Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/183/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: Eva W., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. U. Jóžovou Boreckou, advokátkou, IČO: 46 334 858, so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1./ JUDr. T. T., správca úpadcu X.. K. W. K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom N. XX, XXX XX R. U., X./ X.. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom 1. mája XXX/XX, XXX XX U., o určenie neplatnosti dražby, takto

rozhodol:

I. I. návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

II. I. žalobu zamieta.

X.. Žalovaná v 1. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný v 2. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2016 domáhala určenia, že dobrovoľná dražba, vykonaná dňa 24.8.2016, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1082/2016, NZ 30028/2016, NCRIs 30850/2016 zo dňa 24.8.2016 vyhotovenou notárom JUDr. N. C., so sídlom M.R.Štefánika 14, Nové Zámky, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Nitra na LV č. XXXX nachádzajúce sa v Okrese Nitra, obci Vráble, katastrálnom území Vráble, a to byt č. 5 na 1. poschodí, vchod č. 2 bytového domu súp. č. 858 na parcele č. 1284 v spoluvlastníckom podiele 1/1, spolu s pozemkami: parc.č. 1284 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 565 m2, parc.č. 1284 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 565 m2, parc.č. 1291/15 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, parc.č. 1291/16 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 701 m2, parc.č. 1291/17 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2; podiel na spoločných časstiach domu a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v 7860/109644, ktorého pôvodnou vlastníčkou bola žalobkyňa, je neplatná. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania.

2. Uviedla, že žalobkyňa v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu X.. K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, Vráble, podnikajúceho pod obchodným menom Ing. K. W. K. a zároveň dražobník vykonala dražbu nehntueľnosti - bytu vo vlastníctve žalobkyne. Prvé kolo dražby majetku podliehajúceho konkurzu uvedeného v súpise všeobecnej podstaty, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 57/2013 v spojitosti so zverejnením v Obchodnom vestníku č. 241/2015 vykonala dňa 8.7.2016. Keďže prvé kolo dražby nebolo úspešné, v Obchodnom vestníku č. 134/2016 v kapitole Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 13.7.2016 zverejnila žalovaná v 1. rade oznámenie o druhom kole dražby s tým, že najnižšie podanie je 49 770 eur (predstavuje 90 % všeobecnej hodnoty predmetu dražby), minimálne prihodenie je 500 eur, dražobná zábezpeka je 20 % najnižšieho podania, teda 9 954 eur, dražobná zábezpeka mala byť uhradená najneskôr 48 hodín pred začiatkom dražby. Dražba predmetnej nehnuteľnosti sa uskutočnila dňa 24.8.2016 o 13:00 hod. a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1082/2016, NZ 30028/2016, NCRIs 30850/2016 zo dňa 24.8.2016 vyhotovenou notárom JUDr. N. C., so sídlom M.R.Štefánika 14, Nové Zámky, z ktorej vyplýva, že druhé kolo dražby bolo úspešné, predmet dražby bol vydražený za 38 770 Eur a vydražiteľom sa stal žalovaný v 2. rade. Žalobkyňa je manželkou úpadcu a bola z titulu vyporiadania BSM podľa uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 18C/138/2013-20 zo dňa 15.10.2013 a opravného uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 18C/138/2013-20 zo dňa 13.4.2016 predchádzajúcou vlastníčkou predmetu dražby. Žalobkyňa mala v čase príklepu v predmetnom byte hlásený mnohoročný trvalý pobyt. Na základe vyporiadania BSM sa po vyhlásení konkurzu žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Podľa žalobkyne mala byť v zmysle zákona predmetná nehntueľnosť po vyporiadaní BSM prevedená na žalobkyňu bez tiarch, avšak konaním či opomenutím žalovanej v 1. rade všetky ťarchy dovtedy zapísané na nehnuteľnosti zostali zapísané na liste vlastníctva, čo žalobkyni znemožnilo získať finančné prostriedky na vyplatenie odplaty vo výške 22 500 eur. Postup žalovaných bol v rozpore so zákonom. Žalovaná v 1. rade ako dražobník žiadne zverejnenie na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli a v periodickej talči nevykonala. Žalobkyňa sa o dražbe dozvedela až v júli 2016, a to od úpadcu, ktorý sa uvedenú skutočnosť dozvedel len náhodou pri kontaktovaní žalovanej v 1. rade ohľadom prebiehajúceho konkurzu. Žalovaná v 1. rade v tomto prípade vôvec nedoručila žalobkyni znalecký posudok na predmet dražby, a vôbec nie v 30-dňovej lehote pred dňom konania dražby, tak ako to ukladá ust. § 12 ods. 4 zákona č. 572/2002 Z. z., žalobkyňa tak nemala vôbec možnosť ani časový priestor sa k znaleckému posudku vyjadriť a prípadne navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého posudku aj iným znalcom. Zo zápisnice o priebehu a výsledkoch dobrovoľnej dražby nie je vôbec zrejmé, že by bol vydražiteľ zložil ako účastník dražby zábezpeku v stanovenej výške. Hodnota predmetu dražby určená znaleckým posudkom je 55 300 eur, pričom trojštvrtinový limit hodnoty predmetu dražby znamená 41 475 eur. Predmet dražby bol vydražený za 38 770 eur, preto je zrejmé, že ide o zjavné a flagrantné porušenie zákonom stanoveného limitu. Žalovaná v 1. rade si nesplnila ani povinnosti uložené zákonom v ustanoveniach § 17 ods. 2, 3 a 5, § 22 ods. 4 zákona č. 572/2002 Z. z., pretože žiadne oznámenie žalobkyni ako vlastníčke predmetu dražby nikdy nedoručila. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba je neplatná.

3. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 2.2.2017 žiadala žalobu zamietnuť. Pokukázala na skutočnosť, že konkurzu podlieha všetok majetok patriaci do BSM a podľa ust. § 53 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len , je povinnosťou správcu konkurznej podstaty BSM manželov vyporiadať, pretože vyhlásením konkurzu zaniklo. Vyporiadanie BSM sa v danom prípade uskutočnilo schválením súdneho zmieru, kde žalobkyňa ako účastníčka konania o vyporiadenie BSM uzatvorila s predchádzajúcou správkyňou úpadcu X.. O. W. dohodu, v zmysle ktorej sa ona stala vlastníčkou nehntueľnosti a zaviazala sa ako protihodnotu do podstaty zaplatiť sumu 22 500 eur, a to do 30.11.2013. Keďže na majetku viazlo záložné právo, žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom. Žalovaná v 1. rade sa nestotožnila s tvrdením žalobkyne, že nehnuteľnosť mala byť po vyhlásení konkurzu prevedená na žalobkyňu bez tiarch, aplikácia ust. § 93 ods. 2 ohľadom zániku zabezpečovacích práv speňažením majetku v tomto prípade neprichádza do úvahy. V zmysle ust. § 151h ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri prevode zálohu, ktorým je v tomto prípade dražená nehnuteľnosť, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ktorým je žalobkyňa a zároveň na nadobúdateľa zálohu prechádzajú aj všetky povinnosti záložcu. Nadobudnutie nehnuteľnosti aj s ťarchami na nej viaznucimi bolo absolútne v súlade so zákonom. Tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, že nadobudnutie nehnuteľnosti s ťarchami jej znemožnilo získať úver považuje žalovaná v 1. rade za bezpredmetné. Predmetná dražba sa uskutočnila v súlade s ust. § 91 ZKR, ktorý ako právny predpis lex specialis vzťahujúci sa na konkurzné konanie určuje ako jediný spôsob speňaženia nehnuteľnosti predaj prostredníctvom dražby za primeraného použitia ustanovení osobitného zákona, a to zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/> o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoDD). Na danú problematiku sa má primárne použiť a ZoDD sa má použiť len primerane, ako doplnkový zákon v rozsahu, v akom sa na danú problematiku nedá aplikovať. Uvedené tvrdenie je podporené aj tým, že v prípade, ak niekto predáva majetok v konkurze, nejde o dražbu v pravom slova zmysle ako ju pozná ZoDD ale ide o speňaženie majetku v konkurze prostredníctvom dražby, ktorá vykazuje rôzne špecifiká. Podľa žalovanej v 1. rade k porušeniu ust. § 11 ods. 4 a § 22 ods. 4 ZoDD nemohlo dôjsť, keďže tieto zákonné ustanovenia sa tu vôbec neaplikujú, a to z dôvodu, že ako lex specialis upravuje zverejňovanie oznámení súvisiacich s dražbou osobitne, a to v ustanovení § 92 ods. 6. Tvrdenia žalobkyne, že o dražbe sa dozvedela až júli 2016 považuje žalovaná v 1. rade za nepravdivé a zavädzajúce, dražbe predchádzalo ocenenie nehnuteľností a dňa 4.4.2016 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľností, kde bol znalec v prítomný v byte žalobkyne, následne boli žalobkyňa i úpadca vyzvaní k predloženiu rôznych dokladov, okrem toho bola žalobkyňa listom zo dňa 15.7.2016 a zo dňa 2.8.2016 písomne informovaná o ohliadke nehntueľnosti. Žalobkyňa bola už výzvou žalovanej v 1. rade zo dňa 2.11.2015 vyzvaná na zaplatenie zabezpečenej pohľadávky podľa ust. § 79 ods. 1 s poučením, že ak nedôjde k zaplateniu, bude predemetný majetok zapísaný do súpisu a speňažený v konkurze zákonným spôsobom. Uvedený majetok bol v súlade s tým zapísaný do súpisu majetku dňa 16.12.2015, žalobkyňa výzvu podľa § 79 ods. 1 prevzala dňa 4.11.2015. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom nedoručenia znaleckého posudku žalobkyni žalovaná v 1. rade poukázala na ust. § 7 ods. 1 ZoDD, v zmysle ktorého je navrhovateľom dražby v tomto prípade iná osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona, pričom osobitným zákonom je v tomto prípade a navrhovateľom dražby je žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty. Ustanovenie § 12 ods. 4 ZoDD je v danom prípade neaplikovateľné, keďže navrhovateľom dražby nie je záložný veriteľ. V danom prípade nedošlo ani k porušeniu ust. § 14 ods. 1 ZoDD, pretože zábezpeku vyžadovanú žalovaným v 1. rade ako dražobníkom účastník dražby riadne a v lehote uvedenej v oznámení o dražbe zverejnenej v obchodnom vestníku č. 134/2016 s dňom vydania 13.7.2016 zaplatil. Pokiaľ sa žalobkyňa v danom prípade odvoláva na porušenie ustanovenia § 16 ods. 6 ZoDD, ktorý upravuje podmienky dražby, uvedené ustanovenie sa týka zmluvy o vykonaní dražby, avšak v tomto prípade zmluvu o vykonaní dražby analogicky nahrádza záväzný pokyn príslušného orgánu, ktorým je zabezpečený veriteľ, a to v súvislosti speňažovaním majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Predmet dražby tvoril oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa - Slovenská konsolidačná a.s., veriteľ bol preto oprávnený udeliť správcovi záväzný pokyn, žalovaná v 1. rade pri speňažovaní majetku postupovala v súlade s uvedeným záväzným pokynom. Po vykonaní dražby bol predmet dražby odovzdaný vydražiteľovi za prítomnosti žalobkyne v predmetnom byte, pričom žalobkyňa nevyslovila žiadne pochybnosti o platnosti dražby, uvedenú skutočnosť akceptovala bez výhrad. Na základe uvedeného žalovaná v 1. rade ako správca a dražobník nebola povinná vykonať dražbu na základe zmluvy o vykonaní dražby a teda nevzťahujú sa na ňu ani ďalšie ustanovania ZoDD týkajúce sa zmluvy o vykonaní dražby a teda ani ustanovenia § 16 ods. 6.

4. K žalobe sa podaním zo dňa 7.2.2017 vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že ako účastník dražby majetku podliehajúceho konkurzu zložil dražobnú zábezpeku vkladom na účet v stanovenej výške a včas dňa 22.8.2016 o 12:24:03. S úpadcom sa po dražbe stretol a následne s ním komunikoval aj telefonicky, tento očakával, že mu prídu peniaze a chcel byt od neho odkúpiť. Dospeli k dohode, že byt od neho odkúpia a zatiaľ budú bývať u neho v symbolickom nájme. Dňa 14.9.2016 podpísal so žalobkyňou a úpadcom krátkodobú nájomnú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že nehnuteľnosť od neho o 3 mesiace odkúpia a ak nie, uvoľnia mu ju, čo sa nestalo. Od žalobkyne pri podpisovaní nájomnej zmluvy nepadla ani zmienka o napádaní dražby, nehnuteľnosť mu odovzdali dobrovoľne, čo potvrdili podpísaním zápisnice o odovzdaní predmetu dražby.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 6.3.2017 uviedla, že dohodu o vyporiadaní BSM úpadcu a žalobkyne považuje za absolútne neplatný právny úkonv zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je osoba neznalá práva, je dôvodné predpokladať, že pri vyporiadaní BSM bola uvedená do omylu, keď predpokladala, že nehnuteľnosť prechádza na ňu bez akýchkoľvek tiarch. Z dôvodu absolútnej neplatnosti nikdy nemalo dôjsť k takému usporiadaniu majetku, aby mohla byť vykonaná dražba, a preto žiada žalobe vyhovieť.

6. Žalovaná v 1. rade v duplike zo dňa 13.6.2017 rozporovala názor žalobkyne, ktorá sa ako osoba neznalá práva sa domnievala, že nadobudne nehnuteľnosť bez práv tretej osoby a z tohto titulu by mal byť právny titul obsiahnutý v súdnom zmieri absolútne neplatný. Uvedenú domnienku žalobkyňa nepodoprela žiadnym ustanovením právneho predpisu. Akýkoľvek iný výklad než ten ako je obsiahnutý v ust. § 151h Občianskeho zákonníka by znamenal poškodzovanie práv záložných veriteľov a bol by nežiaducim precedensom, ktorý by umožňoval zbaviť sa záväzkov bez záložných práv. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa platnosti právneho úkonu obsiahnutého v zmieri, žalovaná v 1. rade uvádza, že je to práve žalobkyňa, ktorá sa nezodpovedne postavila k riešeniu svojich záležitostí. Žalobkyňa je manželkou úpadcu, žila s ním v spoločnej domácnosti, mala vedomosť o tom, že prebieha konkurz, v určitom štádiu tohto konania bola aj účastníčkou tohto konania s možnosťou nahliadať do spisu. Žalobkyňa nepodnikla žiaden právny krok, aby dražbe zabránila, žalobkyňa celkom bezdôvodne odignorovala aj právoplatné rozhodnutie súdu, keď si svoj záväzok nesplnila. Tvrdenie o tom, že nedostala úver je len účelovým tvrdením, žalobkyňa nikdy neoslovila správcu, že potrebovala riešiť ťarchu na nehnuteľnosti za účelom vybavenia si úveru, nepreukázala, že oslovila niektorú z bánk za účelom poskytnutia úveru. Po celú dobu troch rokov odo dňa splatnosti záväzku žalovanej v prospech konkurznej podstaty nezaplatila žalobkyňa ani jedno euro. Žalobkyňa mala možnosť s poukazom na ust. § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku podať na súde žalobu o zrušenie zmieru. V súčasnosti však ohľadom súdom schváleného zmieru, ktorý má účinky právoplatného rozsudku, nie je možné vznášať žiadne námietky a nie je možné takéto rozhodnutie zrušiť. Vzhľadom na uvedené žiada žalovaná v 1. rade žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe s výnimkou niektorých dôvodov, ktoré v nej boli uvedené. Ďalej nenapáda rozhodnutie o schválení súdneho zmieru vo veci vyporiadania BSM, určiť neplatnosť dražby súdu navrhuje z dôvodu, že boli porušené konkrétne ustanovenia ZoDD v znení platnom ku dňu konania dražby, a to ust. § 17 ods. 5 pri prvej dražbe, § 22 ods. 4 posledná veta pri opakovanej dražbe, § 12 ods. 4 a 5, § 16 ods. 6 a 7. V zmysle § 92 ods. 5 ZKR, v znení platnom ku dňu konania dražby na speňažovanie bytov a nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom zákon odkazuje na zákon č. 182/93 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tento zákon pri dražbách bytu odkazuje na ZoDD. V zmysle § 92 ods. 6 posledná veta na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom zákon jasne odkazuje priamo na ZoDD. Samotná žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení potvrdila, že ustanovenia ZoDD ako všeobecného predpisu sa aplikujú v prípade, ak danú problematiku neupravuje špeciálny zákon teda ZKR. Je nepochybné, že platný v čase napadnutej dražby neupravoval postupy pri predaji bytu alebo domu, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, preto žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty mala vo veci postupovať v zmysle ZoDD. Je pravdou, že podľa sa oznámenia súvisiace s dražbou zverejňujú v Obchodnom vestníku a nie v registri dražieb. To však nezbavuje správcu povinnosti komu oznámenie doručovať, nie zverejňovať, pretože doručovanie pri dražbe bytu nie je upravené v ZKR. Správca mal dodržať postup v zmysle ZoDD, teda podľa § 17 ods. 5 pri prvej dražbe a § 22 ods. 4 posledná veta pri opakovanej dražbe. Oznámenie o dražbe nebolo žalobkyni doručené ani pri prvej ani pri opakovanej dražbe, tiež znalecký posudok žalobkyni doručený nebol, žalovaná v 1. rade pri dražbe klesla s najvyšším podaním na sumu 38 770 eur, v rozpore s ust. § 16 ods. 6 prvá veta ZoDD. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že sa na predmetnú dražbu nevzťahuje ust. § 16 ods. 6 ZoDD považuje za scestné, pretože bez právneho základu popiera účel úpravy zákona, ktorým zákonodarca dal ochranu dlžníkom všeobecne pri dražbe nehnuteľnosti slúžiacej im na bývanie aby neprichádzali o strechu nad hlavou tak, že im nehnuteľnosť bude predávaná za neprimerane nízku cenu tak ako to bolo aj v tomto prípade. Bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade postupovať podľa § 83 ods. 3 a záväzný pokyn odmietnuť, pretože bol v rozpore s oprávnenými záujmami veriteľov a čo je najdôležitejšie bol v rozpore s pravidlami speňažovanie ustanovenými zákonmi. Aj keď záväzný pokyn nahrádza zmluvu v zmysle § 16 ods. 7 ZoDD, v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné ani zmluvou dohodnúť nižšie ako ustanovuje tento zákon. Žalovaná v 1. rade si zjavne nesprávne vysvetľuje „primerané použitie ZoDD“, ak sa domnieva, že nemusí pri dražbe v konkurze použiť ustanovenia o dražbe bytu alebo domu slúžiaceho na bývanie. V súčasnosti už uvedenú problematiku upravuje aj priamo ZKR, a to v § 167n ods. 2, teda vôľa zákonodarcu je nepochybná. Žalovaná bola nútená uzavrieť nájomnú zmluvu do rozhodnutia v tejto veci, pretože v opačnom prípade by prišli s manželom o strechu nad hlavou. Skutočnosť, že dražba nebola vykonaná zákonným spôsobom, nezavinila žalobkyňa. S poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka považuje za nepochybné, že právny úkon dražby v tomto prípade svojim obsahom sa účelom odporuje zákonu, obchádza ho a vzhľadom na odignorovanie ochrany obydlia dlžníka, ktorá bola a je jednoznačne vôľou zákonodarcu sa prieči aj dobrým mravom.

8. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní zotrvala na písomných podaniach, v ktorých podrobne odôvodnila, prečo žalobu považuje za nedôvodnú. Na doplnenie uviedla, že zmier bol schválený v čase, kedy správkyňou konkurznej podstaty bola Ing. Aneta Rimaszombati, pričom má vedomosť o tom, že žalobkyňa bola prítomná na pojednávaní a teda vedela, že jej vznikla povinnosť zaplatiť v prospech podstaty sumu 22 500 eur. Zdôraznila, že žalobkyňa doposiaľ dobrovoľne nič neuhradila. Byt bol v BSM a žalobkyňa ako bdelá spoluvlastníčka mala vedieť o záložných právach viaznucich na tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ by mal správca konkurznej podstaty postupovať podľa ZoDD, sťažilo by sa tým speňažovanie majetku v konkurze a účel sledovaný konkurzom by sa nedal docieliť. Ochrana obydlia bola do ZoDD zavedená účinnosťou od 1.3.2017, teda v čase dražby tieto ustanovenia účinné neboli. Ďalej uviedla, že jej oprávnenie speňažovať majetok v konkurze vyplýva priamo zo a v tomto smere postupovala v súlade so zákonom. Podľa zákona o konkurze platného pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. súd ukladal správcovi pokyn ako má postupovať pri speňažovaní majetku, nadobudnutím účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. toto oprávnenie prešlo na veriteľov. Keď veriteľ vydá v konkurznom konaní záväzný pokyn pre správcu, akým spôsobom má pri speňažovaní majetku postupovať, správca je povinný tento pokyn rešpektovať a odmietnuť ho môže len v zákonom stanovených prípadoch.

9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v tomto konaní sa považuje za poškodeného a vyjadrenia žalobkyne vníma ako zavádzajúce. Snažil sa byť voči žalobkyni ústretový, veci jej vysvetlil, už pred dražbou sa s pánom Reischlom stretli, po dražbe spísali nájomnú zmluvu, mali dobrý vzťah a on im chcel pomôcť. Pri podpise nájomnej zmluvy ich aj notárka opakovane poučovala, či sú si vedomí, čo podpisujú. Výška nájomného dojednaného v nájomnej zmluve bola použitá na úhradu notárskych poplatkov, on sa na ich úkor neobohacoval. Z vlastnej praxe vie, že pokiaľ by sa pri predaji nehnuteľnosti na dražbe v rámci konkurzného konania postupovalo striktne podľa ZoDD, veľa vecí by sa nedalo doriešiť.

10. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že bola prítomná na pojednávaní, na ktorom súd schválil súdny zmier a vyporiadal BSM, nevedela však uviesť, či bol na pojednávaní prítomný aj jej manžel, ani akým spôsobom mienila riešiť svoju povinnosť zaplatiť titulom vyporiadania BSM sumu vo výške 22 500 eur, nevedela uviesť ako uvažovala v súvislosti so zaplatením uvedenej sumy, nevedela tiež povedať, kedy zistila, že sa byt bude predávať, nevedela uviesť, či jej bolo doručené oznámenie o prvej dražbe a oznámenie o ďalšej opakovanej dražbe. Žalobkyňa tiež nevedela, odkedy má vedomosť o tom, že v prospech konkurznej podstaty dlží nejakú sumu. Žalobkyňa tiež nemala predstavu ohľadom výsledku tohto konania.

11. Vo vyjadrení zo dňa 25.8.2018 žalovaná v 1. rade zotrvala na doteraz prezentovanej obrane, opakovane poukázala na rozdiel medzi predajom nehnuteľností na dražbe a speňažovaním majetku v konkurze. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 6 žalovaná v 1. rade na podporu výkladu primeranosti poukázala na prílohu č. 2 Legislatívnotechnických pokynov k UZNESENIU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. decembra 1996 č. 519 k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (19/1997 Z.z.), v ktorom je uvedené pod bodom č. 4, že: „Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane". Pretože termín „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.“ V zmysle vyššie citovaného uznesenia ak zákonodarca použil v slovo primerane jeho úmyslom bolo umožniť správcom dosiahnuť účel konkurzného konania bez toho aby boli obmedzovaní prísnymi podmienkami dražby vykonanej mimo konkurzného konania striktne podľa ZoDD. Zákonodarca tak mal za to, že konkurzné konanie spadá pod nevyhnutné prípady, kedy je potrebné ustanovenému správcovi umožniť konať tak, aby dosiahol účel konkurzného konania a speňažovania majetku v ňom. Je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o konkurzné konanie je právnym predpisom, ktorý primárne upravuje konkurzné konanie a ostatné právny predpisy, ktoré sa ho čiastočne dotýkajú je potrebné aplikovať tak aby nebránili dosiahnutiu účelu konkurzu. Žalobkyňa namieta, že sprostredkovane cez zákon č. 182/1993 Z. z., ktorý odkazuje na ZoDD bol správca povinný striktne dodržať všetky postupy uvedené v ZoDD, toto tvrdenie však nie je správne. Zákon č. 182/1992 Z. z. síce vo svojom obsahu odkazuje na ZoDD avšak len v ust. § 7c v súvislosti so schvaľovaním návrhov predložených predsedom spoločenstva a v ust. § 8b ods. 2 písm. i) v súvislosti s povinnosťami správcu bytového dome a teda tieto ustanovenia sú pre konkurzné konanie a primerané použitie ZoDD pri speňažení nehnuteľnosti úplne bezvýznamné a bez vplyvu na výsledok tohto sporu.

12. Súd vec prejednal za prítomnosti strán sporu a právnej zástupkyne žalobkyne a vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, notárskou zápisnicou N 1082/2016, informáciami z obchodných vestníkov, záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa, jednotlivými vyjadreniami strán sporu, žiadosťou o zverejnenie oznámenia o dražbe, započítacím prejavom, zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby, oznámením o ohliadke, uznesením OS NR sp. zn. 18C/138/2013, opravným uznesením OS NR sp. zn. 18C/138/2013, výzvou na predloženie dokladov, žiadosťou o doloženie dokladov, doručenkami, výzvou na zaplatenie zabezpečenej pohľadávky, dokladom o vklade hotovosti na účet, notárskou zápisnicou N 244/2016, krátkodobou nájomnou zmluvou, žiadosťou správcu o uloženie pokynu podľa § 84 zákona č. 7/2005 Z. z., znaleckým posudkom č. 89/2016 Ing. Štefana Motúza, výňatkom z komentára k ZKR, rozsudkom NS SR 3Obo/84/2012 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 32K/42/2012-143, právoplatným dňa 6.2.2013 bol na majetok dlžníka Ing. Milana W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX C. podnikajúceho pod obchodným menom X.. K. W. K. (ďalej len „úpadca“) vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená X.. Aneta W. so sídlom kancelárie Rákocziho 12, Nové Zámky.

14. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 18C/138/2013 - 20 zo dňa 15.10.2013 schválil súdny zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania navrhovateľkou Ing. Anetou W., v tom čase správkyňou konkurznej podstaty úpadcu a žalobkyňou, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu D. účastníkov konania. Podľa predmetného uznesenia boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Vráble, vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 4254 a to byt č. 5 nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod č. 2, obytného domu so s.č. 858, postavený na parcele č. 1284 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom vo veľkosti 7860/109644, a to parciel reg. „C“ parcelné č. 1284 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2, parcelné č. 1291/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné č. 1291/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 701 m2 a parcelné č. 1291/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 prikázané do vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa je povinná vyplatiť polovicu z hodnoty nehnuteľnosti, t.j. sumu vo výške 22 500 eur v prospech správkyne konkurznej podstaty.

15. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, č.k. 32K/42/2012-421 zo dňa 23.9.2015, právoplatného dňa 2.10.2015 bola do funkcie správcu úpadcu ustanovená žalovaná v 1. rade.

16. V konkurznom konaní úpadcu vydal zabezpečený veriteľ Slovenská konsolidačná a.s., IČO: 35 776 005 so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava dňa 19.1.2016 záväzný pokyn o spôsobe speňažovania majetku zaradeného do oddelenej podstaty. Majetok oddelenej podstaty tvorili nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Vráble, zapísané Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 4254, a to byt č. 5 nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod č. 2, obytného domu so s.č. 858, postavený na parcele č. 1284 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom vo veľkosti 7860/109644, a to parcely reg. „C“ parcelné č. 1284 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2, parcelné č. 1291/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné č. 1291/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 701 m2 a parcelné č. 1291/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2. Zabezpečený veriteľ dal žalovanej v 1. rade ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu záväzný pokyn vyššie uvedené nehnuteľnosti speňažiť formou dražby, kde správca konkurznej podstaty bude dražobníkom. Zabezpečený veriteľ navrhol, aby správca konkurznej podstaty zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti s tým, že osloví troch súdnych znalcov zapísaných v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR na vypracovanie cenovej ponuky za predmetný znalecký posudok a následne vyberie znalca, ktorý ponúkne najnižšiu cenu za jeho vypracovanie. Správca konkurznej podstaty mal nehnuteľnosť speňažiť v súlade s ust. § 92 ods. 1 písm. d) ZKR, t. j. dražbou organizovanou správcom za primeraného použitia príslušných ustanovení ZoDD. Ďalšie podmienky dražby stanovil zabezpečený veriteľ nasledovne: kolo dražby - 100 % znaleckej hodnoty nehnuteľnosti bez možnosti zníženia, kolo dražby - 90 % znaleckej hodnoty nehnuteľnosti s možnosťou zníženia najnižšieho podania na úroveň 70 % znaleckej hodnoty nehnuteľnosti, oznámenie o dražbe bude zverejnené v OV, možnosť zníženia najnižšieho podania nesmie byť uvedená v oznámení o dražbe, v prípade neúspešnosti dvoch kôl dražby správca konkurznej podstaty opätovne požiada príslušný orgán podľa § 82 ods. 1 v spojení s ust. § 82 ods. 2 písm. b) o uloženie záväzného pokynu pre ďalšie kolo dražby.

17. Oznámenie o 1. kole dražby bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 106/2016 dňa 2.6.2016, v zmysle ktorého sa 1. kolo dražby malo konať dňa 8.7.2016, všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom Ing. Štefana Motúza vo výške 55 300 eur, najnižšie podanie bolo 55 300 eur, minimálne prihodenie 500 eur. Dražobná zábezpeka bola stanovená na sumu vo výške 20 % najnižšieho podania, teda 11 060 eur, pričom mala byť uhradená najneskôr do 48 hodín pred začiatkom dražby.

18. Z oznámenia o dražbe zverejneného v Obchodnom vestníku č. 134/2016 zo dňa 13.7.2016 súd zistil, že žalovaná v 1. rade ako dražobník vyhlásila druhé kolo dražby majetku podliehajúceho konkurzu, pričom dátum dražby bol stanovený na 24.8.2016, najnižšie podanie bolo 49 770 eur, čo predstavovalo 90 % všeobecnej hodnoty dražby, minimálne prihodenie bolo 500 eur, dražobná zábezpeka bola 20 % najnižšieho podania, teda 9 954 eur a táto mala byť účastníkom uhradená najneskôr 48 hodín pred začiatkom dražby.

19. Priebeh dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. N 1082/2016, NZ 30028/2016, NCRIs 30850/2016 zo dňa 24.8.2016 vyhotovenou notárom JUDr. Petrom C., so sídlom M.R.C. 14, Nové Zámky. Notár uviedol, že dražba sa uskutočnila na základe oznámenia súvisiaceho s dražbou majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s dňom vydania 13.7.2016. Čas otvorenia dražby bol o 13:00 hod, jednalo sa o druhé kolo dražby. Podľa vyjadrenia dražobníka sa dražba uskutočňuje v zmysle ust. § 92 ods. 1 písm. d) za primeraného použitia ZoDD a záväzného pokynu zástupcu veriteľov - Slovenskej konsolidačnej, a.s. predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Vráble, zapísané na LV č. 4254, a to parcely registra „C“ parcelné č. 1284 - 656 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. 1291/15 - 116 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. 1291/16 - 701 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. 1291/17 - 180 m2 - zastavané plochy a nádvoria, obytný dom súpisné č. 858 na parcelnom čísle 1284, byt č. 5 na 1. poschodí, vchod o.č. 2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v 7860/109644, pričom opis predmetu dražby bol určený v znaleckom posudku Ing. Štefana Motúza č. 89/2016. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola v zmysle uvedeného znaleckého posudku stanovená sumou vo výške 55 300 eur, najnižšie podanie bolo stanovené na sumu vo výške 49 770 eur, minimálne prihodenie bolo 500 eur. Do zoznamu dražobníkov bol zapísaný jeden účastník dražby, ktorému bolo pridelené účastnícke číslo 1. Dražbu otvoril licitátor a predniesol všetky informácie a poučenia týkajúce sa predmetnej dražby, potom predniesol najnižšie podanie podľa oznámenia o držbe vo výške 49 770 eur, na ktoré sa nikto neprihlásil, preto dražobník postupne v zmysle záväzného pokynu veriteľa znižoval vyvolávaciu cenu. Predmet dražby bol vydražený za cenu 38 770 eur, vydražiteľom sa stal žalovaný v 2. rade, ktorému bol udelený príklep.

20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 14.11.2016 (ďalej len oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

21. Podľa § 67 ods. 1 konkurzu podlieha: a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

22. Podľa § 67 ods. 2 majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

23. Podľa § 79 ods. 1 pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

24. Podľa § 79 ods. 2 majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.

25. Podľa § 82 ods. 1 príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

26. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) príslušným orgánom na účely tohto zákona je zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku.

27. Podľa § 83 ods. 1 písm. b) príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu.

28. Podľa § 92 ods. 6 ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20150429.html>. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

29. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/> o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 31.1.2017 (ďalej len ZoDD) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).

30. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

31. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. V prejednávanej veci sa súd ako prvoradou zaoberal otázkou prípustnosti žaloby podľa § 137 CSP. V danom prípade prípustnosť žaloby vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ZoDD, ktorý v § 21 ods. 2 upravuje možnosť osoby, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žaloba je preto prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, žalobkyňa v tomto prípade ani nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

33. Súd ďalej skúmal otázku aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Z hľadiska vecnej legitimácie sa na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva iba to, kto je takýto druh žaloby oprávnený podať. Vzhľadom k uvedenému je možné sa prikloniť k tomu záveru, že účinok rozhodnutia o neplatnosť dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností sa výsledok dražby týka a že záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práva a povinností sa týka, vyznieť rovnako. Okruh účastníkov uvedeného konania vyplýva priamo z § 21 ods. 4 ZoDD, ktorý vymedzuje, kto je účastníkom tohto súdneho konania. V danom prípade je to navrhovateľ dražby, teda žalovaná v1. rade, ktorá je zároveň dražobníkom, vydražiteľ - žalovaný v 2. rade a predchádzajúci vlastník - žalobkyňa. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chránených záujmov, preto tá z nich, ktorá žalobu podáva, musí sa neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným osobám, pričom na strane žalovaných ide o nerozlučné spoločenstvo. Podmienku účastníctva v tomto spore považoval súd podľa ZoDD za splnenú.

34. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov od udelenia príklepu. Trojmesačná lehota na podanie žaloby je prekluzívnou lehotou a ak v rámci jej plynutia oprávnená osoba nepodá žalobu, jej právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká. V prejednávanom spore bol príklep udelený dňa 24.8.2016, žaloba bola súdu doručená dňa 23.11.2016, čo je v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty, preto súd konštatuje, že žalobkyňa podala žalobu včas.

35. Súd sa ďalej zaoberal jednotlivými námietkami žalobkyne a dospel k záveru, že tieto dôvodné nie sú. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť zásadný rozdiel v posudzovaní dražby organizovanej a uskutočňovanej na základe zákona o dobrovoľných dražbách a dražby v konkurznom konaní. Základnými zásadami pri speňažovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu sú zásada minimalizácie nákladov správy a speňažovania, zásada maximalizácie výšky výťažku a zásada rýchlosti speňažovania. Správca pri výbere spôsobu speňažovania musí postupovať takým spôsobom a s odbornou starostlivosťou, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržali sa pritom pravidlá ustanovené ZKR. Záväzný pokyn na speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu ukladá správcovi príslušný orgán, ktorým v prípade predmetnej dražby bol zabezpečený veriteľ Slovenská konsolidačná a.s. Spôsoby speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu sú v výslovne upravené. V zmysle ust. § 92 ods. 1 správca môže na účely speňaženia majetku poveriť predajom majetku dražobníka, pričom v tejto súvislosti odkazuje na ZoDD. Správca musí v zásade vybrať akýkoľvek spôsob predaja a jeho povinnosťou pri tejto voľbe je vychádzať v prvom rade zo základných zásad pre speňažovanie. Ustanovenia majú v prípade speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu prednosť pred ustanoveniami ZoDD a v prípade, keď je záväzným pokynom príslušného orgánu uložená správcovi povinnosť poveriť zorganizovaním dražby dražobníka, musí sa samotná dražba riadiť predovšetkým pravidlami danými záväzným pokynom príslušného orgánu, ktorý pri ich určení vychádza zo základných zásad konkurzného konania, a tiež zo zásad speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu. V kontexte uvedených zásad speňažovania príslušný orgán udelil žalovanej v 1. rade záväzný pokyn na speňaženie nehnuteľného majetku žalobkyne zaradeného do oddelenej podstaty formou dražby. Pokiaľ ide o obsah záväzného pokynu, príslušný orgán určil žalovanej v 1. rade podmienky predmetnej dražby, kedy navrhol ocenenie nehnuteľnosti formou znaleckého posudku na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti a ďalšie podmienky speňaženia predmetu dražby a pokiaľ ide o cenu predmetu dražby uviedol tiež limity zníženia najnižšieho podania v jednotlivých kolách dražby.

36. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti dražby z viacerých dôvodov, neskôr prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že na všetkých ňou pôvodne uvádzaných dôvodoch netrvá, naďalej však namietala, že dražba bola v 1. aj 2. kole vykonaná neoprávnenou osobou a poukazovala na konkrétne porušenia zákona o dražbách, a to ustanovenia § 17 ods. 5 pri prvej dražbe, ustanovenia § 22 ods. 4 posledná veta pri opakovanej dražbe, ustanovení § 12 ods. 4, § 16 ods. 6 a 7, poukazovala tiež na porušenie práva žalobkyne zaručeného Ústavou SR a Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv žalobkyne na ochranu jej obydlia.

37. K námietke žalobkyne spočívajúcej v tvrdení, že dražba mala byť vykonaná neoprávnenou osobou súd poukazuje na ustanovenie § 79 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona, správca pritom koná v mene tejto osoby. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalobkyne, ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Z Obchodného vestníka 57/2013 mal súd preukázané, že nehnuteľnosť bola zapísaná do oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Nitra. Z obchodného vestníka č. 241/2015 súd zistil vykonanie zmeny zápisu oddelenej podstaty tak, že nehnuteľnosti boli s poukazom na ust. § 79 ods. 1 zapísané do oddelenej podstaty ako majetok tretej osoby zabezpečujúcej záväzok úpadcu, čo správkyňa odôvodnila s poukazom na súdny zmier schválený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 18C/138/2013-20 zo dňa 15.10.2013 medzi úpadcom a žalobkyňou, podľa ktorého nehnuteľnosti sa stali výlučným vlastníctvom žalobkyne. Je zrejmé, že žalovaná v 1. rade konala v súlade s ustanovením § 79 ods. 2 ZKR, keď ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu speňažovala majetok tretej osoby zapísaný do súpisu oddelenej podstaty. Z ustanovenia § 79 ods. 2 vyplýva oprávnenie a zároveň povinnosť správcu konkurznej podstaty speňažovať aj majetok iných osôb ako úpadcu za predpokladu, že tento bol zapísaný do súpisu konkurznej podstaty. Správca je oprávnený a povinný zapísať majetok tretej osoby, ak táto nesplní výzvu správcu, do súpisu oddelenej podstaty toho zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávku zabezpečuje. Žalobkyňa v konaní namietala nesprávne označenie dražobníka v oznámeniach o dražbe zverejnených v Obchodných vestníkoch č. 106/2016, č. 134/2016 a notárskej zápisnici o dražbe zo dňa 24.8.2016 a z tohto dôvodu považovala právny úkon dražby za absolútne neplatný. Nedostatok v označení dražobníka súd v predmetnej veci nezistil. Tak z oznámenia o dražbe publikovanom v Obchodnom vestníku č. 106/2016 dňa 2.6.2016 ako aj oznámenia o dražbe publikovanom v Obchodnom vestníku č. 134/2016 dňa 13.7.2016 je zrejmé, že formou dražby bola speňažovaná nehnuteľnosť vo vlastníctve tretej osoby, v oznámeniach o dražbe bolo súčasne uvedené, že ide o „Nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby, zabezpečujúce záväzok úpadcu, vlastník nehnuteľnosti podľa uznesenia Okresného súdu v Nitre spis. zn. 18C/138/2013-20 zo dňa 15.10.2013, vlastník Eva Reischlová, nar. 7.6.1956, bytom Kollárova 858, Vráble.“ Ako dražobník je označená žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu. Z predmetných oznámení o dražbe je zrejmé, že sa formou dražby speňažoval majetok tretej osoby, kde dražobníkom bola žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, pričom uvedený spôsob speňažovania majetku nepochybne vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 2 ZKR.

38. Žalobkyňa v konaní ďalej namietala porušenie ustanovení § 92 ods. 6 s poukazom na porušenie ustanovení ZoDD, a to § 17 ods. 5 pri prvej dražbe a § 22 ods. 4 posledná veta pri opakovanej dražbe.

39. Podľa § 17 ods. 5 ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe: a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

40. Podľa § 22 ods. 4 ZoDD ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201> v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>. V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>. Ostatné ustanovenia § 17 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201> sa použijú primerane.

41. Podľa § 92 ods. 6 ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/

pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20150429.html>. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

42. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom zverejňovania a doručovania oznámení súvisiacich s dražbou súd opakovane zdôrazňuje, že v prejednávanej veci išlo o dražbu vykonanú v rámci konkurzného konania. Ako už súd uviedol vyššie, postup správcu v konkurznom konaní pri vykonávaní jednotlivých úkonov je upravený v ZKR. Ustanovenie § 92 ods. 6 odkazuje na primerané použitie ustanovení ZoDD, pričom expressis verbis stanovuje, že oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku. Z poslednej vety ustanovenia § 92 ods. 6 je teda zrejmé, že ustanovenia § 11 ods. 4 ani ustanovenia § 22 ods. 4 ZoDD sa na tento prípad vôbec neaplikujú. Správca nemá povinnosť zverejňovať oznámenie o dražbe a o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, v periodickej tlači, v registri dražieb a nezasiela ho ani podľa § 17 ods. 5 ZoDD tam uvedeným subjektom. Žalovaná v 1. rade nemala povinnosť oznámenie o dražbe osobitne zasielať žalobkyni, svoju povinnosť voči nej si splnila zverejnením oznámenia o dražbe v Obchodnom vestníku č. 106/2016 zo dňa 2.6.2016 pri prvej dražbe a Obchodnom vestníku č. 134/2016 zo dňa 13.7.2016 pri opakovanej dražbe. Oznámenie o dražbe sa aj žalobkyni doručilo zverejnením v Obchodnom vestníku a nebolo potrebné jeho ďalšie doručovanie iným spôsobom. V prejednávanej veci v záujme prilákať na dražbu čo možno najširší okruh záujemcov žalovaná v 1. rade zverejnila obidve kolá dražby na úradnej tabuli obce Vráble. Z toho vyplýva, že žalovaná v 1. rade postupovala s náležitou odbornou starostlivosťou, aby zabezpečila predmetnej dražbe publicitu i nad rozsah zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 a § 22 ods. 4 ZoDD.

43. Žalobkyňa ďalej poukazuje na porušenie ustanovenia § 12 ods. 4 ZoDD, namieta, že jej nebol doručený znalecký posudok, a preto nemala možnosť vzniesť voči nemu námietky.

44. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

45. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

46. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

47. Z citovaného ustanovenia § 12 ods. 4 ZoDD vyplýva, že pokiaľ dražbu navrhuje záložný veriteľ a ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo ak je dražená kultúrna pamiatka alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, teda vždy, keď sa vyžaduje ohodnotenie znaleckým posudkom, takýto znalecký posudok dražobník zašle aj vlastníkovi predmetu dražby, pričom dražobník to musí vykonať v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je nesporné, že navrhovateľom dražby v tomto prípade bola iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona, pričom osobitným zákonom v tomto prípade je a navrhovateľom dražby bola žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, preto je aj ustanovenie § 12 ods. 4 ZoDD na daný prípad rovnako neaplikovateľné.

48. Okrem vyššie namietaných porušení žalobkyňa predovšetkým poukazovala na porušenie ustanovenia § 16 ods. 6 a 7 ZoDD.

49. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

50. Podľa § 16 ods. 7 ZoDD v zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.

51. Súd opakovane v tomto rozsudku ako aj pri prejednaní veci na pojednávaní žalobkyni zdôrazňoval, že je potrebné si uvedomiť osobitosť vykonanej dražby, ktorá sa uskutočnila v rámci prebiehajúceho konkurzného konania na majetok úpadcu. Dňa 19.1.2016 zabezpečený veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. udelil žalovanej v 1. rade záväzný pokyn o spôsobe speňažovania majetku zaradeného do oddelenej podstaty, v jeho intenciách žalovaná v 1. rade vyhlásila prvé a opakované kolo dražby. Nehnuteľnosť sa v 1. kole dražby nepodarilo speňažiť, preto žalovaná v 1. rade vyhlásila druhé kolo dražby, kde v zmysle záväzného pokynu zabezpečeného veriteľa bolo najnižšie podanie stanovené vo výške 90 % všeobecnej hodnoty predmetu dražby, t.j. v sume vo výške 49 770 eur. Zabezpečený veriteľ stanovil v podmienkach možnosť zníženia ceny predmetu dražby na úroveň 70 % všeobecnej hodnoty predmetu dražby, čo pri cene nehnuteľnosti vo výške 55 300 eur predstavovalo sumu vo výške 38 710 eur. Zároveň priamo v záväznom pokyne uviedol, že možnosť zníženia najnižšieho podania nesmie byť uvedená v oznámení o dražbe. Z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby ako aj z nesporných vyjadrení strán mal súd preukázané, že nehnuteľnosť bola vydražená za sumu vo výške 38 770 eur. Žalobkyňa v priebehu konania opakovane namietala nesprávnosť postupu žalovanej v 1. rade a poukazujúc na ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD argumentovala nemožnosťou zníženia najnižšieho podania pod sumu rovnajúcu sa trom štvrtinám hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, čo predstavuje sumu vo výške 41 475 eur. V prípade, ak bol žalovanej v 1. rade udelený záväzný pokyn v rozpore s ustanovením § 16 ods. 6 ZoDD žalobkyňa zdôrazňovala, že bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade záväzný pokyn odmietnuť, tiež argumentovala svojim právom na ochranu obydlia garantovaným Ústavou SR ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv EÚ, ktoré jej konaním žalovanej v 1. rade malo byť porušené.

52. Ani na základe uvedenej námietky žalobkyne nebolo možné dospieť k záveru o neplatnosti dražby. Základnou povinnosťou správcu je postupovať pri riešení úpadku tak, aby dosiahol pre všetkých veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Sledovať akékoľvek iné hľadisko, ktoré by znižovalo mieru uspokojenia veriteľov, je pre správcu neprípustné, rovnako ako zvýhodňovanie niektorých veriteľov. V ustanovení § 83 zákon priznáva veriteľom právo určiť, čo je pre nich najvýhodnejšie a určiť správcovi záväzný pokyn ako postupovať pri speňažovaní majetku. Záväzný pokyn je možné považovať za osobitný procesný úkon, ktorý je oprávnený vydať príslušný orgán, ktorý je adresovaný správcovi a obsahom ktorého sú podmienky pre správu alebo speňažovanie majetku. Žalovaná v 1. rade ako správkyňa konkurznej podstaty bola oprávnená speňažovať majetok len na základe záväzného pokynu, ktorý vydal príslušný orgán. Záväzným pokynom bola žalovaná v 1. rade viazaná, oprávnenie odmietnuť pokyn mala len v prípadoch vymedzených v § 83 ods. 3 ZKR, teda v prípade, ak by išlo o záväzný pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania. V danom prípade podľa názoru súdu nebol naplnený ani jeden z uvedených predpokladov, žalovaná v 1. rade podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom, v zmysle princípov konkurzného konania a podľa záväzného pokynu zabezpečeného veriteľa.

53. S poukazom na aktuálnu judikatúru súd naviac konštatuje, že v tomto konaní ani nie je oprávnený preskúmavať záväzný pokyn príslušného orgánu podľa ust. § 82 ods. 1 ZKR, keďže toto preskúmavanie je možné len postupom vyplývajúcim zo ZKR, ktorý takéto oprávnenia priznáva výlučne správcovi úpadcu alebo konkurznému súdu. V súlade s § 41 dohľad nad činnosťou správcu vykonáva konkurzný súd, iný súd v inom konaní do priebehu konkurzného konania zasahovať nemôže (stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR - S63/2003Zb. č. 4/2003, str. 20-30). V tomto konaní preto súd nie je oprávnený záväzný pokyn zrušovať alebo vyslovovať jeho neplatnosť. Záväzný pokyn príslušného orgánu nie je právnym úkonom, neplatnosti ktorého by sa mohla žalobkyňa domáhať spôsobom uvedeným v podanej žalobe, t. j. domáhať sa neplatnosti samotnej dražby. Predmetný pokyn správkyňa a ani konkurzný súd žiadnym spôsobom nenamietol, v dôsledku čoho ide o pokyn pre žalovanú v 1. rade ako správkyňu konkurznej podstaty záväzný a z uvedeného je zrejmé, že žalovanej v 1. rade vznikla povinnosť záväzný pokyn rešpektovať a riadiť sa ním pri speňažovaní majetku úpadcu.

54. Podľa § 167n ods. 1 v znení účinnom od 1.3.2017 nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec.

55. Podľa § 167n ods. 2 v znení účinnom od 1.3.2017 najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti dražbou je suma určená prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím právom. Pri byte alebo dome, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie podanie nesmie byť nižšie ako ustanovuje osobitný predpis.

56. Pokiaľ žalobkyňa v danom prípade poukazovala na ustanovenie § 167n ods. 2 ZKR, ide o ustanovenie systematicky zaradené v 4. časti ZKR, pričom v predmetnej veci ide o konkurzné konanie podľa časti II. ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť až po konaní predmetnej dražby, je teda pre právne posúdenie dražby neaplikovateľné.

57. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. V danom prípade neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by mali za následok neplatnosť dražby tak, ako sa žalobkyňa domáha podanou žalobou. Súd preto žalobu za použitia citovaných ustanovení a ZoDD v celom rozsahu zamietol.

58. Pre úplnosť si súd dovoľuje poznamenať, že to bola práve žalovaná, ktorá k plneniu si svojich povinností pristupovala s nezáujmom a ľahostajne. Je zrejmé, že žalobkyni už na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/138/2013-20 zo dňa 15.10.2013 jednoznačne vznikla povinnosť zaplatiť v prospech v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 22 500 eur. Žalobkyňa neprejavila absolútne žiadny záujem usporiadať si svoje majetkové pomery, v prospech podstaty od schválenia súdneho zmieru dňa 15.10.2013 nevykonala žiadnu úhradu. Jej obrana v konaní spočívajúca v tvrdeniach, že mala za to, že nehntueľnosť nadobudne nezaťaženú tak vyznieva nepresvedčivo. Povinnosti, ktoré žalobkyni vyplývali z predmetného uznesenia súdu, žalobkyňa celkom odignorovala, vôbec sa o ich splnenie nezaujímala a podľa názoru súdu ani nemala záujem si ich splniť. O svoje povinnosti sa žalobkyňa začala zaujímať až v čase, keď jej reálne hrozilo, že s manželom stratia strechu nad hlavou, a to formou tejto žaloby. Uvedené skutočnosti potvrdila sama žalobkyňa aj pred súdom, keď nevedela uviesť nijaké okolnosti v tejto veci, v podstate ani nevedela uviesť, čo chce v tomto konaní dosiahnuť.

59. Pokiaľ sa žalobkyňa v tomto konaní dovolávala ochrany obydlia v kontexte s jednotlivými článkami Ústavy Slovenskej republiky a európskej judikatúry na ochranu obydlia, tu súd poukazuje na jednotlivé nižšie uvedené ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charty základných práv EÚ.

60. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

61. Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

62. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (= čl. 7 Charty základných práv EÚ) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

63. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

64. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že žiadne z nich nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). Ako uvádza E. Wagnerová, a to v Komentári k uvedenému ustanoveniu čl. 12 ods. 1 Listiny (= čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky): „Z komentovaného základního práva však nelze dovodit existenci institucionální garance, která by vytvářela právo - záruky na setrvávání v určitém obydlí. Toto právo také nelze interpretovat ve smyslu „nároku na byt“ resp. jak řečeno, ani jako nárok na setrvání v určitém bytě. To proto, že interpretace prostorové dimenze práva na soukromí jako práva na plnění postrádá obsahově určitější ústavněprávní obrysy. Proto ani čl. 12 odst. 1 Listiny, stejně jako ani čl. 10 odst. 2 Listiny, a tím méně čl. 8 odst. 1 Úmluvy, nelze interpretovat jako institucionální garanci, kterou by byl zákonodárce povinen rozvinout zákonem, který by představoval právní oporu pro uplatnění naznačených nároků. … K závěrům o nemožnosti dovodit z komentovaného práva nárok na setrvání v určitém bytě, resp. nárok na byt, dospěla i judikatura zahraničních ústavních soudů (např. německý Spolkový ústavní soud ve věci 1 BvR 375/62).“ (Wagnerová, E. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentář, Praha 2012, s. 331).

65. K uvedeným záverom o nemožnosti dovodiť z práva na ochranu obydlia nárok na zotrvanie v určitom byte, respektíve nárok na byt dospel aj Európsky súd pre ľudské práva pri interpretácii čl. 8 Dohovoru, keď uviedol v rozhodnutí Velosa Barreto proti Portugalsku z 21.11.1995, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov. Rovnako tak vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie z 18.01.2001) Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že čl. 8 Dohovoru neuznáva právo na poskytnutie bývania. Z uvádzaných skutočností jednoznačne vyplýva, že právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani Ústavou Slovenskej republiky ani Dohovorom.

66. Je potrebné si uvedomiť, že pri výkone záložného práva spôsobom predaja zálohu na dražbe dochádza k stretu dvoch základných práv zúčastnených. Na jednej strane stojí právo záložného veriteľa na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky a na druhej strane rovnaké právo žalobkyne vlastniť majetok (v tomto prípade byt), resp. aj jej právo na nedotknuteľnosť obydlia. Keďže pri výkone záložného práva nemožno zachovať obe tieto základné práva, je nevyhnutné zistiť, či výkon záložného práva sledujúci ochranu práva veriteľa vlastniť majetok a dosiahnuť uspokojenie jeho splatnej pohľadávky v konkrétnom prípade proporcionálne, primerane zasahuje do práva žalobkyne vlastniť majetok, resp. do jej práva na nedotknuteľnosť obydlia. Toto sa zisťuje v teste proporcionality. V prípade, že výsledkom testu bude záver, že výkon záložného práva v konkrétnom prípade je v rozpore s princípom proporcionality, treba takémuto výkonu práva odmietnuť súdnu ochranu ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Aby výkon práva spôsobom predaja veci na dražbe obstál v teste proporcionality, musí splniť podmienky legality, legitimity, vhodnosti a proporcionality (primeranosti) v užšom slova zmysle. Pri podmienke legality sa zisťuje, či zásah (speňažovanie nehnuteľnosti spôsobom predaja veci na dražbe) má právny základ. Pri podmienke legitimity sa skúma, či zásah sleduje právom probovaný cieľ. Podmienku vhodnosti zásah spĺňa, ak môže viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa. Podmienku proporcionality (primeranosti) v užšom slova zmysle nakoniec zásah spĺňa, ak neobmedzuje právo, do ktorého zasahuje vo väčšej miere ako je potrebné na dosiahnutie účelu a spôsobená ujma na základných právach nie je neprimeraná sledovanému cieľu, tak aby negatíva spôsobené zásahom neprevýšili nad pozitívami. Pokiaľ aj na jednej strane stojí právo žalobkyne vlastniť určitý majetok a jej právo na nedotknuteľnosť jej obydlia, nejde o práva absolútne a neobmedzené a ani ochrana im poskytnutá nesmie byť natoľko neprimeraná, aby zasahovala do práv iných subjektov. Aj veritelia v konkurznom konaní totiž majú právo, aby boli ich pohľadávky primeraným spôsobom uspokojené. V prípade, že na nehnuteľnosti, ktorá bola speňažovaná v tomto konaní viazlo záložné právo, je zrejmé, že záložný veriteľ mal právo uspokojiť svoju pohľadávku formou predaja zálohu. V danom prípade predmetná dražba smerovala k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti žalobkyne uhradiť zabezpečovanú pohľadávku, nehnuteľnosť bola speňažená za sumu rovnajúcu sa 70,10 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, čo súd považuje vzhľadom na všetky v tomto odôvodnení vyššie uvádzané skutočnosti (dražba realizovaná v konkurznom konaní, vydraženie nehnuteľnosti v 2. kole dražby, porovnanie so speňažovaním nehnuteľností v konkurzných konaniach v iných porovnateľných prípadoch) za primerané, spĺňajúce podmienky testu proporcionality.

67. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 3.9.2018 navrhla súdu, aby súd prerušil toto konanie a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou či vzhľadom na článok 7 Charty základných práv EÚ a európsku judikatúru na ochranu obydlia sa má vnútroštátne právo vykladať spôsobom, ktorý je pre osobu ktorá prichádza o obydlie priaznivejší a to dokonca v prípade ak priamo odkazuje na použitie ustanovení ZoDD v ktorom bola zavedená ochrana obydlia z dôvodu, aby sa tomu komu hrozí strata obydlia riadne a v primeranej lehote doručovali požadované písomnosti a aby sa obydlie nedražilo za nižšiu cenu ako stanovuje zákon pričom táto právna úprava podľa dôvodovej správy bola zavedená nielen na ochranu obydlia dlžníka ale aj na ochranu práv rodinných príslušníkov ale aj vydražiteľa, keďže jasnými pravidlami a ich dodržaním dávajú právnu istotu aj vydražiteľom, že dražba nebude vyhlásená za neplatnú.

68. Návrh žalobkyne na prerušenie konania súd posúdil v zmysle § 162 ods. 1 písm. c), ods. 3 a dospel k záveru, že návrh na prerušenie konania zamieta, a preto o ňom rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej.

69. Konanie o predbežnej otázke vychádza z niekoľkých zásadných premís, ktorých pochopenie je nevyhnutné na rozvíjanie ďalších úvah o tomto konaní. V prvom rade si treba uvedomiť, že charakter úniového práva, predovšetkým doktrína priority, prednosti úniového práva pred právom vnútroštátnym, predpokladá, že akékoľvek nejasnosti či divergencie vyplývajúce z jeho aplikácie nemôže záväzným spôsobom vykladať vnútroštátny (národný) súd. Ak teda v konkrétnom konaní pred vnútroštátnym súdom vznikne otázka výkladu či hraníc aplikácie úniového práva, o týchto otázkach rozhoduje Súdny dvor EÚ a jeho závery aplikuje na konkrétny prípad vnútroštátny súd. V danom prípade súd dospel k záveru, že nejde o konflikt vnútroštátneho práva a práva EÚ, v spore neboli zistené podmienky na prerušenie konania podľa § 162 CSP, ani podľa § 164 CSP, preto súd návrh na prerušenie konania v súlade s ust. § v § 162 ods. 3 zamietol.

70. Súd pre úplnosť ďalej uvádza, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno však vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 ZFEÚ sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor EÚ. Podľa čl. 267 ZFEÚ je súd členského štátu, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, ak počas konania vyvstane otázka výkladu aktov prijatých orgánmi, inštitúciami alebo inými subjektmi Európskej únie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok zo dňa 06.10.1982 vo veci C-283/81 SrlCILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti Ministero della sanita) súdy členských štátov túto povinnosť nemajú, pokiaľ 1) otázka komunitárneho (dnes úniového) práva nie je významná pre riešenie daného prípadu; 2) existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ k danej otázke alebo rozsudok Súdneho dvora EÚ týkajúci sa v zásade identickej otázky, tzv. acte éclairé; 3) výklad a správna aplikácia komunitárneho práva sú úplne zjavné, tzv. acte clair. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo potrebné predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ. Iba samotné tvrdenie žalobkyne, že vyvstala potreba položenia predbežnej otázky, samo o sebe nepostačuje na to, aby bola založená povinnosť súdu v zmysle čl. 267 ZFEÚ obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s predbežnou otázkou, pokiaľ súd súčasne nedospeje (s pomocou vyššie uvedeného testu) k tomu, že bez predloženia predbežnej otázky nemôže dospieť k rozhodnutiu vo veci samej, súladnému s právom Únie. V prípade žalobkyne neboli vyššie uvedené podmienky splnené a s poukazom na uvedené súd skutočnosti návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní a zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 súd v prejednávanom spore nevzhliadol.

72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.