Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/32/2018

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/174/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: KL - Gastro s.r.o., so sídlom Vojtaššákova 542, 027 44 Tvrdošín, IČO: 46 412 999, v konaní o zaplatenie 8.219,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/32/2018-54 zo dňa 19. marca 2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/32/2018-54 zo dňa 19. marca 2019 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: KL - Gastro s.r.o., so sídlom Vojtaššáková 542, 027 44 Tvrdošín, IČO: 46 412 999, právne zastúpený: JUDr. Anton TABAČÁK, Ph.D. advokát advokátskej kancelárie so sídlom Hlavná 82, 027 42 Oravský Biely Potok, IČO: 42 221 919, v konaní o zaplatenie 8 219,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 8 219,18 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.05.2017 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na (upomínací) súd dňa 24.10.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 8 219,18 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právnym titulom jeho pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“). Žalovaný odberal plyn na odbernom mieste: M. XXX, XXX XX C. (Reštaurácia KORUNA - ďalej len“ odberné miesto“). Pri kontrole odberného miesta dňa 05.04.2017 (ďalej len „rozhodné obdobie) nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 253/PL-2017 zo dňa 18.04.2017 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. V zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Dňa 25.04.2017 žalovanému vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 21.09.2016 - 05.04.2017 určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 8 219,18 eur - vyúčtovanie č. 9000255211 splatné 09.05.2017. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 24.04.2017. Uplatnený úrok z omeškania vychádza z ustanovenia § 369 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa § 369c ods. 1 v spojení s § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z..

3. V uvedenej veci upomínací súd vydal dňa 31.08.2018, pod sp. zn. 30Up/561/2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením popierajúc nárok žalobcu a poukazujúc na to, že zo znaleckého posudku nie je jednoznačne preukázané, že meradlo bolo poškodené žalovaným, z posudku vyplýva len skutočnosť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolne odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Žalovaný nemá za preukázané, že údajne vzniknutú škodu spôsobil on a ani to, že vykonal neoprávnený odber plynu, a preto neboli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu - hlavne prvý predpoklad a to vznik škody. Poukázal na ustanovenie § 59 ods. 2 zákona o energetike, podľa ktorého predpokladom aplikácie ustanovení vyhlášky na určenie výšky škody je skutočnosť, že škoda skutočne vznikla a súčasne, že túto skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Podľa jeho názoru nie je možné aplikovať vyhlášku č. 449/2012 Z. z. a na jej základe predmetnú škodu vyčísliť (to by bolo možné len, ak by bol vznik škody preukázaný).

4. Žalobca zotrval na podanej žalobe poukazujúc na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, čo bolo konštatované v rozhodnutiach 3ObdO/51/2017 a 5Obdo/32/2018, ktoré sa zaoberajú aj spôsobom výpočtu škody, pričom vychádzajúc zo zákona o metrológií na určené množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie (plomba). Objektívnym a spoľahlivým podkladom nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, pretože toto neznamená automaticky rovnaký ober za zisťované obdobie. Výšku škody je potrebné určiť podľa vyhlášky, ktorý spôsob zohľadňuje aj existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a jej skutočnú spotrebu.

5. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a nárok považoval za nedôvodný majúc za to, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom zemného plynu. č. 253/PL-2017 vypracovaný znalcom Ing. Petrom Leškom na otázku, či je kryt alebo meradlo nepoškodené, odpovedal, že nezistil výrazné poškodenie krytu ako ani meradla, čo bližšie ani znalec nešpecifikuje, preto nepovažoval za dostatočný k preukázaniu vzniku škody. Znalec sa nevyjadril, či škoda vznikla. Samotná objektívna zodpovednosť žalovaného je nedostačujúca na to, aby súd mohol žalobcovi priznať nárok na náhradu škody.

6. Súd vykonal dokazovanie obsahom znaleckého posudku č. 253/PL-2017, a obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Bolo nesporným, že v rozhodnom období žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste č. 4100039183, na adrese M. XXX, XXX XX C., t.j. v období od 21.09.2016 do 05.04.2017, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a tiež to, že v čase odberu plynu žalovaným bolo na meradle zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby), ktorým titulom s odkazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody.

8. Žalovaný namietal osobný zásah do zabezpečenia meradla a len objektívna zodpovednosť bez vzniku škody nemôže zakladať nárok žalobcu na náhradu škody a tiež to, že škodu nepreukazuje ani znalecký posudok, v obsahu ktorého znalec konštatoval, že kryt a meradlo neboli poškodené.

9. Súd zo záverov znaleckého posudku (konkrétne v odpovedi na otázku č. 4) zistil, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránená a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním zabezpečenia (plômb), ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov znalec zistil, že tieto neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke vykazuje síce obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov a kontrolných odtlačkov, teda to, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Z obsahu posudku pokiaľ ide o pohľad na porovnanie tvaru a rozmerov znakov sporných a kontrolných odtlačkov vyplýva napríklad pri písmene „M“, kde v jeho horných rokoch v sporných odtlačkoch je oblý tvar, na kontrolných je ostrý uhol, noha tohto písmena je iná u oboch odtlačkoch, je iná hrúbka písma. Ďalej pri čísle 4 v jej strede sa nachádza okrúhly tvar, na kontrolnom odtlačku je to geometrický tvar. Z mechanoskopických záverov teda vyplýva, že kontrolná a sporná plomba neboli urobené tým istým nástrojom.

10. Z potvrdenia Stredoslovenskej energetiky, a.s., Žilina súd zistil, že dodávateľ zemného plynu žalovanému, s ktorým mal v období od 21.09.2016 do 05.04.2017 uzatvorenú Zmluvu o dodávke zemného plynu na odberné miesto POD:SKSPPDIS000510505144, adresa M. 542, Reštaurácia K., C., za rozhodné obdobie vyúčtoval dodávku 0 m3 zemného plynu, resp. za sporné obdobie žalovanému za odber plynu nevyúčtoval žiadnu cenu. Žalovaný v spornom období odoberal zemný plyn od žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete zemného plynu, ktorý je oprávnený si ho účtovať podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike.

11. Pokiaľ ide o rozhodné obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škodu toto predstavuje obdobie od 21.09.2017, t.j. deň nasledujúci po dni kedy bol naposledy na odbernom mieste žalovaného zrealizovaný fyzický odpočet stavu spotreby zemného plynu do 05.04.2017 - deň vykonania mimoriadnej kontroly. V tejto súvislosti súd zo Zápisu zistil, že dňa 05.04.2017 sa vykonala náhodná kontrola meradla na odbernom mieste žalovaného - M. XXX, XXX XX C., č. OM: 4100039183. Teda ide o objektívne zistiteľné obdobie neoprávneného odberu od posledného merania, kedy nebolo zistené na meradle porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii do obdobia zisteného porušenia proti neoprávnenej manipulácii. Napokon rozhodné obdobie žalovaným spochybňované ani nebolo, ide teda o údaj nepopretý žalovaným ako stranou sporu.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č.251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

15. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

18. V súdenej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, v zmysle ktorého je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu, t.j. žalovaného. V prípade takéhoto odberu plynu ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba alebo iný subjekt bez vedomia odberateľa (viď NS SR 1Cdo/107/2008, 4Cdo/102/2010). Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.

19. Súd je názoru, že dokazovaním sa preukázalo, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií s meradlom bolo porušené, čo potvrdzuje výsledok znaleckého dokazovania o tom, že overovacia a zabezpečovacia značka na číselníku meradla - plomba boli urobené inou raznicou plombovacích klieští na overovacej a zabezpečovacej značke číselníka meradla a to vzhľadom na výrazné odlišné tvarové a rozmerové znaky na zabezpečení meradla.

20. Žalovaný ako odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn (vznik škody) meradlom s porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu - protiprávneho úkonu), a preto mu vznikla súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Žalobca nemohol vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, keďže platnosť úradného overenia meradla s odkazom na ustanovenie § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. poškodením overovacej a zabezpečovacej značky zanikla. Vychádzajúc preto podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike sa na výpočet výšky škody použil spôsob výpočtu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/ zákona o energetike. Týmto právnym predpisom je vyhláška MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

21. Vychádzajú z § 1 ods. 9 vyhlášky, kedy v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom odbernom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu. Ako už súd vyššie konštatoval pri ustálení rozhodného obdobia, posledný žalobcom uskutočnený fyzický odpočet určeného meradla (stavu spotreby zemného plynu) sa uskutočnil dňa 20.09.2016, pričom nasledujúcim dňom žalovaný neoprávnene odoberal plyn a tento predchádzal zároveň dňu zistenia neoprávneného odberu plynu - 05.04.2017, t.j. dňu kedy vzniklo podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu, a v ktorý bola vykonaná kontrola. Pri výpočte množstva žalovaným neoprávneného odobratého plynu a teda aj pri určení výšky škody žalobca postupoval podľa § 1 ods. 5 až 7 vyhlášky, t.j. v závislosti od počtu a typu plynových spotrebičov a ich hodinového príkonu, ktoré deklaruje montážny list meradla a obsah listiny (zápisu zo dňa 05.04.2017 a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu - čl.8) a v závislosti od počtu dní a prevádzkových hodín objektu.

22. Žalobca nárok na náhradu škody vyúčtoval fa č. 9000255211 vystavenou 25.04.2017 na sumu 8 219,18 splatnou 09.05.2017. V cene za neoprávnený odber zemného plynu žalobca účtoval náklady vzniknuté v súvislosti so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu 215,53 Eur. Ide o náklady, ktorých súčasťou sú tzv. priemerné náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vyúčtované podľa článku 8 bodu 9 tabuľkovej časti cenníka externých služieb žalobcu účinného od 1.9.2016 vo výške 144,92 Eur, zo sumy 35 Eur za overenie plynomeru G4- G6, zo sumy 20,39 Eur za opravu plynomeru (G1, 6-G6) a napokon zo sumy 35 Eur, čo predstavujú náklady znalca deklarované vyúčtovaním č. 253/2017 z 12.5.2017 (čl.10 p.v.). Ide o skutočné náklady predstavujúce zníženie majetkovej sféry žalobcu, ktoré musel žalobca v súvislosti so vznikom škody vynaložiť na uvedenia veci - plynové meradla do pôvodného (platného) stavu. Keďže žalovaný túto faktúru neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie fakturovanej istiny spolu s úrokom z omeškania, ktorého výška bola určená podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 v spojení s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá exekučný titul, môže ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, podať návrh na vykonanie exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.