzii, nárok na násobok zistenej hodnoty vyvlastňovanej nehnuteľnosti nie je nárokom podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Žaloba napokon vymedzila predmet konania tak, že uplatnila rozdiel medzi vyplatenou a primeranou náhradou vo výške 106.000,-Eur a hodnotu vyvlastnených drevín (porastov) vo výške 2.046,-Eur, spolu 108.046,-Eur (tento čiastkový nárok bol skutkovo vymedzený v samotnej žalobe), pričom toto je nárok podliehajúci plynutiu prekluzívnej lehoty a bol uplatnený pred jej márnym uplynutím. Ďalej sumou 73.000,-Eur ako 1,2 násobku primeranej náhrady a sumou 2.000.- ako nákladov spojených so sťahovaním, čo sú čiastkové nároky nepodliehajúce preklúzii respektíve prekludované. 65. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného k uplatnenému nároku na príslušenstvo v podobe úroku z omeškania, keď názor, že predmetné rozhodnutie nemá konštitutívny charakter opiera analogicky aj o Rozsudok NS SR sp. Zn. 6 Cdo/226/2013 z 28. januára 2015, podľa ktorého „Konštitutívne rozsudky, na rozdiel od deklaratórnych, nevytvárajú len vzťahy procesne vyjadrené najmä v účinkoch procesnej záväznosti o hmotných subjektívnych právach, ktoré trvali už pred vydaním rozhodnutia, ale sú priamo v zmysle ustanovení hmotného práva dôvodom vzniku nového, predtým neexistujúceho hmotnoprávneho vzťahu, prípadne jeho zmeny alebo zániku. Právoplatným súdnym výrokom tu dochádza k zmene doterajšieho hmotnoprávneho stavu, v dôsledku čoho konštitutívne rozsudky majú, ak zákon neustanovuje inak, účinky ex nunc. Právoplatný rozsudok, ktorým súd priznáva zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, nie je svojou podstatou v zmysle hmotného práva dôvodom vzniku žiadneho nového právneho vzťahu. S takýmto rozhodnutím hmotné právo nespája vznik, zmenu alebo zánik samotného hmotnoprávneho vzťahu. Aj po vydaní kladného výroku rozhodnutia tu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, z hľadiska hmotného práva, zostáva záväzkový právny vzťah zo spôsobenej škody, ktorý tu existoval už pred vydaním takéhoto rozhodnutia. Uvedený hmotnoprávny vzťah (a subjektívne právo z neho vyplývajúce) vzniká na základe škodovej udalosti, v tomto prípade choroby z povolania, výsledkom ktorej je poškodenie zdravia zamestnanca. V dôsledku tejto právnej skutočnosti (a nie rozsudku, ktorým súd zamestnancovi priznáva zvýšenie odškodnenia), vzniká zamestnancovi právo na náhradu škody vo forme jednotlivých náhrad, t.j. aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia, včítane jej mimoriadneho zvýšenia. Právoplatný výrok súdneho rozhodnutia, ktorým súd priznáva poškodenému zamestnancovi zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nijako nemení doterajší hmotnoprávny stav. Autoritatívnym rozhodnutím súdu sa hmotnoprávny vzťah, ktorý tu trval pred rozhodnutím, preniesol iba na úroveň procesného vzťahu, vyjadrený najmä v účinkoch procesnej záväznosti a prípadne vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Ide preto o rozsudok, ktorý sa o spornom hmotnoprávnom vzťahu len záväzne vyslovuje bez tohto, aby ho menil a teda jeho výrok má z tohto pohľadu len deklaratórnu povahu. Názor žalobcu, podľa ktorého právo na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky vzniká až okamihom právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bolo toto mimoriadne zvýšenie priznané a z ktorého dôvodu nemohlo byť premlčané, nie je preto možné považovať za správny.“

66. Deklaratórne rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré len deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Laicky povedané, ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne spravidla z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala (nárok na primeranú náhradu), a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc). Opakom deklaratórneho rozhodnutia je rozhodnutie konštitutívne, ktoré odo dňa rozhodnutia (resp. právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ex nunc) vytvára medzi účastníkmi nový právny stav, ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti.

67. Popri istine vo výške 105.854,09 Eur teda súd vyhovel žalobe aj v časti úroku z omeškania, avšak len vo výške zodpovedajúcej úprave podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom na povahu vyvlastňovacieho konania, ktoré predstavuje autoritatívny zásah štátnej moci do vlastníckeho práva žalobkyne, je zrejmý jednoznačný záver, že žalobkyňa nevstupuje do právneho vzťahu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nejedná sa o obchodnoprávny vzťah. Súd postupoval pri určovaní výšky úroku z omeškania podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vyplatil žalobkyni náhradu vo výške 260.407,93 Eur dňa 21.07.2014. Na základe uvedeného sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením zvyšnej časti primeranej náhrady dňa 22.07.2014. Nakoľko právny vzťah z titulu náhrady za vyvlastnenie vznikol až po 01.02.2013 a dlžník sa dostal do omeškania dňa 22.07.2014, podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni ročný úrok z omeškania vo výške 5,15 % od 22.07.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatňovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

68. Rovnako súd zamietol zvyšné čiastkové nároky žalobného návrhu, stotožniac sa aj s obranou žalovaného, ktorý tieto zamietnuté čiastkové nároky účinne poprel.

69. Žalobkyňa už v žalobe dôvodila, že rozdiel primeranej náhrady a vyplatenej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti je determinovaný neohodnotením porastov. Nárok na náhradu pozostávajúcu z hodnoty drevín vyčíslila vo výške 2.046,36 Eur. Ak žalobkyňa ako dominus litis (pán sporu) požadovala vyššiu náhradu ako vyplývalo zo zisteného skutkového stavu a predloženého znaleckého posudku (existencia v uvedenom posudku neocenených špeciálnych drevín), bola povinná včas predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by jej tvrdenia podporili. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahra´dzal procesnu´ aktivitu zˇalobkyne ohlˇadom jej do^kazne´ho bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Uvedené nemôže za stranu suplovať súd. Ak teda žalobkyňa niečo tvrdí, musí to preukázať. To však v tomto smere žalobkyňa nesplnila. Práve naopak, z vykonaného dokazovania výsluchom znalcov vyplynulo, že na uvedenom pozemku sa nachádzali bežné porasty, ktoré nijakým spôsobom neodôvodňovali vyššie ocenenie nehnuteľností. Jednou z elementárnych zásad, ktorá vychádza z princípu akcesority, je zásada, že súčasťou pozemku je všetko čo je s pozemkom prirodzeným alebo umelým spôsobom spojené. V zmysle uvedeného boli súčasťou ocenenia pozemku všetky jeho súčasti, medzi ktoré dreviny nepochybne patria a to bez ohľadu na skutočnosť, že ich samostatne znalec v znaleckom posudku nešpecifikuje.

70. Obdobne žaloba neuniesla dôkazné bremeno v časti nároku na náhradu nákladov na sťahovanie. Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Sumu náhrady nákladov je povinný preukázať ten, ktorý ich uplatnil (ust. § 4 zákona č. 282/2015 Z.z.). Za presťahovanie hnuteľného majetku užívateľa vyvlastnenej stavby do miesta nového určenia sa poskytne náhrada vo výške účelne vynaložených nákladov (ust. § 111b ods. 3 Stavebného zákona), prípadne za účelne vynaložené náklady sa okrem nákladov na presťahovanie považujú aj náklady znaleckého posudku, správne poplatky a notárske poplatky (ust. 6 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z.). Z uvedených ustanovení vyplýva, že náhrada nákladov na sťahovanie je súčasťou širšieho vyporiadania vo vyvlastňovacom konaní. Žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o uplatnení a výške tohto nároku v správnom konaní ani potom náklady nepreukázala pred všeobecným súdom. Navyše tento nárok, ako súčasť primeranej náhrady bol preukázateľne identifikovaný ako súčasť predmetu konania po uplynutí prekluzívnej lehoty až v roku 2018.

71. Právo 1,2 násobku (vo výške 73.000,-Eur) je upravené v ust. § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. tak, že náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že podmienkou vzniku nároku je dohoda na prevode vlastníctva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa, takže pokiaľ v prípade žalobkyne prešlo vlastníctvo autoritatívnym zásahom štátu, táto nevyhnutná podmienka nebola splnená a žalobkyni takýto nárok nevznikol. Ustanovenie totiž má bonifikovať osoby, ktoré dobrovoľne predajú svoje nehnuteľnosti, a tým sa vyhnú vyvlastňovaniu

72. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v časti uplatnenej istiny vo výške 105.854,09Eur, čo predstavuje pomer úspechu/neúspechu 57% proti 43%, takže rozdiel je úspešnosť žalobkyne vo výške 14%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).