Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/128/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ proti žalovanému: F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom obec G., o zaplatenie 3.134,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/116/2014-122 zo dňa 19. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 3.134,52 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.700 eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach po 17,78 eura do 30.11.2009 a od 20.12.2009 vo výške 35,18 eura vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Za deň konečnej splatnosti bol určený 20.11.2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky žalobcovi bolo doručené žalovanému. Výzvou z 18.05.2010 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že ku dňu 30.04.2010 je v omeškaní so splácaním spotrebného úveru vo výške 133,68 eura a bol vyzvaný, aby túto dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. K výzve nebol predložený doklad o doručení oznámenia žalovanému. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.05.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že k 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala ho k splateniu sumy 3.390,58 eura do 10 dní od prevzatia oznámenia. K oznámeniu bola priložená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému, na ktorej zadnej strane je poštou uvedený dôvod vrátenia zásielky adresátovi Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.05.2013 - adresát neznámy. Pokusom o zmier zo dňa 13.02.2014 žalobca vyzval žalovaného, aby najneskôr do 28.02.2014 uhradil sumu celkom 3.776,41 eura. K pokusu o zmier nebol priložený doklad o jeho doručení žalovanému. Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.07.2013 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.07.2013 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 3.631,14 eura najneskôr do 06.08.2013. Doklad o doručení zásielky žalovanému priložený nebol. Na základe uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno o svojom tvrdení, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred zosplatnením pohľadávky poučil žalovaného o možnosti zosplatnenia a že tak vykonal v čase predpokladanom ustanoveniami § 565 a 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru tak nie je účinné. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok na platnosť zosplatnenia, z čoho vyplýva záver, že ani zmluva o postúpení pohľadávky voči žalovanému nie je platná, pretože právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi nezosplatnenú pohľadávku, čo je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v ďalšom texte „zákon o bankách“). Jedná sa teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené uzavrel, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore a žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä poukazom na ustanovenia § § 53 ods. 8, § 34, § 39, § 525 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s poukazom na § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pričom úspešným v konaní bol žalovaný.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca predovšetkým poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním zo dňa 20.5.2013, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu ku dňu 17.5.2013. Žalobca zastáva názor, že predmetné podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z predmetnej výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o splátkovom úvere v lehote 10 dní. Zároveň je z platobnej histórie zrejmé, že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to aj napriek doručeniu výzvy na úhradu. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo v danom prípade v konaní preukázané predloženou platobnou históriou úveru a rovnako to vyplýva aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je uvedené že žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 20.1.2010. Žalobca ďalej uviedol, že lehota 90 dní musí uplynúť od doručenia výzvy žalovanému. Žalobca má za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo danom prípade v konaní preukázané predloženou platobnou históriou úveru. Žalobca zastáva názor, že z textu predmetného ustanovenia ( ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením len časti svojho peňažného záväzku voči banke) vôbec nevyplýva, že 90 dňová lehota musí uplynúť od doručenia výzvy. Z daného ustanovenia je zrejmé že postačuje, ak je žalovaný v omeškaní aspoň 90 dní s úhradou aj čo i len časti svojho peňažného záväzku a to napriek písomnej výzve. Vôbec nie je určené, že predmetná výzva žalovanému nemôže byť doručovaná aj počas tejto doby omeškania dlžníka. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že nemohli nastať účinky jednorazového do splatenia úveru, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca má za to, že uvedené nemení nič na tom, že predmetným listom bol žalovaný k úhrade dlžnej sumy vyzvaný, a teda v prípade ak predmetnému oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd nepričíta účinky zosplatnenia, nemožno spochybniť, že ide o výzvu na úhradu dlžnej sumy. Žalobca poukázal na ustanovenie § 217 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenie, pričom konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere nastala dňa 20.11.2017, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku bol splatný celý uplatnený nárok. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní predložil aj výzvu zo dňa 18.5.2010 ktorá bola zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, a ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Pokiaľ ide o preukázanie jej doručenia k tomu uviedol, že žalovaný v konaní nespochybnil doručenie výzvy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenie strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, je preto potrebné považovať za nesporné. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok

ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenie pohľadávky. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odvolateľ na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1C.s.p. zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Požiadal súčasne o náhradu trov odvolacieho konania ktoré vyčíslil.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a bolo podané včas, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 C.s.p. potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(ods. 2).

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu, uvádza nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (právny predchodca žalobcu) a žalovaným bola dňa 12.11.2009 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, úver bol poskytnutý výške 1.700 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver po 17,78 eura do 30.11.2009 a od 20.12.2009 vo výške 35,18 eura vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Za deň konečnej splatnosti bol určený 20.11.2017. Výzvou zo dňa 18.05.2010 právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že ku dňu 30.04.2010 je v omeškaní so splácaním spotrebného úveru vo výške 133,68 eura a bol vyzvaný, aby túto dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Doklad preukazujúci doručenie výzvy žalovanému nebol predložený. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.05.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že k 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala ho k splateniu sumy 3.390,58 eura do 10 dní od prevzatia oznámenia. Pošta vrátila zásielku obsahujúcu oznámenie späť Slovenskej sporiteľni, a.s. z dôvodu, že adresát je neznámy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v sume 3.467,32 eura vrátane príslušenstva.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu pohľadávku alebo jej časť len v prípade, ak je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie tejto podmienky - doručenie písomnej výzvy banky žalovanému jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Žalobca síce súdu predložil výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.05.2010, adresovanú žalovanému, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil omeškané splátky vo výške 133,68 eura, nepreukázal však (napriek výzve súdu prvej inštancie), že uvedená výzva bola podaná na poštovú prepravu a nepreukázal ani doručenie tejto výzvy žalovanému. Odvolací súd súladne so súdom prvej inštancie naviac poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom zákon v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (účinnom k 18.05.2010 - dátum výzvy) určuje lehotu nie kratšiu ako 15 dní. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že banka (právny predchodca žalobcu) nesplnila podmienky účinného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a pohľadávka tak nebola platne postúpená na žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorý konštatoval, že „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“ Odvolací súd sa tak stotožňuje so súdom prvej inštancie v závere, že z uvedeného dôvodu žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu legitimáciu - je nositeľom práva (nároku), ktoré si uplatňuje podanou žalobou.

10. Uvedená skutočnosť samotná postačuje na konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

11. Úspešný žalovaný má voči žalobcovi podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Vzhľadom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 a Čl. 17 C.s.p. rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane žalovaného na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).