Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csr-1-2017.pdf
PDF · 90.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu: X. Q., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: F. XX, F. Š., zast.: Mgr. Peter Mačaj, advokát so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 7, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava, pod sp. zn. SRSAspA 15457/16 z 24. 10. 2016, zrušuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 7. 2. 2017, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 15457/16 z 24. 10. 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“).
2. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku videl žalobca v tom, že na okresnom súde na základe žaloby inicioval konanie voči žalovanej o určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Konanie sa vedie pod sp. zn. 9C/136/2016 a vzhľadom na to, že bolo začaté skôr ako rozhodcovské konanie o tom istom nároku medzi tými istými stranami, existuje prekážka tzv. litispendencie, teda rozhodcovský rozsudok nemal byť vydaný a rozhodcovský súd nemal vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok taktiež podľa žalobcu zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore s právom a dobrými mravmi, keď okrem úrokov z omeškania žiada po lehote splatnosti priznať aj úroky vo výške 23,22 % ročne od 24.04.2015 až do zaplatenia, pričom v tento deň nebol úver ešte ani splatný. Zmluva o úvere je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi Zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa všetky predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“) účinného v čase uzavretia zmluvy. Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo značný vplyv na výsledok sporu, jednak pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo oprávňuje žalobcu domáhať sa zrušenia tohto rozsudku v súlade s § 45 ods. 1 písm. i) a písmeno 1) zákona č. 335/2014 Z. z.
3. K žalobe doložil kópiu rozhodcovského rozsudku zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603800062, z 17. 7. 2014.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 9. 5. 2017, v ktorom v podstatnom vo vzťahu k meritu veci uviedla, že žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSRK“). Pretože žalobca neoznámil, ktorý rozhodcovský súd si zvolil, žalovaná vybrala rozhodcovský súd podľa tohto ustanovenia a výber oznámila žalobcovi 29. 2. 2016. Žalobca mal podľa znenia rozhodcovskej zmluvy možnosť výberu riešiť prípadný spor buď na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde a taktiež mal možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa mohol dovolávať aj v rozhodcovskom konaní, o čom bol žalobca poučený vo výzve na žalobnú odpoveď. Žalobca však ostal nečinný. Žalovaná sa ďalej vyjadrovala vo svojom podaní ku skutočnostiam, ktoré žalobca ani nenamietal (údajný rozpor s národným a komunitárnym právom), čo svedčí o formulárovej odpovedi žalovanej na podobné prípady a keďže sa tohto konania ňou uvedené skutočnosti netýkali, súd sa nimi bližšie nezaoberal.
5. Žalovaná nepovažuje ňou poskytnutý úver na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, pretože podľa jej názoru zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, a teda nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov podľa § 11 ods. 1 ZSU. Podľa názoru žalovanej je úlohou žalobcu preukázať, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) a v tomto nesie dôkazné bremeno. V zmluve je RPMN 98,86 % a žalobca ako spotrebiteľ vzal na vedomie, že priemerná RPMN je 45,02 % ku dňu podpísania zmluvy. Ak sa žalobca domnieval, že uzavrel nevýhodnú zmluvu, mal podľa žalovanej možnosť odstúpiť v lehote 14 dní od podpísania zmluvy. Pokiaľ ide o prekážku litispendencie, žalovaná nepovažuje určovaciu žalobu, ktorú uplatnil žalobca na okresnom súde za prekážku začatej veci vo vzťahu k žalobe na plnenie, ktorú žalovaná uplatnila na rozhodcovskom súde. V tomto smere odkazuje na komentár k zákonu č. 160/2015 Z. z., či k zákonu č 99/1960 Zb., ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky R ČR 85/2003. Z uvedených dôvodov navrhuje žalobu zamietnuť.
6. Okresný súd si vyžiadal rozhodcovský spis sp. zn. SRSAspA 15457/16, ktorý mu bol doručený 31. 1. 2019. Z obsahu tohto spisu zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 17. 7. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobcovi vo výške 350 € spotrebiteľ sa zviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346 €. Súčasne v ten istý deň uzatvorili medzi sebou aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala formu osobitnej listiny s vopred naformulovaným znením jej obsahu, ktorý mohol žalobca ako celok prijať alebo odmietnuť. Podľa čl. 2 bodu 2 tejto rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
7. Dňa 29. 6. 2016 žalobca podal proti žalovanej na okresnom súde žalobu o určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, z 17. 7. 2014, je bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd rozsudkom č. k. 9C/136/2016-43 z 23. 2. 2017 určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, z 17. 7. 2014 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov.
8. Následne žalovaná sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 7. 9. 2016 domáhala zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, z 17. 7. 2014 voči žalobcovi. Rozhodcovský súd vydaním rozhodcovského rozsudku uložil žalobcovi, ako žalovanému v rozhodcovskom konaní, povinnosť zaplatiť žalovanej, ako žalobkyni v rozhodcovskom konaní sumu 181 €, úrok v sume 50,37 €, poplatok v sume 264,73 €, úrok vo výške 23,22 % ročne zo sumy 181 € od 24. 4. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 181 € od 27. 7. 2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33 €, trovy mediačného konania 163,55 €, poplatok za upomienku 10 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 186,24 €.
9. Podľa § 73 ods. 1 a 3 ZoSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
12. Podľa § 2 ods. 1 ZoSRK, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
13. Podľa § 45 ods. 3 ZoSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
14. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
15. Okresný súd na základe zistených skutkových okolností prípadu, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania, aplikujúc citované ustanovenia, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Okresný súd v súlade s § 45 ods. 3 ZoSRK, je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k niektorému z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a medzi takýmito dôvodmi je aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť vo veci samej a vydať rozhodcovský rozsudok (§ 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK).
16. Ako vyplýva z čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy z 17. 7. 2014, žalobca sa so žalovaným dohodli na rozväzovacej podmienke, podľa ktorej podaním žaloby na všeobecnom súde týkajúcej sa sporu medzi zmluvnými stranami, rozhodcovská zmluva stráca platnosť. Uvedené neplatí iba v prípade, ak by pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola skôr uplatnená žaloba na rozhodcovskom súde. Doručením žaloby o určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 17. 7. 2014 je bezúročný a bez poplatkov dňa 29. 6. 2016 okresnému súdu (konanie vedené pod sp. zn. 9C/36/2016) došlo k naplneniu rozväzovacej (rezolutívnej) podmienky dohodnutej v čl. II. bod 2 rozhodcovskej zmluvy z 17. 7. 2014, v dôsledku čoho uvedená rozhodcovská zmluva stratila právne účinky ex nunc. Žaloba na rozhodcovskom súde bola podaná až 7. 9. 2016, t. j. bola podaná neskôr ako určovacia žaloba na všeobecnom súde, a preto táto skutočnosť nemala vplyv na zánik právnych účinkov rozhodcovskej zmluvy z 17. 7. 2014.
17. Rozhodcovský súd si založil právomoc z rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemala v čase podania žaloby na rozhodcovský súd právne účinky, a preto nebol oprávnený konať vo veci samej a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, je nulitným právnym aktom, tzv. paakt a takéto rozhodnutie nikoho nezaväzuje. Na uvedenú skutočnosť bol okresný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože ide o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Len pre úplnosť okresný súd dodáva, že prekážka tzv. litispendencie v danom prípade nenastala, keďže rozhodcovský rozsudok nemal byť ani vydaný.
18. V tomto smere okresný súd poukazuje aj na rozhodnutie okresného súdu z 11. 9. 2018, č. k. 24Csr/1/2017-57, ktoré potvrdil ako vecne správne Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, rozsudkom z 21. 2. 2019, č. k. 43CoSr/13/2018-89 (bod 45. - 47. odôvodnenia). Aj v danom prípade išlo o skutkovo obdobný spor medzi tými istými stranami sporu, v ktorom sa taktiež žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 15850/16 z 24. 10. 2016, vydaného totožným rozhodcovským súdom na základe obsahovo identickej vopred naformulovanej rozhodcovskej zmluvy z 22. 8. 2014. Postup žalovanej bol v oboch prípadoch rovnaký a potom ako mala vedomosť o podanej určovacej žalobe na okresnom súde (konanie vedené pod sp. zn. 9C/136/2016), podala následne žalobu na rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá z dôvodu naplnenia rozväzovacej podmienky stratila právne účinky.
19. Okresný súd sa ďalej nezaoberal namietanými skutočnosťami zo strany žalobcu ohľadom absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré by mali za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože by smerovali k tomu istému záveru, a to k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, len z iného zákonného dôvodu (§ 45 ods. 1 písm. i) ZoSRK). Zároveň by súd len zopakoval závery, ktoré už boli vyslovené okresným súdom v rozsudku z 23. 2. 2017, č. k. 9C/136/2016-43, ktorým, okrem iného, predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z 17. 7. 2014, určil za bezúročnú a bez poplatkov. Uvedené rozhodnutie považuje okresný súd za správne a z dôvodu procesnej ekonómie v plnom rozsahu odkazuje na ním prijaté závery.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Žalobca bol v konaní úspešná, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.