Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/152/2018

Uznesenie

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD., v trestnej veci obvineného Z. Q., pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr.zákona dňa 19.3.2019 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukázaním na § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavuje trestné stíhanie proti obvinenému Z. Q., nar.XX.XX.XXXX v K., trvale bytom H., W. XX/X, prechodne bytom V. nad A., N. A. 20, bez pracovného pomeru, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. X,X Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10.11.2016 v obci S. číslo XXX, okres Michalovce prevzal prostredníctvom M. T. od Q. R. zálohu na odkúpenie rodinného domu číslo XX v obci F., okres Michalovce vo výške 5000€, ktorého vlastníkom toho času bola spoločnosť SK.CHI.H., s.r.o., F. XXX, J. XX XXX XXX, konateľom ktorej bol Z. U.. Obvinený prevzatie tejto finančnej hotovosti potvrdil svojím podpisom dňa 10.11.2016, pričom peniaze Z. U. neodovzdal a ponechal si ich pre vlastné účely. Poškodeného Q. R. svojím konaním uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške najmenej 5 000€,

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného Z. Q. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd preskúmaním obžaloby v zmysle § 241 Tr.por. zistil, že skutok pre ktorý prokurátor podal obžalobu tunajšiemu súdu nie je trestným činom, nie je dôvod na postúpenie veci a preto trestné stíhanie zastavil.

Súd pri preskúmavaní obžaloby zistil nasledujúce dôležité skutočnosti.

Uznesením OR PZ, odbor kriminálnej polície Michalovce sp.zn. ORP-415/2-VYS-MI-2017 z 02.06.2017 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10.11.2016 v obci F.dovzdal Q. R. zálohu vo výške 5000 eur na odkúpenie rodinného domu v obci F. administratívnej pracovníčke SK. E.. H., s.r.o. M. T., ktorá mala zabezpečiť vypracovanie kúpnopredajnej zmluvy na rodinný dom, ktorého vlastníkom bola spoločnosť zhong- guo nongye, s.r.o. N. V., avšak k vypracovaniu kúpnopredajnej zmluvy a ani k odpredaju rodinného domu nedošlo, čím bola spôsobená pre Q. R. škoda vo výške najmenej 5 000 eur. Uznesením OR PZ, odbor kriminálnej polície Michalovce sp.zn. ORP-415/2-VYS-MI-2017 z 28.11.2017 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce zistiť trestné stíhanie voči určitej osobe. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal otec poškodeného Q. R., t.j. T. R. sťažnosť v ktorej okrem iného uviedol, že žiada o udelenie súhlasu, aby mohol „papiere“ ukázať aj v novinách a televízii JOJ,

aby celý svet videl ako sa vyšetruje v Michalovciach , pričom uviedol, že on nemá peniaze na advokátov a nemá známych na polícii. Uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce sp.zn. Pv 388/17/8807 z 22.12.2017 bola sťažnosť poškodeného T. R. (súd konštatuje, že poškodeným je Q. R.) zamietnutá ako nedôvodná s tým, že v tomto prípade sa jedná o občianskoprávny spor. Napriek konštatovaniu prokurátora v uznesení o zamietnutí sťažnosti, že v tomto prípade sa jedná o občianskoprávny spor bolo uznesením ORPZ vyššie uvedenej sp. zn. zo 14.05.2018 pokračované v trestnom stíhaní a uznesením tej istej sp.zn. z 03.07.2018 bolo vznesené obvinenie Z. Q. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zák. a následne dňa 12.12.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného pre daný trestný čin pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe. Obvinený Z. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poprel spáchanie trestného činu s tým, že nevie kedy presne mu zavolal nejaký rom- pán R. s tým, že by kúpil na základe inzerátu dom č. XX v F. na základe čoho zavolal majiteľovi U., ktorý mu oznámil že cena domu je 10 000 eur pričom 5000 eur musí dať záujemca ako zálohou a zvyšok doplatí v mesačných splátkach po 500 eur, ktoré bude nosiť účtovníčke pani T., s čím záujemca- R. súhlasil, na základe čoho mu obvinený dal telefónne číslo na účtovníčku T., aby jej zavolal, odniesol jej zálohu a dohodol sa s ňou aj na splátkach, pričom túto skutočnosť oznámil aj pani T., ktorá súhlasila s prevzatím zálohy v sume 5000 eur, ktoré potom prevzal od T. a niekedy pred Vianocami roku 2016 po príchode k U.- majiteľa domu z Číny mu odovzdal sumu 5000 eur v jeho reštaurácii V. v Košiciach. Poškodený T. R. v podstate vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané obvineným ohľadne dohody pri kúpe domu s tým, že jeho syn Q. osobne odovzdal pani T. zálohu v sume 5000 eur, ktoré on dal svojmu synovi, pričom T. uviedla, že po mesačné splátky si bude chodiť ona osobne , synovi napísala aj potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov a po prerobení domu sa syn nasťahoval do tohto domu, avšak následne prišiel do domu nejaký Číňan, ktorý sa ich pýtal prečo bývajú v je o dome, pričom on žiadnu zálohu na dom nedostal. Svedok Q. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol v podstate tie isté skutočnosti ako jeho otec, pričom potvrdil, že v hotovosti odovzdal ako zálohu na kúpu rodinného domu sumu 5000 eur pani T. po predchádzajúcom telefonáte jeho uja s obvineným, ktorý ich odkázal na pani T.. W. T. potvrdila prevzatie zálohy s tým, že sama bude chodiť pre mesačné splátky v sume 500 eur. Svedkyňa A. R. vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že pani T. odovzdal syn ako zálohu na domu 5000 eur s tým, že ďalšie mesačné splátky budú po 500 eur do sumy 10 000 eur, pričom T. im povedala, že do domu sa môžu hneď nasťahovať a ona zabezpečí všetky ostatné papierovačky, avšak po príchode H. po ich nasťahovaní do domu im tento oznámil, že prečo bývajú v jeho dome, s tým, že on žiadne peniaze nedostal. Svedok M. R. vo svojej výpovedi uviedol, že na základe inzerátu na predaj domu telefonoval na nejaké číslo na ktorom sa mu ozval jeho známy - obvinený, ktorý mu oznámil, že kúpu domu je treba dohodnúť s pani T. na ktorú mu dal aj telef. číslo a po telefonáte s pani T. mu táto uviedla, že dom je na predaj za 10 000 eur a pri následnom stretnutí sa synovec a brat dohodli na zálohe vo výške 5000 eur a mesačných splátkach 500 eur, pričom T. jej napísala aj potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov . Svedkyňa M. T. vo svojej výpovedi uviedla, že jej volal obvinený - pravá ruka ich šéfa Z. Xia s tým, že prídu za ňou R., ktorí jej donesú zálohu na kúpu domu v sume 5000 eur, následne na to sa skutočne aj stretla s Q. R. za prítomnosti jeho otca a M. R. a Q. R. jej odovzdal 5000 eur ako zálohu na kúpu domu s tým, že ďalšie splátky budú v sume 5000 eur a bude ich preberať ona a taktiež mu povedala, že potvrdenie o zaplatení posiela právnikovi spoločnosti za účelom vyhotovenia kúpnopredajnej zmluvy a na druhý deň aj skutočne poslala podklady Q. R. za účelom vyhotovenia kúpnopredajnej zmluvy. Následne dala oproti podpisu zálohu obvinenému, pričom mu dala taktiež podpísať aj príjmový pokladničný doklad za účelom zavedenia do účtovníctva spoločnosti, pričom zálohu odovzdala obvinenému, nakoľko bol pravá ruka majiteľa a nie prvýkrát s ním takéto veci riešila a vedela o tom, že majiteľ Xia o všetkom vie. Zároveň uviedla ,že niekedy v marci 2017 sa stretla s majiteľom , ktorý jej povedal, že predmetný dom ide odpojiť od elektriny, vody a plynu lebo nedostal žiadne peniaze. Svedok Z. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že nevie uviesť ktorý jeho zamestnanec dal na internetovú stránku inzerát na predaj rodinného domu, pričom je pravdou, že niekedy v mesiaci október 2016 mu obvinený oznámil, že má kupcov na dom, na čo mu odpovedal, že chce predať tento dom za sumu 10 000 eur, avšak žiadne bližšie podmienky s obvineným nedohodol, pričom obvinený nemal žiadne splnomocnenie na prevzatie peňazí za predmetnú nehnuteľnosť a ani mu žiadne peniaze neodovzdal a nevie uviesť prečo T. prevzala zálohu na kúpu domu, nakoľko jej takýto súhlas nedal. Svedok Q. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že opravoval kúpený rodinný dom v F., pričom niekedy na prelome rokov 2016/2017 prišiel do dvora nejaký Číňan, ktorý pochválil aj jeho prácu

a T. R. mu hovoril, že je to bývalý majiteľ domu, ktorému dal zálohu na kúpu domu a následne bol v dome ešte raz. Nepamätal si ako vyzeral, lebo Číňania sú všetci rovnakí. Svedok JUDr. V. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si nespomína, aby ho 10.11.2016 kontaktovala pani T. ohľadne prevzatia zálohy v sume 5000 eur na kúpu rodinného domu v F. za účelom vypracovania kúpnopredajnej zmluvy , pričom si spomína, že až niekedy na prelome zimy jar 2017 ho kontaktovala pani T. s tým, že pán, ktorý mal zaplatiť zálohu za dom chce podpísať kúpnu zmluvu, na základe čoho kontaktoval majiteľa, ktorý však odmietol uzatvoriť zmluvu s tým, že mu nebola vyplatená kúpna cena. Z listinného dôkazu vyplýva, že svedkyňa T. prevzala dňa 10.11.2016 od Q. ako zálohu za odkúpenie rodinného domu sumu 5000 eur čo vyplýva aj z pripojeného pokladničného dokladu a príjmového dokladu od firmy SK.CHI. H., s.r.o. Zo správy realitnej kancelárie KONEX Reality s.r.o. vyplýva že táto spoločnosť ponúkala na predaj dom formou inzerátu, ktorý následne bol stiahnutý z ponuky z dôvodu informácie od zástupcu predávajúceho, že predaj už nie je aktuálny. Z kúpnej zmluvy z 12.12.2016 vyplýva, že predávajúci SK.E..H. s.r.o. previedol predmetný rodinný dom na kupujúceho zhong guo nongye s.r.o. Trestné právo predstavuje vždy posledný prostriedok ktorý je možné použiť len vtedy ak použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo je zjavne neúčelné. Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania , (ktoré má súkromnoprávny základ) ako trestného činu je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, keď nie sú popritom splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Trestné stíhanie nie je namieste, keď sa konanie podozrivého pohybovalo výhradne v rovine civilnoprávnych, obchodnoprávnych vzťahov. Určité zlyhanie či nedostatočná účinnosť zákonných nástrojov, slúžiacich k faktickému výkonu právomocných a vykonateľných súdnych rozhodnutí nemôže viesť k tomu, aby tieto opatrenia boli nahradzované alebo doplňované prostriedkami trestného práva. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou činných v trestnom konaní nie je riešiť civilnoprávne problémy a už vôbec nie je ich úlohou nahrádzať činnosť súdov v rámci dokazovania v civilnoprávnom a obchodnoprávnom konaní. Súd zastáva názor, že trestné právo má miesto len tam kde sú iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb vyčerpané, neúčinné, alebo nevhodné. Štát tieto prostriedky (trestného práva ) môže uplatňovať len na báze zdržanlivosti , t.j. tam kde iné nástroje práva zlyhali alebo sú neefektívne a neadekvátne. V konkrétnych prípadoch je preto mimoriadne dôležité zohľadniť mimotrestné právne normy a skutočnosti, že posudzované konkrétne prípady sa môžu dotýkať zmluvných vzťahov a to najmä obchodných, resp. civilnoprávnych medzi subjektami súkromného práva, charakterizovaných vysokým stupňom uplatnenia autonómie vôle zmluvných strán. Súd taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu prehliadnuť zjavnú skutočnosť, že nástroje pomocou ktorých sa realizuje trestnoprávna ochrana , obmedzujú základné práva a slobody a len dôsledné rešpektovanie princípu ultima ratio zaručuje, že takéto obmedzenia bude možné ešte považovať za proporcionálne s účelom sledovaným trestným konaním. jednotlivé zložky proporcionality pritom sú spôsobilosť, nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany a vyjadrujú nutnosť zodpovedania otázky či neexistuje alternatívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie základných práv konkrétnej osoby. Z princípu nevyhnutnosti vyplýva, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok nesmie byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať na aktívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav by totiž odporoval zásade ultima ratio ale aj zásade vigilantibus iura ( právo pomáha bdelým). V nadväznosti na túto zásadu je potrebné pri skúmaní skutkových okolností brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu, alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť. Podľa súdu je absolútne samozrejmé a legitímne očakávať od osoby, vstupujúcej do zmluvných vzťahov, že táto osoba bude mať zodpovedajúci prístup k vyššej miere opatrnosti pri majetkových prevodoch. K samotnej povinnej miere opatrnosti súd dodáva, že povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti má každý, t.j. klamaný aj poškodený a táto povinnosť vyplýva aj z §415 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého si každý musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, atď. Ak sa jedná o súkromnoprávny vzťah, tak predsa v prvom rade samotní účastníci takéhoto vzťahu musia dbať na ochranu svojich majetkových záujmov, pričom podľa súdu je prirodzené od nich požadovať, aby pri vstupovaní do súkromnoprávnych vzťahov postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti. Ak tak účastníci súkromnoprávnych vzťahov nerobia a sami sa svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohli vyvarovať, ocitli v situácii, keď napríklad pristúpili k neistej, alebo nevýhodnej dohode, v rámci ktorej vynaložili aj finančné prostriedky, tak potom musia nepriaznivé dôsledky takýchto dohôd, resp. súkromnoprávnych vzťahov aj sami riešiť a to prostredníctvom použitia súkromnoprávnych inštrumentov. Súd totiž zastáva názor, že v právnom štáte je neprijateľné, aby trestným postihom jedného z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane jeho vlastníckych práv a majetkových záujmov. Podľa súdu v nadväznosti na už uvedené skutok sa nestáva automaticky trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí oznamovateľ - poškodený v podanom trestnom oznámení, resp. v zápisnici o podaní trestného oznámenia. Oznamovateľ, resp. poškodený má síce právo na podanie trestného oznámenia a následne orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť o ňom, avšak konečné posúdenie, či skutok napĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu je plne v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a nie oznamovateľa, resp. poškodeného. Je pravdou, že každý má síce zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aby bolo možné kvalifikovať nejaké konanie ako trestný čin, tak k tomu je potrebné, aby boli naplnené jeho materiálne aj formálne znaky, pričom za trestný čin je možné označiť len konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré je zároveň aj protiprávnym konaním, t.j. že vykazuje znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, pričom k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu je zároveň potrebné, aby boli naplnené všetky znaky súčasne. Súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade absentujú obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a to tak objektívna ako aj subjektívna stránka u obvineného. V uvedenom prípade bola prokurátorom podaná obžaloba na obvineného pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr.zák..

Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zák. sa dopustí ten kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Aby mohlo byť konanie páchateľa kvalifikované ako trestný čin, musí byť uvedeným skutkom spôsobená väčšia škoda, pričom väčšou škodou sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr.zák. rozumie suma dosahujúca najmenej sumu 2660 eur. Podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.zák. je nevyhnutná prítomnosť úmyselného konania ako formy zavinenia podľa § 15 písm.a,b/ Tr.zákona, pričom je potrebné poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax z ktorej plynie záver, že zavinenie páchateľa musí byť vždy preukázané výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplývať záver o existencii zavinenia, pričom sa tento záver musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Súd po preskúmaní všetkých dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu dospel k jednoznačnému záveru, že v uvedenom prípade nedošlo zo strany obvineného k naplneniu skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák., pričom v čase podania trestného oznámenia ani neexistoval zákonný dôvod na začatie trestného stíhania vo veci, ktoré bolo začaté na základe pokynu prokurátora, taktiež neexistoval zákonný dôvod na vznesenie obvinenia pre daný trestný čin, pretože v uvedenom prípade sa jednalo a jedná o civilnoprávny spor a preto správne a zákonne rozhodol poverený príslušník OO PZ Sobrance ak uznesením sp.zn. OPR-327/SO-MI-2018 z 11.05.2018 odmietol vec z podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák.. V nadväznosti na vyššie uvedené súd považuje za potrebné poukázať na nasledujúce dôležité skutočnosti.

V uvedenom prípade na základe inzerátu ohľadne predaja rodinného domu záujemca zavolal na v inzeráte uvedený telefonický kontakt obvineného, ktorý odkázal záujemcu o kúpu rodinného domu na pracovníčku obchodnej spoločnosti M. T., ktorá od poškodeného Q. R. prevzala na základe oficiálneho dokladu spoločnosti finančnú sumu 5000 eur ako zálohu za predaj rodinného domu vo vlastníctve uvedenej firmy.

Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že medzi predmetnou obchodnou spoločnosťou a poškodeným Q. R. vznikol dvojstranný civilnoprávny vzťah, účastníkom ktorého nebola tretia strana v osobe obvineného, keďže tento vystupoval v tejto veci len akýsi inzerátový sprostredkovateľ - ako kontaktná osoba pre prípadných záujemcov o kúpu rodinného domu, ktorý bol ponúkaný na predaj aj cez realitnú spoločnosť, ktorá túto skutočnosť aj potvrdila. Samotná svedkyňa M. T. naviac vo svojej výpovedi potvrdila, že po prevzatí finančných prostriedkov mal kontaktovať právnika spoločnosti za účelom prípravy kúpno- predajnej zmluvy. Ak teda obchodná spoločnosť prevzala finančné prostriedky od poškodeného, ako zálohu za predaj domu a následne dom poškodenému nepredala, ani peniaze mu nevrátila, tak tento poškodený má právo domáhať sa vrátenia peňazí, prípadne náhrady ďalšej škody podaním žaloby príslušnému súdu v rámci civilnoprávneho konania. Ak po prevzatí finančných prostriedkov firmou od poškodeného boli tieto zverené obvinenému, tak aj v tomto prípade vznikol dvojstranný civilnoprávny vzťah medzi firmou a obvineným a ak poškodenej firme vznikla nejaká škoda neodovzdaním finančných prostriedkov zo strany obvineného, tak potom taktiež si môže vymáhať vrátenie týchto prostriedkov prostredníctvom civilnoprávnej žaloby príslušnému súdu, avšak zo spisu nevyplýva, aby táto obchodná spoločnosť si uplatňovala nejaký takýto nárok voči obvinenému. Súdu však neunikla zaujímavá skutočnosť, že predmetná obchodná spoločnosť mesiac po uhradení zálohy poškodeným na kúpu rodinného domu a po žiadosti administratívnej pracovníčky o vypracovanie kúpno-predajnej zmluvy previedol vlastníctvo tohto rodinného domu z pôvodnej spoločnosti na inú spoločnosť, konateľom ktorej je tá istá osoba, ktorej mal obvinený odovzdať zálohu za kúpu rodinného domu. Súd zastáva názor, že z celého súdneho spisu vôbec nevyplýva, akým vlastne podvodným spôsobom mal obvinený uviesť do omylu poškodeného a z celého spisu nevyplýva ani nejaký úmysel na základe ktorého by chcel poškodeného uviesť do omylu a spôsobiť mu tak nejakú škodu. Súd by pripustil takúto možnosť, ak by napríklad sám podal nejaký inzerát a následne by bez vedomia majiteľa prevzal za neho priamo zálohu, ktorú by oprávnenej osobe neodovzdal, ale v uvedenom prípade je zrejmé, že spoločnosť predávala dom a obvinený odkázal záujemcu na zodpovedného pracovníka spoločnosti, ktorý od záujemcu prevzal finančné prostriedky. Ak by súd teoreticky pripustil možnosť, že by obvinený po prevzatí finančných prostriedkov a tu treba zdôrazniť, že v tom čase už firemných, tieto finančné prostriedky neodovzdal, ani v takomto prípade by poškodeným nebol Q. R., ale obchodná spoločnosť SK.E..H. s.r.o. F..

Súd s poukázaním na vyššie uvedené zastáva jednoznačný názor, že v uvedenom prípade sa jedná o klasický civilnoprávny spor.

Súd zároveň konštatuej, že orgány, činné v trestnom konaní by v žiadnom prípade nemali vstupovať do tohto civilnoprávneho vzťahu a hrozbou trestného stíhania nútiť niekoho, aby za niekoho iného plnil zmluvné záväzky a vykonávať dokazovanie v trestnom konaní, ako podklad pre následné civilné konanie, namiesto opačného postupu, keď v prvom rade by trestnému konaniu v tomto prípade malo skôr predchádzať civilnoprávne konanie.

Úlohou orgánov, činných v trestnom konaní nie je riešiť civilnoprávne problémy a civilnoprávne vzťahy.

Ak orgány, činné v trestnom konaní majú zo zákona právo niekoho stíhať, teda majú určitú moc, tak to neznamená, že môžu toto svoje právo, resp. právomoc aj zneužívať v konaní, na ktoré sú príslušné len súdy, a to súdy civilnoprávne.

Súd okrem iného poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by súd len čisto teoreticky pripustil, že v uvedenom prípade je Q. R. odôvodnene v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní (podľa názoru súdu s poukázaním na vyššie uvedené nie je a ani nikdy nemal byť), tak je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek jeho postaveniu ako poškodeného, uvedeného aj v obžalobe prokurátora tento nebol v priebehu celého prípravného konania ani raz vypočutý, ako poškodený, nebol oboznámený s výsledkami vyšetrovanie, nemohol podávať návrhy na dokazovanie, vyjadrovať sa k j dôkazom, uplatniť si nárok na náhradu škody, prípadne si zvoliť splnomocnenca, na základe čoho by mu boli porušené všetky jeho zákonné práva v zmysle §46 Tr. por. a nasl.

Súd konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať v prípravnom konaní len a len zákonným spôsobom a len a len na základe zákonným spôsobom vykonaných dôkazov, ktoré sa jednoznačne „opierajú“ o nespochybniteľné fakty a nemôžu začínať trestné stíhanie a následne vznášať obvinenia osobám len na základe domnienok o možnom naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu a aj to za účelom použitia hrozby - v tomto konkrétnom prípade nielen hrozby trestnoprávnej represie proti niekomu s cieľom prinútiť ho k nejakému konaniu.

Súd záverom opätovne konštatuje, že v uvedenom prípade sa jedná o civilnoprávny vzťah a preto konanie zastavil.

Podľa § 241 ods. 1 písm.c/Tr.por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 215 ods. 1 písm.b/Tr.por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodeného vymáhať si náhradu škody v civilnoprávnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.