Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/141/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: C.. R. Z., W. XX.XX.XXXX, M. F. V. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovaným: 1.) N. Z., W. XX.XX.XXXX, M. F. Ú.-I. XXXX/XX, XXX XX T., 2.) Y.. T. Z. T.., W. XX.XX.XXXX, M. F. M. XXXX/X, XXX XX F., 3.) R. H., W. XX.XX.XXXX, M. F. Ú.-I. XXXX/XX, XXX XX T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k bytu č. 17 a podielu na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 247/10000, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. C., vo vchode V. XX na prízemí.

II. P r i k a z u j e byt č. 17 a podiel na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 247/10000, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. do výlučného vlastníctva žalovaného 2 v podiele 1/1.

III. Z a v ä z u j e žalovaného 2 zaplatiť z titulu výplaty za vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva žalobcovi sumu 2750,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Z a v ä z u j e žalovaného 2 zaplatiť z titulu výplaty za vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva žalovanej 1 sumu 2750,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Z a v ä z u j e žalovaného 2 zaplatiť z titulu výplaty za vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva žalovanej 3 sumu 2750,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam popísaným vo výroku rozsudku. Poukázal na to, že sporný byt vrátane príslušenstva je zapísaný na LV XXXX k.ú. C. a je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele jedna štvrtina a žalovaných 1, 2, 3 v podiele jedna štvrtina u každého. Nehnuteľnosť nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve 6D/200/2010. Strany sporu pred podaním žaloby sa nedokázali dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto vec musel riešiť súdnou cestou. Navrhol po zrušení podielového spoluvlastníctva vec prikázať do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov primeranou náhradou za ich spoluvlastnícky podiel a v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov by nemal záujem o spornú nehnuteľnosť, navrhol nariadiť jej odpredaj a výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Na poslednom pojednávaní dňa 18.3.2019 žalobca súhlasil s návrhom žalovaného 2), aby po zrušení podielového spoluvlastníctva nadobudol spornú nehnuteľnosť žalovaný 2) do výlučného vlastníctva, súhlasil s navrhnutou všeobecnou hodnotou bytu vo výške 11.000,00 Eur a súhlasil s výplatou za svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 2750,00 Eur v prípade, že mu budú vyplatené v hotovosti žalovaným 2).

2. Žalovaná 1) súhlasila s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nemala záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností a súhlasila s hodnotou nehnuteľností 11.000,00 Eur, s hodnotou jej podielu vo výške 2750,00 Eur, ako aj s tým, že nehnuteľnosti nadobudne žalovaný 2) a vyplatí ju z jej spoluvlastníckeho podielu sumou 2750,00 Eur v hotovosti.

3. Žalovaný 2) súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, že by sporné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, navrhol vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 11.000,00 Eur a bol ochotný každému zo spoluvlastníkov uhradiť sumu 2750,00 Eur.

4. Žalovaná 3) navrhla konať v jej neprítomnosti a k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva písomne uviedla, že jednu šestnástinu zo svojho podielu by chcela dať dcére, jednu šestnástinu vyplatiť od spoluvlastníkov, kto dá viac, jednu šestnástinu vymeniť za jednu šestnástinu podielu ostatných spoluvlastníkov za byt v Poprade a jednu šestnástinu si chcela ponechať. Ďalším návrhom žiadala, aby bola vyplatená za svoju jednu štvrtinu bytu v Rožňave sumou 12.500,00 Eur. V ďalšom podaní uviedla, že ponúkla svoju jednu štvrtinu SBD v Rožňave za 20.000,00 Eur. Nesúhlasila s tým, aby bola vyvlastnená a uviedla, že bude rešpektovať súdne rozhodnutie.

5. Na pojednávaní dňa 18.3.2019 došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanými 1) a 2), kde žalovaný 2) prejavil záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť každého zo spoluvlastníkov sumou 2750,00 Eur, pričom tieto strany sporu sa zhodli aj na všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností vo výške 11.000,00 Eur za celok. Zároveň nesúhlasili s návrhom žalovanej 3) na vyplatenie zo svojho podielu vo výške 15.000,00 Eur, nakoľko sporné nehnuteľnosti ako celok nemajú takú hodnotu, akú si pýta za vyplatenie podielu, pričom poukázali na predložený znalecký posudok obdobného bytu v uvedenom bytovom dome, ako aj na ceny obdobných bytov na realitnom trhu v Rožňave. Zároveň listinnými dôkazmi a fotodokumentáciou preukazovali, že sporné nehnuteľnosti sú v neprerobenom zlom stave, byt sa nachádza na prízemí a preto jeho všeobecná cena je 11.000,00 Eur.

6. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

7. Z LV č. XXXX k.ú. C.Ň. vyplýva, že je tam zapísaný bytový dom, súpisné číslo 1675, nachádzajúci sa na parcele 875/6 (vlastnícky vzťah k tejto parcele je evidovaný na LV č. XXXX k.ú. C.) a kde je zapísaný byt č. 17 vo vchode č. 10 na prízemí, pričom vlastnícke právo k bytu svedčí žalovanej 1) v podiele jedna štvrtina, žalobcovi v podiele jedna štvrtina, žalovanému 2) v podiele jedna štvrtina a žalovanej 3) v podiele jedna štvrtina.

8. Z LV č. XXXX k.ú. C.Ň., kde je zapísaná parcela 875/6 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí Mestu Rožňava v podiele 1/1.

9. Zo znaleckého posudku č. 183/2016 od znalca Ing. Dušana Posypanka vyplýva, že bol ohodnotený obdobný jednoizbový byt vo vedľajšom bytovom dome a kde bola určená všeobecná hodnota bytu vo výške 7.700,00 Eur.

10. Z fotodokumentácie bytu vyplýva, že byt je v pôvodnom stave, neprerobený, s pôvodnými oknami, s pôvodným bytovým jadrom a kuchynskou linkou.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

12. Súd mal v konaní preukázané na základe oboznamovaného listu vlastníctva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 17 v podiele po jednej štvrtine, k čomu patrí aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Bolo preukázané, že strany sporu sa pred podaním žaloby nedokázali dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Záujem o byt po zrušení podielového spoluvlastníctva prejavil žalobca a žalovaný 2). Žalovaná 1) nemala záujem o byt a žiadala vyplatiť spoluvlastnícky podiel a žalovaná 3) si najprv chcela ponechať jednu šestnástinu zo svojho podielu a následne žiadala vyplatiť za jednu štvrtinu sumu 12.500,00 Eur, resp. až 15.000,00 Eur. Na poslednom pojednávaní žalobca nežiadal prikázanie bytu do vlastníctva v prípade, že bude vyplatený v hotovosti vo výške 2750,00 Eur za svoj spoluvlastnícky podiel.

13. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd dospel k záveru, že nie je možné rozdeliť spornú nehnuteľnosť podľa výšky spoluvlastníckych podielov, nakoľko sa jedná o jednoizbový byt, ktorý má výmeru 33,10 m2 s jedným vchodom, jednou obytnou miestnosťou, kuchyňou a oddeleným WC a kúpeľňou. Technicky nie je možné tento byt rozdeliť na štyri časti tak, aby vznikli štyri samostatné veci, ktoré by sa dali nezávisle užívať. Preto prichádzal do úvahy len druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Keďže žalovaný 2) prejavil záujem o nadobudnutie vlastníctva, neprichádzal do úvahy tretí spôsob a to odpredaj bytu.

16. Keďže sa jedná o jednoizbový byt, jediné možné účelné využitie veci je prikázanie celého bytu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a keďže žalovaný 2) ponúkol najvyššiu cenu na vyplatenie a zároveň bol ochotný vyplatiť všetkých spoluvlastníkov hoci aj v hotovosti, s čím súhlasil aj žalobca a žalovaná 1), súd dospel k záveru, že najvhodnejším riešením je vec prideliť do výlučného vlastníctva žalovaného 2).

17. Súd pri určovaní výšky výplaty za spoluvlastnícky podiel ustupujúcim spoluvlastníkom vychádzal najmä z tvrdení strán sporu, pripojenej fotodokumentácie, znaleckého posudku ohľadom určenia ceny obdobného bytu vo vedľajšom bytovom dome. Podľa znaleckého posudku bola cena určená vo výške 7.700,00 Eur a preto súd považuje ponúknutú cenu zo strany žalovaného 2) vo výške 11.000,00 Eur za byt ako celok za primeranú a odrážajúcu trhové pomery v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prihliadal aj k tej okolnosti, že byt sa nachádza na prízemí a je úplne v pôvodnom stave (postavený bol v roku 1976 podľa údajov v znaleckom posudku č. 183/2016). Byt je značne opotrebovaný, nebolo vymenené bytové jadro, kuchynská linka ani okná a pre jeho modernizáciu je potrebné vynaložiť nemalé náklady. Preto dohodnutá cena medzi žalobcom, žalovanou 1) a žalovaným 2) zodpovedá všeobecným cenám na realitnom trhu v meste Rožňava.

18. Požiadavka žalovanej 3) na vyplatenie sumy 12.500,00 Eur resp. 15.000,00 Eur za jednu štvrtinu jej spoluvlastníckeho podielu bola absolútne nereálna, keď požadovala ničím nepodloženú a žiadnymi dôkazmi nepreukázanú sumu za svoj podiel vo výške jednej štvrtiny. Žiadané sumy za jednu štvrtinu prevyšovali všeobecnú hodnotu celého bytu. V prípade, že by súd mal akceptovať jej návrh, tak hodnota bytu by musela byť 60.000,00 Eur a vtedy by vyšiel podiel žalovanej 3) vo výške 15.000.00 Eur. V meste Rožňava na realitnom trhu sa hodnota trojizbových bytov pohybuje na úrovni cca 40.000,00 Eur (vlastné poznatky sudcu aj z iných prejednávaných vecí podložené znaleckými posudkami buď pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, alebo exekučných veciach). Keďže žalovaná 3) nepredložila v konaní žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval vyššiu všeobecnú cenu sporného bytu, ako 11.000,00 Eur, súd vychádzal z najvyššie ponúknutej ceny, ktorú ponúkol žalovaný 2).

19. Súd vypočítal hodnotu za spoluvlastnícky podiel tak, že všeobecnú hodnotu 11.000,00 Eur vydelil počtom spoluvlastníckych podielov a zaviazal žalovaného 2) vyplatiť každému zo spoluvlastníkov sumu 2750,00 Eur, ktorá predstavuje výplatu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel.

20. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku.

21. Vzhľadom na vzniknutú dohodu medzi žalobcom a žalovanými 1) a 2) ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, si títo navzájom trovy konania neuplatňovali a žalovanej 3) vzhľadom na výsledok sporu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Preto súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.