Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/164/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: O.. E. E., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, T., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, a manžela: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: E. Miklánková, nar. 6. 8. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa X.X.XXXX v T. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva nasledovného znenia:

Mal. E., nar. X.X.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou 240 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. E. za prítomnosti matky:

- v nepárnom týždni

v piatok od 16.00 hod. do 18.30 hod.

- v párnom týždni

v stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod. a

- v nedeľu v prvom nepárnom týždni v mesiaci od 9.30 hod. do 12.30 hod. s tým, že otec mal. dieťa prevezme a po ukončení stretnutia ho odovzdá v bydlisku matky. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie pripraviť a pri výkone práva styku poskytnúť otcovi náležitú súčinnosť. Otec je povinný oznámiť matke bezodkladne, ak nebude môcť termín stretnutia využiť. Rodičia sú povinní informovať sa navzájom o vycestovaní s dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 6. 7. 2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že prvé problémy začali vznikať z dôvodu sporov ohľadne spoločného bývania. V spoločnej domácnosti žili viac ako jeden rok spolu s manželovou matkou, ktoré spolužitie sa vyznačovalo hádkami, pričom následne odišiel manžel na vojenskú misiu do cudziny, čo viedlo k tomu, že navrhovateľka sa odsťahovala k rodičom. Tieto okolnosti pretrvávali aj po návrate manžela z vojenskej misie. Za ďalší dôvod považovala, že manžel spochybňuje starostlivosť manželky o maloletú dcéru. Na pojednávaní manželka doplnila, že vo vzťahu k manželovi úplne stratila dôveru pre viaceré klamstá, ktorých sa dopustil. K manželovi stratila citové väzby, poukázala na to, že spoločne nežijú, nehospodária ani sa intímne nestýkajú.

2) Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, poukázal, že jeho matka bývala s nimi len spočiatku a po vzájomnej nezhode o spôsobe spoločného bývania sa táto odsťahovala; hlavným dôvodom odchodu manželky k jej rodičom bola skutočnosť, že počas jeho neprítomnosti na území Slovenska bude matke takto poskytnutá pomoc pri starostlivosti o dieťa. Situáciu s bývaním sa aj po návrate snažil riešiť, avšak manželke nevyhovovala žiadna možnosť a rozhodla sa rozviesť, nekomunikuje s ním. Na pojednávaní uviedol, že problémy uvádzané manželkou nikdy neboli priamo uvedené a vzhľadom na postoj manželky nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia.

3) Na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu tak, ako je schválená vo vyhlásenom rozsudku.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

5) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

6) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine

- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

7) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:

- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.

- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

8) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:

- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

9) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

10) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

14) V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa. Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v nedostatočnom poznaní sa manželov navzájom, keď problémy neboli jasne pomenované a neskôr už ani riešené. Spočiatku manžel neprikladal dostatočnú dôležitosť požiadavkám kladeným zo strany manželky, neskôr táto už zaujala nekompromisný postoj smerujúci k rozchodu partnerov, v dôsledku ktorého s manželom vôbec nekomunikuje, ignoruje ho a nie je prístupná k obnoveniu manželského spolužitia. Manžel ju nedokázal primäť k zmene postoja, čo mohlo byť spôsobené aj nedostatočnou hĺbkou citovej väzby manželky k nemu.

15) Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prednesu manželky, pričom nie je predpoklad zmeny jej postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

16) Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.

17) Súd vychádzajúc z pomerov účastníkov konania, keď:

- manželka - matka poberá rodičovský príspevok vo výške 238 € vrátane rodinných prídavkov,

- manžel - otec je zamestnaný ako vojak s mesačným čistým príjmom 1330 € (obdobie 03-12/2018), mal za to, že rodičovská dohoda je uzatvorená v záujme mal. dieťaťa, nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené nedostatky, otec bude hradiť výživné primerané jeho súčasným pomerom a potrebám dieťaťa, preto dohodu schválil. Súčasťou dohody bola aj dohoda o úprave styku, ktorá rešpektuje denný režim maloletej E. v útlom veku a zabezpečuje pravidelný kontakt s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené.

18) O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19) Po vyhlásení rozsudku sa manželia vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 .

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.