Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., o odvolaniach obžalovaného O. E. a okresného prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/75/2018 zo 16.01.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/75/2018 zo 16.01.2019 vo výroku o treste.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný O. E., nar. XX.XX.XXXX o d s u d z u j e podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. E. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. E. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b) a § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák.).

Trestnej činnosti sa mal dopustiť tak, že

od mesiaca september 2017 do 21.03.2018, v mieste bydliska svojej starej matky Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, T. T., túto viackrát v rôznych intervaloch v presne nezistené dni navštevoval resp. pod rôznymi zámienkami si vynucoval vstup do jej bytu, kde jej rôzne nadával a následne ju pod hrozbou násilia so slovami: „Ak mi nedáš peniaze, zabijem ťa, všetkých zabijem!" nútil, aby mu vydala peniaze, ktorá z obavy o svoj život, ale aj o život svojej dcéry D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. T., ktorá bola tiež predmetom jeho vyhrážok, takto konala a peniaze mu v rámci svojich finančných možností vždy vydala, a to naposledy dňa 21.03.2018 v čase okolo 06.30 h, pričom celkovo mu za uvedené obdobie vydala sumu približne vo výške 840,- €, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/80/2010 zo dňa 13.08.2010, právoplatným dňa 13.08.2010 bol odsúdený za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 29.12.2012, pričom predmetné odsúdenie mu nebolo zahladené.

O treste rozhodol okresný súd tak, že podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 odsek 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 46 Tr. zák. sa obžalovaný odsudzuje na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa trest obžalovaného vykoná v Ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, ktoré relevantné dôkazy okresný súd vykonal, aký bol ich obsah a ako ich vyhodnotil.

Prvostupňový súd neakceptoval obhajobu obžalovaného O. E., ktorý popieral, že by sa bol vôbec dopustil žalovanej trestnej činnosti. Namietal predovšetkým, že tejto sa vôbec nedopustil, výpovede starej matky Z. P. a matky D. E. sú proti nemu vymyslené, v snahe uškodiť mu, pričom z viacerých dôvodov sa trestnej činnosti ani dopustiť nemohol (najmä nebol odkázaný pýtať peniaze od starej matky, pretože si vedel zarobiť aj sám; 21.03.2018 sa vôbec nemohol dopustiť trestnej činnosti, pretože o 09.00 hod. bol už v E.; ani žiaden zo susedov starej mamy Z. P. nepotvrdil, že by evidoval nejaké neprístojné správanie obžalovaného a pod.).

Okresný súd mal skutkový stav uvedený vo výroku napadnutého rozsudku za zistený najmä preto, že: obžalovaného usvedčovali zo spáchania stíhanej trestnej činnosti najmä stará matka Z. P. a matka D. E. (podstatu ktorých výpovedí súd vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku), pričom určité rozpory ohľadne času trestnej činnosti páchanej obžalovaným dňa 21.03.2018 medzi svedkyňami nie sú podstatné; ani znalkyňa v odbore psychológie H.. T. nezistila u poškodenej Z. P. sklony ku klamstvu alebo konfabuláciám a ani okresný súd nevidí žiadny dôvod, prečo by stará mama resp. matka obžalovaného chceli tohto úmyselne a nepravdivo obviniť; iniciátorom celého skutku bol samotný obžalovaný, čo dohnalo starú matku Z. P. až k tomu, že 21.03.2018 pri konflikte s obžalovaným si aj sama chcela vziať život; je zrejmé, že pre dôvodné obavy o svoj život a zdravie stará matka obžalovaného tomuto vydala pod tlakom psychického teroru a nátlaku peniaze; nie je podstatné, že susedia starej matky Z. P. nepočuli konflikty medzi ňou a obžalovaným; obžalovaný konal obdobným spôsobom aj voči ďalšej svojej starej matke, čo znamená, že obžalovaný dlhodobo obdobným spôsobom využíva jednu alebo druhú starú mamu; motívom skutku obžalovaného bolo získanie peňazí od poškodenej na každodennú obživu a potreby obžalovaného; znalec z odboru psychiatrie nezistil po vyšetrení obžalovaného duševné ochorenie, ktoré by znižovalo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti (zistený bol len symptomatický abúzus alkoholu); abnormálne správanie obžalovaného bolo zistené aj vo vzťahu k iným ženám (vrátane svedkyne W. O.); skutočnosť, že obžalovaný sa dňa 21.03.2018 nachádzal o 09.00 hod. v E. nevylučuje páchanie jeho trestnej činnosti v označený deň aj v skorých ranných hodinách voči poškodenej Z. P. (lebo napr. z T. T. odchádza vlak o 7.34 hod. a prichádza do E. o 8.38 hod.).

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd vzal do úvahy najmä to, že: obžalovaný sa doposiaľ dostal 3-krát do rozporu s Trestným zákonom, za prečiny nebezpečného vyhrážania resp. zločin marenia spravodlivosti (všetko voči druhej starej mame L. S.), pričom vo všetkých prípadoch vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody (čo predstavuje priťažujúcu okolnosť); hoci v teraz prejednávanej veci obžalovaný svoju starú mamu Z. P. psychicky traumatizoval, nikdy jej fyzicky neublížil; v zmysle aplikovanej trestnej sadzby podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu) by prichádzalo u obžalovaného do úvahy ukladať trest odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov; trestná sadzba za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. (ohľadne ktorého bol obžalovaný v minulosti uznaný vinným a odsúdený) predstavuje 1 až 6 rokov odňatia slobody, čo len o rok prevyšuje trestnú sadzbu pri prečine; aj s poukazom na vyššie označené by trest ukladaný obžalovanému na dolnej hranici aplikovateľnej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov bol neprimerane prísny a preto je vhodné ukladať trest obžalovanému pri mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. pod dolnú hranicu aplikovateľnej trestnej sadzby, a to znamená vo výmere 5 rokov odňatia slobody nepodmienečne; zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný už v minulosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.).

Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ako obžalovaný O. E., tak aj okresný prokurátor v Banskej Bystrici.

Obžalovaný O. E. svoje odvolanie písomne odôvodnil ako sám, tak aj prostredníctvom svojho obhajcu a navrhol primárne, aby bol napadnutý rozsudok zrušený, vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne aby po zrušení napadnutého rozsudku bol spod obžaloby oslobodený.

Obhajoba vznáša voči prvostupňovému rozsudku resp. aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, viaceré námietky a výčitky (ktoré prednášala už aj v konaní pred prvostupňovým súdom), ktoré možno zhrnúť nasledovne: obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti nedopustil a výpovede usvedčujúcich svedkýň (starej matky Z. P. a matky D. E.) sú voči nemu vykonštruované; uvedeným svedkyniam nemožno veriť aj preto, lebo ich tvrdenia sa vo viacerých smeroch rozchádzajú (najmä ohľadne času, kedy sa mal obžalovaný dopustiť trestnej činnosti aj dňa 21.03.2018); obžalovaný sa nemohol trestnej činnosti dopúšťať ani v období od 04.01.2018 do 28.01.2018, kedy bol na dovolenke mimo územia Slovenska (predložený bol okrem iného aj doklad o uložení obžalovanému pokuty v H. dňa 09.01.2018); obžalovaný nebol odkázaný na páchanie trestnej činnosti aj preto, lebo vykonával zárobkovú činnosť v podobe opravy technických zariadení a mal tak zabezpečený zdroj príjmov pre svoju obživu; ani susedia starej matky Z. P. nepotvrdili, že by evidovali nejaké neprístojné správanie obžalovaného voči menovanej; je nepredstaviteľné, aby stará mama obžalovaného, ktorá mala byť opakovane vydieraná, púšťala obžalovaného do svojho obydlia.

Okresný prokurátor napadol odvolaním v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste obžalovanému a navrhol, aby bol tento výrok zrušený a obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžaloba argumentuje najmä tým, že: neboli zistené okolnosti odôvodňujúce uloženie trestu pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby, skôr naopak; obžalovaný svojim konaním poškodenú Z. P. takmer dohnal k samovražde (pričom mu nič nebránilo, aby si našiel riadne zamestnanie); okresný súd nedôvodne mimoriadne znížil trest, keďže zistil len jednu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného (predošlé odsúdenia), avšak nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť; nie je podstatné, že trestná sadzba za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. (za čo bol obžalovaný v minulosti odsúdený) prevyšuje trestnú sadzbu u prečinu len o jeden rok; doterajšie tresty uložené obžalovanému nesplnili svoj účel a tento pácha aj ďalšiu trestnú činnosť (o čom svedčia aj obžaloba a vznesenie obvinenia pre zločiny vydierania a prečin nebezpečného prenasledovania); u obžalovaného nebol dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že odvolaniu okresného prokurátora v Banskej Bystrici treba vyhovieť, avšak odvolanie obžalovaného O. E. ako nedôvodné treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym názorom okresného súdu vyjadreným vo výroku napadnutého rozsudku, pretože to zodpovedá vykonaným a vyhodnoteným dôkazom.

Trestná činnosť obžalovaného O. E. vyplýva predovšetkým z usvedčujúcich výpovedí starej matky Z. P. a matky D. E., pričom stará matka Z. P. si základné skutočnosti poznačovala aj vo svojom písomnom denníku (najmä kedy obžalovaný k nej prišiel, ako sa správal a aké financie mu odovzdala).

Pokiaľ obhajoba zdôrazňovala najmä rozdiely v údajoch oboch menovaných svedkýň, a to predovšetkým ohľadne skutočnosti, kedy prišiel obžalovaný do bytu starej matky Z. P. dňa 21.03.2018, treba poukázať, že konštatované rozpory ohľadne času príchodu a odchodu obžalovaného v označený deň nie sú podstatné (svedkyne uvádzali svoje údaje v rôznych časoch po 21.03.2018 a všetky detaily si už nemuseli presne pamätať).

V týchto súvislostiach treba upriamiť pozornosť na zápisnicu o trestnom oznámení svedkyne Z. P. zo dňa 21.03.2018 o 10.00 hod., kedy na otázku vyšetrovateľa policajného zboru, kedy bol so žiadosťou o peniaze u nej obžalovaný posledný krát uviedla, „že dnes ráno o 6.30 hod.“.

Nebolo možné akceptovať ani obhajobu obžalovaného, že nebol odkázaný pýtať si peniaze od starej matky, pretože si sám zarábal svojou prácou (najmä opravou mobilných telefónov), napr. s poukazom na údaje svedka D. S. (prevádzkuje záložňu a servis mobilných telefónov), ktorý síce potvrdil, že s obžalovaným sa stretával, avšak tohto poznal ako bezdomovca.

Prvostupňový súd teda dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil, a to znamená ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b) a § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák.), keďže iného hrozbou nútil, aby niečo konal a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku (to znamená najmä voči svojej starej matke Z. P.).

Podľa názoru krajského súdu však okresný súd pochybil vo výroku o ukladaní trestu obžalovanému O. E., keďže neopodstatnene aplikoval ustanovenie Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu (§ 39 Tr. zák.) a obžalovanému uložil neprimerane mierny trest.

S poukazom predovšetkým na charakter teraz stíhanej trestnej činnosti obžalovaného, s prihliadnutím aj na to, že obdobnej trestnej činnosti sa už v minulosti dopustil v troch prípadoch voči svojej druhej starej mame (L. S.), za ktorú už vykonal 3 nepodmienečné tresty odňatia slobody, ako aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný je stíhaný aj za ďalšiu trestnú činnosť voči iným ženám (zločiny vydierania a prečiny nebezpečného prenasledovania), pričom za vulgárne správanie voči iným ženám bol už aj priestupkovo postihnutý, nie sú dané ani okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Tr. zák.

Preto bolo potrebné prisvedčiť odvolaniu okresného prokurátora v Banskej Bystrici a obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť (pri použití § 189 ods. 2 a § 38 ods. 5 Tr. zák.), trest odňatia slobody aspoň na dolnej hranici sprísnenej trestnej sadzby (to znamená 7 až 10 rokov odňatia slobody), to znamená vo výmere 7 rokov.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť, pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.).

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu, keď rozhodnutie okresného súdu o vine obžalovaného zostalo nedotknuté a po zrušení trestu uloženého mu okresným súdom bol obžalovanému uložený prísnejší trest odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.