Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-21-2019.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/21/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., F. XXXX/XX, o vymoženie sumy 66,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. októbra 2018 č. k. 11Er/410/2006-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie predmetnej exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 15. 12. 2006 poveril súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32 (náhradník súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického - JUDr. Pavol Holík, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 14) vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Obvodného oddelenia PZ Topoľčany- Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1964601 zo dňa 02. 02. 2006. Súdu bolo doručené podanie oprávneného, v ktorom oprávnený oznámil súdu, že existujú dôvody pre zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie, nakoľko podľa § 88 zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, a tým boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 240 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 51, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2003, § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2004, § 583 Občianskeho zákonníka, článok 11 ods. 1, § 124 ods. 1 CSP. Podanie oprávneného posúdil podľa jeho obsahu podľa § 124 ods. 1 CSP ako návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu. Dospel k záveru, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo, a preto nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že z ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch vyplývalo, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným. Z exekučného titulu mal za preukázané, že sa stal vykonateľným dňa 18. 02. 2006 a vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t. j. od 18. 02. 2006. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008, by sa potom skončila dňa 18. 02. 2009. Trojročná lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2008, sa tak v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Svoj záver argumentačne podporil uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 06. 2013 sp. zn. 6MCdo/12/2012. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a exekučné konanie zastavil. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že exekučný titul- Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA 1964601 zo dňa 02. 02. 2006, nadobudol vykonateľnosť v čase účinnosti ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý mu priznal trojročnú lehotu na jeho výkon. Prijatie opačného záveru, resp. nekonštatovanie uplynutia prekluzívnej lehoty by znamenalo spätné zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi zásadami zákazu priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik práva posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo, pričom používanie tejto zásady platí tak pre oblasť verejného ako i pre oblasť súkromného práva, avšak s určitými odchýlkami. V oblasti súkromného práva nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť verejného práva. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie, bude platiť spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna norma upravovala pre adresáta nevýhodnejšie. Ak sa teda právna norma zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 147/2008, ako i na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR Snj 840/02 ( číslo judikátu 21/2003), uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30. 10. 2008, uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 43/2010 zo dňa 15. 11. 2011, ako i uznesenie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3391/11 zo dňa 15. 11. 2011. Uzavrel, že aj napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1., nemožno na vzťahy vzniknuté do 31. 08. 2008 aplikovať novú právnu normu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné akými sú princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty (nakoľko dovtedy platná právna norma účinná do 31. 08. 2008 vylučovala použitie § 71 ods. 3 Správneho poriadku z dôvodu špeciality, t. j. jej účinnosť na konania o výkon rozhodnutí mohla nastať najskôr až 01. 09. 2008), obsahuje právnu normu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné vo veci aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008.
3. Súdny exekútor JUDr. Pavol Holík ako náhradník súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Mal za to, že v danej veci nedošlo k preklúzii vymáhaného nároku. V tejto súvislosti uviedol, že trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 na vymáhanie pohľadávky by uplynula po uplynutí troch rokov od 18. 02. 2006, t. j. 18. 02. 2009. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty však novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01. 09. 2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. V novele zákona o priestupkoch neexistujú prechodné ustanovenia účinné pre prípady od 01. 09. 2008, ktoré by upravovali prípad, keď exekučný titul bol vydaný pred 01. 09. 2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po 01. 09. 2008. Uviedol, že exekučné konanie nemôže byť zastavené v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. V tomto smere poukázal na ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ust. § 51 zákona o priestupkoch a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 06. 2013 sp. zn. 6MCdo/12/2012. Námietku oprávneného ohľadom nerešpektovania zásady zákazu retroaktivity preto považoval za nedôvodnú, nakoľko opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“, na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k Správnemu poriadku. Záverom poukázal, že oprávnený vstúpil do exekučného konania na základe jeho návrhu na zmenu oprávneného v čase, v ktorom podľa jeho názoru uvedeného v podnete na zastavenie a odvolaniu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie považuje za čas, kedy malo dôjsť k preklúzii vymáhaného nároku. Uvedené konanie oprávneného označil za rozporné s jeho doterajšími tvrdeniami. V kontexte s ďalším konaním oprávneného spočívajúcom v prijatí vymožených finančných prostriedkov v iných exekučných konaniach, ktoré „ak by bol správny názor oprávneného“ v súvislosti s preklúziou zakladá dôvodný predpoklad, že oprávnený svojim podaním sa iba účelovo snaží dosiahnuť zastavenie exekučného konania a vyhnúť sa zaplateniu trov exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sú nevymožiteľné v exekučnom konaní.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 23. 11. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi RNDr. Mgr. Jozefovi Podmanickému, so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancii doručené dňa 07. 12. 2006, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1964601 zo dňa 02. 02. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 02. 2006 a vykonateľnosť dňa 18. 02. 2006. Súd prvej inštancie dňa 15. 12. 2006 v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. 10. 2010 č. k. 11Er/410/2006-19 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Dňa 02. 07. 2018 oprávnený doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že v danom prípade sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. O podaní oprávneného, posudzujúc ho podľa obsahu podľa § 124 ods. 1 CSP ako návrh na zastavenie exekúcie, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
6. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 01. 09. 2008 do 31. 01. 2009 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (§ 13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.
10. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
12. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že v právnej úprave priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie § 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Takýmto spôsobom Zákon o priestupkoch konkretizoval časovú limitáciu možnosti, ten ktorý konkrétny nárok (v tomto prípade vyplývajúci z rozkazu o uložení sankcie za priestupok), exekučný titul vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01. 09. 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v Zákone o správnom konaní. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
14. V predmetnej veci exekučný titul, t.j. blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1964601, nadobudol vykonateľnosť dňa 18. 02. 2006. Trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 18. 02. 2009. Oprávnený návrh na výkon rozhodnutia súdnemu exekútorovi doručil dňa 23. 11. 2006 a súd prvej inštancie exekúciu nariadil vydaním poverenia pre súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32 (náhradník súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického - JUDr. Pavol Holík, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 14) dňa 15. 12. 2006 pod č. 5406 010447. Z uvedených skutočností je nesporné, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že nie sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu preklúzie predmetného exekučného titulu. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).