Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoCsp-47-2021.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P., P. G., S. republika, korešpondenčná adresa P.O. T. XX, T., zastúpenému Ing. Danka Čokić, nar. 03.05.1970, bytom Nám. SNP 23, Bratislava - Staré Mesto, korešpondenčná adresa P.O. BOX 47, 850 03 Bratislava, o zaplatenie 1.141,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12Csp/89/2019-257 zo dňa 27. júla 2021 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 12Csp/89/2019-267 zo dňa 30. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12Csp/89/2019-257 zo dňa 27. júla 2021 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 12Csp/89/2019-267 zo dňa 30. augusta 2021 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 12Csp/89/2019-257 zo dňa 27. júla 2021 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 12Csp/89/2019-267 zo dňa 30. augusta 2021 prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.041,28 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.041,28 Eur od 06.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou konanie sčasti istiny 100,50 Eur s príslušným príslušenstvom zastavil a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 91 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.141,78 Eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 25.07.2017. Vzhľadom na to, že žalobca na pojednávaní dňa 27.07.2021 zobral žalobu sčasti o zaplatenie sumy 100,50 Eur s príslušenstvom späť, súd prvej inštancie v súlade s § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s § 145 ods. 2 CSP na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti istiny 100,50 Eur s príslušným príslušenstvom zastavil.
3. Súd prvej inštancie zo zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 25.07.2017 zistil, že žalobca so žalovaným pre odberné miesto č. XXXXXXX, s adresou odberného miesta U. H. XX odoberal elektrickú energiu a že bola podpísaná R. U.. Na základe tejto zmluvy žalobca vyfakturoval žalovanému pre toto odberné miesto faktúrou č. XXXXXXXXXX (správne malo byť č. XXXXXXXXXX), splatnou dňa
05.02.2018 sumu 1.041,28 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný dlžnú faktúru neuhradil. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 1.041,28 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.041,28 Eur od 06.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Konštatoval, že sčasti, v ktorej bola žaloba zobratá čiastočne späť, žaloba nebola dôvodná. Vo zvyšnej časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 1.041,58 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.041,28 Eur od 06.02.2018 do zaplatenia bol žalobca úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Po prepočítaní pomeru úspechu a neúspechu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 91 %. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 91 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety, čo vyplýva z obsahu odvolania, keďže jeho dôvody smerujú výhradne proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.041,28 Eur s príslušenstvom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, ktorý potvrdzuje aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj pomerne ustálená rozhodovacia činnosť odvolacích súdov, tvorí náležité a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia nielen významný a neopomenuteľný prvok každého individuálneho súdneho konania, umožňujúc jeho účastníkom inter cetera potrebnú a vecnú prípravu obsahu opravného prostriedku, ako aj dôsledné preskúmanie rozhodnutia na základe podaného opravného prostriedku funkčne príslušným súdom v rámci inštančného postupu, ale subjektívne právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zároveň potrebné chápať aj ako integrálnu a neodmysliteľnú súčasť základného práva na spravodlivé súdne konanie. V dôsledku uvedeného platné procesné normy riadiace činnosť civilných súdov v občianskom súdnom konaní priamo ukladajú konajúcemu súdu povinnosť vydané rozhodnutie aj odôvodniť. Uviedol, že po vypočutí dožiadaným súdom sa mal snahu kontaktovať telefonicky a aj mailom s právnym zástupcom žalobcu, pričom jeho snaha bola bezúspešná. Tvrdil, že mu nevznikol žiadny dlh, nakoľko o ňom nemal vedomosť, keďže žalobca ním (údajne) vystavené faktúry zasielal na nesprávnu adresu, a preto ak by aj vznikla žalobcovi pohľadávka proti nemu, nemal o tom vedomosť. Ak by mu bol doručený nejaký doklad, určite by sa k nemu vyjadril. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že naozaj reálne došlo k odberu energií v takej výške, ako si ho uplatňuje v tomto konaní. Uviedol, že tie isté dôvody, ako pre neho pri ospravedlnení sa z pojednávaní patrili aj pre jeho zástupkyňu a že konanie nemalo byť „len tak odbavené“ bez akéhokoľvek súdneho konania, bez možnosti na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že on a ani jeho zástupkyňa nemôžu za platné opatrenia v súvislosti s COVID pandémiou a že má právo sa aktívne brániť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie a umožnil mu riadny a spravodlivý proces.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Vyslovil názor, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoje odvolanie opiera o ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý dňa 30.03.2016 stratil svoju účinnosť a v sporových konaniach bol nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol z jeho strany podaný dňa 25.03.2019 žalobca uviedol, že v priebehu 2 a pol roka trvajúceho súdneho konania sa mohol žalovaný kedykoľvek písomne vyjadriť k ním tvrdeným sporným skutočnostiam. Jediným vyjadrením žalovaného v konaní bol odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný neuviedol ani jednu zo skutočností, ktoré namieta v podanom odvolaní. Tvrdenie žalovaného, že prípad bol „len tak odbavený bez akéhokoľvek súdneho konania, bez možnosti na spravodlivý súdny proces“ žalobca považoval za nepravdivé. K tvrdeniu žalovaného, že sa pokúsil kontaktovať s právnym zástupcom žalobcu, žalobca poukázal na skutočnosť, že ku dňu 29.09.2020 došlo z jeho strany k odvolaniu plnomocenstva pôvodnému právnemu zástupcovi, pričom ďalej v konaní ho zastupovala advokátska kancelária spoločnosti Remedium Legal, s.r.o. Zo žalovaným predloženého mailu vyplýva, že žalovaný sa pokúsil kontaktovať pôvodného
právneho zástupcu práve v čase, keď už tento bol odvolaný. Žalobca ďalej poukázal na pasívne správanie sa žalovaného v konaní. Mal za to, že v priebehu súdneho konania súd prvej inštancie nariadil niekoľko pojednávaní, pričom žalovaný sa ich nezúčastnil. Nakoniec žalobca uviedol, že všetky faktúry ním vystavené boli žalovanému doručované na adresu, ktorú uviedol v zmluve. Nakoľko v priebehu zmluvného vzťahu žalovaný nepožiadal o zmenu tejto adresy, žalobca mal za nespornú aktuálnosť tejto adresy. V tento súvislosti poukázal na Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby odberateľom elektriny v domácnosti s účinnosťou od 06.03.2015, najmä na časť 6, článok XV. bod 5 týchto podmienok.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.01.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.141,78 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 25.07.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „zmluva“). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dodávky elektriny za podmienok stanovených v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Zo žaloby vyplýva, že žalobca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky elektriny a za súvisiace vykonané služby faktúrou č.XX.XX.XXXX, splatnou dňa 05.02.2018 vo výške 1.041,28 Eur, faktúrou č. 1073053044, splatnou dňa 27.07.2018 vo výške 93,22 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.09.2018 vo výške 7,28 Eur a že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil a do dňa podania žaloby za poskytnuté služby neuhradil dlžnú sumu vo výške 1.141,78 Eur. Zo zmluvy odvolací súd zistil, že žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť dodávky elektriny na číslo odberného miesta U. na adresu odberného miesta Horné Pršany 18, ktorá adresa je podľa zmluvy aj adresou pre zasielanie korešpondencie. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že adresa trvalého bydliska žalovaného je ulica XXX/XX,.
9. Zo šiestej časti, článku XV., bod 2.3 Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby odberateľom elektriny v domácnosti účinných od 06.03.2015 (ďalej len „obchodné podmienky“) vyplýva, že písomnosti, ktoré odberateľ elektriny alebo dodávateľ elektriny zasiela prostredníctvom Slovenskej pošty ako doporučenú zásielku alebo zásielku s doručenkou, sa na účely zmluvy považujú za doručené druhej strane (osobe splnomocnenej na preberanie zásielok), aj ak nebolo možné zistiť vyššie uvedené osoby na adrese uvedenej v zmluve alebo poslednej známej adrese, a preto doručenie nebolo možné. V takomto prípade bude za deň doručenia považovaný deň, kedy sa zásielka vrátila odosielateľovi. Zo šiestej časti, článku XV., bod 5. obchodných podmienok vyplýva, že odberateľ elektriny a dodávateľ elektriny sú povinní navzájom si oznámiť zmenu adresy na doručovanie, čísla faxu a elektronickej adresy (e-mail) v lehote uvedenej v čl. V bode 2.5. Ak odberateľ elektriny alebo dodávateľ elektriny v stanovenej lehote druhú stranu o zmene neinformuje považuje sa doručenie písomností za riadne vykonané na poslednú známu adresu. Posledná známa adresa odberateľa elektriny je adresa odberateľa elektriny uvedená v zmluve alebo naposledy písomne oznámená adresa odberateľa elektriny oznámená dodávateľovi elektriny po uzatvorení zmluvy.
10. Z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 05.02.2018 odvolací súd zistil, že žalobca žalovanému za dodávku a distribúciu elektriny vyfakturoval cenu vo výške 1.041,28 Eur za odberné miesto č. XXXXXXX. Z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 27.07.2018 odvolací súd zistil, že žalobca žalovanému za dodávku a distribúciu elektriny vyfakturoval cenu vo výške 93,22 Eur za odberné miesto č. XXXXXXX a z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 25.09.2018 odvolací súd zistil, že žalobca žalovanému za dodávku a distribúciu elektriny vyfakturoval cenu vo výške 7,28 Eur za odberné miesto č. XXXXXXX.
11. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný v odpore uviedol, že nesúhlasí s uplatnenou sumou 1.141,78 Eur a namietal, že žalobca si v žalobe uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 25.07.2017, ktorá sa týka odberného miesta č. E.pričom prílohu žaloby tvorili faktúry,
ktoré sa týkajú iného odberného miesta. Mal za to, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu je neopodstatnený.
12. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaného prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bratislava I., ktorý žalovaného vypočul dňa 17.07.2020. Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 17.07.2020 vyplýva, že žalovaný uviedol, že sa nevie vyjadriť k predmetnej žalobe a že nemá vedomosť o žiadnych skutočnostiach. Po vrátení spisu konajúcemu Okresnému súdu Zvolen, súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27.07.2021. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.07.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a vzhľadom na súčasné protipandemické opatrenia jeho účasť na pojednávaní nie je možná a žiadal o odročenie pojednávania.
13. Na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen dňa 27.07.2021 žalobca vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,50 Eur s príslušenstvom späť.
14. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.041,28 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.041,28 Eur od 06.02.2018 do zaplatenia napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, ktorým sud opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku, kde nesprávne uviedol IČO: právneho zástupcu žalobcu.
15. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného § 220 ods. 2 CSP teda vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné. Z napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci, t.j. opísal predmet konania, poukázal na skutkové zistenia, uviedol, aké dôkazy v konaní vykonal a ako sa s námietkami žalovaného vyporiadal. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akých dôkazov a akého právneho predpisu v predmetnej veci rozhodol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné je nedôvodná.
16. Odvolací súd ďalej po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 25.07.2017 zmluvu pre odberné miesto č. U. s adresou odberného miesta XX,, na základe ktorej žalovaný od žalobcu odoberal elektrickú energiu. Zo zmluvy tiež vyplýva, že odberné miesto je aj dohodnutou adresou na zasielanie korešpondencie žalobcom žalovanému, pričom zo šiestej časti, článku XV., bod 5 obchodných podmienok vyplýva pre žalovaného ako odberateľa elektriny a žalobcu ako dodávateľa elektriny povinnosť navzájom si oznámiť zmenu adresy na doručovanie. V prípade, ak si žalovaný alebo žalobca podľa tohto článku obchodných podmienok navzájom neoznámili zmenu adresy, za riadne doručenie písomností sa považovalo doručenie na poslednú známu adresu. Z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval cenu za dodávku elektriny na odberné miesto č. XXXXXXX vyplýva, že žalobca túto faktúru žalovanému zaslal na adresu odberného miesta tak, ako mali dohodnuté v zmluve. Žalovaný zároveň ani v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 1.041,28 Eur, vyfakturovanú touto faktúrou. Zo spisu tiež vyplýva, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 31.07.2019 a že žalovaný mal v konaní možnosť sa k žalobe, ako aj k žalobcom predloženým dôkazom vyjadriť. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade so zákonom o energetike žalovanému uložil povinnosť zaplatiť za odber elektrickej energie.
17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne rozhodol, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil.
18. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
19. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).