Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, D., Česká republika, právne zast.: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Q. Y. P. č. XX/X, R., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova ul. č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, v rade 2/ REMING CONSULT, a.s., so sídlom Trnavská cesta 27, IČO: 35 729 023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 30673/2017/SV/83995 zo dňa 12.03.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2017/029911/1/BAT zo dňa 07.09.2017 v konaní o návrhu vyvlastniteľa - Železnice Slovenskej republiky v zastúpení spoločnosťou REMING CONSULT, a.s. na obmedzenie vlastníckeho práva pre zriadenie práva vecného bremena na pozemkoch bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia podľa podmienok Geometrických plánov č. 02/12-16/2014 zo dňa 22.09.2014, č. 02/12-17/2014 zo dňa 22.09.2014, č. 02/12-18/2014 zo dňa 13.10.2014, č. 02/12-22/2014 zo dňa 16.10.2014, č. 02/12-24/2014 zo dňa 31.10.2014, č. 02/12-27/2014 zo dňa 04.11.2014 vypracovaných spoločnosťou GEOsys, s.r.o., Bratislava pre uskutočnenie líniovej stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v kat. úz. S. J., na základe výsledku vyvlastňovacieho konania podľa ust. § 13 ods. 1 Zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o vyvlastňovaní) rozhodol vo veci vyvlastnenia tak, že obmedzil vlastnícke právo žalobkyne, ako podielovej spoluvlastníčky, v rozsahu záberu vecného bremena podľa podmienok geometrických plánov, tak ako je podrobne špecifikované na strane X - XX rozhodnutia a zriadil vecné bremeno podľa ust. § 1 zákona o vyvlastňovaní v spojení s ust. § 11 Zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o dráhach) za účelom uloženia alebo prekládky inžinierskych sietí a ich následného prevádzkovania vo verejnom záujme v prospech vyvlastniteľa, resp. oprávneného z vecného bremena - Železnice Slovenskej republiky pre verejnoprospešnú stavbu „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v kat. úz. S. J. pre konkrétne objekty špecifikované na strane 12 rozhodnutia správneho orgánu. Vecné bremeno spočíva v priznaní práva oprávnenému z vecného bremena a v povinnosti vlastníka strpieť umiestnenie zariadení inžinierskych sietí, tak ako je uvedené pri konkrétnych geometrických plánoch a tabuľkách prevádzkovaných zariadení inžinierskych sietí, prevádzkovanie vrátane opráv, údržby, kontroly, modernizácie a výmeny, strpieť vstup, prechod a prejazd oprávneného z vecného bremena. Za zriadenie vecného bremena priznal žalobkyni jednorazovú náhradu s poukazom na ust. § 4 ods. 1 a 3 a § 5 ods. 2 zákona o vyvlastnení, a to podľa všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckými posudkami č. 58/2015, č. 59/2015, č. 60/2015, č. 62/2015, č. 63/2015, č. 64/2015 zo dňa 26.09.2015 vyhotovenými znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Jánom Svrčekom, CSc.. podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len vyhláška č. 492/2004 Z.z.), v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu vecného bremena v sume 3,11 eur/ m2 v celkovej náhrade pre žalobkyňu tak, ako je špecifikované v tabuľkách na strane 13 - 15 rozhodnutia správneho orgánu. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení správny orgán žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal na súd.

2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa voči výroku o vyvlastnení a náhrade za vyvlastnenie žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 30673/2017/SV/83995 zo dňa 12.03.2018, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi správneho orgánu prvého stupňa. K odvolacej námietke nedostatku verejného záujmu na vyvlastnení žalovaný poukázal na územné rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. URaSP2008/05770-TA1 zo dňa 31.12.2008, v zmysle ktorého uskutočnenie danej stavby je vo verejnom záujme. Sú v ňom vymedzené a špecifikované hlavné kritériá modernizácie daného traťového úseku pre dosiahnutie stanoveného účelu stavby. Stavba je v zmysle § 15 ods. 4 zákona o dráhach tzv. vyvolanou investíciou. Prvostupňový správny orgán v danom prípade správne zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané vyššie uvedené územné rozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa zákona o vyvlastňovaní. Pri posúdení rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov ako podklad použil prvostupňový správny orgán geometrické plány vyhotovené spoločnosťou GEOsys, s.r.o.. Žalovaný sa stotožnil aj s názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, ktorým je obmedzenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, v zmysle napadnutého rozhodnutia potrebný pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Žalovaný poukazuje, že v danom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie dohody v zmysle ust. § 10a zákona o dráhach považovať doručenie ponuky (výzvy) zo 07.12.2016 na uzatvorenie dohody spolu s návrhom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena. Nakoľko odvolateľka na predmetnú výzvu (ponuku) v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote nereagovala, a teda nedošlo k dohode medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, vyvlastniteľ podal návrh na obmedzenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k námietke ohľadne určenia výšky náhrady správny orgán prvého stupňa nepochybil, keď ako podklad pre posúdenie a určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedených znaleckých posudkov, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Správny orgán prvého stupňa odkázal odvolateľku s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, keďže odvolateľka nesúhlasila so stanovenou výškou náhrady. Pokiaľ išlo o námietku v zmysle ktorej by v prípade nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva viacerých vlastníkov, mal návrh na vyvlastnenie smerovať proti všetkým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a že je potrebné konať s nimi v jednom konaní, žalovaný uvádza, že predmetným návrhom na obmedzenie vlastníckeho práva sú okrem iného aj nehnuteľnosti (parcely) evidované na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, všetky v kat. úz. S. J. v spoluvlastníctve vyše 500 spoluvlastníkov. Napadnutým rozhodnutím došlo k obmedzeniu vlastníckych práv odvolateľky ako jednej zo spoluvlastníčok vyššie uvedených parciel, ktorej spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach predstavuje 470/291000 k celku. Žalovaný mal preukázané, že nehnuteľnosti evidované na označených listoch vlastníctva tvoria v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Zákon č. 97/2013 Z.z.) „spoločnú nehnuteľnosť“. V danom prípade pozemky, ktoré sú dotknuté vyvlastnením, patria do pozemkovej podstaty spoločenstva nachádzajúce sa v spoluvlastníctve vyše 500 spoluvlastníkov. Žalovaný citoval ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní a uviedol, že z administratívneho spisu, ako aj odôvodnenia správneho orgánu prvého stupňa, je zrejmé, že vyvlastniteľ sa vysporiadal s majetkovými právami ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, do ktorej patria nehnuteľnosti dotknuté vyvlastnením, a to na základe preukázane predloženého prehľadu vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti (prehľad stavu vysporiadania spoluvlastníkov evidovaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, 1. a 2. časť). Vyvlastniteľ za účelom vysporiadania označených práv oslovil všetkých spoluvlastníkov označených nehnuteľností zaslaním návrhov na uzatvorenie zmlúv o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, pričom časť spoluvlastníkov zmluvu podpísala. V časti prípadov, v ktorých spoluvlastníci zmluvy nepodpísali, vyvlastniteľ pristúpil k usporiadaniu majetkových práv formou vyvlastnenia, čo bolo preukázané aj v samotnom návrhu na obmedzenie vlastníckych práv, ktorého súčasťou je vyššie označený Prehľad - časť 1. a 2., ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Správny orgán prvého stupňa sa teda vysporiadal s otázkou, ako budú vysporiadané práva ostatných podielových spoluvlastníkov k ostatným zostávajúcim podielom, ktoré zahrnuté do vyvlastnenia neboli, resp. ako budú vysporiadané práva ostatných spoluvlastníkov týchto pozemkov, a preto považuje námietku odvolateľky ohľadne určenia okruhu účastníkov vyvlastňovacieho konania za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky týkajúcu sa preukázania bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práva vecného bremena k nehnuteľnostiam patriacim v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z. do spoločnej nehnuteľnosti, žalovaný uvádza, že zákonná úprava v zmysle § 9 ods. 10 a § 12 Zákona č. 97/2013 Z.z. zohľadňuje možnosť uzatvorenia zmlúv s jednotlivými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti patriacej do pozemkovej podstaty spoločenstva aj samostatne, a to najmä vzhľadom na obtiažnosť dosiahnuť uzatvorenie jednej zmluvy so všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti spoločne. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky ohľadne absencie posúdenia nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva správnym orgánom prvého stupňa, žalovaný uvádza, že nevyhnutný rozsah vyvlastnenia bol riadne skúmaný z hľadiska intenzity zásahu, ako aj rozsahu záberu nehnuteľností potrebných na uskutočnenie účelu. V danom prípade predstavuje realizácia stavby v zmysle § 15 ods. 4 zákona o dráhach vyvolanú investíciu, ktorá má okrem iného zabezpečiť aj lepšiu funkčnosť trate. Trasovanie predmetnej stavby - inžinierskych sietí nie je možné vždy prispôsobiť hlavným stavebným objektom, pričom prioritou pri ich vedení je ich minimálna dĺžka, minimálny počet lomov, smerových oblúkov na ich trase a v danom prípade môžu byť zdanlivo vedené ďaleko od stavebných objektov (napr. cestných komunikácií, spevnených plôch, atď.). Snahou je, aby takéto vedenie inžinierskych sietí bolo rovnobežné s pôvodným vedením inžinierskych sietí vo vzdialenosti potrebnej na obídenie nových prekážok, pričom ich umiestnenie je navrhované v takej hĺbke, aby bežné využitie parciel nebolo týmito inžinierskymi sieťami obmedzované. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku ohľadne výšky priznanej náhrady, žalovaný poukázal na závery správneho orgánu prvého stupňa. Správny orgán určil v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní výšku náhrady podľa označených znaleckých posudkov. Pokiaľ žalovaná s uvedenou náhradou nesúhlasila, bola správne odkázaná v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní na súd bez prerušenia konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný ani nie je oprávnený rozhodovať o námietke odvolateľky týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Na dôvažok udáva, že správne orgány nie sú zo zákona oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenú znalcom v znaleckom posudku, a to ani posudzovať vhodnosť vybratej metódy pre výpočtové postupy znalca.

3. Žalobou žalobkyňa navrhla zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Prvou námietkou žalobkyne je, že žalobca riadnym spôsobom nepreukázal bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva vecného bremena. Žalobkyňa poukazuje, že pozemky tvoria v zmysle § 8 Zákona č. 97/2013 Z.z. spoločnú nehnuteľnosť. Vyvlastniteľ síce zaslal všetkým spoluvlastníkom návrh dohody, ale žalovaný sa nezaoberal obsahovou stránkou. Z dohôd vyplýva, že vyvlastniteľ sa pokúšal uzatvoriť zvlášť ich na jednotlivé spoluvlastnícke podiely a nepreukázal, že by väčšina spoluvlastníkov uzatvorenie dohody odmietla. Žalobkyňa poukazuje, že aj keby pozemky netvorili spoločnú nehnuteľnosť, postupoval správny orgán nesprávne, pretože zo skutočností, že pozemky sú v ideálnom spoluvlastníctve viacerých osôb, je zrejmé, že na to, aby dohoda podľa § 3 zákona o vyvlastňovaní bola platná, vyžaduje sa, aby ju s poukazom na § 137 až § 140 Občianskeho zákonníka uzatvorila nadpolovičná väčšina podielových spoluvlastníkov. Vyvlastnenie časti spoluvlastníckeho podielu by odporovalo cieľu vyvlastnenia. Každý jednotlivý spoluvlastník nemôže s navrhovateľom uzatvoriť dohodu o obmedzení spoluvlastníckeho práva, nakoľko by takáto dohoda nerešpektovala spôsob nakladania so spoločnou vecou, a takýto spoluvlastník by rozhodoval nerešpektujúc spoločnú vôľu väčšiny ostatných spoluvlastníkov. Minoritný spoluvlastník nemôže uzatvoriť bez súhlasu ostatných platnú dohodu o obmedzení vlastníckych práv k spoločnej veci. Uvedené podporuje aj § 9 ods. 10 zákona o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno za rovnakých podmienok uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách. Z textu ustanovenia je zrejmé, že ide teda o jednu zmluvu, ktorú môže uzatvoriť prevodca na viacerých listinách so všetkými spoluvlastníkmi. Vyvlastniteľ však v konaní predložil, že sa pokúsil uzatvoriť niekoľko samostatných zmlúv k odpredajom spoluvlastníckych podielov, čo odporuje § 9 ods. 10 Zákona č. 97/2013 Z.z.. Zákonným by bol postup, ak by vyvlastniteľ sa domáhal na zhromaždení pozemkového spoločenstva, aby došlo k odčleneniu časti zo spoločnej nehnuteľnosti a aby sa na túto odčlenenú časť uzatvorila jedna zmluva (§ 8 ods. 2 písm. c) Zákona č. 97/2013 Z.z.). Žalobkyňa nerozporovala záver žalovaného, že zmluvu je možné uzatvárať s jednotlivými spoluvlastníkmi. Rozporovala to, že vyvlastniteľ na preukázanie splnenia § 3 zákona o vyvlastňovaní nedisponoval dôkazom o tom, že zmluvu o vecnom bremene mu odmietlo podpísať viac ako 50 % spoluvlastníkov. Ako druhú námietku žalobkyňa uviedla, že správny orgán bez opory v zákone a vykonanom dokazovaní ustanovil okruh účastníkov na fyzickú osobu žalobkyne, hoci z priložených LV je zrejmé, že počet spoluvlastníkov vlastniacich vyvlastňované časti nehnuteľností je podstatne väčší (cca 550). S poukazom na ust. § 8 písm. b) a § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní žalobkyňa uvádza, že účastníkmi konania sú všetci spoluvlastníci zapísaní na dotknutých LV a nie ľubovoľne zvolená fyzická osoba - spoluvlastník. Nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z vlastníkov boli jeho práva obmedzené vecným bremenom a vo vzťahu k druhému spoluvlastníkovi v tej istej časti pozemku neboli. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností s rovnakým výsledkom, pretože práva a povinnosti spoluvlastníkov sú nerozlučné. Ak rozhodnutie o povinnosti strpieť právo stavby inžinierskych sietí obmedzuje iba žalobkyňu a neobmedzuje zvyšných cca 550 spoluvlastníkov, tak títo nie sú povinní strpieť na uvedených pozemkoch žiadne vecné bremeno. Názor žalobkyne bol podporený aj zrušujúcim rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.03.2017 č. 05805/2017/SV18137, ktorým žalovaný zrušil pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a uložil správnemu orgánu prvého stupňa konať a zisťovať úplný stav účastníkov konania. Ako tretiu námietku žalobkyňa vzniesla námietku, v zmysle ktorej sa správne orgány nezaoberali posúdením nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva. Žalobkyňa zdôrazňuje, že ide o prekládku existujúcich súkromných sietí - T- COM, Energotel. Z uvedeného vyplýva, že záujem sa neopiera o potreby verejnosti ale o súkromné potreby prepravcu pre jeho inovačné účely. Bolo povinnosťou správneho orgánu osobitne sa v konaní vysporiadať s námietkou účastníkov konania, či „modernizácia trate“ je skutočne nevyhnutnou mierou obmedzenia vlastníckych práv, najmä ako zo samotného znenia je zrejmé, že nevyhnutná miera je zachovaná aj nemodernizovanou ale funkčnou traťou. Ďalším faktom je, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne v strete pôvodných parciel využívaných pred začatím stavby na poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel. Správny orgán svoje rozhodnutia opiera len o znalecké posudky a rozhodnutia o umiestnení stavby. Nevysporiadal sa s námietkami nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia. Povinnosťou správneho orgánu bolo aj to, aby predmetom preskúmania skutkového stavu bolo, či stavbu je možné realizovať popri verejných komunikáciách, čo síce predĺži elektrické rozvody o niekoľko metrov, ale nezasiahne do súkromných pozemkov a neznehodnotí ich. Žalobkyňa je toho názoru, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nepreukázal verejný záujem, pretože v danom prípade ide o stavbu, ktorá má slúžiť na súkromné účely pre stavebníka za účelom získania budúcich odberných miest do distribučnej sústavy. Ďalej v súvislosti s danou námietkou žalobkyňa uvádza, že pokiaľ by sa aj v konaní existencia verejného záujmu preukázala, potom žalobkyňa je toho názoru, že obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod. Realizáciou stavby dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva v takom rozsahu, že vlastníctvo uvedených častí pozemkov už neplnilo žiaden účel a vlastníkom ostalo iba holé vlastníctvo bez možnosti iného využitia pozemkov. Žalobkyňa preto žiada o posúdenie, či zostávajúcu časť obmedzeného alebo vyvlastneného územia možno užívať len s neprimeranými ťažkosťami a z uvedeného dôvodu rozšíriť toto obmedzenie alebo vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku. Ako ďalšiu v poradí štvrtú námietku označila žalobkyňa nezákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu a výške náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne. Náhradu za vyvlastnenie bol vyvlastňovací orgán povinný určiť v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku, ktorú ale nemôže určiť odhadom ale postupom v zmysle § 9 ods. 2 písm. f). Z daného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že znalecký posudok predložený vyvlastniteľom by mal mať prednosť pred iným znaleckým posudkom - znalca Vyparinu, o ktorom správny orgán v čase rozhodovania mal vedomosť a ktorý označila žalobkyňa. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že vypočítaná cena v znaleckých posudkoch je poddimenzovaná, čo preukazuje aj skutočnosť, že žalobkyňa disponuje novým znaleckým posudkom, ktorý cenu vyvlastňovaných pozemkov určil vyššiu o 18 %. Žalobkyňa ďalej namietala zistenie žalovaného, v zmysle ktorého sa vyvlastniteľ vysporiadal s majetkovými právami ostatných spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, a to na základe preukázania predloženého Prehľadu vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov v spoločnej nehnuteľnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že tento Prehľad vyvlastniteľ doplnil až po uskutočnení ústneho pojednávania vo veci a po uvedenom termíne nedal správny orgán ostatným účastníkom na vedomie takú zásadnú

vec, ako je doplnenie ďalších dôkazov zo strany vyvlastniteľa, aby sa s týmito dôkazmi mohli účastníci konania náležite oboznámiť, vyjadriť sa k nim a poprípade navrhnúť doplnenie dokazovania, čím porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

4. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe nepodali.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.08.2018 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu sa stotožňujúc so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktoré podrobne vo vyjadrení opakuje. Na dôvažok vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobkyne dodáva, že prekládka hoci aj súkromných sietí, ako označuje žalobkyňa, sa vykonáva za účelom modernizácie trate v danej časti, t. j. za účelom zrýchlenia a zefektívnenia dopravy či už osobnej aj nákladnej, ktorá slúži predovšetkým na verejný účel. Názor žalobkyne, že nie je potrebné vykonávať modernizáciu trate, pokiaľ bude vo funkčnom stave, hoci jej využitie tak bude absolútne neefektívne, považuje žalovaný za subjektívny názor, ktorý absolútne obmedzuje všetkých užívateľov osobnej a nákladnej dopravy. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, žalovaný poukazuje na ust. § 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení, kde je koncipovaná koncentračná zásada s tým, že na neskôr uplatnené námietky a pripomienky nie je prihliadané. Účastníci musia svoje námietky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní. Žalobkyňa mohla využiť možnosť inštitútu nahliadnutia do spisu a s dôkazmi, ktoré boli podľa jej názoru doložené po ústnom pojednávaní, sa mohla oboznámiť týmto spôsobom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje tiež na skutočnosť, že nestačí len poukazovať na vadu v konaní pred správnym orgánom, ale v spojení s ňou je potrebné aj tvrdiť a preukázať ukrátenie na právach účastníka konania (nielen procesných), pretože len v takom prípade by bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia v súvislosti s vadou v konaní.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 20.09.2018 k vyjadreniu žalovaného zopakovala skutkové a právne zdôvodnenie žaloby. Na dôvažok, pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného k úplnému okruhu účastníkov uviedla, že ak vyvlastniteľ predloží informáciu o tom, ako sa vysporiadal s ostatnými účastníkmi konania (napr. oznámením o inom konaní alebo kúpnou zmluvou), tento záver je právne neakceptovateľný, jednak z dôvodu, že ide iba o tvrdenia vyvlastniteľa, ktoré môžu pre vydanie rozhodnutia slúžiť iba ako podklad, ale skutočný stav si správny orgán musí preskúmať sám. Ďalej preto, že poukazom na začatie vyvlastňovacieho konania v inom konaní nemá tento správny orgán za preukázané, že k vyvlastneniu skutočne aj dôjde a že vyvlastniteľ bude v inom konaní úspešný. Naviac zo zákona vyplýva, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda až povolením vkladu a preto ak správny orgán má len vedomosť o písomne uzavretej zmluve, nemá ešte preukázané vysporiadanie, lebo túto môže kataster v konaní odmietnuť. Žalobkyňa opätovne poukazuje na právny názor vyslovený žalovaným v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, ktorý nebol zo strany správneho orgánu prvého stupňa a napokon ani žalovaným v žalobou napadnutom rozhodnutí akceptovaný. V tejto súvislosti poukazuje na porušenie princípu právneho štátu a právnej istoty a súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu SR. Ďalej dopĺňa, že zo strany účastníkov konania a Urbárskeho pozemkového spoločenstva Vrbica bol v konaní predložený Znalecký posudok č. 114/2016 Ing. Milana Vyparinu. Správny orgán mal k dispozícii Znalecký posudok č. 42/2017 zo dňa 14.03.2017 vyhotovený Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, znaleckým ústavom z odboru stavebníctvo, evidenčným číslom znaleckého ústavu 900020 predloženým vyvlastniteľom. Povinnosťou správnych orgánov v zmysle ust. § 34 a nasl. Správneho poriadku bolo vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Z dôkazu predloženého zo strany účastníkov konania a Urbárskeho pozemkového spoločenstva Vrbica ale vyplýva, že výška ceny dokazovaná zo strany vyvlastniteľa sa nerovná výške primeranej ceny za uvedených pozemok, resp. že toto tvrdenie vyvlastniteľa je zo strany účastníkov konania spochybnené a sporné a malo byť teda ďalej predmetom posúdenia správneho orgánu.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 08.10.2018 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia. Na dôvažok dopĺňa, že Urbár Vrbica nemal byť účastníkom konania. Vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti sú jednotliví členovia urbáru a nie samotný urbár, čo znamená, že sa nejedná o jeho právach alebo chránených záujmoch. Hmotnoprávne postavenie Urbáru Vrbica nebude po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na výňatok z pôvodného rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.03.2017, ktorý žalobkyňa použila ako argumentáciu, nie je možné použiť ho na uvedený prípad, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa konštatuje, že zo spisu je zrejmá skutočnosť, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť s vyše 550 vlastníkmi, pričom v spise nie je zdokumentované tvrdenie vyvlastniteľa o tom, že za účelom uzatvorenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena oslovil všetkých dotknutých spoluvlastníkov, t. j. nie je zrejmé, ako sa budú vysporadúvať práva ostatných podielových spoluvlastníkov pozemkov. Žalovaný je toho názoru, že daná argumentácia naopak podporuje závery žalovaného, nakoľko v predmetnom konaní vyvlastniteľ preukázal uzatvorenie zmlúv s časťou spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. S ohľadom na uvedené sa nejedná o totožné skutočnosti, ktoré by mohli byť vyčítané žalovanému v tomto konaní.

8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.03.2019 o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. dňa 15.03.2018 (ďalej len zákon o vyvlastňovaní), vyvlastnenie možno uskutočniť len

a) v nevyhnutnej miere,

b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,

c) za primeranú náhradu, a

d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. 1) § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o vyvlastňovaní ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje

a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo

b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2) 2) § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. § 10a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.

Podľa § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, ak je k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo viacerých vlastníkov, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo k takejto stavbe vyplýva zo zápisu v liste vlastníctva alebo na základe listín predložených katastru nehnuteľností, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.

Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3. Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 1 ods. 1 písm. c) Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 15.03.2018 (ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách), tento zákon upravuje podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.7) Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia zhromaždenia oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len "oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti"), ak a) ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku zastavanému stavbou povolenou podľa osobitného predpisu,8) ak nejde o neoprávnenú stavbu,9) b) sa mení účelové využitie spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitných predpisov,10) c) ide o prechod vlastníckeho práva k pozemkom vyvlastnením alebo na účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť,11) d) tak ustanovuje osobitný predpis12) alebo e) ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme podľa osobitného predpisu.13) 7) § 141 a 142 Občianskeho zákonníka. 8) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 9) § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. 11) Napríklad § 108 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a § 23 až 24a zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 12) Napríklad § 11 ods. 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 13) § 62 ods. 3 písm. c) a § 63 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9 ods. 10 zákona o pozemkových spoločenstvách, zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno za rovnakých podmienok uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.16) 16) § 30 ods. 5 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9 ods. 12 zákona o pozemkových spoločenstvách na zriadenie vecného bremena zmluvou a na obmedzenie vlastníckeho práva vyvlastnením sa primerane vzťahujú odseky 10 a 11.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 513/2009 o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 15.03.2018 (ďalej len zákon o dráhach), na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o dráhach, podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 5) 5) Zákon č. 282/2015 Z.z.

Podľa § 10a zákona o dráhach, písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý. 4a) § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o dráhach, stavebník, ktorý vykonáva modernizáciu alebo významnú obnovu dráhy, pri ktorej je potrebná preložka dráhy alebo preložka vedenia križujúceho dráhu alebo súbežne smerovaného s dráhou v obvode dráhy, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť nové umiestnenie dráhy alebo vedenia ako vyvolanú investíciu a po skončení prác dráhu alebo vedenie odovzdať vlastníkovi, ten je povinný dokončenú stavbu prevziať.

11. Správny súd k jednotlivým námietkam žalobkyne uvádza nasledovné: K námietke č. I. - námietke absencie bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práva vecného bremena dohodou. Podstata argumentácie žalobkyne spočíva v tom, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky v zmysle § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, nakoľko sa pokúsil uzatvoriť dohody zvlášť na jednotlivé spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti a nepreukázal, že by väčšina podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti uzatvorenie dohody odmietla. Naviac minoritný spoluvlastník nemôže bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov uzatvoriť platnú dohodu o obmedzení vlastníckych práv k spoločnej veci. Vyvlastniteľ sa mal domáhať na zhromaždení pozemkového spoločenstva, aby došlo k odčleneniu časti zo spoločnej nehnuteľnosti a na túto odčlenenú časť sa mala uzatvoriť jedna zmluva (§ 8 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 10 zákona o pozemkových spoločenstvách).

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poznamenať, že v prejednávanej veci došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva podielovej spoluvlastníčky (žalobkyne) k jej spoluvlastníckym podielom zriadením vecného bremena k spoločnej nehnuteľnosti, ktorú tvoria pozemky zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX v kat. úz. S. J. (ktorých podrobná špecifikácia je označená na strane 2 - 11 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozsah záberu vecného bremena plynie z geometrických plánov č. 02/12-16/2014 zo dňa 22.09.2014, č. 02/12-17/2014 zo dňa 22.09.2014, č. 02/12-18/2014 zo dňa 13.10.2014, č. 02/12-22/2014 zo dňa 16.10.2014, č. 02/12-24/2014 zo dňa 31.10.2014, č. 02/12-27/2014 zo dňa 04.11.2014). Z obsahu administratívneho spisu - listín s označením: „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ - návrh na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 07.12.2016 a prílohy tohto návrhu „Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena č. 10286-V-608-ZBVB/2016“ podpísanej navrhovateľom vyvlastnenia dňa 06.09.2016 a doručenky osvedčujúcej doručenie označených listín žalobkyni dňa 07.12.2016, mal správny súd preukázané, že navrhovateľ vyvlastnenia Železnice Slovenskej republiky (v zastúpení spoločnosti Pro Invest, s.r.o.) splnil zákonnú podmienku v zmysle § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, t. j. preukázal podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní predložením doručenky a doručovaných listín bezvýslednosť pokusu o uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena k spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu vzťahujúcom sa k spoluvlastníckym podielom žalobkyne na označenej spoločnej nehnuteľnosti. Nebolo sporu o tom, že žalobkyňa po doručení návrhu v stanovenej lehote na návrh navrhovateľa vyvlastnenia nereagovala.

13. Správny súd poznamenáva, že obdobným spôsobom navrhovateľ postupoval aj vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom, t. j. zasielaním návrhov na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam v rozsahu stanovenom v geometrických plánoch, a to vždy jednotlivo vo vzťahu ku konkrétnym spoluvlastníckym podielom toho ktorého podielového spoluvlastníka na spoločnej nehnuteľnosti, ako je zrejmé z „Prehľadu stavu vysporiadania spoluvlastníkov evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, 1. a 2. Časť“, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu. Uvedené však správny súd poznamenáva len na okraj, nakoľko správnemu súdu v tomto konaní neprináleží skúmať, či si navrhovateľ vyvlastnenia splnil v súlade so zákonom ponukovú povinnosť vo vzťahu k iným podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je len prieskum v bode 2 tohto rozsudku špecifikovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré sa vzťahovalo len k obmedzeniu vlastníckych práv žalobkyne k jej spoluvlastníckym podielom na spoločnej nehnuteľnosti.

14. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne o tom, že k splneniu zákonnej podmienky bolo potrebné, aby dohoda o zriadení práva vecného bremena bola adresovaná väčšine podielových spoluvlastníkov, keďže k jej platnosti s poukazom na ust. § 139 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje podľa názoru žalobkyne súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov, pokiaľ ide o zriadenie práva vecného bremena k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Správny súd na tomto mieste uvádza, že zriadenie práva vecného bremena nemožno subsumovať pod ust. § 139 Občianskeho zákonníka, nakoľko pojmovo zriadenie vecného bremena nemožno subsumovať pod legálny pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“. Pod hospodárenie so spoločnou vecou možno v tom najširšom ponímaní podradiť tie úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci za predpokladu, že k ich výkonu nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov (ako tomu je v prejednávanej veci). Súčasne tu nemožno z pohľadu ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahrnúť ani tie úkony, ktoré je oprávnený vykonať každý podielový spoluvlastník vo vzťahu ku svojmu spoluvlastníckemu podielu (prevod spoluvlastníckeho podielu).

15. V naznačených súvislostiach považuje správny súd za potrebné poznamenať, že občianskoprávna úprava neobsahuje vymedzenie dôležitého režimu tzv. spoločných práv spoluvlastníkov (tak ako bol napr. známy vo Všeobecnom občianskom zákonníku z roku 1811, ktorého úprava obsahovala § 828). Výklad k danému ustanoveniu vychádzal z toho, že k nakladaniu so spoločnou vecou buď celou alebo s akoukoľvek jej hmotnou časťou je nutná spoločná zhodná vôla všetkých spoluvlastníkov, nakoľko všetci spoluvlastníci dohromady reprezentujú výlučného vlastníka veci a môžu tak všetci dohromady uskutočňovať všetky faktické a právne dispozície s vecou, ktoré môže urobiť výlučný vlastník, môžu akýmkoľvek spôsobom vec scudziť alebo zaťažiť napr. záložným právom a pod., pričom k týmto dispozičným aktom je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Práve v týchto prípadoch upravených v ust. § 828 neplatil princíp majority ako veciach, ktoré sa týkali len samotnej riadnej správy a užívania zákonného majetku (§ 833 a nasl. Všeobecného občianskeho zákonníka). Právna úprava Občianskeho zákonníka obdobné ustanovenie neobsahuje a vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi upravuje popri prevode spoluvlastníckeho podielu (§ 140 Občianskeho zákonníka) už len úpravu hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Tento nedostatok je spojený so všeobecne v doktríne traktovanou skutočnosťou, že niektoré záležitosti v režime ust. § 139 riešiť nemožno, pričom vo všeobecnej rovine sa jedná o záležitosti, u ktorých ide o celkovú zmenu spoluvlastníckeho vzťahu v niektorej z jeho podstatných zložiek (predmet, osoba, kvalitatívna stránka, atď.). Tento záver je vykladaný ako odraz skutočnosti, že zmyslom samotného ust. § 139 je umožniť potrebné riešenia v rámci existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, nie však umožniť jeho zmenu, resp. zrušenie proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov. Občiansky zákonník rámec pre vymedzenie úkonov vyžadujúcich jednomyseľný súhlas spoluvlastníkov neponúka. V praxi sa teda jedná o kauzistický výklad toho, čo možno podradiť pod úpravu hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka s tým, že zásadné úkony nepodraditeľné pod uvedené ustanovenia považuje správny súd napr. prevod celej veci, zaťaženie veci vecným bremenom, zničenie, resp. odstránenie veci, zaťaženie veci záložným právom a pod..

16. Zriadenie vecného bremena teda nespadá pojmovo pod hospodárenie so spoločnou vecou. V danom prípade ide o právo vecného charakteru tak, ako právo vlastnícke. Obmedzuje vlastníka v disponovaní s nehnuteľnosťou a k platnému uzatvoreniu zmluvy (tak ako aj zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) je potrebný súhlas nie väčšiny ako tvrdí žalobkyňa, ale všetkých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Ak čo i len jeden z podielových spoluvlastníkov s prevodom nesúhlasí, k uzatvoreniu zmluvy nedôjde.

17. Je hypotetická námietka žalobkyne, že by jeden z podielových spoluvlastníkov obmedzoval ostatných podielových spoluvlastníkov (proti ich vôli) v ich vlastníckych právach k spoločnej nehnuteľnosti. K uvedenej situácii ani nemôže dôjsť, pretože bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov (bez ich podpisu) k vzniku právneho úkonu - Zmluvy o zriadení práva vecného bremena k spoločnej nehnuteľnosti de iure nedôjde.

18. Ďalej je dôležité poznamenať, že je irelevantné vyhodnocovať, či mala byť Zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená so všetkými podielovými spoluvlastníkmi formou jednej (technicky) Zmluvy, kde budú označení všetci podieloví spoluvlastníci menovite, ako aj spoločná nehnuteľnosť a vyčíslené jednotlivé spoluvlastnícke podiely všetkých podielových spoluvlastníkov na spoločnej nehnuteľnosti (1. Alternatíva), alebo či mala byť uzavretá formu viacerých listín („čiastkových zmlúv“, ako ich označila žalobkyňa), t. j. napr. 500 zmlúv jednotlivo s každým jednotlivým podielovým spoluvlastníkom, pričom v každej z čiastkových zmlúv bude označený konkrétny spoluvlastnícky podiel toho ktorého podielového spoluvlastníka k spoločnej nehnuteľnosti (2. Alternatíva). Bez ohľadu na to, či „technicky“ mala byť zmluva uzatvorená prvou alebo druhou alternatívou, k jej uzatvoreniu nedošlo, pretože všetci spoluvlastníci návrh zmluvy nepodpísali (prinajmenšom ho nepodpísala žalobkyňa).

19. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na § 9 ods. 10 v spojení s odsekom 12 zákona o pozemkových spoločenstvách. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že ust. § 9 ods. 10 zákona o pozemkových spoločenstvách je v zmysle ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona špeciálnym ustanovením k Občianskemu zákonníku a upravuje otázku podpisu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odlišne od ust. § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Dôvod, pre ktorý zákonodarca v prípade, ak sa prevod vlastníckeho práva týka spoločnej nehnuteľnosti (v zmysle § 8 ods. 1 veta prvá zákona o pozemkových spoločenstvách), pristúpil k výnimke z ustanovenia Občianskeho zákonníka, bola práve skutočnosť, že požiadavka na uzatváranie zmlúv o prevode vlastníckeho práva, resp. zriadení práva vecného bremena k spoločnej nehnuteľnosti (ktorých spoluvlastníkmi býva vysoký okruh podielových spoluvlastníkov) vyjadrená v ust. § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, by v praxi komplikovala, resp. znemožňovala dosiahnutie akejkoľvek dohody. Podľa názoru správneho súdu pokiaľ zámerom zákonodarcu pri koncipovaní uvedeného ustanovenia bolo zjednodušiť nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou, a tento zjednodušený postup pri podpisovaní zmluvy sa použije aj pri zriaďovaní vecného bremena. Potom v postupe navrhovateľa vyvlastnenia, ktorý využil práve v tomto rozsudku označenú tzv. druhú alternatívu uzatvárania Zmluvy, je priamo v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobkyňa vykladá pojem „listina“ obsiahnutý zákonodarcom v ust. § 9 ods. 10 zákona o pozemkových spoločenstvách v zmysle „kópia“, t. j. musí byť v nej uvedený aj rovnaký spoluvlastnícky podiel, potom tento výklad podľa názoru správneho súdu nekorešponduje so zmyslom daného ustanovenia.

20. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, v zmysle ktorej mal byť v danom prípade zvolený navrhovateľom postup podľa cit. ustanovenia § 8 ods. 2 písm. c) zákona o pozemkových spoločenstvách. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že k vytvoreniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže dôjsť aj bez odčleňovania dotknutej časti od spoločnej nehnuteľnosti, naviac označené ustanovenie nerieši otázku (modus) uzatvárania zmluvy o zriadení vecného bremena s podielovými spoluvlastníkmi, potreba uzavretia ktorej by vznikla aj po odčlenení časti spoločnej nehnuteľnosti. Napokon je podstatné, že postup podľa § 8 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách je plne v dispozícii zhromaždenia. Pre iniciovanie rozhodovania zhromaždenia nie je navrhovateľ vyvlastnenia legitimovaný. Zhromaždenie teda nie je povinné zasadať a uznášať sa o prípadnom návrhu navrhovateľa vyvlastnenia na oddelenie časti spoločnej nehnuteľnosti.

21. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne č. II, v zmysle ktorej je rozhodnutie nezákonné, nakoľko správny orgán nekonal so všetkými podielovými spoluvlastníkmi (cca 500), ale konal len so žalobkyňou. V prvom rade správny súd uvádza, že označenú námietku je legitimovaný vznášať v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP len konkrétny opomenutý účastník vyvlastňovacieho konania (resp. viacerí opomenutí účastníci vyvlastňovacieho konania). Žalobkyňa do okruhu opomenutých účastníkov konania nepatrí, správny orgán so žalobkyňou konal a preto jej takáto námietka procesnej vady nepatrí, keďže nekonaním s niektorým z podielových spoluvlastníkov by nijako neboli dotknuté subjektívne práva samotnej žalobkyne v zmysle § 177 ods. 1 SSP. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa v správnom súdnom konaní prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby môže domáhať len prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť (§ 177 ods. 2 SSP).

22. K uvedenému len na okraj správny súd dodáva, pokiaľ žalobkyňou uvádzané ust. § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní sa na daný prípad nevzťahuje. Uvedené ustanovenie sa aplikuje na prípad, kedy je vlastníctvo (spoluvlastníctvo) vyvlastňovanej nehnuteľnosti sporné z dôvodu duplicitného zápisu v KN, čo možno vyvodiť zo zákonodarcom v ustanovení § 8 ods. 5 použitého slovného spojenia „ .... a to až právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom.“

23. Žalobkyňa ďalej namieta, že zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva právo správneho orgánu zvoliť si „zmenšený“ okruh účastníkov konania.

24. Podľa § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného, môže vyvlastniteľ podať spoločný návrh na spoločné ústne prejednanie veci. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Ak vyvlastňovací orgán spojí vec v spoločnom rozhodnutí o vyvlastnení, sú právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o vyvlastnení posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných.

25. Správny súd uvádza, že vyvlastňovacie konanie začína na návrh vyvlastniteľa (§ 9 ods. 1), ktorému dáva zákon o vyvlastňovaní právo (nie však povinnosť) podať tzv. „spoločný návrh“ na spoločné prejednanie veci z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 4 a contrario teda možno dospieť k záveru, že vyvlastniteľ, pokiaľ je daná súvislosť v predmete vyvlastnenia (ako tomu bolo v prejednávanej veci) môže podať aj viacero návrhov na vyvlastnenie. V takom prípade o každom takom jednotlivom návrhu vedie správny orgán samostatné administratívne konanie. Uvedeným spôsobom postupoval aj vyvlastniteľ v prejednávanej veci. Pokiaľ správny orgán začal jednotlivé administratívne konania na podklade jednotlivých návrhov vyvlastniteľa, konal v súlade so zákonom, rešpektujúc ust. § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní a dispozičné oprávnenie vyvlastniteľa v zmysle § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní a contrario.

26. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. 05805/2017/ SV/18137 zo dňa 16.03.2017, z ktorého cituje: „Z predloženého spisového materiálu ministerstvo zistilo, že predmetným návrhom na obmedzenie vlastníckeho práva sú dotknuté nehnuteľnosti špecifikované v zmysle citovaného rozhodnutia okresného úradu a evidované na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, všetky kat. úz. S. J.. Ministerstvo má ďalej za preukázané, že nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX (a to konkrétne parc. č. 3325/2, 3331/3, 3332/1, 3333, 3334/101, 3334/102, 4982/1, 4983/2, č. 5012/1 a č. 3863), ktorých sa obmedzenie vlastníckeho práva týka, tvoria v zmysle ust. § 8 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z. spoločnú nehnuteľnosť, ktorou sa rozumie jedna nehnuteľná vec pozostávajúca z viacerých samostatných pozemkov; spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa ust. § 8 odseku 2 Zákona č. 97/2013 Z.z.; v danom prípade pozemky evidované na LV č. XXXX a LV č. XXXX patria do pozemkovej podstaty spoločenstva podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.02.2001, nachádzajúce sa v spoluvlastníctve vyše 550 spoluvlastníkov ... V danom prípade vyvlastniteľ konal, resp. vysporiadal svoje majetkové práva iba s niektorými spoluvlastníkmi parciel, ktorých sa obmedzenie vlastníckeho práva týka evidovaných na LV č. XXXX (s 33 spoluvlastníkmi) a LV č. XXXX (s 31 spoluvlastníkmi) patriace do „spoločnej nehnuteľnosti“ v zmysle Zákona č. 97/2013 Z.z., pričom zo spisu nie je preukázané, ako sa vysporiadal s ostatnými vyše 500 spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností pred začatím vyvlastňovacieho konania, resp. túto skutočnosť okresný úrad neskúmal...“. Z uvedenej citácie je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že v zrušujúcom rozhodnutí žalovaný nevyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého by mal v jedinom konaní konať správny orgán prvého stupňa s vyše 500 podielovými spoluvlastníkmi naraz. Dôvodom, pre ktorý došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo, že (v danom čase) v administratívnom spise absentoval podklad, z ktorého by bolo zrejmé, ako sa správny orgán vyporiadal s otázkou, ako budú vyporiadané práva ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa obmedzenie vlastníckeho práva vzťahuje k ostatným zostávajúcim podielom, ktoré do vyvlastnenia zahrnuté neboli. Uvedený nedostatok bol odstránený, nakoľko bol správnemu orgánu predložený „Prehľad stavu vysporiadania spoluvlastníkov evidovaných na LV XXXX,XXXX,XXXX, 1. a 2. Časť.“

27. K uvedenej námietke možno pre zhrnutie uviesť, že je v právomoci správneho orgánu v rámci vedenia správneho konania rohodnúť, či vyvlastňovacie konanie uskutoční so všetkými podielovými spoluvlastníkmi naraz alebo bude konať jednotlivo s každým z podielových spoluvlastníkov (ako tomu bolo v prejednávanej veci). Pokiaľ žalobkyňa namieta, že je vo všeobecnosti nemysliteľné, aby boli práva spoluvlastníka obmedzené vecným bremenom a vo vzťahu k druhému účastníkovi vo vzťahu k tomu istému pozemku práva obmedzené neboli, správny súd opakovane uvádza, že takáto situácia nastať nemôže a to s ohľadom na to, že dohodu o vzniku vecného bremena musia uzavrieť všetci spoluvlastníci. Rovnako k vzniku práva vecného bremena k spoločnej nehnuteľnosti titulom rozhodnutia dôjde v prípade vydania rozhodnutia (rozhodnutí) o vyvlastnení, ktoré sa budú vzťahovať na každého spoluvlastníka. V prípade kombinácie nadobúdacích dôvodov (titulov), t.j. pokiaľ časť podielových spoluvlastníkov súhlasila s uzatvorením Dohody o zriadení vecného bremena (ako tomu bolo v prejednávanej veci) a vo vzťahu k zvyšnej časti nesúhlasiacich podielových spoluvlastníkov došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva rozhodnutím, vyvlastniteľ nadobudne právo plynúce z vecného bremena zápisom dohôd a rozhodnutí do katastra nehnuteľností. Je potrebné dodať, že pokiaľ by bol prijatý záver, že musí administratívny orgán vždy konať v jedinom konaní so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, bolo by popreté právo vyvlastniteľa dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou resp. iným spôsobom, nakoľko účastníkmi konania by museli byť aj subjekty, ktoré súhlasili s uzavretím dohody.

28. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že sa v uvedenom prípade malo konať so všetkými podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti v jedinom administratívnom konaní, nakoľko ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov, k uvedenému správny súd udáva že v danom prípade sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo pre ktoré je charakteristické, že o právach resp. povinnostiach účastníkov musí byť rozhodnuté v jedinom rozhodnutí, resp. podanie odvolania ktorýmkoľvek účastníkom by sa vzťahovalo aj na ostatných účastníkov, teda aj tých účastníkov, ktorí s podaním odvolania nesúhlasili. Uvedenému záveru súdu korešponduje posledná veta cit. ust. § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca, nepochybne práve v snahe dosiahnuť bezprieťahovosť vyvlastňovacieho konania, výslovne upravil pre prípad že bude v jedinom rozhodnutí rozhodnuté vo vzťahu k viacerým vyvlastňovaným, že právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o vyvlastnení budú posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných.

29. K tretej žalobnej námietke, t.j. námietke nedostatočne odôvodneného verejného záujmu na vyvlastnení a absencie posúdenia nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva, správny súd uvádza, že existencia verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre potreby modernizácie železničnej trate ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov zhromaždených vyvlastňovacím správnym orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom pomenovaný a zdôvodnený a prekrýva sa s cieľmi a zámermi územného plánovania, t.j. modernizácie trate, ktoré boli definované rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby. Správny súd je toho názoru, že obmedzenie vlastníckych práv žalobkyne nepochybne bolo v súlade s verejným záujmom. Modernizácia trate so sebou prináša vytvorenie železničnej trate rešpektujúcej nové poznatky vedy a techniky, a ako každá modernizácia infraštuktúry je v prospech prevažujúcej časti verejnosti, nakoľko so sebou prináša aj zvýšenie kvality prepravy (vrátane skrátenia času prepravy zvýšením traťovej rýchlosti) a bezpečnosti prepravy cestujúcich a tovarov (vybudovaním nových zabezpečovacích zariadení) ale aj bezpečnosti cestnej prepravy (vylúčením všetkých úrovňových priecestí - krížení s cestnými komunikáciami vybudovaním nových konštrukcií nadjazdov a podjazdov a podchodov so súvisiacimi cestnými komunikáciami). S tvrdením žalobkyne, že nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckych práv je zachovaná nemodernizovanou, ale funkčnou traťou sa správny súd nestotožnil. Takýto výklad zákona by poprel akúkoľvek možnosť aplikovať inštitút vyvlastnenia pre potrebu akejkoľvek modernizácie infraštruktúry. Naopak, v záujme prevažnej väčšiny spoločnosti je, aby poznatky, ktoré prináša výskum a veda a ktoré vo svojom dôsledku napomáhajú spoločnosti napredovať, zlepšujú kvalitu života (ktorú nepochybne determinuje aj čas prepravy hromadným dopravným prostriedkom, bezpečnosť prepravy resp. znížené nároky na spotrebu energie dané skrátením času prepravy atď.) boli zavedené do života spoločnosti.

30. Pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery o tom, či realizácia modernizácie železničnej trate je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku. Súd je toho názoru, že o existencii verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti niet žiadnych relevantných pochybností.

31. K námietke žalobkyne, že v rámci posudzovania trasy umiestnenia sietí mal správny orgán skúmať, či umiestnenie sietí bolo možné realizovať popri verejných komunikáciách správny súd udáva, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení vo väzbe na možné alternatívy trasovania prekládky sietí. Trasovanie prekládky sietí je odbornou otázkou. Súdu neprináleží v súvislosti so skúmaním verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom viesť polemiku o tom, ktorá z možných variant vedenia trasy sa mala, resp. mohla realizovať, prípadne aké by boli dopady ostatných variant trasovania. Správny súd považuje za dostatočné a presvedčivé odôvodnenie žalovaného v časti, v ktorej reaguje na otázku trasovania predmetnej stavby. Správne poukazuje na vypracované geometrické plány dôvodiac, že trasovanie predmetnej stavby - inžinierskych sietí nie je možné vždy prispôsobiť hlavným stavebným objektom, pričom prioritou pri ich vedení je ich dĺžka, minimálny počet lomov, smerových oblúkov na ich trase, a v takom prípade môžu byť zdanlivo vedené ďaleko od stavebných objektov (napr. cestných komunikácií). Snahou je aby vedenie inžinierskych sietí bolo rovnobežné s pôvodným vedením inžinierskych sietí vo vzdialenosti potrebnej na obídenie nových prekážok. Správny súd k uvedenému dopĺňa, že je tiež nepochybné, že minimalizovanie dĺžky inžinierskych sietí v sebe súčasne zahŕňa aj minimalizovanie rozsahu inžinierskými sieťami „zaťažených“ nehnuteľností, pričom v danom prípade správny orgán nemôže posudzovať len minimalizáciu zásahu do nehnuteľnosti žalobkyne ale všetkých nehnuteľností ktorými bude prekládka sietí zaťažená. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k otázke nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia v podrobnostiach odkazuje na vypracované geometrické plány s tým, že trasovanie inžinierskych sietí podporuje uvedenou úvahou, považuje správny súd odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto časti za logické a presvedčivé. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že do geometrických plánov mali byť zahrnuté aj tzv. ochranné pásma, k uvedenému správny súd uvádza, že právna úprava ochranných pásiem nevylučuje, aby plocha do nich patriaca bola využívaná naďalej na poľnohospodárske účely, t.j že by tieto bránili doterajšiemu spôsobu využitia nehnuteľnosti.

32. Žalobkyňa ďalej vzniesla námietku, podľa ktorej pokiaľ by aj bol preukázaný verejný záujem na obmedzení vyvlastnení žiada, aby správny orgán rozhodol o prechode vlastníckeho práva, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o vyvlastňovaní.

33. Správny súd uvádza, že z § 2 ods. 6 zákona o vyvlastňovaní plynie, že uvedenú námietku mala žalobkyňa uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Žalobkyňa v koncentračnej lehote takýto návrh nevzniesla. Správnemu súdu preto neprináleží skúmať či môže žalobkyňa užívať predmetnú nehnuteľnosť len s neprimeranými ťažkosťami resp. ju nemôže užívať vôbec.

34. Námietku žalobkyne, že v danom prípade nie je daný verejný záujem na prekládke inžinierskych sietí nakoľko ide o stavbu, ktorá má slúžiť na súkromné účely pre stavebníka (prekládka sietí T - COM, Energotel) a účelom je získať nové odberné miesta, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu (územného rozhodnutia, žalobou preskúmavaného rozhodnutia, návrhu vyvlastniteľa) plynie, že v danom prípade pokiaľ ide o prekládku inžinierskych sietí (nielen telefónnych sietí ako uvádza žalobkyňa, ale aj vodovodných a elektrických rozvodov) ide o tzv. vyvolanú investíciu v zmysle § 15 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ktorá má okrem iného zabezpečiť aj lepšiu funkčnosť trate. Teda prekládka, hoci aj súkromných sietí, je daná účelom, ktorým je modernizácia trate v záujme zrýchlenia osobnej a nákladnej prepravy.

35. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku č. IV ohľadne výšky určenej primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Správny súd tu poukazuje na dôvodovú správu k § 13 zákona o vyvlastňovaní: „Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)] a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd - ide o analógiu s Trestným poriadkom. Tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnenému poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu.“

36. Predmetom odvolacieho správneho konania tak môžu byť len výroky o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2, nie výrok o určení primeranej náhrady podľa § 13 ods. 3 cit. zákona, nakoľko v zmysle § 14 ods. 2 veta druhá cit. zákona je na preskúmavanie výrokov podľa § 13 ods. 3 zákona príslušný civilný súd a to na základe žaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§ 14 ods. 2 veta tretia). Práve o námietkach takéhoto charakteru (výške priznanej náhrady, resp. žiadosť o priznanie vyššej náhrady za meter štvorcový) sa musí konať na základe samostatnej žaloby, na podanie ktorej bola žalobkyňa v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a) cit. zákona odkázaná v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov ani žalovaný ako odvolací orgán, už nemohol prihliadať na námietky týkajúce sa vyššej náhrady než priznanej na podklade znaleckého posudku v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nakoľko k prieskumu námietok ohľadne vyššej náhrady - a to ani procesného charakteru - nie je legitimovaný žalovaný, nemôžu potom tvoriť ani predmet súdneho správneho prieskumu.

37. Správny súd tak nemohol posúdiť dôvodnosť žalobných námietok týkajúcich sa výroku o určení náhrady, jednak námietky, v ktorej žalobkyňa namietala samotnú výšku určenej náhrady, jednak námietky procesného charakteru (nezabezpečenie odborného vyjadrenia znalca podľa § 4 ods. 4 cit. zákona), keďže sa týkala procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu výroku napadnutého rozhodnutia o výške náhrady, ktorý nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Namietané pochybenie nie je procesnou vadou, ktorá by mala vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý súd preskúmava z hľadiska zákonnosti v tomto súdnom konaní t.j na výrok o vyvlastnení. Žalovaný má podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní právomoc len na meritórne preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 daného zákona, na meritórne preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 nemá právomoc a v tomto rozsahu potom nemá ani správny súd v správnom súdnom konaní právomoc posudzovať zákonnosť výroku správneho orgánu prvého stupňa o výške priznanej náhrady za vyvlastnenie.

38. V žalobnej námietke č. V napokon žalobkyňa namietala procesné pochybenie správneho orgánu, ktorý do administratívneho spisu doplnil Prehľad stavu vysporiadania spoluvlastníkov evidovaných na LV XXXX, XXXX, XXXX I. a II. časť, tvrdiac, že tak učinil až po ústnom pojednávaní, čím znemožnil účastníkom vyjadriť sa k meritórnej stránke dôkazu ako aj k procesnej stránke získania dôkazu. Prehľad je sumárom vysporiadania práv žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov v spoločnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k nej len deklaruje údaje, ktoré už boli uvedené v iných podkladoch napadnutého rozhodnutia. Akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jej subjektívnych procesných práv a hmotnoprávneho postavenia nedoručením tohto prehľadu, žalobkyňa neuviedla a čo sa týka ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, za tieto tretie osoby, ktoré na dôvažok ani neboli účastníkmi správneho konania, žalobkyňa nie je oprávnená podávať žalobné námietky. Dôvodom pre zrušenie správneho rozhodnutia súdom nie je skutočnosť, aby sa zopakoval proces (zaslal sa Prehľad stavu vysporiadania spoluvlastníkov evidovaných na LV č. XXXX,XXXX,XXXX časť. 1. a 2. na vyjadrenie žalobkyni), pokiaľ by ani zopakovanie tohto procesu nezmenilo právne postavenie žalobkyne. Úlohou správnych súdov nie je zaisťovať účastníkom vždy a po všetkých stránkach bezchybné rozhodnutia správnych orgánov, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré mohli mať vplyv na ich hmotnoprávne postavenie ako účastníkov konania. Táto požiadavka plynie z ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd zruší žalobou napadnuté rozhodnutie, iba ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom a naviac takéto podstatné porušenie procesných predpisov malo súčasne za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.