Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cpr/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: GECO, s.r.o., IČO: 35 782 587, so sídlom Elektrárenská 4, 831 04 Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Karol Spišák, advokát, Tuhovská 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: K., o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.733,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.733,02 eur od 23.02.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 73,30%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 24.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť sumu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 23.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.06.2016 žalobca uzavrel so žalovanou pracovnú zmluvu s pracovným zaradením: predavačka - zástupkyňa vedúcej predajne na dobu určitú od 06.06.2016 do 05.12.2016. Dňa 16.08.2016 bola inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) vykonaná kontrola v predajni Trafika GECO, HM Kaufland, Trnava. Kontrola bola zameraná na preverenie dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Za týmto účelom bol realizovaný nákup balenia cigariet Marlboro osobou vo veku 17 rokov, pričom žalovaná predaj tabakového výrobku neodoprela. Rozhodnutím č. F/0325/02/2016 zo dňa 07.12.2016 (ďalej len „Rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- eur. Žalobca a žalovaná dňa 30.08.2016 uzavreli Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, čím sa žalovaná zaviazala nahradiť žalobcovi škodu. Žalobca predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Pracovná zmluva zo dňa 06.06.2016, Rozhodnutie, Inšpekčný záznam zo dňa 16.08.2016, kópia blankozmenky zo dňa 03.02.2017, Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 30.08.2016, Výzva na zaplatenie zmenkovej sumy zo dňa 03.02.2017. 3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila napriek tomu, že jej žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola doručená dňa 01.02.2018. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z pracovnej zmluvy zo dňa 06.06.2016 vyplynulo, že žalovanej vznikol u žalobcu pracovný pomer na pozícii predavačka - zástupkyňa vedúcej predajne na dobu určitú od 06.06.2016 do 05.12.2016 s miestom výkonu práce MOP 1202 OD Kaufland Trnava. Podľa čl. III náplň práce je uvedené, že zamestnankyňa okrem iného dodržiava zákon o ochrane spotrebiteľa a zákaz predaja erotickej literatúry a tabakového tovaru osobám mladším ako 18 r.

5. Z Rozhodnutia je zrejmé, že SOI uložila žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur pre porušenie zákazu predávať tabakové výrobky a výrobky určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov podľa zák. č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 16.08.2016 bolo v predajni Trafika GECO, HM Kaufland, Trnava zistené, že osobe mladšej ako 19 rokov (V. - 17 r.) boli odpredané cigarety značky Marlboro red v hodnote 3,20 eur. 6. Z Inšpekčného záznamu zo dňa 16.08.2016 súd zistil, že pri kontrole bola prítomná predavačka K.. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalovaná vykonala obsluhu, pričom z jej strany bol aj vrátený výdavok, z oprávnenia k podnikaniu SOI zistila, že za porušenie právnych predpisov zodpovedá žalobca. Kontrolovanému subjektu boli uložené pokyny a opatrenia, pričom žalovaná bola povinná do 17.08.2016 oboznámiť žalobcu s výsledkami kontroly. V časti rôzne sa uvádza: „predavačka Ingrid Pavlovičová sa mladistvej spýtala na vek, pričom mladistvá odpovedala, že ešte nemá 18 rokov. Následne si predavačka vypýtala od mladistvej občiansky preukaz a odpredala jej cigarety.“ V časti vysvetlivka K. sa uvádza: „Pri predaji som sa zákazníčky spýtala aké cigarety chce a po dohode pred predajom som si vypýtala OP, na ktorom bol uvedený dátum narodenia. Odpoveď na otázku či má 18 r. som nepočula a dátum 1999 som si neuvedomila, že je to len 17 rokov veku zákazníčky. Snažím sa vyvarovať, aby som predávala neplnoletým a táto skutočnosť ma veľmi mrzí.“ Nasleduje podpis žalovanej. 7. Z Výzvy na zaplatenie zmenkovej sumy zo dňa 03.02.2017 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.000,- eur, ktorá žalobcovi vznikla titulom škody. 8. Podľa § 20 ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „ZP“), práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. 9. Vzhľadom na skutočnosti, že základný pracovnoprávny predpis nemá ustanovenia obdobné § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka o možnosti strán uzatvárať nepomenované zmluvy, treba považovať ustanovenie § 20 Zákonníka práce, upravujúce zabezpečenie záväzkov za kogentné, ktoré nepripúšťa, aby sa zmluvné strany dohodli o zabezpečení záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom. Z toho vyplýva, že iné než vyššie uvedené možnosti zabezpečenia za žiadnych okolností neprichádzajú do úvahy. Z uvedených dôvodov záväzok zamestnanca, ktorý vznikol z pracovnoprávneho vzťahu, nie je možné podľa Zákonníka práce platne zabezpečiť zmenkou (rozsudok NS SR, sp. zn.: 1 Obdo V 43/2006). 10. S prihliadnutím na vyššie uvedenú neprípustnosť zabezpečenia záväzkov vzniknutých z pracovnoprávneho vzťahu zmenkou sa súd zaoberal, či je uplatnený nárok možné posudzovať podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce o náhrade škody spôsobenej zamestnancom. 11. Podľa § 178 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. 12. Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. 13. Podľa § 186 ods. 1 a 2 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. 14. Podľa § 134 ods. 1 a 2 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. 16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 žalobca uviedol, že zaplatenia sumy 2.000,- eur sa domáha z titulu náhrady škody, nie vyplnenej blankozmenky. 19. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalovaná v čase vykonanej kontroly zo strany SOI bola v pracovnom pomere u žalobcu. Z Inšpekčného záznamu zo dňa 16.08.2016 je nepochybné, že pri kontrole bola prítomná žalovaná, ktorá vykonala obsluhu mladistvej a v rozpore so zák. č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov porušila zákaz predávať tabakové výrobky a výrobky určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov, čím porušením svojich pracovnoprávnych povinností spôsobila škodu žalobcovi, ktorá mu vznikla z titulu zaplatenej pokuty vo výške 2.000,- eur na podklade Rozhodnutia. Z vyjadrenia žalovanej v Inšpekčnom zázname vyplynulo, že svoju zodpovednosť za škodu uznáva a je si vedomá porušenia pracovnoprávnych povinností a právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa: „Pri predaji som sa zákazníčky spýtala aké cigarety chce a po dohode pred predajom som si vypýtala OP, na ktorom bol uvedený dátum narodenia. Odpoveď na otázku či má 18 r. som nepočula a dátum 1999 som si neuvedomila, že je to len 17 rokov veku zákazníčky. Snažím sa vyvarovať, aby som predávala neplnoletým a táto skutočnosť ma veľmi mrzí.“ Súd dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu sú dané a výšku náhrady škody je potrebné posudzovať podľa ust. § 186 ods. 2 ZP, nakoľko škoda nebola spôsobená úmyselne, ale z nedbanlivosti. V danom prípade limituje výšku náhrady škody na 4-násobok priemerného mesačného zárobku žalovanej pred porušením povinnosti, ktorým spôsobila škodu. 20. Elektronickým podaním zo dňa 05.11.2018 žalobca predložil súdu výplatné pásky žalovanej za obdobie jún až august 2016 a na pojednávaní dňa 18.03.2019 odôvodnil, že ide o obdobie, počas ktorého bola žalovaná v pracovnom pomere u žalobcu. 21. Z Dohody o mzde zo dňa 06.06.2016 vyplynulo, že základná mzdy je 2,80 eur/ hod. Z výplatnej pásky za jún 2016 vyplynulo, že žalovaná odpracovala u žalobcu 152 hod., čistá mzda bola vo výške 445,33 eur. Z výplatnej pásky za jú6 2016 vyplynulo, že žalovaná odpracovala u žalobcu 168 hod., čistá mzda bola vo výške 443,35 eur. Z výplatnej pásky za august 2016 vyplynulo, že žalovaná odpracovala u žalobcu 143 hod., čistá mzda bola vo výške 411,08 eur. 22. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzal z priemerného zárobku žalovanej v rozhodnom období vo výške 433,2533 eur, pričom 4-násobok zaokrúhlený na najbližší eurocent nahor činí sumu 1.733,02 eur. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil žalobu ako dôvodnú len do výšky 1.733,02 eur a v tejto časti aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania (žalovaná bola na zaplatenia vyzvaná Výzvou na zaplatenie zmenkovej sumy zo dňa 03.02.2017) žalobe vyhovel (výrok I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II). 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,30 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.000,- eur. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 86,65 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 13,35 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.000,- eur a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.733,02 eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 73,30 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).