Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-49-2018.pdf
PDF · 129.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného E. D., na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný E. D., X.. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom Y. N. XXX
je vinný, že
dňa 22.10.2017 v čase okolo 18.25 h na ceste 1/64 v km 111 v extraviláne obce Chynorany v blízkosti dopravnou značkou neoznačenej autobusovej zastávky ako vodič osobného motorového vozidla zn. KIA Rio ev. č. J.-XXXBN, prechádzajúci v smere od obce Nadlice do obce Chynorany v úseku dopravnou značkou neoznačenej autobusovej zastávky pravidelnej verejnej dopravy porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom, ustanovenie § 14 ods. 2 a § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a dopustil sa tak porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom konania podľa § 137 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona tým, že nedodržal povinnosť pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; čo platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky (znížená adhézia vozovky vplyvom vlhkosti, tma) a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať (že spoza stojaceho autobusu na autobusovej zastávke môže do vozovky vstúpiť chodec), nakoľko nespozoroval chodkyňu, dieťa - mal. B..O.., X.. XX.XX.XXXX, prechádzajúcu cez vozovku spoza autobusu stojaceho na zastávke v smere do obce Chynorany, do ktorej vo svojom jazdnom pruhu svojim vozidlom narazil z jej pravej bočnej strany v oblasti panvy a to prednou kapotou v strede vozidla, dôsledku čoho chodkyňa narazila hlavou do čelného skla vozidla, ktoré sa úderom hlavy rozbilo a chodkyňa spadla na pravú stranu vozovky, následkom čoho utrpela zranenia a to krvácanie do mozgu, zmliaždenie pravej obličky s krvným výronom, prasklinu II. rebra vpravo, zlomenie lopatky bedrovej kosti vpravo, zlomenie horného aj dolného ramienka lonovej kosti vpravo, zmliaždenie hlavy v temennozáhlavnej oblasti vpravo s krvným výronom, odreniny tváre vpravo, hlavy a končatín mnohopočetné, teda ťažkú ujmu na zdraví s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní viac ako 56 dní,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný trest =500,-€ (päťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená mal. B. O., X.. XX.XX.XXXX Y. V., L. M., Y. L. Č.. XXX/XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36284831, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného E. D. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 415/17/3305-50 na tunajší súd dňa 31.07.2018 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, zákonného zástupcu poškodenej H. O., svedkov H. D., A. E., prečítaním zápisníc o výsluchu poškodenej mal. B. O., svedka G. D., A.. O. D., F. L., F. E., Y. R., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. znalecký posudok znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, výsluch znalcov Ing. Vladislava Gubku, CSc., Ing. Romana Červinku, oboznámil záznam o dopravnej nehode o obhliadke miesta nehody a fotodokumentáciu, záznam o dychovej skúške, vyčíslenie škody poškodeného Union zdravotná poisťovňa a.s., výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, odpis z registra trestov a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe právne kvalifikovaného ako v obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že dva dni pred skutkom mu zomrel otec. Pred skutkom sa boli v Krušovciach modliť za otca, cestou pokračoval cez Nadlice do Partizánskeho. V aute išiel s manželkou, synmi a priateľkou syna. Boli v kolóne troch aut ako prostredné auto. Pred ním išla Škoda Octavia bielej farby. Nie je tam prechod pre chodcov, nachádza sa tam jedna lampa verejného osvetlenia. Ako prechádzali cez úsek zastávok v Chynoranoch, pri ceste v jeho smere, na úrovni zastávky autobusu stáli dve autá a medzi nimi chodci. Preto spomalil asi na 60km/h, auto pred ním sa mu začalo vzďaľovať. Na opačnej strane stál autobus. Ako prechádzal zadnú časť autobusu, tak ho oproti míňalo auto a osvetľovalo. Popŕchalo, vozovka bola mokrá, rozhľad bol asi na dosvit stretávacích svetiel, čo uviedol že bolo okolo 60 metrov. Asi 10 až 20 metrov za autobusom uvidel asi dve sekundy pred nárazom na úrovni deliaceho pruhu vozovky ako cez cestu prebehuje postava chodkyne, vykríkol, šliapol na brzdu a v tom došlo k nárazu, zabrániť zrážke nedokázal. Chodkyňa padla. Chodkyňa bola oblečená v tmavom, nemala reflexné prvky. Zastavil, manželka volala RZP, dievčaťu poskytovali prvú pomoc. Poškodená utekala zrejme šikmo cez vozovku. Vodičské oprávnenie má 33 rokov, jazdil bez nehody. Bol v dobrom psychickom stave, venoval sa vedeniu motorového vozidla, spolujazdci sa rozprávali, on sa venoval vedeniu vozidla. Je ženatý, má troch synov, z toho u jedného ešte trvá vyživovacia povinnosť. Je zamestnaný s príjmom 800,-€ mesačne. Rodičov poškodenej sa snažil kontaktovať a s spýtať sa na zdravotný stav poškodenej, matka s ním pri treťom hovore odmietla komunikovať.
Zákonný zástupca poškodenej H. O., otec maloletej poškodenej uviedol, že za dcéru uplatňuje nárok na náhradu škody, ten nevedel vyčísliť. Uviedol, že mal ísť čakať dcéru na autobusovú zastávku do Chynorian, meškal. Keď prišiel bola tma, pršalo. Videl hlúčik ľudí, čakal kým príde ďalší autobus, keď nevystúpila podišiel k ľuďom a zbadal zranenú dcéru. Pri dcére bol aj rozbitý mobilný telefón na ceste porozhadzované cukríky. Dcéra mala totiž na ďalší deň narodeniny a bola spolužiakom kúpiť do školy cukríky. Dcéra bola letecky prevezená do Banskej Bystrice. Mala krvácanie do mozgu, viaceré zlomeniny. Následne bola viackrát operovaná. Aj v súčasnosti pretrvávajú následky zranení. Dcéry
vyžaduje opateru, nevie chodiť, potrebuje pomoc na toalete. Máva epileptické záchvaty. Trpí stratou dlhodobej aj krátkodobej pamäte. Pred nehodou bola zdravá, bola žiačka 7. ročníka. Má individuálny študijný plán do školy ju vozia v pondelok a piatok, má svojho učiteľa. Nevie, či bola dcéra úrazovo poistená. V čase nehody mala dcéra čierne nohavice a šedú bundu, alebo mikinu.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej mal. B. O., zo 14.06.2018 na č.l. 116-118, kde uviedla, že si spomína že išla autobusom z Chynorian do Partizánskeho. Chcela kúpiť deťom cukríky na jej narodeniny. Ako vystúpila tak ju zrazilo auto. Na otázky odpovedala, že to, že ju zrazilo auto jej povedala mama. Pamätá si, len že bola v autobuse. Neskôr na otázku odpovedá, že pozerala či môže prejsť cez cestu a ukazoval (otázka smeruje na vodiča) jej, že môže prejsť, nevie však popísať ako vie, že jej čosi ukazoval.
Svedkyňa H. D., manželka obžalovaného uviedla, že vychádzali z Krušoviec okolo 18:15 hod. Išli domov smerom na Partizánske. Išli v kolóne troch aut uprostred. Pred Chynoranmi, ako je odbočka, zbadala na zastávke vľavo autobus, ľudí nevidela. Na pravej strane cesty stáli dve autá. Ona sledovala auto pred nimi, dodržovali odstup, videla však na značke písmená BN, a že bolo biele. Ako míňali koniec autobusu išlo oproti auto, odrazu došlo k nárazu, obžalovaný zanadával, povedal dievča a prudko brzdil. Ako zastavili zbadali dievča, rozbitý mobil a porozhadzované cukríky. Dievča bolo v bezvedomí, zavolala RZP, poskytli jej prvú pomoc. Podľa nej poškodená vbehla rovno pod kolesá. V tom čase bola hustá premávka, pršalo cesta bola mokrá, bola tma.
Svedkyňa A. E. uviedla, že viezli na autobusovú zastávku dcéru a čakali oproti či ju autobus zoberie. Keď autobus prišiel, ako stál pozerala dozadu či môže odísť zo zastávky, zbadala ako na konci autobusu, ako svietili jeho svetlá , tieto osvetlili postavu, ktorá sa rozbehla cez cestu. Po jednej dvoch sekundách začula náraz. Autá zastali, manžel vystúpil išiel sa pozrieť ale boli tam už ľudia, RZP už bola volaná. Premávka v tom čase bola, lebo jej manžel dosť dlho čakal kým prejde cez cestu, keď niesol dcére kufor. Videla aj v jej pruhu autá smerom na Partizánske, nepovedala by že oproti išli autá, avšak sledovala svoj jazdný pruh.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka A.. O. D., syna obžalovaného, z č.l. 147-149 zo dňa 16.05.2018, ten uviedol, že v aute sa viezli piati vrátene šoféra - obžalovaného. Išli za bielym autom, to obžalovaný neobiehal, nešli rýchlejšie ako 70 km/h. Vľavo na zastávke stál autobus, vpravo dve autá, obžalovaný sa ešte miere vychýlil smerom do stredu cesty, keď ich obiehal. Na úrovni autobusu sa míňali s protiidúcim autom. Ako auto minuli nastal náraz sprevádzaný tupým zvukom. Obžalovaný zanadávala povedal že ju zrazil. Auto prudko brzdilo až zastalo. Von pršalo a bola tma.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka G. D., syna obžalovaného, z č.l. 140-142 zo dňa 16.05.2018, ten uviedol, že v aute sa viezli piati vrátene šoféra - obžalovaného. Obžalovaný išiel pomaly, vľavo na zastávke stál autobus, vpravo dve autá, obžalovaný sa ešte miere vychýlil smerom do stredu cesty, keď ich obiehal. Na úrovni autobusu sa míňali s oprotiidúcim autom. Ako auto minuli na mieste za autobusom, registroval postavu ako jej vejú vlasy skočila do cesty a v tom obžalovaný brzdil no zrazil ju.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka F. L. z č.l. 170-172 zo dňa 16.05.2018, tá uviedla, že išla na zastávku "od Hája", kde sa stretla s F. E., čakali na autobus od Partizánskeho, ktorý ich mal zaviesť do Nitry. Po príchode autobusu s odchodom 18:40 hod. videla ako z neho vystúpilo dievča vo veku cca 12 rokov, oblečená v tmavom kabáte, mala batoh, na hlave kapucňu a v ruke igelitku. Pri vystupovaní nohou stupila do mláky, vystupovala zadnými dverami. Ako vystúpila išla priamo za autobus, normálnym krokom. Ako odišiel autobus zbadala hlúčik ľudí a zistila, že auto zrazilo dievča čo popisovala. Premávky na ceste bola stredná. Nevedela uviesť v akom smere prechádzali vozidlá v čase nehody.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne Y. R. z č.l. 154-156 zo dňa 16.05.2018, tá je priateľkou A.. O. D., viezla sa obžalovaným jeho manželkou a dvoma synmi v aute. Pred nimi bolo nejaké vozidlo, ako aj za nimi. Išli do 70 km/h, pred obcou Chynorany stáli na autobusovej zastávke dve vozidlá v smere do Partizánskeho a na druhej strane na zastávke autobus. V protismere prešlo vozidlo, míňalo sa niekde na úrovni konca autobusu, ako auto prešlo začula ranu, obžalovaný zanadával, povedal, že ju zrazil, auto brzdilo za pomoci ABS. Premávka bola stredná.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne F. E. z č.l. 177-179 zo dňa 18.05.2018, tá uviedla, že odchádzala autobusom na internát do Nitry zo zastávky neďaleko Chynorian na hlavnej ceste. Stretla sa s kamarátkou F. L.. Čakala pod prístreškom. Po príchode autobusu videla, že zo zadných dverí autobusu vystúpilo dievča v tmavom oblečení bez reflexných prvkov. Keď vystúpila išla smerom za zadnú časť autobusu, polobehom (neskôr uvádza rýchlym krokom), bolo vidno že sa ponáhľa. V ruke mala igelitku. Keď zašla za autobus, počula tlmené buchnutie. Ona však nevidela čo sa stalo. Pred buchnutím nešlo veľa aut len zopár, nevie či niečo prešlo tesne predtým.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok č. 189/2017 z 18.11.2017 znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA z č.l. 206-224, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia a traumatológia. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená dňa 22.10.2017 utrpela nasledovné zranenia: krvácanie do mozgu, zmliaždenie pravej obličky s krvným výronom, prasklinu II. rebra vpravo, zlomenie lopatky bedrovej kosti vpravo, zlomenie horného aj dolného ramienka lonovej kosti vpravo, zmliaždenie hlavy v temennozáhlavnej oblasti vpravo s krvným výronom, odreniny tváre vpravo, hlavy a končatín mnohopočetné. Poranenia boli sprevádzané šokovým stavom a počínajúcim multiorgánovým zlyhaním. Zranenia vznikli priamym (priame pôsobenie tupého predmetu - sila pôsobí sprava) aj nepriamym mechanizmom (napr. úder hlavy do čelného skla a pravdepodobne aj o vozovku). Z lekárskeho hľadiska ide o ťažké poranenia a život ohrozujúce s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní viac ako 56 dní, doba hospitalizácie v čase podania posudku trvala. Znalec predmetné zranenia bodovo ohodnotil na 1120 bodov čo na účely bolestného vyčíslil vo výške 20 428,80-€.
Znalec z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke, odhad hodnoty cestných vozidiel, Ing. Vladislav Gubka, CSc. bol vypočutý k obsahu znaleckého posudku č. 10/2017 z 05.01.2018 a doplnenia č. 8/2018 z 22.06.2018 na č.l. 227-285 a 286-322, kde na záveroch zotrval, pričom uviedol, že vozidlo KIA Rio EČV: J.-XXXBN, ktoré viedol obžalovaný, sa pred nehodou v čase keď zaregistroval chodkyňu na stredovej čiare v stupujúcu do jazdného pruhu pohybovalo rýchlosťou 74 km/h. Nárazová rýchlosť bola 61 km/h. Maloletá sa pohybovala rýchlosťou 5,5 km/h. Primeranú rýchlosť vzhľadom na viditeľnosť , osvetlenie a v tom zmysle jeho schopnosti v danej situácii zastaviť vozilo bola rýchlosť 53 km/h. Vodič sa pohyboval z technického hľadiska primerane rýchlosti zodpovedajúcej rozhľadu, avšak neprijateľne vo vzťahu k rýchlosti primeranej dohľadu. Nehode by zabránil, ak by sa v čase zaregistrovania chodkyne pohyboval rýchlosťou do 53 km/h alebo reagoval skôr o 22,50 m z jeho pôvodnej rýchlosti 74 km/h. Z technickej analýzy nehodového deja vyplýva, že maloletá chodkyňa svojim konaním vytvorila vodičovi prekážku neočakávanú (podľa znalca prekážku vzniknutú v rozpore s pravidlami cestnej premávky). Chodkyňa by nehode zabránila, keby sa presvedčila, či môže na vozovku vstúpiť bez nebezpečenstva s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúceho vozidla obžalovaného, resp. či ho neprinúti ku zmene smeru alebo rýchlosti jazdy, ak by prechádzala kolmo na os vozovky a mala v čase zníženej viditeľnosti na sebe reflexné prvky. Bezprostrednou príčinou nehody je podľa znalca rýchlosť pohybu vozidla KIA Rio, ktorá je vyššia ako rýchlosť primeraná dohľadu na vzniknutú prekážku a spôsob pohybu maloletej vo vozovke v rozpore s pravidlami cestnej premávky.
Znalec z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke, odhad hodnoty cestných vozidiel, Ing. Roman Červinka bol vypočutý k obsahu znaleckého posudku č. 36/2018 z 08.09.2018, predloženého obhajobou, kde na záveroch zotrval. Znalec uviedol, že vodič vozidla KIA Rio EČV: J.-XXXBN - obžalovaný dopravnej nehode mal možnosť zabrániť ak by jazdil v okamihu reakcie na kolíznu situáciu maximálne rýchlosťou 42 km/h až 53 km/h, za tej situácie by prebehla pred vozidlom. Poškodená mohla zabrániť nehode ak by prechádzala cez cestu až po prejazde vozidla KIA Rio a za okolností, kedy by neohrozila ostatných účastníkov cestnej premávky. Poškodená podľa znalca cez cestu utekala rýchlosťou 10 km/h +- 3 km/h. Na danom mieste nehody bola povolená rýchlosť 90 km/h. Obžalovaný sa pohyboval rýchlosťou nižšou, znalec vypočítal rýchlosť v čase nehody 60-70km/h. Podľa znalca chodkyňa vyvolala na vozovke kolíznu situáciu a ohrozila obžalovaného. Technika jazdy obžalovaného bola tým prvkom nehodového deja, ktorý nevyvolal kolíznu situáciu v dôsledku ktorej vodič nehode nezabránil. Znalec sa ďalej venoval umiestneniu zastávky autobusu a pravidlám cestnej premávky uvedeným v Zákone o cestnej premávky, podľa ktorých na ceste I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj na ostatných cestách s výnimkou účelových komunikácií je mimo obce zakázané zastavenie a státie na inom mieste než na miest označenom ako parkovisko. Z toho vyplýva, že na danom mieste, ktoré nie je označené dopravnou značkou ako autobusová zastávka, nesmel vodič autobus zastaviť. Rovnako tak na opačnej strane cesty vodičov rozptyľovalo zastavovanie vozidiel
osôb, ktoré viezli osoby na zastávku, tiež v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Znalec tiež namieta správnosť výpočtov a nedostatky posudku znalca Ing. Gubku CSc.
Výsluchom znalcov bolo zistené, že prípadné nepresnosti, či nedostatky, ktoré namietal znalec Ing. Červinka vo svojej podstate neboli takého charakteru, že by mali význam pre rozhodnutie vo veci samej. Súd berúc do úvahy hoci len znalecký posudok Ing. Červinku a jeho závery by nedospel k inému právnemu záveru čo do otázky viny, prípadne trestu. Odchýlky v rýchlostiach vozidla Kia Rio čo do predpokladanej rýchlosti v čase reakcie na kolíznu situáciu či predpokladanej rýchlosti, pri ktorej by sa stretu s poškodenou vyhol , či rýchlosti chodkyne nie sú také významné, že by viedli k inému výsledku dokazovania.
Zo záznamu o dopravnej nehode, o ohliadke miesta nehody náčrtu a fotodokumentácie súd zistil, že čas a miesto dopravnej nehody sa zhoduje so skutkovým stavom. Blízko prístrešku zastávky je stĺpik s cestovným poriadkom a označením zastávky modrou ceduľkou (podľa loga zrejme miestny dopravca SAD Prievidza).
Zo záznamu o dychovej skúške na č.l. 202-203 vyplýva, že obžalovaný nebol v čase skutku pod vplyvom alkoholu.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 365 bol obžalovaný dňa 24.10.2013 priestupkovo postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky v blokovom konaní pokutou 10,-€. .
Obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný.
Podľa vyčíslenia liečebných nákladov poškodeného Union zdravotná poisťovňa, a.s. na č.l. 68-69, sú vyčíslené náklady na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré si poškodený uplatňuje voči obžalovanému z titulu poškodenia zdravia poistenca mal. B. O. dňa 22.10.2017 vo výške 61 045,93-€.
Obhajca na základe vykonaného dokazovania s poukazom najmä na závery znalca Ing. Červinku, navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor zotrval na podanej obžalobe, navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v prvej polovici trestnej sadzby, nárok na náhradu škody uplatnený zákonným zástupcom maloletej nepriznať, lebo nebol včas uplatnený poškodenej, zdravotnej poisťovni priznať v rozsahu uplatneného nároku. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad tým čo sa stalo, no nedokázal tomu zabrániť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinného v čase skutku (ďalej "zákon o cestnej premávke") vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o cestnej premávke vodič je povinný v úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb dbať na zvýšenú opatrnosť a jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby neohrozil osobu vystupujúcu z vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo do neho nastupujúcu.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o cestnej premávke na cestách I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj na ostatných cestách s výnimkou účelových komunikácií je mimo obce zakázané zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko s výnimkou núdzového státia.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej premávke vodič je povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. Osobitnú pozornosť musí vodič venovať, ak ide o autobus označený ako autobus prepravujúci deti.
Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,
Z vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti považuje súd za preukázané skutočnosti nesporné, vyplývajúce zo záverov znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ako aj dokumentácie dopravnej nehody svedčiacej o mieste, čase, účastníkoch a následkoch nehody. V tejto časti je skutkový stav preukázaný tak ako v obžalobe s tým, že ide o miesto neoznačenej autobusovej zastávky pravidelnej verejnej dopravy. Je tiež preukázaný výrazný podiel správania poškodenej na vzniku dopravnej nehody. Konštatovali ho obaja znalci z odboru cestná doprava, vyplýva aj z výpovede svedkov a obžalovaného. Tým má súd na mysli práve to, že na rozdiel od viditeľnosti vozidla, ktoré za tmy osvetlené stretávacími svetlami bolo viditeľné a bolo tak možné jednoducho na jeho očakávaný pohyb - pohyb po vozovke - reagovať, poškodená bola v podstate osoba detského vzrastu oblečená v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, ktorá prechádzala cez cestu na mieste mimo priechodu pred chodcov, a to spôsobom kde vyvolala kolíznu situáciu, na ktorú musel obžalovaný pri vedení vozidla reagovať. Súd nezohľadnil výpoveď samotnej poškodenej, ktorá si priebeh nehody nepamätá, následne vypovedá rozporne o priebehu deja, jednak že si ho nepamätá od času ako cestovala v autobuse, no vypovedá potom aj že sa rozhliadala, ba jej vodič kýval, že môže prejsť, poukazujúc aj na závery znaleckého posudku o závažných zraneniach a to aj hlavy, a výpoveď otca o stratách pamäte dcéry.
Z vykonaných dôkazov výpovedí obžalovaného a svedkov, poukazujúc aj na závery znalcov z odboru cestná doprava a to obidvoch znalcov, možno mať za to, že dej sa odohral tak, že poškodená potom čo vystúpila z autobusu, prešla náhlivo za jeho zadnú časť. Tu je pravdepodobné, že sa rozhliadla, avšak zrejme len na stranu bližšieho jazdného pruhu, či len tomuto venovala dlhšie pozornosť a hneď potom, čo prešlo auto, o ktorom vypovedá aj obžalovaný a svedkovia obhajoby (z pohľadu obžalovaného idúce oproti) vybehla na vozovku a bez zastavenia pokračovala do jazdného pruhu, kde buďto cielene, alebo len náhodou prešla za prvým vozidlom (z pohľadu obžalovaného bielou Skodou Octavia), no už nestihla prebehnúť a zasiahlo ju do pravej strany tela (to by zodpovedalo prebiehaniu cez cestu) vozidlo obžalovaného. Utrpené zranenia poškodenej špecifikoval znalec a možno ich právne kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, teda ktorá si objektívne vyžiadala liečenie či pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 3 písm. i, ods. 4 Tr. zák.).
Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného sa súd zaoberal otázkou, či obžalovaný tým, že sa kolízie s chodkyňou nevyhol, z nedbanlivosti spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Zo znaleckých posudkov Ing. Vladislava Gubku, CSc., znalca z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel a znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Romana Červinku, najmä po ich výsluchu k predloženým znaleckým posudkom, tiež výsluchu obžalovaného a svedkov - spolujazdcov vo vozidle, tiež svedkýň nachádzajúcich sa na autobusovej zastávke považuje súd za preukázané to, že obžalovaný porušil povinnosti uvedené v § 14 ods. 2 a § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a dopustil sa tak porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom konania podľa § 137 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona tým, že nedodržal povinnosť pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; čo platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky (znížená adhézia vozovky vplyvom vlhkosti, tma) a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať (že spoza stojaceho autobusu na autobusovej zastávke môže do vozovky vstúpiť chodec).
Obžaloba vidí porušenie povinnosti obžalovaného v porušení pravidla uvedeného v § 13 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, avšak tu je potrebné prisvedčiť obhajobe v tom, že miesto nehody nie je na úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy. Ide o cestu I. triedy, miesto neoznačené dopravnou značkou ako parkovisko ani ako autobusová zastávka (je zrejmé len označenie zastávky
logom miestneho dopravcu). Súd dospel k právnemu záveru, že protiprávny hoc "zaužívaný" stav nemožno subsumovať pod pojem, ktorý by mal byť pojem právny a základ právnej normy, na ktorom sa vynucuje povinnosť uložená zákonom. Inými slovami, pokiaľ dané miesto nespĺňalo normy, podľa ktorých by malo ísť aj formálne o autobusovú zastávku, tak je to len rozšírená časť cesty I. triedy opatrená prístreškami, na ktorej v rozpore s pravidlami cestnej premávky zastavujú autobusy.
Z definície rozhľadu a užšieho pojmu dohľadu je zrejmé, že pokiaľ vodič vedie vozidlo rýchlosťou, na ktorú dokáže vozidlo zastaviť na vzdialenosť na ktorú má rozhľad § 16 ods. 1 druhá veta cit. zákona, nemusí sa zaoberať identifikáciu prekážky, pretože za prípadnú kolíziu by neniesol zodpovednosť
- z dôvodu, že nebol povinný vozidlo zastaviť dodržiavajúc túto vzniknutej prekážke "primeranú" rýchlosť. Ustanovenie § 16 ods. 1 druhá veta cit. zákona nemožno vykladať bez spojitosti s ostatnými povinnosťami vodiča. Spojitosť primeranej rýchlosti len s rozhľadovou vzdialenosťou by viedla tiež k extrémnym záverom o "primeranej rýchlosti" pri dostatočne osvetlenej vozovke za denného svetla. Rovnako je celkom zrejmé, ku príkladu pri jazde na zľadovatelej vozovke, že primeranou rýchlosťou nemusí byť rýchlosť, na ktorú má vodič rozhľad, ani rýchlosť maximálne povolená, ale takou rýchlosťou môže byť rýchlosť nižšia. Rovnako tak nižšia ako rýchlosť primeraná rozhľadu je primeraná rýchlosť pokiaľ vodič plní povinnosť uvedenú v § 14 ods. 2 Zákona o cestnej premávke.
To že súd nedospel k záveru, že obžalovaný porušil ustanovenie § 13 ods. 2 Zákona o cestnej premávke neznamená, že obžalovaný neporušil iné ustanovenie zákona o cestnej premávke, a to v tomto prípade špeciálne ustanovenie (§ 14 ods. 2 Zákona o cestnej premávke) a ustanovenie naň nadväzujúce (§16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke), ktorého účelom je práve chrániť osoby, presne za rovnakej situácie, ktorá sa udiala v čase skutku a predchádzať tak nehodám s následkami na zdraví či živote chodcov.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, a ani nebolo spochybnené, že obžalovaný obchádzal vozidlo pravidelnej verejnej dopravy osôb - autobus, jeden z viacerých, ktoré na uvedenom mieste denne zastavujú. Viditeľnosť bola obmedzená, pršalo, bolo po zotmení, obžalovaný popisuje jednu svietiacu lampu. Išlo o miesto mimo obce s inak povolenou rýchlosťou 90 km/h. Tiež zároveň miesto, kde bolo možné predpokladať, že sa budú nachádzať osoby prechádzajúce cez cestu. Napokon dve autá a chodci boli aj "zastávke" na strane vodiča, autobus na opačnej strane. Citované ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o cestnej premávke ukladá pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. U tohto ustanovenia sa nevyžaduje, aby autobus stál na autobusovej zastávke. Prihliadanie na možnosť vbehnutia je pritom osobitná povinnosť jej dôsledkom by mala byť taká opatrná jazda, že je vodič schopný reagovať špecifickú a náhlu okolnosť, ktorá je logicky spojená s výrazným prispôsobením jazdy vodiča. V tomto zmysle je zrejmé, že vbehnutie osôb na vozovku vytvorenie prekážky v podobe chodca, za takejto dopravnej situácie nemožno považovať za vznik prekážky nečakanej a v podstate ani náhlej. Je zrejmé, že pokiaľ by vodič obchádzal vozidlo vo svojom jazdnom pruhu, musel by rýchlosť znížiť extrémne, pretože vbehnutie osoby spoza autobusu do najbližšieho jazdného pruhu je záležitosťou okamihu.
V tomto prípade prihliadnuc čo aj len na závery znalca Ing. Červinku, obžalovaný rýchlosť z predpokladanej povolenej 90km/h znížil na rýchlosť najmenej 60km/h deliac vozidlo obžalovaného a autobus jeden celý jazdný pruh. Súd je toho názoru, že ide o rýchlosť neprimeranú danej situácii, hoci nemožno neuviesť, že vodič sa správal za danej situácie asi tak, ako by sa správala väčšina vodičov, sledoval by najmä odstup a v podstate sa prispôsoboval spôsobu jazdy vodiča pred ním. Tento spôsob jazdy bol nesprávny. Zníženie rýchlosti za danej dopravnej situácie: absencia denného svetla, odstavené vozidlá a osoby pri kraji cesty na strane "zastávky" v smere jazdy obžalovaného, autobus na opačnej strane cesty, oprotiidúce vozidlá zhoršujúce výhľad svojou siluetou a oslňovaním čo i stretávacími svetlami na danom úseku, to boli všetko okolnosti, ktoré bolo potrebné vziať do úvahy a rýchlosť vozidla tomu výrazne prispôsobiť. Znalec Ing. Gubka CSc. primeranú rýchlosť, pri ktorej by obžalovaný zabránil nehode vypočítal na 53 km/h. Znalec Ing. Červinka na rozmedzie 42 km/h až 53 km/h (tu je treba uviesť, že hoci tento znalec namietal nepresnosť výsledkov znalca Ing. Gubku, nevysvetlil prečo je interval ním vypočítanej rýchlosti práve taký ako uvádza, nie menší alebo vyšší).
Je potrebné uviesť, že znalci neurčovali primeranú rýchlosť, ktorou mal obžalovaný viesť vozidlo, aby sa vyhol nehode z toho hľadiska, či porušil ustanovenia Zákona o cestnej premávke alebo Trestného zákona - právne posúdenie je úlohou súdu, ale najvyššiu rýchlosť, pri ktorej by sa z technického hľadiska
dalo nehode vyhnúť. Aj tá môže, ale nemusí byť neprimeraná z hľadiska právneho. V tomto prípade sám znalec Ing. Červinka konštatuje, že pri danej rýchlosti by poškodená prebehla pred autom obžalovaného, ktoré už reaguje na prekážku a zrejme brzdí. Aj v tom prípade by tak bolo vyhnutie sa nehode viac dielom náhody ako dodržiavania ustanovenia § 14 ods. 2 a § 16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke vodičom. Súd je toho názoru, že aby bolo možné konštatovať že povinnosti vodiča neporušil, musel by obžalovaný za zistených skutkových okolností v tejto veci rýchlosť obmedziť výrazne, aspoň na polovicu povolenej rýchlosti na danom úseku. Obžalovaný sa v čase a na mieste nehody spoľahol na primeranú rýchlosť pred ním idúceho vozidla, rýchlosť síce znížil, avšak nie dostatočne, neprispôsobil svoju rýchlosť okolnostiam uvedeným v § 14 ods. 2 a § 16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke a tým, z nedbanlivosti spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona (§ 14 ods. 2, § 137 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke). Obžalovaný spáchal trestný čin z nedbanlivosti, ide pritom o tú najmenej nebezpečnú formu nedbanlivosti. Nešlo o jazdu bezohľadnú ani ľahostajný prístup k povinnostiam vodiča, ale podcenenie danej dopravnej situácie, v tom čase kladúcej zvýšené nároky na pozornosť a odolnosť voči "zaužívaným", hoci nesprávnym návykom vodičov. Záujmom spoločnosti, ktorý porušil je záujem na ochrane zdravia.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.
Súd pri ukladaní trestu prihliadol k poľahčujúcim okolnostiam uvedeným v § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, súd je toho názoru, že jeden drobný priestupok spáchaný štyri roky pred spáchaním trestného činu, hoci aj proti pravidlám cestnej premávky, by nemal znemožniť priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Obžalovaný ľutoval následky dopravnej nehody, tvrdil, že nemal možnosť nehode zabrániť. Mal snahu informovať sa o jej zdravotnom stave. V podstate nepopiera žiadnu zo skutkových okolností, ktoré súd považuje za preukázané. To, že nemá za to, že jeho konanie je trestným činom a v podstate v tomto zmysle vinu popiera je vecou právneho posúdenia skutku, preto má súd za to, že za takýchto okolností možno priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Súd tak trest ukladala aplikujúc § 38 ods. 3 Tr. zák.
Súd uložil obžalovanému podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest peňažný vo výmere 500,-€ čo považuje za trest spravodlivý a primeraný, a to aj majetkovým pomerom obžalovaného. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok teda na dolnej hranici trestu odňatia slobody, ktorý by inak prichádzal do úvahy podľa osobitnej časti Trestného zákona. Hoci sa na prvý pohľad daný trest môže javiť ako neprimerane mierny, nie je tomu tak z týchto dôvodov: 1. na dopravnej nehode, ktorá viedla k zraneniu poškodenej mala výrazný podiel samotná maloletá poškodená. Tým, že vbehla na vozovku bez dostatočného presvedčenia sa či môže bezpečne cez ňu prejsť, na mieste mimo prechodu pre chodcov, nemala žiadne reflexné prvky, vytvorila takú kolíznu situáciu, na ktorú musel obžalovaný reagovať v tom zmysle, že by musel výrazne zmeniť rýchlosť vozidla, aby jej predišiel, dokonca znížiť rýchlosť vopred extrémne, aby bolo možné prechádzanie poškodenej cez vozovku považovať technicky za bezpečné. 2. Tým, že na danom mieste zastavujú autobusy pravidelnej verejnej dopravy, miesto "zastávky" nespĺňa technické normy pre autobusovú zastávku, nie je označené, nie je dostatočne osvetlené, nie je na ňom ani priechod pre chodcov, prenáša sa neprimerane bremeno zodpovednosti za včasné reagovanie na prechádzajúcich chodcov na vodičov vozidiel, a sú ohrozovaní chodci. Tak ako je vodič povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky, mali by byť kladené požiadavky, kontrolované, a vykonávané účinné opatrenia, aby pozemné komunikácie boli budované a udržiavané podľa noriem kladúcich dôraz na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Ako "prakticky" a lacno, no hlavne nedostatočne sa daný problém rieši je vidieť v podobe až po nehode osadeného dopravného značenia obmedzujúceho rýchlosť jazdy na 70 km/h! 3. Obžalovaný je osobu bezúhonnou, miera jeho zavinenia tak ako bolo vyššie uvedené je v rovine najmenej závažnej formy nedbanlivosti a kombinácie okolností, ktoré kládli podstatne zvýšené nároky na nehode brániace riešenie kolíznej situácie. Z uvedených dôvodov súd daný trest považuje za dostatočný, hoci neuložil inak "štandardne" navrhovaný a často ukladaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý sa javí byť za vyššie uvedených skutočnosti neúčelný, len formálny, nenapĺňajúci žiaden význam.
Obžalovaný zodpovedá za škodu ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonný zástupca maloletej poškodenej uplatnil za maloletú nárok na náhradu škody proti obžalovanému, ten však nijako nevyčíslil, a to ani na hlavnom pojednávaní. Poškodený Union zdravotná poisťovňa, a.s., uplatnil proti obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 61 045,93- €. Súd poškodených podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie, pretože na rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to z dôvodu dokazovania čo do určenia podielu zodpovednosti poškodenej na zavinení škody, pretože je zrejmé, že to bola poškodená, ktorá vyvolala kolíznu situáciu a tiež z titulu možnej spoluzodpovednosti tretích osôb na vzniku škody (autobusový dopravca, správca cesty), čoho dokazovanie by presiahlo rámec adhézneho konania. Rozhodnutie o vine v trestnom konaní rieši predbežnú otázku o zavinení obžalovaného, no následné dokazovanie k nárokom majetkovým už presahuje rámec trestného konania čo do uplatnenia nárokov zo zavinenia plynúcich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.