Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-56-2018.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci starostlivosti o maloletú: J. E., nar. XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky: H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. nad V. XXX, a otca: R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom O., A. P. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. E., narodenej XX.X.XXXX zo sumy 26,56 EUR mesačne na sumu 45,- EUR mesačne, zvýšené výživné je otec povinný poukazovať matke mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15P/434/2002-43 zo dňa 22.6.2004.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.12.2018 sa matka maloletej J. E., narodenej XX.X.XXXX domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 26,56 EUR na sumu 150,-EUR mesačne. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/434/2002-43, právoplatným a vykonateľným 19.8.2004 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné na maloletú v sume 800,-Sk (26,56 EUR), ktoré bol otec povinný platiť s účinnosťou od 1.1.2003. Otec dieťaťa si od určenia vyživovacej povinnosti súdom túto povinnosť neplnil. O maloletú sa nestaral a nemal o ňu záujem. Matka už niekoľkokrát aj podávala na otca trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, naposledy v novembri 2018. Matka spolu s maloletou v súčasti býva v 3- izbovom nájomnom byte v obci Opatovce nad Nitrou a zároveň sa stará aj o syna I., ktorý má dvanásť rokov. Od určenia vyživovacej povinnosti sa majetkové pomery matky zmenili. To sa týka bežných a nevyhnutných finančných výdavkov. Výdavky sa zvýšili v súvislosti s maloletou, ktorá dospieva, v súčasnosti má šestnásť rokov a navštevuje druhý ročník Piaristického gymnázia v Prievidzi. Do školy dochádza každý deň autobusom, cestovné je mesačne 30,-EUR. ďalej je potrebné prihliadať na zvýšené nároky maloletej, čo sa týka oblečenia, obuvi, kozmetiky, drogérie a trávenie voľného času. Na zabezpečenie teplej stravy (obedy) vynaloží matka 30,-EUR mesačne, mobilný telefón cca 15,-EUR mesačne a vreckové cca 15,-EUR týždenne. Služby spojené s bývaním, t.j. nájomné a zálohy za energie (plyn, elektrina, voda) sú mesačne cca 300,-EUR. Ďalej je to internet 12,-EUR mesačne, telefón 26,- EUR mesačne a ďalšie výdavky spojené s domácnosťou.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko je na invalidnom dôchodku. Jeho invalidný dôchodok je vo výške 143,50 EUR mesačne, čo nie je ani
životné minimum. Odkedy maloletá odišla s matkou preč zo Žiliny, nemal o nich žiadne správy, žiadnu adresu ani telefón, takže by nemal ako posielať výživné. Finančne mu vypomáha jeho matka, ktorá je tiež už roky invalidná a ZŤP. V súčasnosti je proti nemu vedené exekučné konanie, kde mu jeho záväzky pomáha splácať jeho matka. Otec maloletej si hľadá prácu, sťažuje mu to však jeho invalidita. Je čiastočne ochrnutý na ľavú nohu a chrbticu.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej a listinnými dôkazmi.
4. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že výživné na maloletú bolo určené ešte v slovenských korunách a otec pätnásť rokov výživné riadne neplatil. Preto to riešil exekútor aj polícia. Maloletá je už na strednej škole, náklady ktoré na ňu matka vynakladá sú oveľa vyššie. Zmenili sa aj jej potreby. Matka je zamestnaná, príjem jej však nestačí na úhradu všetkých potrieb maloletej. Maloletá trpí depresiami, je v starostlivosti detskej psychiatričky MUDr. Garajovej a má aj problémy so štítnou žľazou. Z uvedených dôvodov musí brať aj lieky, čo mesačne vychádza 10-12 EUR. Voči otcovi je vedené aj trestné stíhanie pre neplatenie výživného. Pod hrozbou tohto trestného stíhania začal otec platiť výživné. Za posledné dva mesiace poslal matke po 26,56 EUR. Otec neprejavuje o maloletú žiaden záujem. Matka maloletej sa stará ešte o maloletého syna I., ktorého má so svojím bývalým manželom, v striedavej osobnej starostlivosti.
5. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na to, že je invalidný dôchodca a má invalidný dôchodok len 143,-EUR, čo nie je ani vo výške životného minima, nemôže súhlasiť s navrhovanou sumou výživného. Má čiastočne ochrnutú ľavú nohu a stlačený nerv. Práca sa mu hľadá ťažko, aj keby sa zamestnal, väčšinu jeho príjmu mu zoberie exekútor. Obmedzenie jeho pracovnej schopnosti je v rozsahu 43 %. Otec bol v čase od 4.10.2018 do 21.11.2018 zamestnaný, išlo o upratovanie v automobilke KIA, o čistenie lakovne. Obsluhoval čistiaci stroj, často sa mu však stávalo, že zakopával, bál sa, že spadne a ešte viac si poškodí zdravie, tak to zamestnanie zo zdravotných dôvodov zanechal. Čo sa týka jeho výdavkov, skoro celý jeho príjem ide na stravu. Je diabetik, musí dodržiavať diétu. Niekedy si nemôže kúpiť ani pásiky do glukomeru, ktoré stoja 15,-EUR. Jedno balenie mu vydrží 2-3 týždne. Berie aj lieky na vysoký krvný tlak, čo je 5-6 EUR a lieky na spanie 5,-EUR. Býva u matky v jej dvojizbovom byte, zatiaľ jej neprispieva, keďže nemá z čoho. O maloletú sa otec podľa svojho tvrdenia dlhodobo nezaujímal preto, že vedel, že matka si založila novú rodinu, so svojím teraz už bývalým manželom a nechcel ich idylu nejako narušovať a vstupovať im do toho. Svoje zdravotné ťažkosti pripisuje práci v spoločnosti MOBIS, keďže tam vykladali ťažké nápravy. Oficiálne to však nemá uznané ako pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Nárok na invalidný dôchodok má od 1.11.2017, avšak invalidita mu vznikla 1.1.2016. V čase keď bol ešte zamestnaný neplatil výživné na maloletú podľa svojho tvrdenia preto, že nemal kontakt na matku maloletej. Chcel by obnoviť svoj kontakt s maloletou.
6. Súd ďalej na pojednávaní vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13P/114/2010, výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o výške dôchodkových dávok, potvrdenie ÚPSVaR Prievidza, správa o šetrení pomerov otca, odborný posudok o invalidite, správa o šetrení pomerov maloletej.
7. Kolízna opatrovníčka navrhla výživné zvýšiť, keďže je to v záujme maloletej.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Maloletá J. E., narodená XX.X.XXXX pochádza zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželstvo neuzavreli a nikdy nežili s maloletou v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/434/2002-43 zo dňa 22.6.2004 bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 800,-SK (26,56 EUR) mesačne. Maloletá mala v tom čase dva roky. Matka maloletej bola s maloletou na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- SK (125,80 EUR) mesačne a prídavok na dieťa vo výške 500,-SK (16,60 EUR) mesačne. Matka bývala s maloletou v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec maloletej bol v tom čase nezamestnaný, po tom čo bol jeho pracovný pomer ukončený dohodou a na vlastnú žiadosť bol vyradený z evidencie nezamestnaných. Otec sa v nasledujúcich rokoch už o maloletú nijako nezaujímal a výživné neplatil. V súčasnosti je výživné od otca vymáhané prostredníctvom exekútora a na základe trestného oznámenia matky z dôvodu neplatenia výživného sa proti otcovi vedie trestné konanie.
9. Maloletá J. má v súčasnosti šestnásť rokov a navštevuje strednú školu - Piaristické gymnázium v Prievidzi, druhý ročník. Do školy dochádza každý deň autobusom, cestovné je mesačne 30,-EUR. Ďalšie výdavky na maloletú sú vynakladané na nákup oblečenia, obuvi, kozmetiky, drogérie a trávenie voľného času. Na zabezpečenie obedov vynaloží matka 30,-EUR mesačne, mobilný telefón cca 15,- EUR mesačne a vreckové cca 15,-EUR týždenne. Maloletá má zdravotné ťažkosti, trpí depresiami a má zhoršenú funkciu štítnej žľazy. V tejto súvislosti užíva lieky, za ktoré matka mesačne vynaloží 10-12 EUR. Maloletá v pohovore s kolíznou opatrovníčkou uviedla, že sa s otcom nestretáva vôbec, nemá o ňom žiadne informácie a pozná iba jeho meno. Nevie o tom, že by sa ju niekedy otec pokúsil kontaktovať. Ak by mal otec záujem sa s ňou stretnúť, možno by aj išla na stretnutie s otcom, aspoň by ho videla ako vyzerá.
10. Matka maloletej býva s maloletou a mladším synom I., nar. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z iného vzťahu matky, v obecnom nájomnom byte. Výška nájomného, vrátane preddavkov na energie je približne 300,-EUR mesačne. Ďalej sú to poplatky za internet 12,-EUR mesačne, telefón 26,-EUR mesačne a ďalšie výdavky spojené s domácnosťou. Matka je zamestnaná v u zamestnávateľa Ing. R. T. - SOLLERS ako predavačka v zlatníctve, s čistým príjmom približne 600 - 650 EUR mesačne, odmeňovaná je aj podľa výšky tržieb.
11. Otec maloletej je v súčasnosti nezamestnaný. Je čiastočne invalidný, trpí viacerými chorobami, jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%. Invalidita mu vznikla 1.1.2016, podľa pracovnej rekomandácie môže vykonávať ľahšie práce. Poberá invalidný dôchodok v sume 143,50 EUR. Býva v Žiline, v dvojizbovom byte so svojou matkou. Vlastníčkou bytu je jeho matka. Otec tvrdí, že si prácu hľadá, ale, že z dôvodu jeho zdravotného stavu má problém nájsť si primerané zamestnanie. Krátko bol zamestnaný v období októbra a novembra 2018, pracovný pomer však ukončil uvádza, že zo zdravotných dôvodov. Matke na bývanie zatiaľ neprispieva pre nedostatok finančných prostriedkov. Uviedol, že má náklady v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, a to najmä na pásiky do glukomeru 15,-EUR, jedno balenie mu vydrží 2-3 týždne, lieky na vysoký krvný tlak, 6,- EUR mesačne a lieky na spanie 5,-EUR mesačne. Otec maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. O maloletú sa nezaujíma, nevidel ju od roku 2005. Výživné doteraz neplatil iba posledné dva mesiace poslal matke po 26,56 EUR.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
22. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože v prvom rade platí, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. V rámci posudzovania nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa je potrebné brať do úvahy základné náklady, ku ktorým patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa a poplatky za záujmovú činnosť. Ďalej je potrebné zaoberať sa aj ostanými nákladmi. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v takom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú im poskytnúť dieťaťu viac.
23. V zmysle uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či od určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej. V čase určenia výživného mala maloletá dva roky, v súčasnosti má šestnásť rokov. Predovšetkým táto okolnosť, t.j. uplynutie času a vyšší fyzický vek maloletej je v zmysle konštantnej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie výživného. Potreby maloletej narástli z objektívnych príčin v súvislosti s jej fyzickým vývinom. Nevyhnutne preto vzrástli aj jej oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov maloletej teda v prvom rade súvisí s prirodzeným zvyšovaním rozsahu jej oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky, keď z materskej školy medzičasom postúpila až na strednú školu. Súd teda dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletej je taká, že odôvodňuje zvýšenie výživného.
24. Súd sa ďalej zaoberal pomermi otca maloletej. V čase poslednej úpravy výživného bol otec dobrovoľne nezamestnaný. V súčasnosti je čiastočne invalidný a jeho príjem momentálne tvorí len invalidný dôchodok vo výške 143,50 EUR mesačne. Pomery otca sa teda v tomto ohľade zmenili. Je potrebné pripomenúť, že otec sa o maloletú štrnásť rokov nezaujímal a výživné vôbec neplatil. Dôvody neplatenia výživného, ktoré v konaní uvádzal považuje súd len za výhovorky. Z dokazovania vyplynulo, že otec maloletej je invalidný posledné tri roky, predtým bol riadne zamestnaný, so štandardným príjmom, no výživné neplatil. Nie je možné preto pri určení výživného zohľadňovať, že proti otcovi je vedená aj exekúcia na vymoženie výživného za minulé obdobie. Súd konštatuje, že potreby maloletej odôvodňujú také výživné, ako v návrhu požadovala matka maloletej, t.j. 150,-EUR. Keďže však súd rozhodoval o zvýšení výživného za aktuálne obdobie, musel prihliadať na súčasné schopnosti a možnosti otca. Tie sú výrazne obmedzené jeho nepriaznivým zdravotným stavom, čiastočnou invaliditou a s tým súvisiacim nízkym príjmom. Súd však zároveň poukazuje aj na to, že otec nie je úplne vylúčený z trhu práce, aj keď v jeho prípade je možnosť nájsť si zamestnanie značne obmedzená. Súd preto s ohľadom na uvedené okolnosti zvýšil výživné na sumu 45,-EUR a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Súd vzhľadom na citované ustanovenie, keďže neboli splnené podmienky na náhradu trov konania, nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať v prípade rozhodnutia o starostlivosti o maloleté deti návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti, návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.