Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoKR/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd prvej inštancie v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej , v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému TATRA- AGROLEV, s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, právne zastúpený JUDr. Marek Radačovský, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o určenie popretých pohľadávok v celkovej výške 899.699,34 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 1Cbi/9/2015-442 zo dňa 07.12.2015 takto jednohlasne,

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto

I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA-AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vo výške 189 100,62 Eur; v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA- AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 73 646,23 Eur; v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA-AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 40 858,60 Eur; v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA-AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 180 806,18 Eur; v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA-AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 24 436,49 Eur; v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA- AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/ XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 67 198,48 Eur; v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA-AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 262 333,78 Eur a v prihláške pohľadávky č. X zo dňa 13.1.2015 do reštrukturalizácie dlžníka TATRA-AGROLEV, s. r. o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, na Okresnom súde Prešov pod č. XR/X/XXXX je nesporná vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 61 288,96 Eur. II. Žalovaný je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na jeho účet trovy konania pozostavujúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 553,90 eura a žalobcovi na jeho účet trovy konania pozostavujúce z cestovných nákladov vo výške 89,12 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, zo dňa 17.03.2015 domáhal určenia nespornosti svojich pohľadávok prihlásených do reštrukturalizačného konania vrátane prihláseného zabezpečovacieho práva, tak ako sú tieto uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho popretia boli uskutočnené v celom rozsahu dôvodne, a preto je žaloba nepodložená. Zároveň zastáva rovnaký názor ako aj správca, ktorý uvedené prihlásené pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania žalovaného poprel.

4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázaný tento skutkový stav: Dňa 19.12.2014 bolo v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX publikované uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. XR/ X/XXXX, ktorým bolo povolené reštrukturalizačné konanie žalovaného. Zároveň bol Okresným súdom stanovený správca N.. G. S., G. G. Y. C. XX,XXX XX C.. 5. Na základe výzvy veriteľov žalovaného si žalobca dňa 16.1.2015 v zákonnej lehote prihlásil v kancelárii správcu X pohľadávok so súhrnným prehľadom v celkovej výške 933 122,85 Eur. Prihláškou pohľadávky č. X s prílohami v celkovej výške 189 100,62 Eur si žalobca uplatnil pohľadávku za nezaplatenú kúpnu cenu za dodávku motorovej nafty DIESEL (Trieda D/ bio min. 5,3 %) uskutočnenej na základe Kúpnej zmluvy o predaji pohonných hmôt zo dňa 25.4.2013 a Kúpnej zmluvy o predaji pohonných hmôt zo dňa 12.5.2014. Žalovaný túto cenu splácal prostredníctvom dodávok surového kravského mlieka, ktoré dodával žalobcovi, a to formou vzájomných zápočtov pohľadávok žalovanému, ktoré mal voči žalobcovi z titulu predaja surového kravského mlieka voči pohľadávkam žalobcu, ktoré mal voči žalovanému z titulu predaja motorovej nafty. Tento spôsob splácania kúpnej ceny za dodávky motorovej nafty bol výslovne dohodnutý v predmetnej zmluve a táto forma komunikácie medzi žalobcom a žalovaným bola zaužívaná od 30.5.2012, t. j. viac ako 3 roky, pričom žalovaný prestal uhrádzať kúpnu cenu za motorovú naftu od marca 2014 z dôvodu zadlženosti žalovaného. Dôvod popretia pohľadávky u správcu bol ten, že žalobca nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval skutočné dodanie predmetu kúpy dlžníkovi, a teda nepreukázal skutočný vznik nároku na úhradu kúpnej ceny. Prihláškami pohľadávok č. X Z. X s prílohami v celkovej výške 649 279,76 Eur si žalobca uplatnil pohľadávky za pôžičky, ktoré žalobca poskytol žalovanej na základe zmlúv o pôžičkách, čo žalobca potvrdil aj výpismi z bankových účtoch svedčiacich o bezhotovostných bankových prevodov z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovanej. Dôvodom popretia pohľadávok u správcu bolo to, že vzhľadom k tomu, že ide o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, správne na účely poskytnutia peňažných prostriedkov mala byť uzatvorená zmluva o úvere. Keďže žalobca nemá v predmete podnikania poskytovanie úverov a na túto činnosť nemá zodpovedajúce oprávnenie, došlo k obchádzaniu zákona uzatvorením zmluvy o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca uzatvorenie zmluvy o pôžičke odôvodil tým, že zmluvu o pôžičke ako absolútnu neobchodnú zmluvu môžu uzatvárať aj podnikateľské subjekty medzi sebou, finančné prostriedky boli riadne poskytnuté žalovanému a navyše nepatrí do právomoci správu posudzovať platnosť či neplatnosť právnych úkonov uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko správca nie je orgán výkladu práva. Správca okrem vyššie spomenutého dôvodu namietal premlčanie prihlášky pohľadávky č. X Z. X, s čím žalobca vyslovil nesúhlas, keďže v prípade prihlášky pohľadávky č. X bola splatnosť pohľadávky podľa dodatku k zmluve o pôžičke 30.1.2014 a v prípade prihlášky pohľadávky č. X bola táto pohľadávka žalovaným čiastočne uhradená, a to dňa 6.8.2010, t. j. po splatnosti tejto pôžičky istina vo výške 40 763 Eur dňa 18.6.2012 bola na istinu zaplatená suma 6 733,24 Eur titulom započítania. Žalovaný pravidelne platil úroky z tejto pôžičky v mesačných splátkach, a tak žalobca vystavil pre žalovaného faktúru so sumou predstavujúcu splátku úrokov zo Zmluvy o pôžičke, ktorá bola následne osobitnou Dohodou započítaná na dodávku kravského mlieka. Tento postup sa opakoval od 16.9.2010 do 12.1.2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že všetky tieto pohľadávky sú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nesporné. Správca, okrem iného, poprel aj zabezpečovacie práva, ktorými boli tieto pohľadávky zabezpečené, a to z dôvodu, že predložené záložné zmluvy hodnotu zabezpečenej pohľadávky neurčujú a neurčujú ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Z uvedenej formulácie záložných zmlúv ohľadom zabezpečenej pohľadávky nie je možné určiť ani jej hodnotu, ani najvyššiu hodnotu istiny. Rovnako aj výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (ďalej aj len „NCRzp“) najvyššiu hodnotu istiny neuvádzajú. Keďže zabezpečená pohľadávka nie je dostatočne určená a zákonným spôsobom určená, a teda nespĺňa zákonom požadovanú formu a spôsob jej určenia podľa ustanovenia § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná a na zálohu záložné právo nevzniklo. S uvedenou skutočnosťou žalobca nesúhlasil odôvodňujúc svoj nesúhlas tým, že na registráciu záložného práva do NCRzp je potrebné poznať hodnotu zabezpečenej pohľadávky nachádzajúcej sa práve v záložnej zmluve. Pokiaľ by nebola pohľadávka v záložnej zmluve určitá, nebolo možné by ju do systému NCRzp „nahodiť“. Prihláškou pohľadávky č. X s prílohou v celkovej výške 61 288,96 Eur si žalobca uplatnil pohľadávku predstavujúcu odplatu za postúpenie pohľadávky, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 2.1.2014. Správca túto pohľadávku poprel z dôvodu, že pohľadávka bola premlčaná a keďže nie je možné postúpiť nevykonateľnú pohľadávku, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 2.1.2014 je absolútne neplatná a nárok žalobcu neexistuje. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že pohľadávka je premlčaná nespôsobuje to, že nemôže byť súdom riadne priznaná a následne postihnutá výkonom rozhodnutia, pokiaľ si dlžník neuplatní námietku premlčania, alebo túto námietku síce uplatní, ale súd neprizná účinnosť uplatnenej námietke premlčania, ktorá bola v rozpore z dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol súdu, aby súd určil, že táto pohľadávka je nesporná.

6. Člen predstavenstva žalobcu, V.. Ľ. D., vo výsluchu pred súdom uviedol, že zmluvy vzťahujúce sa k dodávke nafty vznikali na základe požiadavky zástupcu žalovaného, V.. Y.. Vzniknutá pohľadávka mala byť hradená z platieb za dodávku surového kravského mlieka. V prípade, že boli pohľadávky žalovaného v takej výške, že nestačili na pokrytie dodávok nafty, bolo to riešené poskytnutím pôžičky, avšak taktiež na základe žiadosti žalovaného. V.. Y. bol oboznámený s podmienkami poskytnutia pôžičiek a súhlasil s nimi. 7. Štatutárny zástupca žalovaného V.. C. Y. vo výsluchu pred súdom uviedol, že podmienky týchto pôžičiek boli dané vždy jednostranne zo strany žalobcu a nemal možnosť o nich jednať. Takisto aj zmluvy týkajúce sa dodávky nafty boli podľa jeho názoru pripravené jednostranne a nebolo možné jednať ani o cene za dodávku nafty. Zároveň súdu uviedol, že väčšinou pohľadávky z dodávanej nafty boli žalobcovi uhradené.

8. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. §§ 121, 124 ods. 2 a 4 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca ako veriteľ dlžníka - žalovaného v reštrukturalizácii si riadne a včas prihlásil svoje pohľadávky u správcu dlžníka, ktorých ich bezdôvodne poprel, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd sa nestotožnil s dôvodmi popretia pohľadávok správcom, a to, že pri pohľadávke uplatnenej prihláškou číslo 1 nebolo preukázané dodanie predmetu kúpy dlžníkovi, a teda nebol preukázaný skutočný vznik nároku na úhradu kúpnej ceny nakoľko medzi zmluvnými stranami dochádzalo k vzájomným zápočtom pohľadávok za dodanie tovaru. Obdobne pohľadávky uplatnené pod číslom X Z. X boli podľa súdu prvej inštancie preukázané ako nesporné vrátane zabezpečovacieho práva zapísaného v registri záložných práv. Pohľadávky uplatnené prihláškou pod číslom X sú podľa okresného súdu nesporné z dôvodu, že premlčanie pohľadávky nespôsobuje jej nevymožiteľnosť ak dlžník neuplatní námietku premlčania alebo ak námietku uplatní, ale súd neprizná jej účinnosť, pretože by bola v rozpore s dobrými mravmi.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., s tým, že tieto trovy je žalovaný podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť advokátovi žalobcu.

10. Proti tomuto rozsudku, a to ako celku podal žalovaný včas odvolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p..

11. Žalovaný mal pri popretej pohľadávke prihlásenej prihláškou č. X za to, že určenie ceny odkazom na „Ponukový cenník predávajúceho v deň expedície“ nepredstavuje dostatočne presné a určité určenie kúpnej ceny. Na uvedenom nič podľa žalovaného nemení ani to, že žalobca predával žalovanému motorovú naftu za tých istých podmienok už od roku 2012. Akákoľvek obchodná zvyklosť podľa žalovaného nijako nezhojuje následky absolútnej neplatnosti zmluvy v dôsledku absencie určenia podstatnej náležitosti zmluvy.

12. Citujúc ust. § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka má žalovaný za to, že odôvodnenie popretia správcom, ktorý správne uviedol, že podľa článku V. Kúpnej zmluvy nie je možné určiť kúpnu cenu za dodávaný tovar, nakoľko táto prenechaná na ľubovôľu predávajúceho a ani pri vynaložení maximálnej možnej snahy zo strany žalovaného tento nedokáže určiť alebo zistiť cenu v zmysle ponukového cenníka predávajúceho v deň expedície motorovej nafty. E-mailová komunikácia, na ktorú poukazuje žalobca, nijako podľa žalovaného nemodifikuje neurčité ustanovenie zmluvy.

13. Vo vzťahu k pohľadávkam uvedeným v Prihláškach číslo X Z. X mal žalovaný za to, že zmluvy o pôžičke sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, resp. obchádzanie zákona, keď žalobca tieto uzatváral opakovane za účelom dosiahnutia zisku. Keďže ide zároveň o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, správne na účely poskytnutie peňažných prostriedkov mala byť uzatvorená podľa žalovaného zmluva o úvere, ale nakoľko žalovaný nemal v predmete podnikania poskytovanie úverov, nemá zodpovedajúce oprávnenie na túto činnosť, čím podľa žalovaného došlo k obchádzaniu zákona.

14. Zároveň žalovaný dôvodil tým, že pohľadávky prihlásené pod číslami X Z. X sú premlčané ako aj tým, že záložná zmluva neurčuje a nešpecifikuje zabezpečenú pohľadávku dostatočným, jasným, určitým, nezameniteľným, a teda zákonným spôsobom. Citujúc ust. § 151b ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka je podľa žalovaného zrejmé, že záložné zmluvy hodnotu zabezpečovanej pohľadávky neurčujú a dokonca neurčujú ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Vzhľadom k tomu, že táto podmienka essentialia negotii každej záložnej zmluvy, má žalovaný za to, že záložné právo nebolo platne zriadené, nakoľko ani záložné zmluvy neboli platne uzatvorené. Vzhľadom na kumuláciu záložných zmlúv ohľadom zabezpečovanej pohľadávky nie je možné určiť ani jej hodnotu, ani najvyššiu hodnotu istiny. Rovnako podľa žalovaného je zrejmé, že záložné zmluvy mali zabezpečovať aj prípadné budúce pohľadávky, ktoré však žiadnym spôsobom nie sú špecifikované ani nijak bližšie určené. Navyše nebola určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa má táto budúca pohľadávka zabezpečovať. Zabezpečovaná pohľadávka teda nie je dostatočne a zákonným spôsobom určená, a teda nespĺňa zákonom požadovanú formu a spôsob jej určenia podľa ust. § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému zrejmému rozporu záložných zmlúv so zákonom má žalovaný za to, že záložné zmluvy sú absolútne neplatné, a teda na zálohu záložné právo nevzniklo. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 6Sžo/358/2009 zo dňa 22.10.2010.

15. Pri popretej pohľadávke číslo X žalovaný dôvodil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, zo dňa 02.01.2014 došlo k postúpeniu premlčaných pohľadávok voči V.. C. Y.B. a v nadväznosti na ust. § 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nebolo možné na základe uvedenej zmluvy postúpiť nevykonateľnú pohľadávku, a teda zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2014 je absolútne neplatná a nárok veriteľa neexistuje.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobu zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa s jeho argumentmi nestotožnil, keď opätovne poukázal na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami ako Rámcová zmluva, a že pri uzatváraní jednotlivých čiastkových kúpnych zmlúv bol žalovaný vždy vopred informovaný, za akú cenu bude motorovú naftu odoberať a zároveň mal vždy možnosť odmietnuť prevzatie motorovej nafty. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok V. Kúpnej zmluvy, podľa ktorého bola cena tovaru stanovená podľa ponukového listu cenníka predávajúceho v deň expedície s tým, že v prípade, že kupujúci nevysloví nesúhlas s novou cenou tovaru formou e-mailu, faxu pred novou dodávkou tovaru, má sa za to, že pokiaľ tovar prevezme súhlasí s novou cenou tovaru. Zároveň žalobca uviedol, že táto zaužívaná prax bola za tých istých zmluvných podmienok už od roku 2012.

18. Tvrdenie žalovaného, že kúpna cena v zmluve je neurčitá je v rozpore s reálnym stavom, keď je veľmi nepravdepodobné, aby žalovaný niekoľko rokov odoberal od žalobcu motorovú naftu za tých istých podmienok bez toho, že by pri každej jednotlivej čiastkovej objednávke vždy vopred poznal presnú výšku ceny, za akú motorovú naftu skutočne nakupoval. Ak by aj správca považoval jednotlivé kúpne zmluvy za neplatné, mal žalobcovi danú pohľadávku priznať minimálne z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V opačnom prípade by sa mohol dopustiť konania v rozpore s dobrými mravmi.

19. K pohľadávkam prihláseným prihláškami pohľadávok č. X Z. X ohľadom namietanej neplatnosti kúpnych zmlúv (žalobca má zrejme na mysli neplatnosti zmlúv o pôžičkách - poznámka odvolacieho súdu) žalobca citujúc ust. § 262 ods. 9 a 269 ods. 1 Obchodného zákonníka má za to, že už z týchto ustanovení vyplýva, že v prípade, ak je niektorý typ zmluvy ustanovený len v Občianskom zákonníku, spravuje sa tento typ zmluvy Občianskym zákonníkom spolu so všeobecnými ustanoveniami o záväzkoch z Obchodného zákonníka. Zmluvné strany v zmluvách o pôžičke prejavili svoju jasnú vôľu, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval zmluvou o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, pri ktorom nemusí reálne dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov na to, aby došlo k jej uzatvoreniu s tým, že jej predpokladom pre platné uzavretie je, aby sa zmluvné strany dohodli na jej podstatných náležitostiach. Naopak zmluva o pôžičke je kontrakt reálny, pri ktorom kontrakt vzniká, keď veriteľ reálne poskytne určité plnenie dlžníkovi. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že zmluvu o pôžičke ako absolútne neobchodnú zmluvu môžu v praxi bežne medzi sebou uzatvárať aj podnikateľské subjekty. Naproti tomu zmluvy o úvere sa radia medzi tzv. bankové zmluvy. Navyše zmluvné strany si v zmluve o pôžičke jasne vymienili, že uzatvárajú zmluvu o pôžičke so všetkými jej pojmovými znakmi.

20. Rovnako neobstojí podľa žalobcu argument žalovaného spočívajúci v tom, že žalobca nemá na poskytovanie pôžičky živnostenské oprávnenie, nakoľko aj keby poskytol peňažnú pôžičku viacerým subjektom, neznamená to, že vykonáva túto činnosť za účelom zisku a najmä, že túto činnosť vykonáva sústavne, čo je hlavný pojmový znak podnikania.

21. Žalobca má za to, že pohľadávky č. X Z. X nie sú premlčané, nakoľko vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke č. X jej splatnosť bola posunutá z pôvodného termínu 30.09.2010 najskôr dodatkom č. X k zmluve o pôžičke na termín 31.01.2013 a neskôr dodatkom č. X na termín 30.01.2014. Preto k premlčaniu danej pohľadávky nemohlo dôjsť. Rovnako vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke č. X žalovaný po splatnosti pôžičky, čiže v omeškaní zaplatil časť istiny tejto pohľadávky dňa 06.08.2010, a to sumu 40.763,- eur a dňa 18.06.2012 sumu 6.733,24 eur titulom započítania, čo je v prihláške aj uvedené. Žalovaný následne pravidelne platil úroky z tejto pôžičky v mesačných splátkach, keď žalobca pre neho vystavil faktúru na sumu predstavujúcu mesačnú splátku úroku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2007, ktorá bola následne osobitnou dohodou započítaná na dodávku kravského mlieka. Tento postup sa pravidelne opakoval od 16.09.2010 až do 12.01.2015. V súlade s ust. § 407 ods. 1, 2, 3, 4 (žalobca nesprávne duplicitne označil vo svojom odvolaní dvakrát § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka avšak v poradí posledné znenie tohto ustanovenia, zodpovedá ust. § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka - poznámka odvolacieho súdu) možno podľa žalobcu vyvodiť záver, že platenie úrokov ako aj čiastočné plnenie záväzku je považované za uznanie záväzku v dôsledku čoho dochádza k plynutiu novej štvorročnej premlčacej doby.

22. Pokiaľ žalovaný rovnako ako aj jeho správca považovali záložné zmluvy za neplatné, žalobca citujúc ust. § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 73d ods. 1 písm. c) a d) Notárskeho poriadku v spojení s § 73f ods. 2 písm. b Notárskeho poriadku, mal za to, že z nich jednoznačne vyplýva, že pred registráciou záložného práva v notárskom centrálnom registri záložných práv notár vždy zistí, či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje aj určenie hodnoty pohľadávky, resp. jej najvyššej istiny a taktiež zisťuje, či je záloh dostatočne a jasne určený. Ak by žiadosť o registráciu záložného práva nespĺňala všetky náležitosti, záložné právo by do notárskeho registra záložných práv ani nemohlo byť zapísané. Žalobca ku prihláške č. 3 priložil záložné zmluvy spolu s výpismi z notárskeho centrálneho registra záložných práv, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tieto pohľadávky sú riadne záložným právom zabezpečené, tak ako je to uvedené v prihláške týchto pohľadávok. Navyše pri každom výpise z notárskeho registra záložných práv je uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca má za to, že pohľadávky č. X Z. X boli preto zabezpečené v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a sú nesporne nepremlčateľné a zabezpečené.

23. Z ust. § 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že nemožno postúpiť tie pohľadávky, ktoré nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia, čo sú pohľadávky definované v ust. § 317 a v ust. § 319 Občianskeho súdneho poriadku, a taktiež pohľadávky, ktoré nepodliehajú exekúcii, čo sú pohľadávky, ktoré sú definované v ust. § 104 Exekučného poriadku, pričom pohľadávky, ktoré vznikli z titulu poskytnutej pôžičky do tejto kategórie podľa žalobcu nespadajú. Samotná skutočnosť, že pohľadávka je podľa ust. § 100 Občianskeho súdneho poriadku premlčaná, automaticky podľa žalobcu nespôsobuje, že nemôže byť súdom riadne priznaná a následne postihnutá výkonom rozhodnutia, a to vtedy, pokiaľ dlžník neuplatní námietku premlčania, alebo túto námietku síce uplatní, ale súd neprizná účinnosť uplatnenej námietky premlčania, ktorá bola v rozpore s dobrými mravmi. Z ustanovení Občianskeho zákonníka o postúpení vyplýva, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka vrátane premlčanej pohľadávky, keďže premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje.

24. Poukazujúc na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi.

25. Odvolací súd v súlade s § 470 ods. 2 prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016 a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený pred týmto dátumom s tým, že zároveň boli sporové strany poučené o možnosti podať opravný prostriedok podľa Občianskeho súdneho poriadku, čo aj žalovaný urobil. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania a právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase vyhlásenia rozhodnutia, proti ktorému bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť do budúcnosti. Princíp právnej neistoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto koná postupom na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v časti jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať.

26. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

27. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z týchto zákonných ustanovení. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania nad rámec, ktorého nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo z úradnej povinnosti avšak takúto vadu odvolací súd nezistil. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto je ho potrebné podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací súd zverejnil na úradnej tabuli súdu, ako aj prostredníctvom internetovej stránky na príslušnej stránke súdu. V rámci realizácie prieskumného oprávnenia odvolací súd vychádzal z viazanosti rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi tak ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení.

28. Úvodom je potrebné uviesť, že počas odvolacieho konania došlo k skončeniu reštrukturalizácie žalovaného, tak ako to vyplýva z oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku pod číslom XXX/ XXXX zo dňa 24.07.2015, v zmysle ktorého došlo uznesením Okresného súdu Prešov k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu žalovaného dlžníka a ukončeniu jeho reštrukturalizácie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2015, netvorí však prekážku postupu v tomto odvolacom konaní.

29. Na správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd nemal dôvod na pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdom prvej inštancie.

30. Podľa § 124 ods. 1 v znení účinnom ku dňu prihlásenia pohľadávok (16.1.2015) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

31. Podľa § 124 ods. 2 v znení účinnom ku dňu prihlásenia pohľadávok (16.1.2015) prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

32. Podľa § 124 ods. 3 v znení účinnom ku dňu prihlásenia pohľadávok (16.1.2015) dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok..

33. Podľa § 124 ods. 4 v znení účinnom ku dňu prihlásenia pohľadávok (16.1.2015) veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

34. V predmetnom incidenčnom konaní sa žalobca domáhal určenia reštrukturalizačným správcom popretých pohľadávok prihlásenia do reštrukturalizačného konania odvodených od kúpnej zmluvy a zmlúv o pôžičke a odplaty za postúpenie pohľadávky, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v zmluve o postúpení pohľadávok, zo dňa 02.01.2014.

35. Pre vec je relevantným to, z akých dôvodov boli správcom popreté žalobcom prihlásené pohľadávky.

36. Ohľadom popretej pohľadávky uplatnenej prihláškou č. X titulom kúpnej ceny za motorovú naftu pre žalovaného, ktorý dôvodil tým, že z jeho strany nebolo možné určiť cenu v zmysle cenníka predávajúceho v deň expedície motorovej nafty, je potrebné uviesť, že v spisovom materiáli sa nachádzajú jednotlivé e-maily žalobcu pre žalovaného, v ktorom mu žalobca oznamuje zmeny cien motorovej nafty k jednotlivým dňom, ku ktorým mala byť realizovaná dodávka motorovej nafty, pričom ani štatutár - konateľ žalovaného na pojednávaní konanom dňa 07.12.2015 nerozporoval skutočnosť, že mu tieto aktuálne ceny boli žalobcom oznamované v rámci jednotlivých dodávok nafty a rovnako nenamietal ani to, že v zmysle rámcovej zmluvy mal žalovaný právo odmietnuť takúto cenu. Konateľ žalovaného V.. C. Y.Č. na tomto pojednávaní nenamietal tvrdenú skutočnosť, že žalovanému boli jednotlivé faktúry, ktorými bola fakturovaná kúpna cena dodanej motorovej nafty doručené s tým, že žiadnu z týchto faktúr nevrátil žalobcovi na jej opravu. Naviac bolo v konaní nesporným a nenamietal to ani žalovaný v podanom odvolaní, že takto bola žalobcom žalovanému dodávaná motorová nafta už od roku 2012, t.j., že sa jednalo o bežnú zaužívanú obchodnú prax strán sporu s tým, že potom ako žalobca zaplatil kúpnu cenu za dodávku motorovej nafty spoločnosti G., Z.. G.., refakturoval túto dodávku žalovanému, ktorá bola hradená priamo žalobcovi, a to vzájomným započítaním pohľadávok, keď pohľadávka zo strany žalovaného voči žalobcovi vznikla za odobraté surové kravské mlieko. Preto je nepochybné, že žalovaný bol vždy vopred oboznámený s výškou ceny za akú mu žalobca dodal naftu, nevyužil svoju možnosť odstúpiť od tejto rámcovej kúpnej zmluvy a následne potom, ako mu bola táto dodávka fakturovaná, túto fakturovanú výšku nenamietal, žiadnu z faktúr za dodanú naftu žalobcovi nevrátil, a tieto naopak viedol vo svojom účtovníctve. Pritom by bolo minimálne v rozpore s poctivým obchodným stykom, ak by žalovaný tento reálne dodaný tovar (motorovú naftu) žalobcovi neuhradil.

37. Reštrukturalizačný správca žalovaného okrem iného poprel prihlásené pohľadávky č. X Z. X tým, že žalobca na túto činnosť (poskytovanie pôžičiek) nemal zodpovedajúce oprávnenie, čím malo dôjsť k obchádzaniu zákona. V konaní bolo nesporným a nepoprel to ani konateľ žalovaného, že na základe písomne uzatvorených zmlúv boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške tak ako sú uvedené v týchto zmluvách. Odvolací súd poukazuje, že z ust. § 262 ods. 9 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak zmluvné strany neuzatvoria typ zmluvy upravený v druhej hlave Obchodného zákonníka, bude sa na právny režim tejto zmluvy vzťahovať Občiansky zákonník. Zmluvné strany priamo v zmluvách odkazom na § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka prejavili jasnú a nespochybniteľnú vôľu, aby sa režim týchto zmlúv spravoval podľa Občianskeho zákonníka. V obchodnej praxi medzi podnikateľskými subjektmi je bežné, že tieto subjekty uzatvárajú neobchodné zmluvy vrátane zmluvy o pôžičke. Niet pochybnosti o tom, že v prejednávanom prípade ak zmluvné strany odkázali na konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úpravy právneho úkonu ako celku, nespochybniteľne vyplýva z týchto právnych úkonov úmysel oboch zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Občianskym zákonníkom. Takéto vyjadrenie je výslovným prejavom vôle zmluvných strán o voľbe práva. Rovnako možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že takýto právny úkon nemožno považovať za absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, nakoľko žalobca takúto činnosť nevykonáva za účelom zisku a sústavne, ale týmito pôžičkami vlastne pomohol žalovanému preklenúť jeho dočasnú platobnú neschopnosť, keď tento dodávateľ surového kravského mlieka pre žalobcu nemal finančné prostriedky.

38. Žalovaný namietal premlčanie pohľadávok uplatnených prihláškami č. X Z. X, ktoré obe vznikli na základe zmlúv o pôžičke. Z dodatku č. X k zmluve o pôžičke, zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že splatnosť tejto pôžičky bola posunutá na deň 30.01.2014, keď tento dodatok nenamietal ani žalovaný, preto premlčaniu pohľadávky žalobcu uplatnenej titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2009 nedošlo. Pri pohľadávke uplatnenej v prihláške č. X tým, že žalovaný uhradil časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, pričom účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastali aj v prípade ak jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka). Rovnako to, že žalovaný časť tejto pohľadávky zaplatil započítaním (kompenzáciou) možno túto skutočnosť zaradiť medzi spôsoby zániku záväzku inak než plnením, ale z hľadiska veriteľa (žalobcu) je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok bol uspokojený (v prejednávanej veci čiastočne). Započítanie tu nahrádza plnenie. Pokiaľ zákonodarca použil v ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka slová „ak plní“ nebolo zrejmým úmyslom zákonodarcu vykladať ich len tak, že dosiahnutie účelu plnenia má len zánik záväzku splnením (ale aj zánik záväzku započítaním), nakoľko v obidvoch prípadoch je daný prejav vôle dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľa, keďže započítanie je vlastne splatenie pohľadávky vzájomným zúčtovaním (odpočtom). Účinky uznania záväzku ako uznania zvyšku nezapočítateľného dlhu má uvedený spôsob započítania časti pohľadávky k okamihu účinnosti úkonu smerujúceho k započítaniu, nakoľko v tomto okamihu dlžník prejavuje svoju vôľu uspokojiť nárok veriteľa. Vzhľadom k tomu, že k započítaniu časti sumy 6.733,24 eur došlo tak ako je to uvedené v Oznámení o započítaní ku dňu 18.06.2012 nemohlo dôjsť ani k premlčaniu zvyšku uplatneného nároku prihláškou č. X. Zhodne pokiaľ sa týka platieb úrokov žalovaným možno vyvodiť záver už aj vzhľadom na výkladové pravidlá uvedené v ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, že z úmyslu žalovaného ako dlžníka zaplatiť úroky vyplýva jeho úmysel zaplatiť istinu samotnú vo vzťahu, ku ktorej sú úroky príslušenstvom. Nebolo by logické ak by žalovaný svojimi úhradami nenamietal príslušenstvo a naopak istinu samotnú by považoval za neopodstatnenú.

39. Tak ako vyplýva z každého potvrdenia o registrácií v Notárskom centrálnom registri záložných práv ako aj z príloh tohto potvrdenia je zrejmé, že tieto záložné zmluvy určujú zabezpečovanú pohľadávku dostatočne jasne a nezameniteľne, a to nielen pokiaľ sa týka predmetu zálohu, ktorý bol v záložnej zmluve špecifikovaný druhom a počtom kusov a prílohami č. X Z. X tejto záložnej zmluvy špecifikovaný nezameniteľným číslom ako aj dátumom narodenia, a to každého jednotlivého kusu hovädzieho dobytka osobitne, keď zároveň v záložných zmluvách je presne uvedený titul vzniku pohľadávky ako aj aktuálnu výšku tejto pohľadávky ku dňu uzatvorenia záložných zmlúv, kde rovnako z každého výpisu z notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva výška zabezpečovanej pohľadávky žalobcu. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že pri pohľadávkach č. X Z. X boli tieto zabezpečené v súlade s platnými právnymi predpismi.

40. Reštrukturalizačný správca poprel Prihlášku č. X vo výške 61.288,96 eur tým, že došlo k postúpeniu premlčaných pohľadávok voči V.. C. Y., pričom nemožno postúpiť premlčané pohľadávky nakoľko tieto nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že predmetom tejto prihlášky nebola samotná premlčaná pohľadávka, ale odplata za postúpenie tejto pohľadávky, preto predmetom vymáhania nie je premlčaný nárok voči V.. C. Y.. V bode 4 Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 02.01.2014 medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 86.542,04 eur, ktorá sa na základe dohody o zápočte pohľadávok zo dňa 09.06.2014 znížila na sumu 58.984,80 eur, pričom túto sumu sa zaviazal žalovaný uhradiť do 31.12.2014, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku žalobcu uplatneného prihláškou pod poradovým číslom X.

41. Je potrebné konštatovať aj keď žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie ako celok, absenciu odôvodnenia odvolania v časti náhrady trov konania, preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi ako aj rozsahom odvolania z dôvodu, že nezistil také vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mali za následok ex offo odvolací prieskum aj v časti samotnej výške náhrady trov konania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie rovnako v tejto napadnutej časti.

42. Záverom je treba konštatovať, že prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vyčerpávajúco vyjadril ku všetkým dôvodom, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku uviedol čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých vychádzal, uviedol akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadny nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Zodpovedá svojim obsahom náležitostiam vyžadovaných i aplikáciou judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III.ÚS 541/2013, IV.ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 117/05), či Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorom sa zakladá. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi žalovaného. Súd dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a tým bolo plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

43. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Treba zdôrazniť tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, že uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú výhrady voči výške priznanej náhrady trov konania.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na náhradu priznal v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .