Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne D. U., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a určenie úveru za bezúročný, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/67/2017-77 zo dňa 26.3.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 20Csp/67/2017-114 zo dňa 16.1.2019.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver v zmysle zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 20.8.2014 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 je neprijateľná zmluvná podmienka a z tohto dôvodu neplatná. Určil, že dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 20.8.2014 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 je neprijateľná zmluvná podmienka a z tohto dôvodu neplatná. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.) ďalej ust. § 551 ods. 1 - 3, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 5a písm. a), § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej formulárovej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, a to tým spôsobom, že dňa 18.8.2014 najprv žalobkyňa podpísala príslušný formulár s vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá čiastka úveru 1.110,- eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá - 66,33 eura, počet splátok 36, mesačná splátka vrátane úrokov 39,40 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.455,40 eura, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) - 20,89 %, ročná

úroková sadzba 18,02 %, priemerná RPMN 44,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 37,- eur. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal neskôr dňa 19.6.2015, pričom vyplnil údaje uvedené pod bodom 6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5, navyše je tam uvedená ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 %. V zmluve bodu 7 sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady. Ten istý deň bola podpísaná ako zmluva o úvere na samostatnej listine aj dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorý celý text bol už vopred spracovaný a dopísali sa len osobné údaje žalobcu. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody, z ktorého vyplýva, že sa viaže na uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere, že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Podľa bodu 5 dohody uvedené služby sú za odplatu, pričom v bode 7.1 sa uvádza 2,51 % mesačne zo sumy schváleného úveru znížené o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorú sa zaviazala žalobkyňa splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov uvedených v oznámení veriteľa o schválení úveru, pričom výška splátky v zmysle dohody je 26,93 eura. V časti II. dohody súd poukázal na definíciu služieb, na ktorú sa dohoda vzťahuje. Ďalej poukázal na článok III. dohody v zmysle, ktorého odstúpením od zmluvy o revolvingovom úvere zaniká aj táto dohoda. Dňa 20.8.2014 strany uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I. dohody. Dôvodom uplatneného nároku žalobkyne bolo, že zmluva neobsahuje náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Druh spotrebiteľského úveru, termín prvej splátky, ako aj že v zmluve je uvedená nesprávna RPMN a celková čiastka, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť veriteľovi. Súd prvej inštancie sa zaoberal najprv naliehavým právnym záujmom na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a uviedol, že vo veci je daný naliehavý právny záujem, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu právnej istoty žalobkyni na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. Ďalej pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú poukázal na ust. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorých ustanovení vyplýva, že je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože to vyplýva najmä z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na ust. § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže súd aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. Vo vzťahu k žalobe uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Uviedol, že zmluvné dojednania musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch účastníkov zmluvy odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalobkyňou, na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve nie je ani odkaz na oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca, či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitosti zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, t. j. v oznámení bolo potrebné, aby žalobkyňa tento nový návrh žalovaného ohľadne týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej súd poukázal na to, že zmluva neobsahuje správny údaj o výške úveru. Súd z iných konaní žalovaného má vedomosť o tom, že pri poskytovaní úveru okamžite žalovaný stiahne spotrebiteľom poplatok za poskytnutie úveru a vyplatí úver po stiahnutí predmetnej sumy, čo v danom prípade predstavuje sumu 1.073,- eur. Výklad pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14, v zmysle ktorého celkovou výškou úveru sa rozumie suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaná na základe zmluvy o splátkovom úvere reálne čerpala 1.073,- eur, zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru. Ďalej zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa údajov zverejnených bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch zo zabezpečením od 1 do 5 rokov v 2. štvrťroku 2014 vo výške 20,37 %

a nie ako uviedla žalobkyňa vo výške 44,06 %. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver so zabezpečením, pretože v zmluve bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Uvedenie vyššej priemernej RPMN, ako má byť je v neprospech spotrebiteľa, pretože slúži na to, aby si spotrebiteľ mohol porovnať výšku RPMN svojho úveru v porovnaní s obdobnými úvermi. Zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje neuvedenie priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/ nevýhodnosti úveru spôsobiť negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Ďalej zmluva neobsahuje údaj o druhu úveru, pretože zmluva je označená ako zmluva o revolvingovom úvere, pričom dlžníkovi boli veriteľom poskytnuté jednorazové finančné prostriedky na účet dlžníka a spôsob čerpania úveru zodpovedá poskytnutiu úveru. Pri všetkých kolónkach týkajúcich sa revolvingu je uvedená 0, a teda k uzavretiu revolvingového úveru nedošlo, ale došlo k uzavretiu klasického úveru. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y). Súd preto žalobe vyhovel a určil, že spotrebiteľský úver v zmysle zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadne dohody o poskytovaní služieb súd k tomu uviedol, že vzhľadom k tomu, že celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalobkyne a odmena za službu vedie k záveru o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Zo súdnej kontroly nie je vylúčená ani cena ako odplata za službu, vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na strane druhej ako protiplnenie. Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi, ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, teda v zásade nepatrí do tej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či výška protihodnoty alebo jeho cena, ktorá je dohodnutá v zmluve je primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015, body 55, 56). Navyše aj pre primeranosť ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky muselo byť splnené, že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v danom prípade nebolo naplnené. V dohode nie je cena dohodnutá konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo ju potrebné vypočítať, keďže predstavovala 2,51 % zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru. Je úplne irelevantné, či v ďalšej listine v oznámení veriteľa o schválení úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky. Súd sa preto zaoberal, či dojednanie tejto dohody spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne - spotrebiteľky. V danom prípade žalobkyňa mala mesačne platiť 26,93 eura za celé obdobie trvania zmluvy, t. j. za 36 mesiacov mala zaplatiť 969,48 eura. Služby, ktoré predstavujú predmet dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobkyňu, keďže každý dlžník vie, kedy je splátka splatná, a kedy ju zaplatí. Spotrebiteľ v týchto prípadoch má platiť i za službu, o ktorú nemá záujem, a ktorú nepožiadal, alebo nemusí nastať jej potreba. Poukázal napríklad na dojednanú službu, odklad splátok, druhá upomienka zdarma, alebo zaslanie kópii dokumentácie, zmena zmluvy a podobne. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pod písm. t) a v). Za týchto okolností súd považoval dojednanú zmluvnú podmienku v súvislosti s dohodou za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Z tohto dôvodu určil, že dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 20.8.2014 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 je neprijateľná zmluvná podmienka a z tohto dôvodu neplatná. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy tak v konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka dohody o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná. Súd po jej preskúmaní dospel k záveru, že svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, a preto je neprijateľná. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Podľa dohody pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi sú tvorené úverom vrátane prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi príslušenstvom úveru prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi prípadne inými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou prípadnými dodatkami. Takéto vymedzenie pohľadávky je neurčité a nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Takéto znenie dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne určiť výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok

unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd poukázal na to, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa možno uspokojenie alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ale iba v prípade, ak sú splnené 3 podmienky a to, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V predmetnej veci bola splnená len prvá podmienka. V konaní nebolo preukázané, žeby žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru. Vzhľadom na jej výpoveď musela podpísať veľké množstvo papierov, pričom táto výpoveď nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, žeby žalobkyňu poučil o následkoch jej uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. K námietke žalovaného, že neprijateľnou podmienkou z povolenej veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy súd uviedol, že aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporné dohody vzhľadom na jej osobitný význam boli vyhotovené z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktorých výška spotrebiteľovi v čase uzatvorenie zmluvy nie je známa a je ponechaná výlučne na žalovanú. Z týchto dôvodov súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 20.8.2014 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 je neprijateľná zmluvná podmienka a z tohto dôvodu neplatná.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, čo je poskytnutým úverom. Posudzoval ju nesprávne jednak z pohľadu výkladu pojmu poskytnutie úveru a jednak z hľadiska skutočnosti vyplývajúcej zo súdneho spisu. Dospel k nesprávnemu konštatovaniu o nesprávnom uvedení uvedenej náležitosti. Ďalej nesúhlasil so záverom súdu, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti v dôsledku čoho by bol úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti určením podľa dátumu splatnosti splátok jednotlivých v mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Ďalej poukázal na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 týkajúce sa zásady konformného výkladu v znení unijného práva. Ďalej namietal nesprávne uvedenie druhu úveru. Uvedený záver je zavádzajúci, lebo žalobkyňa doposiaľ nesplnila podmienky na čerpanie revolvingu, čo neznamená, že nejde o revolvingový úver. Súd nedôvodne a nezákonne zamieňa otázku o obsahu zmluvy a otázku plnenia záväzkov zo zmluvy. Ďalej poukázal na nesprávny záver o priemernej RPMN, ktorá má byť 20,37 %. Záver súdu je nesprávny a odporuje právnym predpisom. Poukázal na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky § 2 zákona č. 289/2010 Z. z. s tým, že uviedol, že zabezpečením sa rozumie dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku. Ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nebol poskytnutý úver so zabezpečením. V zmluve nebola žiadna dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku. Zmluva bola uzavretá 20.8.2014 a dňa bol platný údaj o RPMN, ktorý bol zverejnený naposledy dňa 31.7.2014 za 2.štvrťrok 2014, a to vo výške 44,06 %. Dôvod, pre ktorý súd usudzuje, že priemerná hodnota RPMN bola 20,37 % nevyplýva, lebo súd prvej inštancie ani len neuviedol, prečo by sa mala použiť hodnota priemernej RPMN určená pre lízing alebo úver so zabezpečením. Podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, súd dospel k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Vo vzťahu k výroku o určení neplatnosti dohody o poskytovaní služieb uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú ani skutkové zistenia, ani právne závery, podľa ktorých by takáto dohoda o poskytovaní služieb mala byť neprijateľnou podmienkou. Výrok označený II. je nepreskúmateľný a vykonané dôkazy neposkytujú žiadnu oporu pre takéto rozhodnutie. V tejto časti záver súdu považoval za predčasný, nedostatočne a arbitrárne odôvodnený, pričom chýbajú dostatočné skutočnosti a právne posúdenie, v zmysle ktorých by dohoda mala byť neprijateľnou podmienkou. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie o určení

neprijateľnej podmienky odporuje zákonu. Súd neuviedol jedinú normu právneho poriadku, podľa ktorej by vykonávanie zrážok zo mzdy vyžadovalo súdne rozhodnutie o pohľadávke, neoznačil ani žiadnu normu unijného práva, ktorá by takúto podmienku vyžadovala. Aj v tejto časti namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, lebo absentujú dokázané skutočnosti a právne posúdenie, v dôsledku ktorých by mala byť dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania. Súčasťou podaného odvolania sú súhrnné informácie o údajoch a novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 v stave k 30.6.2014 (č.l. 91 spisu).

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa pridržiava všetkých doterajších jej písomných vyjadrení, napadnuté rozhodnutie považovala za správne. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok.

4. Právna zástupkyňa žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Opravným uznesením č.k. 20Csp67/2017-114 zo dňa 16.01.2019 súd prvej inštancie opravil označenie právneho zástupcu žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku tak, ktoré správne znie: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 27.02.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu právnej zástupkyne žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 20.08.2014, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.110,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať po dobu 36 mesiacov s výškou mesačnej splátky 39,40 eura pozostávajúcej z istiny vo výške 30,83 eura, úrokov 8,57 eura. Zároveň sa zaviazala podľa dohody o poskytnutí služby mesačne splácať splátku vo výške 26,93 eura s tým, že výška celkovej platby na úhradu bola stanovená v sume 66,33 eura. Z titulu poplatku za poskytnutie úveru sa zaviazala zaplatiť 37,- eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený k 01.10.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky k 01.09.2017. Celková výška stanovenej RPMN bola 20,89 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 44,06 %, ročná úroková sadzba úveru bola 18,02 % a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, predstavovala sumu 1.418,40 eura. V danom prípade súd prvej inštancie správne vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ex offo skúmal obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. Pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna zástupkyňa žalovaného poukázal na to, že , ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s úverom hovoria o poskytnutí úveru. Ani z jedného ustanovenia nevyplýva, že poskytnutie úveru je rovné s pojmom vyplatenie úveru. Odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výška poskytnutého úveru

mala byť 1.110,- eur pričom žalovaný ako dodávateľ a poskytovateľ spotrebiteľského úveru si odpočítal výšku poplatku za poskytnutie úveru vo výške 37,- eur, a preto reálne poskytol žalobkyni úver vo výške 1.073 eur. Nesprávny údaj o výške poskytnutého úveru má za následok aj nesprávny údaj o RPMN. Zároveň súd prvej inštancie správne posúdil, že predmetom právneho vzťahu nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Tieto skutočnosti nevyplývajú z obsahu zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obchodné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (č.l. 25 spisu) spoločnosti žalovaného, ktorý v bode 4.1 definuje revolving ako automatické poskytnutie ďalšieho úveru peňažných prostriedkov dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti/zmluvy a oznámenej dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvy o revolvingovom úvere za podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere. Z uvedených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na čl. 3 - 5 nepochybne vyplýva, že predmetom právneho vzťahu nebolo uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Aj na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Revolvingový úver je krátkodobý úver poskytovaný bankou, je kombináciou kontokorentného úveru a krátkodobej bankovej pôžičky. Jedná sa o úver s možnosťou ďalšieho obnovenia. Úver má na dané obdobie dohodnutý finančný limit a klient môže pri jeho splácaní opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky limitu. Revolvingové úverovanie nemá určenú splatnosť. Z uvedenej charakteristiky revolvingového úveru nepochybne vyplýva, že v danom prípade medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ale zmluva o úvere. Ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Nesprávny údaj o celkovej výške úveru vrátane nesprávneho údaja o RPMN, ktorý údaj vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom mali za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa termínu konečnej splatnosti, ako aj členenia splátok s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo146/2017, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že splátka úveru bola rozčlenená, a to na splátku istiny vo výške 30,83 eura a splátku úrokov vo výške 8,57 eura, t.j. celkom výška mesačnej splátky úveru 39,40 eura s tým, že samostatne bola stanovená výška splátky podľa dohody o poskytnutí služby uzatvorenej ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá splátka bola stanovená vo výške 26,93 eura. Následne celková výška platby na úhradu, t.j. splátka úveru a splátky podľa dohody o poskytnutí služby bola vo výške 66,33 eura (č.l. 5 spisu). Náležitosť vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v danom prípade nebola dôvodom pre určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový.

8. Vo vzťahu ku termínu konečnej splatnosti odvolací súd uvádza, že ani táto skutočnosť nebola dôvodom pre určenie úveru za bezúročného a bezpoplatkového z dôvodu, že splatnosť úveru je stanovená v rozsahu 36 mesiacov s definovaním dátumu splatnosti prvej splátky k 01.10.2014 a dátumom poslednej splátky k 01.09.2017. Pre určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový stačí absencia jednej z náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z., a preto ani túto uplatnenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

9. Vo vzťahu k určeným neprijateľným zmluvným podmienkam týkajúcim sa uzatvorenia dohody o zrážke zo mzdy (iných príjmov dlžníka) zo dňa 20.08.2014 č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2014 vrátane dohody o poskytnutí služieb zo dňa 20.08.2014 č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2014 odvolací súd uvádza, že dojednané zmluvné podmienky súd prvej inštancie náležite posúdil ako neprijateľné, lebo nebolo v konaní preukázané, že boli individuálne dojednané. Boli súčasťou formulárovej zmluvy, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Pri výklade týchto zmluvných podmienok platí pravidlo vyplývajúce z ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nesporné a žalobkyňa túto skutočnosť uviedla v rámci svojej výpovede s tým, že o dohode o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa. Zároveň podotkla, že jej bol schválený úver, s ktorým bolo spojené podpísanie veľkého množstva papierov, s ktorými nebola oboznámená. Vo vzťahu k uzatvoreniu dohody o poskytnutí služieb taktiež uviedla, že jej nebolo vysvetlené, že či túto službu využije alebo nie. Mala zmluvu uzatvoriť, nakoľko by nedostala úver (č.l. 35 spisu). Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie preto správne neprijateľnosť zmluvných podmienok posúdil v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. t/ a b/ Občianskeho zákonníka, ktoré zmluvné podmienky sú neplatné (§ 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka). Uplatnená námietka nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia dojednaných zmluvných podmienok nebola opodstatnená.

10. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť. Je nesporné, že žalobkyňa nielen v žalobe poukázala na dojednané zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a dohode o poskytnutí služieb, ako aj na túto skutočnosť poukázala v rámci svojej výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie (č.l. 35 spisu). Súd prvej inštancie však pri posudzovaní zmluvných podmienok postupuje ex offo v rámci súdnej kontroly dodržiavania právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Správne tieto zmluvné podmienky posúdil. Napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Uplatnená námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 20Csp/67/2017-114 zo dňa 16.01.2019 ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP. V záujme spravodlivého usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie (článok 4 ods. 2 v spojení s článkom 17 základných princípov odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jej z obsahu spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.