Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: E. I., nar. X.X.XXXX, adresa H. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o určenie, že spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov a o zaplatenie 1.235,21 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9Csp/14/2017-68 zo dňa 23.8.2017 - vo vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.235,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100035917 zo dňa 10.1.2011 a v časti určenia, že revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov zastavil a treťou výrokovou vetou priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou § 489, § 39 ods. 4, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 5, 6, § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 457zák.ona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ)., ako i procesných ust. § 145 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len .

3. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil ten právny záver, že: „...žaloba po čiastočnom späťvzatí v časti určenia neplatnosti zmluvy a v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere. Vzhľadom na povahu zmluvných strán, keďže žalovaný vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa ako spotrebiteľ, jedná sa o spotrebiteľské zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu za účelom zistenia, či táto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, absencia ktorých by mala za následok bezúročnosť úveru a neexistenciu povinnosti žalobkyne platiť akékoľvek poplatky v súvislosti s poskytnutým úverom a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve je uvedená RPMN, priemerná RPMN, výška, počet aj termíny splátok, dátumy prvej a poslednej splátky úveru. Nebol dôvod pre rozpisovanie splátky na istinu a úrok, tu sa súd stotožňuje s názorom žalovaného v tom zmysle, že rozdeľovanie splátky na istinu, úrok a iné poplatky by malo opodstatnenie len vtedy, ak aby sa istina, úroky a poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne, čo v danom prípade nie je. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že úver je potrebné pre absenciu zákonných náležitostí považovať za úver bez úroku a bez poplatkov. Pokiaľ ide ale o namietanú neplatnosť úverovej zmluvy, v tejto časti sú tvrdenia žalobkyne dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola v platnosti právna úprava, v zmysle ktorej ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmela odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 66,04%. Keďže ale v zmluve je zároveň uvedená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,02%, a navyše bol požadovaný poplatok za možnosť odloženia splátok úveru vo výške 202,62 €, čo predstavuje 16,885 % z poskytnutej sumy úveru, pričom pri prepočte na rok je to 6,75% (202,62:12=16,885%, 16,885:30x12=6,75%), znamená to, že RPMN súvisiaca s úverom je 76,77% (66,04%+6,75%). RPMN za poskytnutý úver predstavuje teda 76,77%, priemerná RPMN bola v tom čase vo výške 44,86% (treba vychádzať z hodnôt za 4. štvrťrok 2010, keďže úverová zmluva bola uzavretá v januári 2011). V judikatúre možno vysledovať hranicu „podstatného prevýšenia“, a to max. 20%. Súd zdôrazňuje, že v danom období navyše priemernú RPMN ovplyvňoval (a smerom nahor posúval) fakt, že priemerná RPMN bola určovaná z odplát obvykle požadovaných na finančnom trhu, čo znamená, že nešlo iba o odplaty požadované bankami, ale túto hodnotu ovplyvňovali aj odplaty požadované rôznymi nebankovými inštitúciami. Vzhľadom k uvedenému má súd jednoznačne za to, že odplata požadovaná za predmetný úver podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo má za následok neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy ako celku, pre jej rozpor s kogentným ustanovením zákona, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 6 v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. V takom prípade je potom potrebné, aby si strany navzájom vydali všetko, čo na základe neplatnej zmluvy plnili. Podľa ustálenej justičnej praxe súd v danom prípade vykoná zúčtovanie druhovo rovnakých a vzájomne podmienených pohľadávok sporových strán bez toho, aby sa uplatnil režim kompenzačnej námietky alebo vzájomnej žaloby. Keďže žalobkyňa zaplatila žalobcovi sumu 2232,59 € a žalovaný žalobkyni sumu 997,38 €, je po započítaní vzájomných pohľadávok zrejmé, že žalovaný je povinný žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele zaplatených súm, teda vo výške 1235,21 €. Čo sa týka dohodnutého poplatku za službu odloženia splátok, táto dohoda je súčasťou neplatnej úverovej zmluvy, a je teda neplatná. Pokiaľ by aj bola hodnotená ako samostatné dojednanie, bolo by potrebné dôjsť k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Tento poplatok sa netýka hlavného predmetu plnenia (ide o poplatok za špeciálnu službu poskytnutú k hlavnému plneniu), navyše uvedená odplata a poskytnutie služby možnosti odkladu splátok neboli individuálne dojednané, boli v zmluve vopred naformulované a ako žalobkyňa sama uviedla, toto ustanovenie si v zmluve ani nevšimla, nebolo s ňou prejednané a napriek tomu jej bola účtovaná odplata za takúto službu. Žalovaný síce tvrdil opak, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a preto v zmysle zákona sa toto zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda žalovaným a žalobkyňou nepovažuje za individuálne dojednané. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 s tým, že stanovisko žalovaného k späťvzatiu súd nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby prišlo pred začatím pojednávania. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti v rozsahu priznanej sumy 1.010,69 Eur a v časti o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.

5. Žalovaný argumentoval tým, že postup súdu smerujúci k posúdeniu neplatnosti celej zmluvy nie je v súlade ani so zákonom, ani s ustálenou praxou súdov. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, súd za obvyklú odplatu za úvery na finančnom trhu považoval hodnotu 44,86%, čo bola priemerná hodnota odplát na finančnom trhu platná v čase uzatvorenia danej zmluvy. Po citácii § 41 Občianskeho zákonníka a § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka odvolateľ zdôraznil, že z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že otázka neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu vzťahujúceho sa na výšku úrokov nebola zo strany konajúceho súdu správne posúdená, pretože aj pri závere, že úroky prevyšujú obvyklú výšku úrokov platnú na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy by bolo možné uvažovať len o ich čiastočnej neplatnosti. Zákonná úprava pri úprave výšky úrokov a právnych dôsledkov spojených s prekročením najvyššej prípustnej výšky nesmeruje k určeniu neplatnosti úrokov ako takých, ale vzťahuje dôsledky len na tú časť úrokov, ktoré prevyšujú zákonnú hranicu. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je podľa súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 640/2014). Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil otázku platnosti zmluvy o revolvingovom úvere a dospel k nesprávnemu záveru o dôvode pre vydanie nároku, ktorého zaplatenia sa žalobca podanou žalobou domáhal. odvolateľ napáda aj závery týkajúce sa dôvodov, v zmysle ktorých súd posúdil, že dohodnutá odplata v zmluve prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu. Po citácii § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že za podstatné prevýšenie sa považuje prevýšenie 20 - 25%. Hodnota odplaty vyjadrená v PRMN úveru poskytnutého podľa zmluvy o revolvingovom úvere podstatne neprevýšila obvyklú odplatu platnú v čase uzavretia zmluvy (tá bola 44,86%). Postup súdu, ktorý k RPMN pripočítava hodnotu 6,75 nemá oporu ani v žiadnom zákone a je teda svojvoľným. Tvrdí preto, že závery súdu o tom, že samotná odplata prevyšuje podstatným spôsobom najvyššiu dovolenú odplatu, nie sú správne a zákonné. Namieta zároveň aj výrok o náhrade trov konania, pretože súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil to, že v časti bolo konanie zastavené na základe procesného dispozičného úkonu žalobcu. V danom prípade žalobca procesne úspešný nebol, zavinil zastavenie konania, čo súd prvej inštancie vôbec pri rozhodovaní nezohľadnil.

6. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila v tom smere, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Trvá na svojich doterajších tvrdeniach, ktoré uviedla pred okresným súdom v písomných vyjadreniach, trvá na tom, aby krajský súd toto rozhodnutie potvrdil.

7. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doložené neboli.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním účinne napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. Inak tomu ale bolo vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania.

9. Vecnému prieskumu odvolacieho súdu podliehala vyhovujúca časť rozsudku v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur, včítane (závislého) výroku o náhrade trov konania. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie vyhovujúcej časti rozsudku súdom prvej inštancie v napadnutom rozsahu a odvolacie argumenty uplatnené žalovaným, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a pred vyhlásením svojho rozhodnutia postupom podľa § 382 vyzval strany, aby sa vyjadrili k aplikácii ustanovení, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli súdom prvej inštancie použité a ktoré sú pre rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúce, a to konkrétne ustanovenia § 44 ods. 2, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Strany sporu sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadrili.

12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, avšak vec neúplne právne posúdil.

13. Súd prvej inštancie vyhovenie žalobe odôvodnil predovšetkým tým, že predmetná zmluva o úvere neobsahovala náležitosť s odkazom na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... § 9 ods. 2 písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá nebola v zákonnej výške.

14. Pokiaľ ide o vyhovujúcu časť rozsudku v jej napadnutej časti je rozhodujúcou skutočnosť, prvoinštančným súdom opomenutá aplikácia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu (súdom prvej inštancie aplikujúci § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V danom prípade bolo pritom preukázaným a nesporným, že žalovaný na tlačive predložil žalobkyni žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 5.1.2011, ktorá neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ostatne citovaného zákona. Na túto žiadosť zareagoval žalovaný vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti

- zmluvy nazvanej „údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte)“. Keďže údaje o schválenom revolvingovom úvere, obsahujú rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru najmä v časti výšky RPMN za úver (v žiadosti 70,02% a v schválení 66,04%), nebolo možné toto prijatie návrhu zo strany žalovaného obsahujúce zmeny, považovať za účinné a konečné, ale v zmysle citovaného § 44 Občianskeho zákonníka ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh adresovaný žalovaným žalobkyni. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobkyňa tento nový návrh účinne v písomnej forme prijala, k čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo.

15. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom, ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade žalobkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 5.1.2011, ktorá ale nemá všetky náležitosti úverovej zmluvy, a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere žalovaným dňa 10.1.2011 a žalobkyňa tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy o úvere nepodpísala, predmetná zmluva o úvere, nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na to, že v písomne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola účinne dohodnutá podstatná náležitosť a to RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ZoSÚ) aplikovaného súdom prvej inštancie, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ je v dôsledku toho potrebné predmetný spotrebiteľský úver skutočne považovať za bezúročný a bez poplatkov. Už samotná absencia tejto jednej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy a preto už bolo nadbytočným a nehospodárnym (čl. 17 Základných princípov zaoberať sa prípadnými ďalšími nedostatkami zmluvy.

17. Keďže podľa záverov súdov bolo potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a v konaní bolo preukázané a žalovaným napokon ani nenapádané, že žalobkyňa žalovanému z titulu tohto úveru zaplatila oproti istine naviac žalovanú sumu, zodpovedajúcu jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne (§ 451 a n. bolo dôvodným jej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobkyni uvedenej sumy.

18. Ďalšie odvolacie argumenty strán predostreté v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/ stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantného, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním účinne napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur ako vecne správny, s použitím § 387 potvrdil.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil len strohým odkazom na § 255 a to bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

24. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

25. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

26. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

27. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

28. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

29. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

30. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu znovu posúdi nárokovateľnosť strany sporu na náhradu uplatnených trov konania, tu potom i zaujať právne stanovisko k spochybňovaniu nároku žalobkyne na náhradu trov konania žalovaným vychádzajúc z odôvodnenia odvolania (odvolateľ namieta, že žalobcovia neboli v plnom rozsahu úspešní, nakoľko na základe späťvzatia čiastočne zavinili zastavenie konania), následne vo veci o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .