Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-41-2018.pdf
PDF · 112.64 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8, so sídlom Saratovská 3149/8, 841 02 Bratislava
- Dúbravka, IČO: 31 819 401, proti žalovanému: MAREAL, s.r.o., so sídlom Saratovská 8, 841 02 Bratislava, IČO: 44 233 221, právne zastúpený: JUDr. Martin Zuberec, advokát so sídlom Jilemnického 4009/49, 036 01 Martin, o zaplatenie 17.092,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 01.03.2018 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť spoločnosti BELSTAV PRAHA s.r.o., so sídlom Kardašovská 625/3, Hloubětín, Praha 9, 198 00 Česká republika, IČO: 26 166 321 sumu 17.092,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.11.2011 do zaplatenia a súčasne zaplatiť spoločnosti BELSTAV CZ, s.r.o. náhradu trov konania 2.051,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 10.0369,10 eur na označený účet právneho zástupcu tejto spoločnosti a ďalej sumy 800,- eur ako náhrady súdneho poplatku vrátane nákladov tohto konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8 dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným MAREAL, s.r.o. Stavbárska 4, 036 01 Martin Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej sa žalovaný v postavení mandatára podľa čl. II odsek 1 zaviazal zabezpečiť kompletný právny servis žalobcovi ako mandantovi a zastupovať mandanta v právnych veciach, týkajúcich sa odstránenia systémových porúch a celoplošného zateplenia panelového domu bližšie označeného v žalobe. Žalobca poukázal na obsah čl. III Mandátnej zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať činnosť podľa ustanovenia § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka bez nároku na odmenu v časti prípadného právneho zastupovania pred príslušným súdom vo veci náhrady škody zo strany subjektu BELSTAV PRAHA, s.r.o., Hloubětín, IČO: 26 166 321. V čl. IV Mandátnej zmluvy sa žalovaný ako mandatár zaviazal náklady prípadného súdneho sporu so subjektom uvedených v čl. III Mandátnej zmluvy hradiť v plnej výške sám, t. j. na účet a náklady mandatára. Podpisom Mandátnej zmluvy sa mandatár vzdal práva vyúčtovať náhradu škody, trovy právneho zastúpenia a súdne poplatky žalobcovi ako mandantovi. Podľa čl. VI Mandátnej zmluvy platnosť a účinnosť zmluvy je podmienená uzatvorením zmluvy o dielo pod č. XX/XXXX s mandatárom. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva o dielo pod č. XX/XXXX podmieňujúca platnosť mandátnej zmluvy bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, pričom jej účelom bolo zabezpečenie vykonania diela - odstránenie systémových porúch a celoplošné zateplenie panelového bytového domu so súpisným číslom XXXX na pozemku s parc. č. XXXX v H., k. ú. S., vo vlastníctve G. D. H.. Cena diela bola dohodnutá vo výške 203.398,- eur. Žalovaný dielo realizoval.
2. O dodávku diela sa pred uzavretím zmluvy o dielo pod č. XX/XXXX medzi žalobcom a žalovaným uchádzala spoločnosť BELSTAV PRAHA, s.r.o., ktorá Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8 zažalovala o náhradu škody z dôvodu nedodržania platnej Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská č. 8 uzatvorilo so spoločnosťou BELSTAV PRAHA, s.r.o. Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu BELSTAV PRAHA, s.r.o. proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8 Bratislava (žalobcovi) sp. zn. 4Cob/26/2016-297 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 11Cb/205/2010-261 zo dňa 10.12.2015, čím tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný. Žalobca podľa tohto rozsudku je povinný zaplatiť spoločnosti BELSTAV PRAHA, s.r.o. IČO: 26 166 321 sumu 17.092,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.11.2011 do zaplatenia a zároveň je povinný nahradiť spoločnosti BELSTAV CZ s.r.o. náhradu trov konania 2.051,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 10.069,10 eur na označený účet právneho zástupcu žalobcu. Po nadobudnutí právoplatného a vykonateľného rozsudku žalobca dňa 25.12.2007 žalovaného písomne vyzval k náhrade škody podľa Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX a potom čo žalovaný na posledný pokus o zmier odmietol splnenie svojho záväzku z Mandátnej zmluvy, žalobca uplatnil svoj nárok prostredníctvom konajúceho súdu.
3. Žalobca ako dôkazné prostriedky označil Mandátnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11Cb/205/2010-261 zo dňa 10.12.2015, výzvu na náhradu škody zo dňa 25.12.2017 a odpoveď žalovaného na výzvu posledného pokusu o zmier. Fotokópie dôkazných prostriedkov žalobca učinil prílohou žaloby.
4. Po predbežnom posúdení žaloby Okresný súd Žilina výzvou zo dňa 06.04.2018 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby postupom podľa § 138 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého zákonného ustanovenia ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
5. K záveru o zjavnej nedôvodnosti žaloby súd dospel po posúdení, ako by o žalobe rozhodol, pokiaľ by boli preukázané všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe bezprostredne po jej podaní. Vo výzve súdu bol žalobca poučený o tom, že predmetom žaloby žalobca učinil nárok na zaplatenie peňažnej sumy žalovaným v prospech tretej osoby spoločnosti BELSTAV CZ, s.r.o. (pôv. obchodné meno BELSTAV PRAHA s.r.o.), ktorá nie je stranou sporu a jej práva nemôžu byť predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca bol súčasne súdom vyzvaný, že v prípade ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy nedôjde k späťvzatiu žaloby, súd bude v konaní pokračovať.
6. Žalobca v reakcii na výzvu súdu podaním zo dňa 23.04.2018 požiadal o vyslúchnutie v predmetnej právnej veci, na čo bolo žalobcovi oznámené súdom dňa 11.05.2018, že žiadosti žalobcu súd nevyhovuje, keďže postup súdu, kedy na účel výzvy žalobcu na späťvzatie žaloby v zmysle ustanovenia § 138 CSP žalobcu vyslúchne, je fakultatívny. Nakoľko k späťvzatiu žaloby nedošlo, súd ďalej pokračoval v konaní výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a následne doručením žaloby protistrane na vyjadrenie sa k veci postupom podľa § 167 CSP.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol nedôvodnosť žaloby a jej nesprávnosť a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný tak, ako bol označený v žalobe, neexistuje, nemá právnu subjektivitu a nemôže vystupovať ako strana sporu. Súčasne namietol uplatnenie nároku v prospech tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu a skutočnosť, že osoba I. I., ktorej bola výzva súdu doručená, nemá vedomosť o existencii Mandátnej zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok.
8. V písomnom podaní zo dňa 02.10.2018 žalobca trval na dôvodnosti podanej žaloby a upresnil označenie žalovaného v časti identifikačného čísla žalovaného.
9. V rámci dupliky žalovaný dňa 29.11.2018 opätovne navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca sa domáha plnenia v prospech tretieho subjektu spoločnosti BELSTAV CZ, s.r.o., ktorá nie je stranou sporu. Žalovaný uviedol, že neexistuje platná zmluva medzi žalovaným a touto spoločnosťou, ani platná zmluva so žalobcom. Žalobca nemá dostatočné splnomocnenie od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Na základe uvedených skutočností žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
10. V doplňujúcom podaní zo dňa 29.01.2019 žalovaný okrem vyššie namietaných skutočností uplatnil námietku miestnej príslušnosti konajúceho súdu.
11. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť súd skúma aj bez námietky na začiatku konania.
12. S prihliadnutím na predmet konania, ktorým je uplatnenie peňažného nároku z titulu zmluvného plnenia, miestna príslušnosť vyplýva z ustanovenia § 13 CSP, podľa ktorého ustanovenia na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti súd posudzuje iba na námietku žalovaného, ktorá však musí byť uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý žalovanému patrí. V danom prípade vo vyjadrení k žalobe. Nakoľko žalovaný v rámci prvého vyjadrenia k žalobe námietku nedostatku miestnej príslušnosti neuplatnil, svojim postupom založil miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina. Vzhľadom na uvedené súd neskoršiu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
15. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná, alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Na pojednávaní konanom dňa 19.03.2019 súd vykonal dokazovanie prednesmi žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
17. V súvislosti s konaním žalobcu, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8, v mene ktorého vystupoval ako štatutárny orgán Z. H. - člen Rady spoločenstva, súd poukazuje na obsah zákonnej úpravy č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorej podľa ustanovenia § 7c ods. 1 orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c) zhromaždenie, d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluvy o spoločenstve. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia je štatutárnym orgánom spoločenstva predseda, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia len v prípade ak je predseda spoločenstva odvolaný alebo sa skončilo funkčné obdobie predsedu z dôvodov zániku jeho vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov, najmenej po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou. Žalobca v konaní preukazoval oprávnenie konať za spoločenstvo vlastníkov bytov oznámením Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.03.2019 o vykonaní zápisu zmeny údajov v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov - Spoločenstva vlastníkov bytov Saratovská 8, keď ako člen rady určený radou sa zapisuje V.. Z. H. so zápisom zmeny dňa 06.03.2019. Z doplňujúcich tvrdení žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca aktuálne nemá zvoleného predsedu spoločenstva, a preto vystupujúca členka rady zapísaná v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalobcu má postavenie osoby oprávnenej konať v mene spoločenstva a vykonávať kompetencie predsedu spoločenstva ako člen rady určený radou v zmysle ustanovenia § 7c ods. 3 poslednej vety zákona č. 82/1993 Z. z.
18. K námietke neexistencie žalovaného ako subjektu práva súd konštatuje, že žalobca v podanej žalobe označil žalovaného obchodným menom, nepresnou adresou sídla a nesprávnym identifikačným číslom žalovaného, ktoré žalobca bez výzvy súdu upresnil podaním zo dňa 02.10.2018. Obchodné meno a identifikačné číslo žalovaného tak umožňovalo súdu jednoznačne identifikovať subjekt žalovaného ako právnickú osobu, čo je predpokladom ďalšieho konania a rozhodovania súdu pri rešpektovaní čl. 17 CSP ako jedného zo základných ústavnoprávnych princípov súdneho rozhodovania, ktorým je princíp hospodárnosti konania a efektívneho konania smerujúceho k rýchlemu a spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej.
19. Žalobca sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, a to z dôvodov v nej uvedených.
20. Žalovaný v celom rozsahu zotrvával na uplatnenej procesnej obrane. Okrem formálnych nedostatkov žaloby v označení identifikačného čísla žalovaného namietol nesprávnosť žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému v prospech osoby, ktorá na vymáhanie nároku neudelila žalobcovi splnomocnenie. Táto osoba nie je procesnou stranou sporu a pokiaľ uplatnený nárok predstavuje nárok z titulu náhrady škody, absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Keďže k vzniku škody na strane žalobcu doposiaľ nedošlo, nie je daný právny základ pre uplatnenie si takéhoto nároku v civilnom konaní. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
21. Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že Mandátnou zmluvou, ktorej platnosť žalovaný namietal, uzatvorenou medzi žalovaným v postavení mandatára a žalobcom ako mandantom dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný ako mandatár zaviazal žalobcovi zabezpečiť kompletný právny servis a zastupovanie mandanta v právnych veciach týkajúcich sa odstránenia systémových porúch a celoplošného zateplenia panelového bytového domu so súpisným číslom XXXX v H. V., k. ú. S., a to bez nároku na odmenu v časti prípadného právneho zastúpenia pred príslušným súdom vo veci náhrady škody uplatňovanej zo strany subjektu BELSTAV PRAHA, s.r.o., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Kragujevská 398, Žilina, IČO: 37 810 731 a vo veci právnych úkonov pred Štátnym fondom rozvoja bývania. V čl. IV bod 6 Mandátnej zmluvy sa mandatár zaviazal náklady prípadného súdneho sporu so subjektom uvedeným v čl. III, (t. j. spoločnosti BELSTAV PRAHA, s.r.o., organizačná zložka zahraničnej osoby) prípadné poplatky, náklady na právne zastúpenie, náklady na prípadnú náhradu škody vzniknutú z prípadného neúspešného súdneho konania a rozhodnutia hradiť v plnej výške sám, t. j. na účet a náklady žalovaného ako mandatára.
22. Zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom vyplýva záväzok zhotoviteľa na vykonanie diela - odstránenie systémových porúch a celoplošného zateplenia panelového bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom v H. V., k. ú. S., na parc. č. XXXX za dohodnutú cenu podľa čl. III Zmluvy o dielo a podľa dojedaných zmluvných podmienok.
23. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 11Cb 205/2010-261 zo dňa 10.12.2015 vyplýva, že na základe žaloby podanej spoločnosťou BELSTAV CZ, s.r.o., IČO: 26 166 321, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8, a to z titulu nároku na náhradu škody, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17.092,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.11.2011 do zaplatenia. V ostatnej časti súd žalobný návrh zamietol a súčasne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný nárok súd priznal na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom BELSTAV CZ, s.r.o. a žalovaným Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská 8 došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu Zmluvy o dielo č. X/XXXX, avšak napriek zmluvne dohodnutým podmienkam vykonania diela k realizácii diela zo strany zhotoviteľa nikdy nedošlo a to z dôvodu neposkytnutej súčinnosti zo strany žalovaného ako objednávateľa diela. Naopak žalovaný listom zo dňa 16.06.2009 odstúpil od zmluvy, a preto z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy, žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody titulom ušlého zisku v žalovanej sume 17.092,26 eur, ktorá predstavuje 10% z ceny dohodnutých prác v zmluve súvisiacich s poskytovaním štátnej dotácie vo výške 177.846,- eur vrátane DPH. Po vyhodnotení neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy objednávateľom diela súd konštatoval porušenie zmluvného záväzku žalovaným vyplývajúceho z písomne uzavretej zmluvy o dielo a v príčinnej súvislosti s takýmto konaním žalovaného vznik škody žalobcovi v podobe ušlého zisku v sume priznanej istiny.
24. Následne Spoločenstvo vlastníkov bytov Saratovská č. 8 pokusom o zmier zo dňa 25.12.2017 vo väzbe na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2016-297, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.12.2015 vyzval žalovaného s poukazom na čl. III, IV, VI ods. 2 Mandátnej zmluvy a obsah Zmluvy o dielo č. XX/XXXX podmieňujúcej platnosť mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na plnenie si záväzku z titulu úhrady nákladov súdneho sporu voči spoločnosti BELSTAV PRAHA, s.r.o., organizačnej zložke zahraničnej osoby.
25. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v prospech tretej osoby, spoločnosti BELSTAV PRAHA, s.r.o., ktorej nárok z titulu náhrady škody bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 11Cb 205/2010-261 zo dňa 10.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4Cob/26/2016-297. Uplatnený nárok na takéto plnenie žalobca odvodzuje primárne z obsahu Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej sa žalovaný okrem zabezpečenia kompletného právneho servisu a zastupovania mandanta v právnych veciach týkajúcich sa odstránenia systémových porúch a celoplošného zateplenia panelového bytového domu so súp. č. XXXX v H., bližšie špecifikovaného v čl. II Mandátnej zmluvy, súčasne zaviazal nahradiť náklady prípadného súdneho sporu so subjektom BELSTAV PRAHA, s.r.o. a rovnako náklady na prípadnú náhradu škody vzniknutú z neúspešného súdneho konania a rozhodnutia, t. j. na účet a náklady žalovaného ako mandatára.
26. Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať inštitút procesnej strany sporu a inštitút vecnej legitimácie, ktorá je základným predpokladom úspešnosti každej žaloby. Stranou sporu je ten, kto podáva žalobu, ktorý sa podaním žaloby stáva žalobcom a ďalej ten, voči ktorému žaloba smeruje, t. j. žalovaný. Úspešnosť žalobcu v spore závisí od posúdenia otázky, či procesné strany tak, ako sú označené v žalobe, sú aj účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. To znamená, že žalobca v danom prípade musí byť nositeľom subjektívneho práva a na opačnej procesnej strane žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom konania a ktorá súvisí s pojmom vecná legitimácia. Teda z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, ako žalobca vníma postavenie jednotlivých subjektov určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale objektívne posúdenie procesných strán z hľadiska hmotného práva, t. j. či procesné strany sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, ktoré je predmetom uplatneného nároku. Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t. j. žalobca alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovaný, nie sú nositeľmi hmotnoprávneho práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).
27. Záväzkový vzťah vzniknutý na základe zmluvy viaže zásadne len účastníkov tejto zmluvy a pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú v prospech tretej osoby, tiež túto osobu, a to až momentom, keď táto osoba k zmluve pristúpi. Zo skutkových tvrdení uvedených v podanej žalobe a preukazovaných predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami vyplýva, že žalobca zakladá dôvodnosť svojho nároku na existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z uzatvorenej Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa žalovaný okrem iného zaviazal žalobcovi znášať prípadné náklady súdneho sporu a náklady na prípadnú náhradu škody vzniknutú z neúspešného súdneho konania a rozhodnutia v plnej výške. Vznik svojho nároku žalobca ďalej preukazuje rozhodnutím súdu, ktorým bol žalobca zaviazaný na náhradu škody v prospech spoločnosti BELSTAV CZ, s.r.o. v celkovej sume 17.092,26 eur s úrokom z omeškania a na náhradu trov konania.
28. Podľa § 50 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
29. Účelom zmluvy v prospech tretieho podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka je presmerovanie plnenia, ktoré má dlžník na základe dohody uzatvorenej s veriteľom plniť v prospech tretej osoby. Zmluva vzniká dohodou medzi veriteľom a dlžníkom bez účasti tretej osoby, avšak na to, aby tretia osoba nadobudla voči dlžníkovi nárok na plnenie, je potrebné, aby k zmluve v prospech tretej osoby pristúpila ďalšia právna skutočnosť, ktorou je jednostranný právny úkon tretej oprávnenej osoby adresovaný dlžníkovi, ktorým tretia osoba prejaví svoj úmysel prijať plnenie zo zmluvy. Tento prejav môže byť urobený buď výslovne, alebo aj konkludentne, napríklad tým, že príjme ponúknuté plnenie alebo jeho časť. Až momentom prejavenia súhlasu tretej osoby nastáva zmena v právnom vzťahu dlžníka a veriteľa, pričom tento prejav tretia osoba musí adresovať veriteľovi. Až samotné prejavenie súhlasu zakladá právny pomer medzi treťou osobou a dlžníkom, pričom tretej osobe vzniká právo na plnenie proti dlžníkovi a veriteľovi zaniká právo požadovať plnenie pre seba. Pre právne postavenie tretej osoby je charakteristické, že tretej oprávnenej osobe nemožno vnútiť právne postavenie veriteľa. Teda v situácii, že tretia osoba neprejaví voči dlžníkovi súhlas so zmluvou, zmluvné strany sami disponujú so záväzkom. Teda aj v prípade, ak tretia osoba je nečinná alebo odoprela súhlas s prijatím plnenia, zmluva vo vzťahu k nej nenadobudne účinnosť a platí len medzi zmluvnými stranami, t. j. medzi veriteľom a dlžníkom (žalobcom a žalovaným). Veriteľ môže v takomto prípade žiadať plnenie len pre seba. Občiansky zákonník v zásade nevylučuje dohodu, na základe ktorej tretej osobe neprislúcha priamy nárok na plnenie zo zmluvy od dlžníka, v danom prípade žalovaného, ale len od veriteľa, alebo že splnenie v prospech tretej osoby môže od dlžníka žiadať iba druhá strana, t. j. veriteľ. Ani v tomto prípade však nemožno tretej osobe nanútiť plnenie proti jej vôli. Nakoľko Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu zmluvy v prospech tretej osoby, ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka možno aplikovať aj na právne vzťahy medzi podnikateľmi.
30. V posudzovanej právnej veci sú účastníkmi Mandátnej zmluvy žalobca a žalovaný bez toho, že by obsahom dojednaných zmluvných podmienok zmluvné strany zriadili priame právo v prospech tretieho subjektu. Mandátnou zmluvou tak môžu vzniknúť len vzájomné nároky účastníkom zmluvy. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný sa zaviazal uhradiť náklady prípadného súdneho sporu s treťou osobou sám a na účet mandatára, nemožno z takto koncipovaného zmluvného ustanovenia (čl. IV Mandátnej zmluvy) dovodzovať právo žalobcu ako veriteľa plniť záväzok vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorým bol priamo žalobca zaviazaný plniť v prospech tretej osoby, na žalovaného ako mandatára. Mandátna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX nie je zmluvou v prospech tretej osoby v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka, a preto obsah žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy a náhrady trov iného konania a tohto konania v prospech tretej osoby, nezodpovedá hmotnému právu a trpí nedostatkom vecnej legitimácie. Takto formulovaný žalobný návrh sa dotýka práv tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu a jej práva bez ďalšieho nemôžu byť predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, o čom bol žalobca vo výzve súdu zo dňa 06.04.2018 riadne poučený. Pokiaľ zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností, ktoré sa žalovaný zmluvne zaviazal plniť, a v príčinnej súvislosti s porušením týchto povinností vznikla žalobcovi škoda, žalobca je oprávnený domáhať sa priamo voči žalovanému nároku z titulu náhrady škody za súčasného splnenia všetkých ostatných zákonom kumulatívne stanovených podmienok tohto typu nároku. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že žalobca vznik škody netvrdí a z vykonaných dôkazov vznik škody na strane žalobcu nevyplýva.
31. Vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok vecnej legitimácie procesných strán súd ostatné námietky žalovaného z dôvodu procesnej ekonómie neposudzoval a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
33. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).