Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cpr-30-2017.pdf
PDF · 121.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a.s., IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, Banskej Bystrici zastúpený: JUDr. Alexander Filo, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovanému: N. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX, S., o zaplatenie 994,28 euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 994,28 euro spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 994,28 euro od 24.06.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.12.2017 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia schodku na zverených hodnotách v sume 994,28 euro s príslušenstvom, ktoré bola žalovaná ako zamestnanec žalobcu povinná vyúčtovať z titulu uzatvorenej Dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zatvorenej dňa 14.10.2015 a zároveň ju zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Skutkovým základom žaloby bolo, že žalovaná bola pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.01.2014, ako vedúca predajne. Doplnkom k pracovnej zmluve - Zmena dojednaných podmienok zo dňa 25.02.2014, bola žalovaná z jej dovtedajšej funkcie predavač - pokladník v predajni CBA v Pezinku, Bystrická 28, HS 2330 menovaná s účinnosťou od 26.02.2014 do funkcie zástupkyne vedúcej tejto predajne potravín CBA v Pezinku. Neskôr bola žalovaná na tejto prevádzke, podľa Doplnku k pracovnej zmluve zo dňa 13.10.2015, menovaná s účinnosťou od 14.10.2015 do funkcie vedúcej tejto predajne potravín CBA v Pezinku. Pracovný pomer žalovanej so žalobcom sa skončil dohodou dňom 04.01.2016. Pri výkone dojednanej práce boli žalovanej, spolu s ostatnými zamestnancami predajne zverované majetkové hodnoty, určené na obeh a obrat, ktoré boli povinní/é vyúčtovať a z ktorého dôvodu žalobca a všetci zamestnanci predajne vrátane žalovanej uzatvorili podľa Zákonníka práce (ďalej aj ako „ZP") dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovanej pracovali v tejto predajni ešte ďalší traja hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí svoje podiely na predmetnom schodku uhradili , resp. ich splácajú. V uvedenej predajni potravín CBA v Pezinku, bola za obdobie od poslednej inventarizácie, za inventúrne obdobie od 14.10.2015 do 04.01.2016, vykonaná inventarizácia majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, zverených na vyúčtovanie hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vrátane žalovanej, ktorá v uvedenom čase v predajni pracovala. Inventarizácia začala dňa 04.01.2016 vykonaním fyzickej inventúry hotovosti, cenín, tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat (ďalej ako „inventúrny stav hodnôt"), nachádzajúcich sa v priestoroch uvedenej predajne , o čom boli vyhotovené príslušné inventúrne súpisy a ďalšie doklady. Pri inventarizácii sa vychádzalo z majetkového stavu tovarových zásob, zisteného bezprostredne predchádzajúcou fyzickou inventúrou, dňa 14.10.2015 v hodnote 48.525,79 euro a proces inventarizácie pokračoval porovnaním inventúrou zisteného fyzického stavu hodnôt s ich evidovaným účtovným stavom. Týmto spôsobom bol na zverených hodnotách uvedenej predajne zistený hrubý (brutto) schodok 2.471,48 euro, ako celkový rozdiel medzi ich evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 46.501,07 € a fyzickým stavom zásob v sume 44.029,59 €, zisteným inventúrou. Hodnotu zisteného hrubého schodku, vyčísleného v predajných cenách (PC), žalobca upravil odrátaním DPH a aj obchodného rozpätia (marže), a vyčíslil ho v nákupných cenách (NC) v sume 1.850,76 euro a následne zistený rozdiel žalobca upravil aj v zmysle vnútropodnikového predpisu znížením o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát (NS) vyčíslených v nákupných cenách (NC), jednak z dosiahnutej tržby (56,25 €), z nákupu ovocia a zeleniny (11,10 €) a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (43,31 €) a konečnú výšku zisteného schodku vyčíslil v netto sumou 1.740,10 euro. Uvedenú sumu náhrady škody, ktorú utrpel (schodku), určil žalobca ako zamestnávateľ dňa 02.05.2016, v zmysle § 191 ods.1 posledná veta ZP k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom danej predajne, pričom o inventarizácii a o určení sumy náhrady škody (schodku) bol vyhotovený aj osobitný písomný Záznam. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 134 ods. 2 ZP vypočítal u všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, z ich mzdových listov priemerné hodinové zárobky (PHZ), resp. pravdepodobné hodinové zárobky (PrHZ) z rozhodného obdobia IV. štvrťroku 2015 (kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu konania inventúry 04.01. 2016, tzn. IV.Q/2015), ktorý sa zisťuje pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 ZP). Nakoľko pri schodku nie je možné určiť, kedy presne počas inventúrneho obdobia vznikol, treba priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody podľa § 189 ods. 3 ZP rozumieť PMZ zistený za kalendárny štvrťrok bezprostredne predchádzajúci prvému dňu inventúrneho obdobia, za ktoré bol schodok zistený; v danom prípade pred 04.10.2015. Preto žalobca u všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov zistil a vyčíslil PMZ (resp. PrMZ) pre tento účel z ich mzdy za III.Q/2015, z dĺžky odpracovanej doby v danej predajni počas celého tohto inventúrneho obdobia, ich priemerného hodinového zárobku a vzájomných percentuálnych podielov týchto ich zárobkov (u vedúcej a zástupkyne už v dvojnásobnej výške) a týmto postupom v prvom kole výpočtu vyčíslil pripadajúce podiely všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku a vyčíslil sumy v netto vyjadrení, ako aj podielu na ňom iba ohľadne žalovanej. Po porovnaní s priemernými mesačnými zárobkami (PMZ) zamestnancov vyplynulo, že v druhom kole výpočtu nebolo potrebné ani u jedného z radových zamestnancov znižovať jeho podiel na schodku na úroveň jeho PMZ a zvyšok prirátať vedúcej/zástupkyni. Takýmto postupom vyčíslený podiel zo schodku predstavuje u žalovanej, žalovanú istinu 994,28 euro. Žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne na zistený schodok a zároveň všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom predajne oznámil ich podiely na vzniknutom schodku s požiadavkou, aby ich uhradili a to aj formou návrhu uzavretia písomného Uznania dlhu a dohody o jeho splácaní (ďalej aj ako „Dohoda"). Písomný návrh takejto Dohody od žalobcu žalovaná neprevzala, pošta obálku o tejto zásielke vrátila žalobcovi späť 16.06.2016. Žalovaná jej podiel na tomto schodku ani neuznala a na tento žalobcovi ani nič neuhradila a to ani po opätovnej výzve na úhradu jej podielu na tomto schodku, na ktorú nereagovala. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná mala ako zamestnankyňa riadne uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti a pracovala na pracovisku v predajni potravín CBA Pezinok, Bystrická 28, HS 2330, na ktorom pracovalo viac takýchto hmotne zodpovedných zamestnancov. Vzhľadom na to, že žalovaná doposiaľ nepreukázala žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa mohla čiastočne či úplne zbaviť svojej zodpovednosti, spoluzodpovedá žalobcovi za schodok zistený v uvedenej predajni za inventúrne obdobie od 14.10.2015 do 04.01.2016, a to v podiele vo výške 994,28 euro. Žalovaná doteraz neuhradila ani časť schodku a preto je v omeškaní odo dňa 24.06 .2016 v zmysle § 33 ods. 3 Zákonníka práce (ôsmy deň po 16.06.2016).
3. Právne žalobca odôvodnil žalobu ustanoveniami § 179, § 181 ods. 1a 3, § 189 ods. 3 v nadväznosti na § 134 ZP; ďalej ustanovením § 1 ods. 4 ZP v nadväznosti na § 517 ods. 2 OZ a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ a § 33 ods. 3 ZP. Konštatoval, že podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok, pričom sa môže so zamestnancami súčasne v dohode/-ách dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Žalovaná sa potom v zmysle § 182 ods. 3 ZP, ako hmotne zodpovedná osoba môže zbaviť svojej zodpovednosti za schodok, ktorý zavinila (zavinenie sa zo zákona predpokladá) iba ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia; tzn. preukáže, že schodok alebo jeho časť spôsobil niekto iný (tzv. liberácia). Poukázal na to, že na rozdiel od občianskeho práva, ktoré pozná spoločnú (solidárnu) zodpovednosť za škodu v prípade viacerých škodcov, pracovné právo takúto zodpovednosť zamestnancov nepozná a prísne trvá na princípe ich delenej zodpovednosti , podľa ktorého možno od každého z nich požadovať iba presne určený podiel z celého schodku (škody). Preto v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok, túto situáciu viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu (schodok) Zákonník práce rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť (vyčísliť) podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku, a to podľa pomeru ich priemerných zárobkov. To znamená, že zamestnávateľ schodok rozráta medzi všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov daného pracoviska, ktorí kedykoľvek počas uvedeného inventúrneho obdobia na ňom pracovali, podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov (PHZ), pričom u vedúcej a u zástupkyne/zástupkýň vedúcej sa tento berie do úvahy v dvojnásobnej výške. Najskôr sa podiely na schodku jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov daného pracoviska podľa vzájomného pomeru ich priemerných (alebo pravdepodobných) hodinových zárobkov, ktorí sa rovnako zisťuje zákonom predpísaným postupom bez ohľadu na to, či daný zamestnanec odpracoval celú dobu tohto inventúrneho obdobia, alebo iba jeho časť (§ 189 ods. 2, 3, ako aj z § 134 ZP); tzn. že prakticky rovnaký podiel zo schodku sa požaduje uhradiť tak od zamestnanca, ktorý odpracoval celé inventúrne obdobie, ako aj od takého, ktorý odpracoval len jeho časť. Priemerný mesačný zárobok (PMZ) alebo pravdepodobný mesačný zárobok (PrMZ) sa tu zisťuje pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 ZP). Nakoľko pri schodku nie je možné presne stanoviť kedy počas celého inventúrneho obdobia vznikol, v zmysle § 189 ods. 3 ZP sa priemerný mesačný zárobok (PMZ) zisťuje z kalendárneho štvrťroku, ktorý bezprostredne predchádza prvému dňu inventúrneho obdobia, za ktoré bol schodok zistený (tzn. pred vznikom škody); v danom prípade dňa 04.10.2015. Následne sa u zamestnancov, okrem vedúceho a zástupcu vedúceho, takto zistené podiely na schodku porovnajú s ich priemernými (alebo pravdepodobnými) mesačnými zárobkami pred vznikom škody (schodku), a ak na nich pripadajúce podiely na schodku prevyšujú ich PMZ, tak táto prevyšujúca časť sa priráta na ťarchu vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu/-ov, podľa vzájomných pomerov ich priemerných hrubých zárobkov.
4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu nasledovné listiny : Pracovnú zmluvu žalovanej z 27. 01. 2014 s Doplnkami úč. od 26.02.2014 a od 14.10.2015, Dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti ohľadne žalovanej z 14.10.2015, Dohodu o skončení pracovného pomeru žalovanej k 04.01.2016, Súpis všetkých Inventúrnych súpisov tovaru (inventúrnych hárkov), s vyčíslením sumy za hárky celkom, jednotlivé inventúrne hárky - Inventúrny súpis tovaru, Vyhlásenia zodpovedných osôb pred začatím inventarizácie, Vyhlásenia o sčítaní, prevážení a nahlásení všetkého tovaru, 6 dokladov o prírastkoch a úbytkoch, tabuľku o vyčíslení brutto sumy a aj netto sumy schodku v nákupných cenách (NC) ako aj v predajných cenách (PC), Záznam o vykonanej inventarizácii tovarových zásob za inventúrne obdobie 14.10.2015 do 04.01.2016, mzdové listy všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne (medzi nimi aj žalovanej) , spolu s výpočtami ich PHZ, resp. PrHZ, ako aj s výpočtami ich PMZ resp. PrMZ, tabuľku vyhotovenú žalobcom dňa 10.05.2016 ohľadom vyčíslenia podielov jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku, Uznanie dlhu a dohoda o splátkach z 16.05.2016 podielu žalovanej na schodku (žalovanou nepodpísaného), vrátené žalobcovi dňa 16.06.2016 poštou ako nedoručené žalovanej s poštovou obálkou, list advokáta žalobcu z 09.08.2016 adresovaný žalovanej a poštou vrátený späť odosielateľovi s poznámkou, že menovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, Základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky uverejnené na internete.
5. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), doručil žalobu spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu a výzvou na vyjadrenie sa žalovanej do vlastných rúk dňa 08.06.2018, ktorá sa k žalobe a jej prílohám v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
6. Súd nariadil na deň 19.03.2019 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu predvolania riadne a včas doručené; advokát žalobcu dňa 14.11.2018 a žalovaná dňa 13.12.2018 za dodržania postupu podľa § 111 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP (fikcia doručenia) a preto spornú vec prejednal a po vykonanom dokazovaní rozhodol v neprítomnosti žalovanej (§ 180 CSP).
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami (odsek 4. rozsudku), vypočul advokáta žalobcu a mal za preukázaný mal tento skutkový stav:
8. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej na dobu určitú s trojmesačnou skúšobnou dobou, s dohodnutým dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX a miestom výkonu práce v predajni potravín CBA Slovakia, a.s. na ulici Bystrická č. 28 v Pezinku, prevádzka E. XXXX, najskôr ako predavač - pokladník, neskôr od 26.02.2014 na základe Doplnku k pracovnej zmluve z XX.XX.XXXX ako zástupkyňa vedúcej tejto predajne a naposledy s účinnosťou od 14.10.2015 na základe Doplnku k pracovnej zmluve z 13.10.2015 ako vedúca tejto predajne potravín. Dňa 14.10.2015 uzatvorili strany sporu dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa stavu zisteného inventúrou a vyplývajúceho z inventúrneho súpisu zo dňa 14.10.2015 a ktoré sa zaviazala vyúčtovať podľa § 182 ZP ako aj všetky iné hodnoty, ktoré jej budú za trvania pracovného pomeru zverené na vyúčtovanie. Okrem žalovanej pracovali v uvedenej predajni potravín CBA Slovakia v Pezinku, prevádzka E. XXXX, ešte ďalší traja hmotne zodpovední zamestnanci, Pracovný pomer žalovanej so žalobcom sa skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce dňa 04.01.2016. V tejto predajni bola za inventúrne obdobie od 14.10.2015 do 04.01.2016, vykonaná inventarizácia majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, zverených na vyúčtovanie všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vrátane žalovanej. Inventarizácia začala dňa 04.01.2016 vykonaním fyzickej inventúry hotovosti, cenín, tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat, nachádzajúcich sa v priestoroch uvedenej predajne (inventúrny stav hodnôt), o ktorej boli vyhotovené inventúrne súpisy tovaru (hárky), doklady o úbytkoch a prírastkoch tovaru a ďalšie príslušné doklady. Podľa predchádzajúcej fyzickej inventúry dňa 14.10.2015 bol majetkový stav tovarových zásob v hodnote 48.525,79 euro. Porovnaním inventúrou zisteného fyzického stavu hodnôt s ich evidovaným účtovným stavom bol na zverených hodnotách určených na obeh a obrat uvedenej predajne zistený hrubý schodok 2.471,48 euro brutto (vyčíslený v predajných cenách), ako celkový rozdiel medzi evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 46.501,07 € a fyzickým stavom zásob zisteným inventúrou v sume 44.029,59 €, ktorého hodnotu žalobca upravil odrátaním DPH a aj obchodného rozpätia - marže na jeho vyčíslenie v nákupných cenách (NC), čím došlo k jeho zníženiu na 1.850,76 €; následne žalobca znížil schodok v zmysle vnútropodnikového predpisu o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát (NS) vyčíslených v nákupných cenách (NC), z dosiahnutej tržby (o 56,25 €), z nákupu ovocia a zeleniny (o 11,10 €) a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (o 43,31 €). Potom žalobca vyčíslil konečnú výšku zisteného schodku v sume 1.740,10 euro netto, ktorú ako zamestnávateľ dňa 02.05.2016 určil podľa § 191 ods. 1 posledná veta ZP k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom danej predajne, o čom vyhotovil osobitný písomný Záznam. Žalobca pri určení výšky podielov na zistenom schodku, jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, vychádzal z obsahu mzdových listov a podľa § 134 ods. 2 ZP vypočítal ich priemerné hodinové zárobky (PHZ), resp. pravdepodobné hodinové zárobky (PrHZ), a to z rozhodného obdobia pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 ZP), ktorým bol kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu konania inventúry 04.01.2016, tzn. IV.Q/2015. Po výpočte podielu u všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na schodku a porovnaní s ich priemernými mesačnými zárobkami (PMZ), nebolo ani u jedného potrebné znižovať ich podiel na schodku na úroveň ich PMZ a zvyšok prirátať vedúcej/zástupkyni. Na základe toho potom uvedeným postupom bol vyčíslený podiel žalovanej na zistenom schodku na predajni za inventúrne obdobie od 14.10.2015 do 04.01.2016, v sume 994,28 euro. Žalobca vyzval žalobkyňu na úhradu podielu schodku listami zo dňa 16.06.2016 a zo dňa 09.08.2016, avšak bezvýsledne.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe a predložených listinných dôkazoch a predložil ako dôkaz originál záznamu o inventúre za inventarizačné obdobie od 14.10.2015 do 04.01.2016 a súvisiace účtovné doklady v originály, zhodné so v spise založenými kópiami (uvedené v odseku 4. rozsudku) a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
10. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
11. Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
12. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
13. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
14. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
15. Podľa 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
19. Súd pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu a ktorý pri absencii popretia skutkových tvrdení žalobcu žalovanou mal súd za nesporný, vychádzal z citovaných ustanovení Zákonníka práce z ktorých vyplýva, že ide o osobitný druh zodpovednosti zamestnanca za škodu vzniknutú zamestnávateľovi (schodok), pri ktorej na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti súd skúma iba splnenie zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti zamestnanca za schodok a to, existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, platne uzavretá písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, ktoré musia byť splnené kumulatívne (§ 182 až § 184).
20. Na uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah, musí mať písomnú formu a musí byť vlastnoručne podpísaná účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Je tiež nevyhnutné, aby pri jej uzatváraní neboli pochybnosti o tom, akú prácu má zamestnanec vykonávať. Jej uzatvorenie však neznamená, že zamestnanec zodpovedá za každú škodu, ktorá vznikal zamestnávateľovi, ale táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode na zverených hodnotách, tzn. vo forme schodku.
21. Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a osobná dispozícia hmotne zodpovedného zamestnanca s nimi po celý čas, po ktorý sa mu zverili. Predmetom takejto dohody teda môžu byť iba hodnoty vykazujúce uvedené znaky. Schodok (manko) vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec povinný vyúčtovať. Schodok je teda špecifickým druhom škody. Ide o škodu na hodnotách prijatých po vykonaní inventarizácie na vyúčtovanie, ktorá spočíva v rozdiele medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi správnymi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než je účtovný stav (R 12/1976).
22. Zavinenie zamestnanca, hmotne zodpovedného na základe dohody podľa § 182 Zákonníka práce sa pri vzniku škody na zverených hodnotách (schodku) predpokladá a preto zamestnávateľ nemusí preukazovať zavinenie zamestnanca; tzn. že na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca v prípade tomto prípade nie je potrebné zisťovať, či ku schodku došlo zavinením zamestnanca alebo bez jeho zavinenia. Zamestnávateľ musí preukázať len existenciu schodku. Naopak zamestnanec sa môže takejto zodpovednosti za vzniknutý schodok zbaviť celkom alebo z časti len vtedy, ak zamestnanec dôkazne preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Takými sú najmä prípady, ak škoda vznikla v dôsledku skutočností, ktoré nik nezavinil (napr. povodne, požiar a pod.), resp. ak zamestnanec preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb (odcudzenie/krádež, poškodenie tovaru inými osobami a pod.). Napokon sa zamestnanec môže zbaviť tejto zodpovednosti aj vtedy ak dôkazne preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Pri zbavení sa zodpovednosti zamestnanca podľa § 182 Zákonníka práce, však dôkazné bremeno zaťažuje zamestnanca a zamestnávateľ nie je povinný dokazovať, či schodok zavinil alebo nezavinil hmotne zodpovedný zamestnanec.
23. Vzhľadom na uvedené právne závery, keď v danom prípade žalobca listinnými dôkazmi preukázal svoje tvrdenia, tzn. existenciu schodku zisteného za inventúrne obdobie od 14.10.2015 do 04.01.2016 v predajni CBA v Pezinku, Bystrická 28, HS 2330, v ktorej bola žalovaná v uvedenom období v pracovnoprávnom vzťahu u žalobcu zamestnaná ako vedúca, s platne uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 14.10.2015 (odsek 4. a 8. rozsudku), pričom žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, k žalobe a prílohám sa nevyjadrila, na pojednávanie vo veci samej sa nedostavila, mal súd za preukázanú zodpovednosť žalovanej za zistený schodok na uvedenej predajni žalobcu, z titulu spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pri výkone dojednanej práce boli žalovanej, spolu s ostatnými zamestnancami predajne zverované majetkové hodnoty, určené na obeh a obrat, ktoré boli povinní/é vyúčtovať, z ktorého dôvodu žalobca a všetci zamestnanci predajne vrátane žalovanej, uzatvorili dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Preto mal súd za nesporné, že medzi stranami sporu existoval pracovný pomer, pri vzniku ktorého bola platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti a nespornou bola aj existencia rozdielu medzi fyzickým stavom zverených hodnôt a ich účtovnou evidenciou (schodku). Ako už bolo uvedené a z citovaných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov sa predpokladá, vrátane žalovanej, žalovaná by sa mohla svojej zodpovednosti zbaviť, len ak by jednoznačne preukázala, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jej zavinenia, príp. preukázala, že zamestnávateľ nevytvoril potrebné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, žiadnym spôsobom nespochybnila závery inventúry, ani výšku vyčísleného schodku a nielenže nepreukázala, ale ani neuviedla žiadne tvrdenia, ohľadom zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutý schodok na zverených hodnotách a v konaní bola pasívna. Žalobca zákonným spôsobom vypočítal jednotlivé podiely všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov uvedenej predajni, v ktorej pracovala žalovaná ako vedúca a v ktorej bol zistený schodok, vrátane žalovanej, ktorej podiel bol vyčíslený v žalovanej výške 994,28 euro. Preto súd posúdil žalobu za dôvodnú a žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi jej podiel na vzniknutej škode, z titulu jej spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce.
24. Nakoľko predmetný nárok žalobcu voči žalovanej na úhradou podielu na schodku nebol doposiaľ uspokojený, žalovaná sa v zmysle § 33 ods. 3 Zákonníka práce dostala do omeškania a to po márnom uplynutí siedmich dní, počítaných od nasledujúceho dňa po tom, ako žalobca žalovanej doručil výzvu na zaplatenie a písomný návrh Dohody o splátkach a uznanie dlhu, ktorú žalovaná v úložnej dobe neprevzala a zásielka sa vrátila žalobcovi späť (fikcia doručenia); tzn. žalovaná sa dostala do omeškania dňa 24.06.2016 (uplynutím siedmich dní počítaných odo dňa 16.06.2016).
25. Súd preto zároveň rozhodol o nároku žalobcu na úroky z omeškania podľa § 1 ods. 4 ZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo je v danom prípade 5,00% ročne zo žalovanej istiny (o päť percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, pričom o výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v troch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.