Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/153/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: REGOS s. r. o., so sídlom Dúbravská cesta 1793/2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 640 638, zastúpený: Právne centrum s. r. o., Advokátska spoločnosť so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-2-Ku zo dňa 12.11.2018 a č. OU- BB-OSZP1-2018/030375-3-Ku zo dňa 12.11.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-2-Ku zo dňa 12. novembra 2018 o d m i e t a . II. Súd žalobu č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-3-Ku zo dňa 12. novembra 2018 o d m i e t a . III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (žalovaný), ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny, podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z.z.“) a podľa § 4 ods. 1 zákona č. 523/2013 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2013 Z.z.“) a podľa § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“), podal na základe žiadosti spoločnosti CONCEPT MINERALS, s. r. o., Kopernica 225, 967 01 Kremnica (právny predchodca žalobcu) vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z. č. OSZP1-2013/03005-Ku zo dňa 24.10.2013. V tomto vyjadrení, podanom pre účely konania o určenie chráneného ložiskového územia Hliník nad Hronom I. (konanie bolo vedené na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica), okrem iného žalovaný uviedol, že parcely č. KN-C XXXX/XX a XXXX/X v k. ú. Y. L. Y. sa nachádzajú v krajine, kde platí prvý stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na hranici s územím európskeho významu Suť. Ďalej uviedol, že prípadné dobývanie ložiska Hliník nad Hronom I. je v rozpore s povinnosťou štátu zabezpečiť ochranu a priaznivý stav biotopov na uvedenom území európskeho významu.

2. Následne žalovaný oznámil opravu chyby vo svojom vyjadrení č. 2013/03005-Ku zo dňa 24.10.2013 písomnosťou č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-2-Ku zo dňa 12.11.2018, ktorú označil ako upovedomenie. Žalovaný uviedol, že v jeho vyjadrení č. 2013/03005-Ku zo dňa 24.10.2013 sa na druhej strane v prvom odstavci v treťom riadku text „...v krajine, kde platí prvý stupeň ochrany...“ nahrádza textom „...na území CHKO Štiavnické vrchy, kde platí druhý stupeň ochrany...“ a na konci textu sa vypúšťajú slová: „Príloha: - mapa chránených území a navrhovaného CHLÚ Hliník nad Hronom I.“ Vypúšťa sa príloha.

3. Žalovaný, ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny, podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z., podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. a podľa § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. podal na základe žiadosti spoločnosti CONCEPT MINERALS, s. r. o., Kopernica 225, 967 01 Kremnica (právny predchodca žalobcu) vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. pre účely konania o určenie dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II. (konanie bolo vedené na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica) č. OU-BB-OSZP1-2014/030271-Ku zo dňa 06.10.2014, v ktorom uviedol, že z hľadiska dotknutých záujmov ochrany prírody a krajiny navrhovaný dobývací priestor Hliník nad Hronom II. sa nachádza v krajine, kde platí prvý stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na hranici s územím európskeho významu Suť a Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

4. Následne žalovaný oznámil opravu chyby vo svojom vyjadrení č. OU-BB-OSZP1-2014/030271-Ku zo dňa 06.10.2014, a to písomnosťou č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-3-Ku zo dňa 12.11.2018, ktoré označil ako upovedomenie. Žalovaný uviedol, že v jeho vyjadrení č. OU-BB-OSZP1-2014/030271-Ku zo dňa 06.10.2014 sa na prvej strane v treťom odstavci v druhom riadku text „...v krajine, kde platí prvý stupeň ochrany...“ nahrádza textom „...na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, kde platí druhý stupeň ochrany...“ a na konci vety sa vypúšťajú slová „...a Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy“.

5. Uvedené upovedomenia o vykonaných opravách doručil žalovaný žalobcovi (ako právnemu nástupcovi) a Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica.

6. Žalobca správnu žalobu označil ako správnu žalobu proti rozhodnutiam a postupu orgánu verejnej správy a domáhal sa preskúmania zákonnosti upovedomení žalovaného o oprave jeho vyjadrení č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-3-Ku zo dňa 12.11.2018, označené ako „Oprava chyby vo vyjadrení Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB- OSZP1-2014/030271-Ku zo dňa 06.10.2014 a č. OU-BB-OSZP1-2018/030375-2-Ku zo dňa 12.11.2018 označené ako „Oprava chyby vo vyjadrení Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2013/03005-Ku zo dňa 24.10.2013“ a žiadal, aby správny súd uvedené upovedomenia, ktoré žalobca označil a považoval za rozhodnutia, správny súd v celom rozsahu zrušil. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania a taktiež žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

7. V správnej žalobe žalobca uviedol, že je účastníkom konania o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II. na roky 2018 až 2027, vedenom na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica pod sp. zn. 968-1596/2017. Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica doručil všetky požadované listiny a prílohy k žiadosti, ktorá bola podaná ešte jeho právnym predchodcom spoločnosťou CONCEPT MINERALS, s. r. o., na povolenie banskej činnosti. Banský úrad v rozhodnutí o prerušení konania a výzve na doplnenie žiadosti č. 968-1596/2017 zo dňa 03.07.2017 požiadal právneho predchodcu žalobcu o súhlas Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (žalovaného) o povolenie banskej činnosti v druhom stupni ochrany podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Uvedenú požiadavku žalobca považoval zo strany banského úradu za právne nepodloženú a nemajúcu oporu v zákone, berúc do úvahy aj doterajší stav zachytený v samotných rozhodnutiach banského úradu. Podľa doterajších právoplatných rozhodnutí banského úradu, územie určeného chráneného ložiskového územia Hliník nad Hronom I., aj územie určeného dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II. sa nachádzajú v prvom stupni ochrany v zmysle § 12 zákona č. 543/2002 Z.z. Zaradenie území do prvého stupňa ochrany prírody a krajiny vyplýva aj z rozhodnutia banského úradu o ich určení. Banský úrad je preto v konaní o povolení banskej činnosti nečinný a snaží sa vyhnúť nariadeniu termínu ústneho pojednávania, odvolajúc sa na potrebu predloženia uvedeného súhlasu.

8. Rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol správnou žalobou, podľa jeho názoru porušujú princíp právnej istoty a dostávajú žalovaného do pozície, keď sa po splnení všetkých zákonných povinností v konaní o povolenie banskej činnosti nemôže dovolávať svojich práv a právom chránených záujmov a postupu banského úradu, ktorý by bol v súlade so zákonom č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v platnom znení a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v platnom znení.

9. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vôbec skutkovo ani právne nezdôvodnil zmenu kvalifikáciu územia určeného dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II. z prvého stupňa územnej ochrany prírody a krajiny na druhý stupeň územnej ochrany prírody a krajiny.

10. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný spoľahlivo zistiť stav veci a v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, resp. pre zmenu jeho skorších rozhodnutí, vyjadrení.

11. Zo zákona vyplýva, že banský úrad je povinný z úradnej moci si vyžiadať pre účely posúdenia zaradenia, resp. zmeny zaradenia územia určeného dobývacieho priestoru do konkrétneho stupňa územnej ochrany prírody a krajiny od iného príslušného správneho orgánu (v tomto prípade od žalovaného) podklady na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a požadovať od príslušného správneho orgánu, aby riadne zdôvodnil a preukázal zmenu stupňa územnej ochrany prírody a krajiny z prvého na druhý stupeň, a to najmä zmenou právnej úpravy, resp. zmenou podzákonnej právnej úpravy, prípadne právoplatným rozhodnutím alebo inou právne relevantnou skutočnosťou.

12. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v rámci konania o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II. identické územie zaraďuje už do druhého stupňa územnej ochrany prírody a krajiny, na rozdiel od vyjadrení, ktoré podal v rámci konaní o určenie chráneného ložiskového územia Hliník nad Hronom I. a o určenie dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II., a odmieta udeliť súhlas na vykonávanie banskej činnosti podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný, ako ďalej poukázal žalobca, po zmene jeho právneho názoru, a to bez akéhokoľvek právne relevantného zdôvodnenia, zahŕňa dotknuté územie do územia chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a banský úrad bez akéhokoľvek odôvodnenia prevzal túto zmenu kvalifikácie stupňa územnej ochrany prírody a krajiny a svoje ďalšie konanie a rozhodovanie v konaní o povolení banskej činnosti podmieňuje predložením súhlasu orgánu ochrany prírody s povolením banskej činnosti v území s druhým stupňom ochrany prírody a krajiny.

13. Podľa žalobcu sa správnou žalobou napadnutými „rozhodnutiami“ žalovaný zrejme pokúsil „zosúladiť“, či „odstrániť“ zásadný rozpor v jeho skoršej rozhodovacej činnosti a neskoršej rozhodovacej činnosti a formálne „ošetriť“ zmenu klasifikácie stupňov územnej ochrany prírody a krajiny. Zmenu stupňa územnej ochrany prírody a krajiny bez akéhokoľvek odôvodnenia nemožno považovať za opravu chyby v písaní, v počtoch alebo inej zrejmej nesprávnosti, ako ich definuje § 47 ods. 6 Správneho poriadku.

14. Žalobca ďalej namietal porušenie precedenčnej zásady v správnom konaní a princípu právnej istoty. Poukázal na potrebu predvídateľnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy a poukázal na judikatúru súdov, týkajúcu sa definície pojmu legitímneho očakávania.

15. Nezákonnými rozhodnutiami žalovaného a následne nimi vyvolanou nečinnosťou, t. j. nesprávnym úradným postupom banského úradu, mu hrozí vznik značnej majetkovej škody, a to vo forme skutočnej škody, ako aj vo forme ušlého zisku. Uviedol, že po uplynutí banským úradom určenej lehoty, do ktorej bolo konanie prerušené (t. j. do 31.12.2017), banský úrad v konaní už takmer celý ďalší kalendárny rok nepokračuje, pričom už samotné prerušenie konania, a aj z dôvodu požiadavky na predloženie súhlasu orgánu ochrany prírody, považuje žalobca za nesprávne a nezákonné.

16. Žalobca označil prístup žalovaného ako orgánu verejnej správy, s ohľadom na prebiehajúce konanie o povolení banskej činnosti na základe žiadosti žalobcu, za formalistický a šikanózny. Zo správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, na základe akého zákona, alebo akej inej právnej skutočnosti, žalovaný zmenil svoje predošlé vyjadrenie. Žalobca ďalej ešte poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa požiadaviek na preskúmateľnosť rozhodnutí a ich dostatočné odôvodnenie.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že žalobcom napadnuté rozhodnutia sú listy, ktorými boli opravné nesprávne údaje vo vyjadreniach vydaných podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.

18. Podľa § 81 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.; všeobecné predpisy o správnom konaní (), s výnimkou ustanovenia o miestnej príslušnosti, sa nevzťahujú na vydanie vyjadrenia podľa § 9 zákona č. 543/2002 Z.z. Vyjadrenia vydávané podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. nie sú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní. Majú upozorniť orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie vo veci, na záujmy ochrany prírody a krajiny stanovené zákonom v dotknutom území v závislosti od stupňa jeho ochrany, podmienok druhovej ochrany alebo ochrany drevín. Orgán ochrany prírody a krajiny môže vychádzať len z právnej úpravy zákona a po identifikácii územia, z hľadiska sústavy chránených území a ich ochranných pásiem, upozorniť, v akom stupni ochrany sa má daná činnosť vykonávať, aké podmienky ochrany platia, aké ďalšie rozhodnutia sa podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vyžadujú, alebo že zákon vykonávanie danej činnosti v dotknutom území zakazuje, prípadne či by prípadnou realizáciou požadovanej činnosti neboli dotknuté zakázané činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vrátane ich biotopov, či v danom území nerastú dreviny, ktorých výrub podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny a podobne. Vo vyjadreniach podávaných podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody a krajiny sa nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. Nemenia ani nezrušujú sa povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 543/2002 Z.z. a nemenia, ani nenahrádzajú sa všeobecne záväzné právne predpisy.

19. Územie Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy je vymedzené vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 124/1979 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy v znení zákona č. 287/1994 Z.z. Stupeň ochrany na jej území je stanovený v § 18 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Okresný úrad v sídle kraja vyjadrením podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. nemôže zmeniť vymedzenie chráneného územia, ani stupeň ochrany, ktorý platí na jeho území. Môže len na túto skutočnosť upozorniť. Zákonom chránený záujem na dotknutom území bol a trvá aj napriek tomu, že bol orgánom ochrany nesprávne identifikovaný a napadnutými listami bol opravený nesprávne identifikovaný záujem ochrany prírody.

20. Napadnuté opravy chýb vo vyjadreniach boli vykonané na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04.10.2018, žalovanému doručenej dňa 12.10.2018, v ktorej poukazoval na rozpor medzi uvedenými vyjadreniami a vyjadrením č. OU-BB-OSZP1-2018/005830-4Ku a žiadal vykonať okamžitú zákonnú nápravu zhody s platným právnym stavom a platne vydanými rozhodnutiami orgánom štátnej správy.

21. Opravy vychádzali z podkladov zo Štátneho zoznamu ochrany prírody, ktorý vedie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Banskej Štiavnici.

22. Obdobnou otázkou o stupni ochrany platnom na území dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II. sa zaoberalo aj Ministerstvo životného prostredia SR, odbor štátnej správy ochrany prírody a krajiny, v odôvodnení rozhodnutia č. 5052/2018-6.3 zo dňa 10.09.2018 a tiež Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, v rozhodnutí č. OU-ZH-OSZP-2018/010690-N zo dňa 19.12.2018.

23. Napadnuté opravy chýb vo vyjadreniach boli vykonané na základe žiadosti žalobcu a jeho žiadosti bolo vyhovené, preto je podľa žalovaného nepochopiteľné, prečo sa domáha ich zrušenia a navrátenia do predchádzajúceho rozporného stavu. Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový stav bol zistený dostatočne a je aj v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu. Nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a neboli vydané nezákonné rozhodnutia. Žalobca, ani povoľujúci orgán, nebol chybami vo vyjadreniach uvedený do omylu a opravou mu nebola spôsobená žiadna ujma. Podľa rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 60-2017/2014 zo dňa 01.08.2014 pri určovaní chráneného ložiskového územia ide výlučne o zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva štátu, ide o ochranu výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Určením chráneného ložiskového územia nemôže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopov, pretože nejde o vykonávanie banskej činnosti, ide o priestorové vymedzenie chráneného územia, v ktorom sa nachádza vyhradené ložisko.

24. Aj v odôvodnení rozhodnutia Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici č. 1164-1882/2014 zo dňa 27.10.2014 bolo uvedené, že z § 17 ods. 1 Banského zákona vyplýva, že jednou z podmienok pre vydanie rozhodnutia o určení chráneného ložiskového územia je to, že to musí byť po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny. Z formulácie ustanovenia vyplýva, že obsah vyjadrenia je pre vydanie rozhodnutia o určení chráneného ložiskového územia právne irelevantný. Skutočnosť, že časť pozemkov nachádzajúcich sa v chránenom ložiskovom území Hliník nad Hronom I. sa nachádza na území európskeho významu SKUEV0265 Suť, ktoré je zároveň CHKO Štiavnické vrchy, nemá žiadny vplyv na ochranu prírody a krajiny, teda nemôže byť v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny a v žiadnom prípadne neohrozuje záujem ochrany životného prostredia vyplývajúci z čl. 44 Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nie je rozhodnutím o využití územia, ale rozhodnutím o chránenom území, teda ním nemôžu byť dotknuté žiadne chránené záujmy. Z odôvodnenia Hlavného banského úradu podľa žalovaného vyplýva, že už pri rozhodovaní o určení Chráneného ložiskového územia Hliník nad Hronom I. pripúšťal možnosť, že dobývanie tohto výhradného ložiska nebude povolené.

25. Ďalej žalovaný poukázal na časti odôvodnenia rozhodnutí Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 29-2033/2015 zo dňa 17.08.2015 a rozhodnutia Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici č. 1018-1819/2015 zo dňa 11.11.2015. Aj z uvedených rozhodnutí podľa žalovaného vyplýva, že v štádiu určovania dobývacieho priestoru nie je zrejmé, aké môže mať dobývanie ložiska negatívne vplyvy na prípadné biotopy a strety záujmov sa budú riešiť v konaní o povolení banskej činnosti podľa § 30 Banského zákona a § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb.

26. Obvodný banský úrad Banská Bystrica vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II. na roky 2017 - 2026, a to o súhlas Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Obvodný banský úrad Banská Bystrica vyjadreniami žalovaného nebol uvedený do omylu, ako tvrdí žalobca. Požiadavka Obvodného banského úradu jednoznačne vyplývala zo zákonom č. 543/2002 Z.z. ustanoveného druhého stupňa ochrany v § 18 ods. 2 a svedčí o tom, že dobývací priestor sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Výzva Obvodného banského úradu Banská Bystrica bola žalobcovi doručená polroka predtým, ako bolo vydané vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-BB-OSZP1-2018/005830-4Ku zo dňa 24.01.2018, ktoré podľa žalobcu malo spôsobiť údajný rozpor.

27. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že jeho listy sú zákonné, vychádzajú zo správneho posúdenia veci, sú preskúmateľné, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí, je v súlade s administratívnymi spismi a so zákonom a má v nich oporu, nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný preto žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predložených administratívnych spisov, s obsahom správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k správnej žalobe dospel k záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti upovedomení žalovaného, ktoré označil a považoval v správnej žalobe za rozhodnutia, ktoré nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú odmietol.

29. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

32. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 27 ods. 1 SSP; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.; tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.; ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

36. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) a i) zákona č. 543/2002 Z.z.; orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o h) vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia, i) vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení dobývacieho priestoru.

37. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.; orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán uplatňuje záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti podľa osobitného predpisu (ďalej len "vyjadrenie").

38. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 81 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.; všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydanie vyjadrenia podľa § 9.

40. Žalobca v správnej žalobe označil predmet súdneho prieskumu upovedomenia žalovaného o oprave ako rozhodnutia. Správny súd sa s takýmto vyhodnotením upovedomení nestotožnil. Písomnosti žalovaného nespĺňajú kritériá nastavené pre individuálny administratívnoprávny akt rozhodnutia. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 zákona č. 543/2002 Z.z. je zrejmé, že žalovaný vystupoval v konaniach (právoplatne skončených, iniciovaných právnym predchodcom žalobcu) o určenie chráneného ložiskového územia Hliník nad Hronom I. a o určenie dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II. (vedené Obvodným banským úradom Banská Bystrica) ako dotknutý orgán, ktorého úlohou je uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny formou vyjadrenia alebo stanoviska. Takýto administratívno-právny akt je opatrením orgánu verejnej správy - dotknutého orgánu, ktorý má predbežnú a procesnú povahu, predstavuje podklad pre konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy. V prejednávanej veci žalobca ako rozhodnutia označil upovedomenia žalovaného, ktorými bola vykonaná oprava vyjadrenia žalovaného ako dotknutého orgánu. Keďže za rozhodnutie nie je možné považovať vyjadrenie dotknutého orgánu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., nemožno za rozhodnutie považovať ani vyjadrenie - opatrenie, ktorým sa toto opravuje.

41. Vyjadrenie v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. nie je rozhodnutím s konštitutívnymi účinkami a vzhľadom na jeho procesný charakter sa jeho zákonnosť preskúmava až v spojení s konečným rozhodnutím, pre ktoré predstavuje podklad. Zákonný rámec pre takýto postup predstavuje aj § 27 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, alebo bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP.

42. Takýto právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 08.11.2017. Aj keď sa Najvyšší súd zaoberal preskúmateľnosťou odborného záväzného vyjadrenia dotknutého orgánu v režime Občianskeho súdneho poriadku, sú závery jeho rozhodnutia použiteľné aj pre režim Správneho súdneho poriadku, v ktorom bola navyše právna úprava precizovaná už v citovanom ustanovení § 27 ods. 1 SSP.

43. Keďže stanovisko, resp. vyjadrenie dotknutého orgánu je opatrením procesnej povahy a nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, rovnako nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu ani opatrenie - upovedomenie o jeho oprave. 44. Navyše v prejednávanej veci boli konanie o určenie chráneného ložiskového územia Hliník nad Hronom I. a konanie o určenie dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II., pre ktoré žalovaný vydal vyjadrenia ako dotknutý orgán a ktoré boli predmetom opravy, právoplatne skončené tak, že bolo určené chránené ložiskové územie a bol určený dobývací priestor. Preto sú upovedomenia o oprave vyjadrení vo vzťahu ku konečným a už právoplatným rozhodnutiam bez významu a žalobca nimi ani nemôže byť ukrátený na svojich právach.

45. Pokiaľ žalobca poukazoval na konanie o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II., ktoré je vedené na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica a vyjadroval nesúhlas s postupom Obvodného banského úradu Banská Bystrica, tieto námietky a vyjadrený nesúhlas presahujú rámec žalobcom nastoleného súdneho prieskumu v tejto veci. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s postupom Obvodného banského úradu Banská Bystrica v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného ako dotknutého orgánu, v ktorom určil stupeň ochrany prírody a krajiny odlišne ako v konaniach, ktoré konaniu o povolenie banskej činnosti predchádzalo (a vyjadrenie žalovaného vydané pre účely konania o povolení banskej činnosti nebolo predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní), svoj nesúhlas musí vyjadriť len relevantnými právnymi prostriedkami.

46. Správny súd dospel k záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu, preto nerozhodoval ani o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

47. Keďže správny súd správnu žalobu odmietol, v zmysle § 170 písm. a) SSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 171 SSP, a to pre vyvodenie zodpovednosti za procesné zavinenie odmietnutia žaloby alebo pre vyvodenie zodpovednosti za procesné zavinenie vzniku trov konania, ktoré by inak neboli vznikli.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.