Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-61-2017.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Auto Unicom, s. r. o., Strážska cesta 8325/53, Zvolen, IČO: 36 033 031, zast.: AK Dlhopolec s. r. o., Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému: X. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt na adrese: X. H. Č.. XXX, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 908,02 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému a intervenientovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 2. 5. 2017, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 908,02 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy od 6. 7. 2013 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v rámci predmetu podnikania poskytuje okrem predaja aj opravy motorových vozidiel značky G.. Žalobkyňa prijala do svojej prevádzky za účelom do opravy motorové vozidlo továrenská značka G.?. G. EČV: C., ktoré patrilo p. M. Č. a ktoré po vykonaní opravy žalobkyňa odstavila na svoj dvor. Do odstaveného vozidla p. Č. nabúral dňa 20. 6. 2013 žalovaný, ktorý bol vlastníkom motorového vozidla značky Š. D. EČV: C., ktoré v čase nárazu viedol žalovaný. Za poškodenie motorového vozidla p. Č. zodpovedal v plnom rozsahu žalovaný a z tohto dôvodu p. Č. mala nárok na náhradu škody. Na základe uvedeného žalobkyňa pri náhrade škody pristúpila k odstráneniu poškodenia uvedením motorového vozidla p. Č. do predošlého stavu opravou, pričom náklady na opravu predstavujú sumu 908,02 €. Žalovaný vznik spôsobenej škody, ani jej výšku nenamietal s tým, že vo svojom liste adresovanom intervenientovi uviedol, že si je vedomý, že danú škodu spôsobil a podľa žalobkyne týmto listom žalovaný svoj záväzok, čo do dôvodu ako aj výšky v celom rozsahu uznal. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, žalobkyňa si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.
3. Žalobkyňa k žalobe priložila kópiu faktúry č. XXXXXXXXX z 28.6.2013, list žalovaného adresovaný intervenientovi.
4. Po splnení zákonných podmienok bol v predmetnej veci vydaný súdom platobný rozkaz č. k. 27Csp/61/2017-17 z 1. 3. 2018, voči ktorému žalovaný podal včas odpor z 23. 3. 2018. V dôsledku toho bol platobný rozkaz následne voči žalovanému zrušený uznesením č. k. 20Csp/61/2017-24 z 26. 4. 2018.
5. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uvádza, že ako poistenec intervenienta mal v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie č. XXXXXXXXXX a mal riadne zaplatené poistenie, ktoré preukazuje aj potvrdenie o uskutočnení platby zo svojho účtu vedeného v banke. Žalovaný sa domnieva, že v tomto prípade mal byť žalovaným intervenient, pretože práve intervenient ako poisťovateľ v rámci zákonného povinného zmluvného poistenia je povinný uhradiť resp. neuhradiť poistné plnenie žalobkyni. Žalovaný môže byť prizvaný do konania len ako svedok v procese dokazovania, ktorý na základe fotografií a dvadsaťročnej praxe v autoservise vie vysvetliť súdu, prečo došlo k pochybeniu v procese likvidácie zo strany likvidátora, ktorý nesprávne naznačil výšku nárazov na poškodenom motorovom vozidle. Súčasne oznámil súdu, že predmetný spor, ktorý sa vedie voči nemu ako žalovanému, oznámil aj intervenientovi a navrhuje súdu, aby intervenient vstúpil do sporu na strane žalovaného a aby ho súd k tomuto vyzval.
6. Dňa 15. 5. 2018 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zo strany intervenienta, že podľa § 82 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dňa 16. 5. 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie intervenienta, ktorý uviedol, že k predmetnej škodovej udalosti došlo 20. 6. 2013, pri ktorom malo byť poškodené motorové vozidlo p. Č.Z., pričom poškodená sa o osobe škodcu dozvedela okamžite po vzniku škodovej udalosti, teda dňa 20. 6. 2013 a o výške škody sa dozvedela 28. 6. 2013, kedy bola žalobkyňou vystavená faktúra č. 317/2013. Intervenient preto poukazuje na ustanovenie § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa tohto ustanovenia v danom prípade premlčacia doba začala plynúť 29. 6. 2013, pričom uplynula 29. 6. 2015. Žalobkyňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu až 2. 5. 2017, takmer dva roky po uplynutí premlčacej lehoty. Zároveň intervenient poukazuje na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala ani len aktívnu legitimáciu v danej veci, pretože došlo ku škode na majetku poškodenej, nie na majetku žalobkyne. V zmysle uvedeného, preto intervenient vznáša námietku premlčania a námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Intervenient ako dôkaz predložil uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila poškodená p. Č. voči intervenientovi na tlačive, ktoré podpísala 28. 6. 2013.
7. Dňa 9. 7. 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že námietky žalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie považuje žalobkyňa za nedôvodné, pretože jeho pasívna legitimácia vyplýva zo skutočností, že žalovaný ako vlastník a súčasne vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda nabúraním do odstaveného vozidla p. Č., ktorá bola zákazníkom žalobkyne spôsobil škodu, pričom k vzniku tejto škodovej udalosti došlo výlučne konaním žalovaného. Žalovaný vo svojom odpore nespochybnil ani tvrdený priebeh vzniku škody, ani výšku škody, pričom podľa názoru žalobkyne, žalovaný svoj nárok, resp. svoj záväzok uznal v celom rozsahu v liste adresovanom svojmu poistiteľovi, ktorým bol intervenient. Skutočnosť, že žalovaný v čase vzniku škody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie, nemá vplyv na jeho pasívnu legitimáciu v tomto konaní, preto žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní v súlade s § 420 a nasl. OZ.
8. Dňa 25. 7. 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu intervenienta, s ktorým nesúhlasí. Poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa do svojej prevádzky prijala do opravy motorové vozidlo poškodenej p. Č., ktoré po vykonaní opravy odstavila na svoj dvor a v tom čase dňa 20. 6. 2013, do tohto motorového vozidla nabúralo motorové vozidlo, ktoré vlastnil a v tom čase viedol žalovaný. Z tohto dôvodu za škodu zodpovedá v súlade s § 421 OZ žalobkyňa, preto pristúpila k odstráneniu poškodenia jeho uvedením do predošlého stavu. Bezodplatnou opravou motorového vozidla poškodenej nevznikla žiadna škoda a preto táto nebola oprávnená uplatňovať svoj nárok na náhradu škody. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobkyňa uvádza, že žalovaný uznal svoj záväzok, čo do dôvodu, ako aj do výšky a od uznania záväzku žalovaným v zákonom predpísanej forme začala plynúť desaťročná premlčacia lehota a preto nárok žalobkyne premlčaný nie je.
9. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní z 26. 7. 2018, v ktorom uviedol, že vznáša námietku aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní. Poukazuje na to, že žalobkyňa v podanej žalobe
uvádza, že za takéto poškodenie vozidla p. Č. zodpovedal v plnom rozsahu žalovaný a p. Č. mala v tomto prípade nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla. Žalobkyňa je tak oprávnená domáhať sa svojho nároku spočívajúceho v zaplatení faktúry za opravu motorového vozidla výlučne od toho subjektu, s ktorým uzatvorila zmluvu o oprave veci, resp. od vlastníka vozidla, ktorého opravu vykonal. Konaním žalovaného žalobkyni nevznikla žiadna škoda a žalovaný ani nie je so žalobkyňou v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania z rovnakých dôvodov ako intervenient, preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Dňa 30. 7. 2018 bolo doručené súdu vyjadrenie intervenienta, ktorým reagoval na predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne. Intervenient sa pridržiava svojho skoršieho vyjadrenia a naďalej trvá na skutočnostiach uvedených v tomto vyjadrení, teda že nárok žalobkyne je premlčaný a opätovne vzniesol námietku premlčania, ako aj námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. V ďalšom vyjadrení žalovaného z 9. 10. 2018, žalovaný vyjadril svoj súhlas s vyjadrením intervenienta a pokiaľ ide o vyjadrenia žalobkyne, že zo strany žalovaného malo dôjsť k uznaniu záväzku, žalovaný poukazuje na to, že pravdepodobne mala žalobkyňa na mysli uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože použitie inštitútu uznanie záväzku v zmysle § 323 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v tomto prípade neprichádza do úvahy. Žalobkyňa sa vo vyjadrení odvoláva na list, ktorý mal žalovaný zaslať žalobkyni a intervenientovi, avšak bližšie nešpecifikuje, o aký konkrétny list ide, v ktorom mal žalovaný údajne uznať svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Žalovaný však zaslal intervenientovi list označený ako sťažnosť a žiadosť o prešetrenie poistnej udalosti a list, ktorým žiadal intervenienta o vstúpenie do súdneho sporu ako intervenient. V oboch listoch adresovaných intervenientovi žalovaný uviedol, že si je vedomý spôsobenej škody na vozidle p. Č., avšak dlh voči žalobkyni nikdy výslovne neuznal a nezaviazal sa, že tento dlh žalobkyni uhradí. V uvedených listoch naopak žalovaný odmietal túto škodu zaplatiť, navyše ide o listy adresované intervenientovi ako poisťovni, s ktorou má žalovaný uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Žalobkyni nikdy písomne neuznal svoj dlh, čo do dôvodu a výšky a nikdy nevyjadril prísľub, že tento dlh zaplatí. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k predĺženiu premlčacej lehoty na desať rokov. Preto naďalej trvá na tom, že je žaloba nedôvodná a že ju súd v celom rozsahu má zamietnuť.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta, ktoré bolo súdu doručené 29. 10. 2018, uviedla, že len poukázala na skoršie vyjadrenia a vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie doplnila, že bola povinná odstrániť poškodenie vozidla p. Č., za ktoré vo svojom autoservise zodpovedala ako za vec vznesenú, resp. odloženú a tejto zodpovednosti sa žalobkyňa zbaviť nemohla. Skutočnosť, že § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnou poistení umožňuje poškodenému uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi škodcu, nezbavuje poškodeného možnosti uplatniť tento nárok voči škodcovi, resp. pôvodcovi zásahu. Preto je podľa jej názoru aktívna vecná legitimácia žalobkyne nesporná a rovnako, tak aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. V ďalšom vyjadrení žalobkyne doručeného súdu 21. 12. 2018, ktorým reagovala na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/143/2008, podľa ktorého uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhov v čase uznania a procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, pričom veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania a dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Žalobkyňa preto poukazuje na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ani existencie dlhov prešlo uznaním dlhu na žalovaného.
12. Pojednávania, ktoré sa konalo 19. 3. 2019, sa intervenient nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil vopred. Strany sporu, ktoré sa pojednávania zúčastnili, len zopakovali svoje doterajšie vyjadrenia, na ktorých naďalej zotrvali.
13. Pri posúdení skutkovej okolnosti prípadu okresný súd vychádzal zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe (bod.3 odôvodnenia), ako aj z vyjadrení strán sporu a intervenienta, z ktorých zistil nasledujúce skutočností a na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.
14. Žalovaný pri vedení motorového vozidla továrenskej značky Š. D. EČV: C. spôsobil dopravnú nehodu 20. 6. 2013, pri ktorej poškodil motorové vozidlo p. Č. továrenská značka G. G., EVČ: C., ktoré bolo v čase nehody odstavené na dvore žalobkyne. Žalobkyňa pristúpila k oprave motorového vozidla poškodenej
p. Č. a za túto opravu vystavila 28. 6. 2013 faktúru č. 201300317, v ktorej fakturovala opravu vozidla v celkovej sume 908,02 €. Žalovaný adresoval intervenientovi list s označením „Poistná udalosť č. XXXXXXXXXX z 20.6.2013 sťažnosť a žiadosť o prešetrenie poistnej udalosti k poistnej zmluve“, v ktorej uviedol, že mu bola adresovaná zo strany žalobkyne výzva na zaplatenie faktúry č. 317/2013, preto požiadal intervenienta o opätovné prešetrenie, resp. rekonštrukciu poistnej udalosti za prítomnosti intervenientom poverenej osoby žalovaného a svedkov poistnej udalosti, nakoľko si je vedomý, že danú škodu spôsobil a má zaplatenú zákonnú poistku, ktorá takúto poistnú udalosť pokrýva a nemá prečo platiť navyše zo svojich peňazí. Listinou predloženou intervenientom podpísanou p. Č. ako poškodenou 28. 6. 2013, si poškodená p. Č. uplatnila nárok na náhradu škody na predpísanom tlačive, ktoré bolo doručené intervenientovi.
15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa 421 OZ, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
17. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
19. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa uplatňuje nárok zo zodpovednosti za škodu v súlade s § 421 OZ, ako zodpovednosť za škodu spôsobenú na prevzatej veci. Ide pritom o osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá je objektívna a pre jej vznik sa predpokladá existencia záväzkového (zmluvného) vzťahu a prevzatie veci. Prevzatím veci je potrebné rozumieť fyzické odovzdanie tejto veci. Žalobkyňa na základe predložených dôkazov nepreukázala aktívnu legitimáciu, pretože na základe faktúry, ktorú vystavila poškodenej p. Č. za opravu vozidla nie je možné preukázať jednak existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a poškodenou p. Č., na základe ktorej vykonával ešte opravu, ktorá predchádzala vzniku škody na odstavenom vozidle.
20. Taktiež zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že v čase vzniku škody na osobnom motorovom vozidle p. Č. mala žalobkyňa toto vozidlo vo svojej držbe z titulu vykonania opravy na základe záväzkového vzťahu, čo na druhej strane namietali, žalovaný ako aj intervenient. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie záväzkového vzťahu a takisto, že vec, ktorá bola predmetom tohto záväzkového vzťahu bola v čase vzniku škody odovzdaná žalobkyni, nesie samotná žalobkyňa, pričom v danom prípade uvedené dôkazné bremeno neuniesla. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že podľa faktúry č. XXXXXXXXX z 28. 6. 2013, vyplýva, že motorové vozidlo poškodenej p. Č. bolo prijaté na opravu 25. 6. 2013, pričom škoda bola spôsobená už dňa 20. 6. 2013. Z uvedeného teda nie je zrejmé, že ak malo dôjsť ku škode v čase trvania záväzkového vzťahu, prečo bolo vozidlo poškodenej p. Č. prijaté zo strany žalobkyne na opravu až 25. 6. 2013.
21. Súd ďalej nemal zo strany žalobkyne preukázané, že v zmysle § 442 ods. 3 OZ, samotná poškodená p. Č. požiadala o uhradenie škody uvedením do predošlého stavu, pričom podľa tohto ustanovenia sa škoda má uhrádzať prioritne v peniazoch, iba ak o to požiada poškodený, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Na základe uvedených skutočností dospel súd k jednoznačnému záveru, že neboli zo strany žalobkyne preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 421 OZ, a teda nebola ani preukázaná aktívna vecná legitimácia na podanie predmetnej žaloby, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
22. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorá bola vznesená zo strany tak žalovaného, ako aj intervenienta, okresný súd poukazuje v tomto smere na znenie § 558 OZ, podľa ktorého je uznanie dlhu jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi, a na základe ktorého vzniká vyvrátiteľná právna domnienka, že v čase uznania dlh existoval. Okrem všeobecných náležitostí tento právny úkon musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka, tento dlh zaplatiť. Žalobkyňa pritom vychádzala z listiny, ktorú považovala za uznanie dlhu zo strany žalovaného, pričom túto listinu žalovaný
jednak neadresoval žalobkyni, ale intervenientovi a z obsahu tejto listiny vyplýva, že žalovaný žiadal o opätovné prešetrenie poistnej udalosti z dôvodu, že žalobkyňa ho vyzvala na zaplatenie faktúry, ktorú vystavila za opravu vozidla poškodenej p. Č.. Z uvedenej listiny však nevyplýva dôvod vzniku pohľadávky ani jej výška, a taktiež absentuje prísľub dlžníka dlh z predmetnej pohľadávky zaplatiť veriteľovi, teda žalobkyni. Z tohto dôvodu nemôže byť predmetná listina považovaná za uznanie dlhu a teda je potrebné premlčanie posudzovať v danom prípade podľa ust. § 106 ods. 1 OZ, ktorý stanovuje dvojročnú premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a to tom, kto za ňu zodpovedá. Ako preukázal intervenient a rovnako žalovaný, o tom, kto škodu spôsobil a v akej výške, sa poškodená p. Č. dozvedela dňa 28. 6. 2013, pričom dvojročná premlčacia lehota uplynula 29. 6. 2015, z čoho je zrejmé, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí tejto premlčacej lehoty dňa 2. 5. 2017. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bol nárok žalobkyne dôvodný, tento nárok v dôsledku vznesenej námietky premlčania je premlčaný a rovnako aj z tohto dôvodu by súd musel predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Žalovaný, a rovnako tak intervenient, boli v konaní úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.