Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-147-2017.pdf
PDF · 73.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/147/2017
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 35799200, sídlo Žiškova 11, 811 02 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o. IČO: 47239921, sídlo Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. G., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 15.590,74 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier nasledujúceho znenia:
I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.614,41 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 5% ročne zo sumy 14.072,79 eur od 15.11.2017 do 11.05.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 10.524,06 eur od 12.05.2018 do 17.05.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 10.381,30 eur od 18.05.2018 do 19.06.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 10.238,54 eur od 19.06.2018 do 17.07.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 10.095,78 eur od 18.07.2018 do 17.08.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9.953,02 eur od 18.08.2018 do 18.09.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9810,26 eur od 19.09.2018 do 17.10.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9667,50 eur od 18.10.2018 do 19.11.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9.524,74 eur od 20.11.2018 do 18.12.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9381,98 eur od 19.12.2018 do 17.01.2019,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9239,22 eur od 18.01.2019 do 19.02.2019,
- vo výške 5% ročne zo sumy 9096,46 eur od 20.02.2019 do zaplatenia, 93,50 eur titulom náhrady trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 790,04 eur všetko pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 200 eur, počnúc mesiacom aprílom 2019 vždy k 15.-temu dňu v tom ktorom mesiaci vopred až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť na účet tunajšieho súdu 40,50 eur titulom náhrady trov konania do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovi sa vracia 841,50 eur titulom trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Konanie sa v časti o zaplatenie 4.976,33 eur s príslušnými úrokmi z omeškania zastavuje.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.12.2017 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej kancelárie proti žalovanému zaplatenia 15.590,74 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 13.05.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, cieľom úverovej zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 17.000,00 eur až do pridelenia celkovej sumy za účelom uspokojenia bytových potrieb v zmysle čl. I bod 3 Všeobecných obchodných podmienok. Žalovanému bol pridelený stavebný úver v predpokladanej výške 12.750,00 eur. Zmluvné strany si dohodli, že úroková sadzba mimoriadneho medziúveru je 7,55% a úroková sadzba stavebného úveru je 5,49% v zmysle čl. I. Žalovaný sa zaviazal v zmysle čl. IV Úverovej zmluvy poukazovať mesačne vklad na účet stavebného sporenia v minimálnej výške 34,11 eur, súčasne sa zaviazal po dobu trvania mimoriadneho medziúveru t.j. do pridelenia cieľovej sumy hradiť pravidelné mesačné splátky vo výške 108,65 eur. V zmysle čl. IV bod 3 Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy splácať stavebný úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 142,76 eur. Žalobca poskytol žalovanému mimoriadny medziúver vo výške 17.000,00 eur. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho určil žalobca predčasnú splatnosť úveru ku dňu 31.12.2016 a vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej sumy do 31.01.2017. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil, ku dňu 14.11.2017 evidoval žalobca neuhradenú sumu vo výške 15.590,74 eur.
2. Podaním zo dňa 20.07.2018 vzal žalobca žalobu o zaplatenie v časti istiny vo výške 3.834,25 eur s príslušnými úrokmi z omeškania späť, v tejto časti navrhol konanie zastaviť, nakoľko žalovaný čiastočne začal dlh plniť, na pojednávaní dňa 19.03.2019 vzal žalobca prostredníctvom právnej kancelárie žalobu o zaplatenie ďalšej istiny vo výške 1.142,08 eur s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanému späť a žiadal konanie zastaviť, preto súd konanie v časti o zaplatenie 4.976,33 eur s príslušnými úrokmi z omeškania v súlade s ust. § 145 CSP zastavil.
3. Na pojednávaní dňa 19.03.2019 obe strany ešte pred otvorením pojednávania navrhli súdu schváliť na základe dohody oboch strán zmier v znení ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
4. S poukazom na to, že strany sporu uzavreli dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré pôvodne žiadali posúdiť súdom a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd posúdiac súlad dohody so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný zmier schválil v súlade s ust. § 148 ods. 2 CSP. Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení zmieru sa preto súdne konanie končí. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje CSP vychádzal súd z ust. § 212 ods. CSP v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje, ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné posúdiť, či rozhodnutie o zmieri je rozhodnutie vo veci samej. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný návrh. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh. Vec sama je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo Uznesením súdu podľa § 81 OSP /teraz §8 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku/, o ktorom sa má v konaní rozhodnúť vrátanie úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 pís. A OZ / V.Štajner, Občianske procesné právo o teórii a praxi, BA, odbor, 1980, strana 352/. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
5. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom, následne na základe úkonu účastníkov konania / teraz strán sporu/ v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu, ak to tieto relevantným právnym spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.6.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé od 1.7.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení zmieru sa teda nerozhoduje vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením /exekúciou/ tejto dohody, teda pri schvaľovaní zmieru bol do 30.6.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania /teraz strán sporu/ o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní zmieru súd skúma skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania /samotná dohoda/ a rozhodnutím deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní zmieru. Navyše zmier môže prekračovať predmet konania /J.Handlar; Zánik závazku dohodou v Občanském a Obchodním právu, 1.Vydanie, Praha, C.H. Beck , 2010, str. 107, V. Handl, J. Rubeš, str. 456 ale aj Drápal, Bureš, str. 643/ čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou, s predpísanými náležitosťami pri schvaľovaní zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi stranami a jeho súlad so Všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby. Keďže v danom prípade nerozhodoval súd vo veci samej, schválil dohodu Uznesením, nakoľko dohoda strán bola v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 513/1991 Zb. ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. a z.č. 310/1992 Zb. a z.č. 40/1964 v znení noviel a § 517 Občianskeho zákonníka, súd navrhnutý súdny zmier schválil.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd samotným schválením zmieru /§262 ods. 1 CSP/, keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trovy súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o náhrade trov súdneho konania a o výške náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne o výške náhrady trov konania rozhodovať.
7. Vzhľadom na to, že strany sporu uzatvorili zmier pred začatí pojednávania vo veci samej a tento bol súdom následne aj schválený, súd v súlade s § 11 ods. 7 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení 90% všetkých zaplatených súdnych poplatkov.
8. Súd o zaplatenie istiny 4.976,33 eur konanie zastavil /§145 CSP/ a povolil žalovanému plniť dlh v splátkach na základe dohody strán s v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm. f/ Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.