Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/818/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného PEMA SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 665 802, so sídlom Pri Prachárni 20, Košice, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti povinnému O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. V. XX, pre vymoženie pohľadávky 43 432,92 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Žriedlová 3, pod sp. zn. EX 1209/2010, na základe sťažnosti súdneho exekútora, Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29. 10. 2018, č. k. 7Er/818/2010-59, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť proti výroku o trovách exekúcie sa z a m i e t a .

II. Výrok o zastavení exekúcie z o s t á v a nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom, Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, sa dňa 09. 07. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1209/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 43 432,92 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/179/2008 zo dňa 24. 11. 2008, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/47/2009 zo dňa 05. 11. 2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 023060 zo dňa 29. 07. 2010, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 43 432,92 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len súd) zo dňa 29. 10. 2018, č. k. 7Er/818/2010-59, vydaným vyšším súdnym úradníkom, bola exekúcia zastavená a oprávnenému bolo uložené zaplatiť súdnemu exekútorovi, Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, trovy exekúcie vo výške 59,74 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výšku trov exekúcie súd odôvodnil ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí odmena v minimálnej výške 33,19 eura, zvýšená o 20 % DPH, čo je 39,83 eura. V súlade s § 22 vyhlášky popri odmene súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za poštovné spolu 14,22 eura, telekomunikačné náklady vo výške 1,89 eura a poplatky vo výške 0,48 eura, zvýšené o 20 % DPH, spolu vo výške 19,91 eura. Náhrada iných hotových výdavkov nebola priznaná z dôvodu, že súdny exekútor nešpecifikoval riadne trovy na poštovnom, uplatnené vo výške 1 380,85 eura, plus DPH, a preto mu súd priznal len tie hotové výdavky na poštovné, ktoré priamo vyplývali z exekučného spisu. Náhradu hotových výdavkov za doručovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu do 11 bánk súd exekútorovi nepriznal ako neúčelné, pretože podľa § 95 Exekučného poriadku sa exekučný príkaz doručuje len banke, v ktorej má povinný účet, pričom súdny exekútor vopred nezisťoval, či povinný má zriadený účet vo všetkých týchto bankách; túto skutočnosť zistil až následne, prostredníctvom daňového úradu. Preto súd priznal iba náhradu poštovného len za doručenie príkazov banke, v ktorej preukázateľne mal povinný účet. Súdnemu exekútorovi takisto neboli priznané hotové výdavky, vzniknuté v súvislosti s exekúciou predajom nehnuteľností patriacich povinnému, z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho postupu súdneho exekútora súd neschválil príklep, udelený exekútorom na dražbe dňa 01. 04. 2014. Takisto súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za vydanie poverenia, nakoľko takáto poplatková povinnosť zaťažuje podľa zákona č. 71/1992 Zb. oprávneného. Súdny exekútor síce tvrdil, že tieto trovy žiada priznať „po dohode s oprávneným“, čo však nie je v súlade s právnou úpravou a navyše súdny exekútor nepreukázal uzavretie takejto dohody. Takisto súd nepriznal exekútorovi náhradu nákladov za elektronickú lustráciu, pretože takéto výdavky neboli preukázané.

3. V zákonnej lehote (elektronicky s časovou pečiatkou zo dňa 28. 11. 2018) podal súdny exekútor proti tomuto uzneseniu sťažnosť, a to proti výroku o trovách exekúcie. Sťažnosť odôvodnil tým, že pokiaľ boli v spise pripojené iba fotokópie doručeniek, malo byť rozhodnutie o trovách spravodlivé a poštovné malo byť súdnemu exekútorovi priznané aspoň pomerne k počtu spisov, ktoré sa danou obálkou doručovali. Vytkol súdu, že nezobral do úvahy to, že niektoré zásielky sa posielajú v obyčajnej obálke a tým pádom nemá v spise doručenku, prípadne sa niektoré zásielky, napr. súdom, zasielajú doporučene, o čom takisto nemá doručenky. Pokiaľ ide o trovy spojené s exekúciou predajom nehnuteľností tvrdil, že postupoval svedomito, pričom zvažoval primeranosť spôsobu vykonania exekúcie. Zvolený spôsob, a to predaj nehnuteľností, bol najefektívnejší vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, pričom pravdepodobnosť uspokojenia vymáhanej pohľadávky iným spôsobom by bola veľmi nízka. Oprávnený s týmto spôsobom vedenia exekúcie súhlasil a bol s ním uzrozumený. Náklady, vynaložené na tento spôsob exekúcie by preto mali byť súdnemu exekútorovi nahradené napriek tomu, že na povinného bol vyhlásený konkurz, čo súdny exekútor nemohol predpokladať a ani ovplyvniť. Poukázal aj na to, že oprávnený má možnosť, nie povinnosť, podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom v čase, keď oprávnený podal návrh, nemohol s istotou predpokladať, že exekučné konanie sa skončí vymožením vymáhanej pohľadávky. Musel na seba prevziať aj riziko toho, že k vymoženiu nedôjde. K exekúcii došlo na základe návrhu oprávneného, a teda aj činnosť exekútora a s ňou spojené náklady, vznikajú práve preto, že oprávnený vyvolal svojim dispozičným úkonom začiatok exekučného konania. Preto vyčíslenie hotových výdavkov súdu označil súdny exekútor za nesprávne. K sťažnosti pripojil poštové hárky, ktoré podľa exekútora preukazujú vynaložené poštovné vo výške 1 380,85 eura s tým, že informácia o tom, že bolo poštovné vynaložené a v akej výške, mala byť uvedená na spisovom obale exekučného spisu (tento však predložený nebol). Súdny exekútor preto trval na vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 17. 08. 2018 vo výške 1 720,69 eura.

4. K sťažnosti súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/818/2010, EX 1209/2010, zo dňa 29. 10. 2018 (ďalej len napadnuté uznesenie), ako aj s odôvodnením tohto uznesenia a sťažnosť exekútora žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Povinný sa k sťažnosti nevyjadril.

5. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

10. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 246 CSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania ej aj poverený exekútor.

17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom exekučného konania v časti, pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie. Nakoľko napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, bol súdny exekútor oprávnený podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ako prostriedok procesnej nápravy. Preskúmavacie oprávnenie sudcu je však pri rozhodovaní o sťažnosti ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka. Nakoľko sudca nemôže preskúmavať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v sťažnosti a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v tomto prípade nepoužijú, sudca v predmetnej veci preskúmaval iba výhrady súdneho exekútora spočívajúce v tom, že mu nebola priznaná náhrada hotových výdavkov, vynaložených na poštovné vo výške 1380,85 eura. Súdny exekútor sa síce v závere sťažnosti odvolával na vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 17. 08. 2018, ale okrem výhrad, týkajúcich sa náhrady poštovného, neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by namietal nepriznanie iných hotových výdavkov.

18. Pokiaľ súdny exekútor žiada, aby súd rozhodol o jeho trovách, je povinný tieto riadne špecifikovať a za účelom preukázania tvrdených skutočností predložiť listinné dôkazy. Za riadne vyčíslené trovy exekúcie nemožno v žiadnom prípade považovať údaje na obale exekútorského spisu tak, ako to poukázal súdny exekútor v sťažnosti. Pokiaľ súdny exekútor k sťažnosti pripojil množstvo listín - podacích hárkov, ale zároveň nešpecifikoval jednotlivé nároky, súd k týmto listinám neprihliadol. V zmysle § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, pričom nie je povinnosťou súdu, aby z podacích hárkov zisťoval, či, kedy a akú sumu vynaložil súdny exekútor na danú exekúciu a z akého dôvodu. Povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dokazovania, pokiaľ ide o trovy exekúcie, zaťažuje súdneho exekútora, a dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je nepriznanie náhrady trov. Navyše, povinnosť špecifikovať trovy exekúcie a aj dokladovať ich vynaloženie, mal splniť súdny exekútor už v podaní, ktorým si uplatnil náhradu trov exekúcie, takže prípadná špecifikácia trov nie je novou skutočnosťou, ktorú by súdny exekútor mohol uvádzať v sťažnosti (§ 245 .

19. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd (súdny úradník) správne prihliadal na účelnosť hotových výdavkov, vynaložených súdnym exekútorom. Nepochybne súdny exekútor nepostupoval účelne keď predtým, ako zisťoval existenciu účtu povinného, „rozposlal“ exekučné príkazy do všetkých známych bánk. Ako účelne vynaložené hotové výdavky preto možno považovať iba tie náklady poštovného, ktoré boli vynaložené na doručenie exekučných príkazov do peňažných ústavov, v ktorých povinný mal skutočne zriadené účty.

20. V súlade s ustanovením § 64 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, je súdny exekútor oprávnený určiť spôsob vykonania exekúcie tak, aby bola pohľadávka oprávneného uspokojená v čo možno najkratšom čase. Zvolený spôsob exekúcie predajom nehnuteľností sa preto javil byť účelný a exekútorovi by patrila náhrada hotových výdavkov, spojených s týmto spôsobom exekúcie, pokiaľ by postupoval v súlade so zákonom. Uznesením zo dňa 26. 05. 2014, č. k. 7Er/818/2010-34, však súd neschválil príklep, ktorý súdny exekútor udelil vydražiteľovi Čoklitko, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, na dražbe konanej dňa 01. 04. 2014, z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie týmto spôsobom. Potom hotové výdavky (poštovné), ktoré súdnemu exekútorovi vznikli, neboli vynaložené hospodárne a oprávneného nie je možné zaviazať k ich náhrade. Dôvodom nepriznania týchto nákladov teda nebol konkurz vyhlásený na majetok povinného, tak ako to tvrdil súdny exekútor v sťažnosti.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu preto súd sťažnosť súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie zamietol. Proti výroku o zastavení exekúcie sťažnosť podaná nebola, a preto v tejto časti zostalo uznesenie nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.