Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-313-2018.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/313/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX a manžel: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, R., právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Padalovou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: A. S., nar. XX. 6. XXXX a N. S., nar. 1. 7. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v K. C. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. C. vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Mal. A., nar. XX.X.XXXX, a mal. N., nar. X.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 220 € a mal. N. sumou 180 €, mesačne, a to do dňa 15. mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
IV. Styk otca s mal. deťmi n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 22.11.2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že manžel pracoval v zahraničí, kým ona zabezpečovala starostlivosť o deti a o domácnosť, avšak od roku 2018 začal manžel častejšie požívať alkohol, bezhlavo míňal peniaze, vyžadoval od nej poslušnosť, čoho následkom boli časté hádky a konflikty. Spoločnú domácnosť nakoniec manželka opustila 1. 9. 2018. Ohľadne mal. detí rodičia vedia komunikovať a maloletí majú k svojmu otcovi dobrý vzťah. Vo veci samej navrhla mal. deti zveriť do jej starostlivosti a výživné určiť vo výške 250 € na mal. A. a vo výške 200 € na mal. N. s tým, aby stretávanie ostalo na dohodu účastníkov.
2) Manžel v zásade s dôvodmi uvedenými v návrhu súhlasil s tým, že svoje konanie oľutoval a snažil sa, aby obnovili manželské spolužitie, s čím však manželka nesúhlasila, preto s rozvodom manželstva nakoniec súhlasil. Mal. deti navrhol zveriť matke, stretávanie s nimi neupravovať a výživné určiť vo výške 110 € na mal. A. a 90 € na mal. N. s poukazom na svoje výdavky v zahraničí i na Slovensku.
3) Kolízny opatrovník sa pojednávania nariadeného v tejto veci nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, prípadne ich zdravotného stavu a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
5) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
7) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
8) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
9) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
12) Manželstvo účastníkov konania uvedené atribúty nespĺňa, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú spoločnú domácnosť od septembra 2018, spoločne nehospodária. Manžel požívaním alkoholu a vytváraním finančných záväzkov bez súhlasu manželky stratil jej dôveru, Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prednesu manželky, pričom nie je predpoklad zmeny jej postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13) Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.
Úprava osobnej starostlivosti k mal. deťom a stretávania
14) Maloleté deti chodia na základnú školu, pre ktorý vývoj je veľmi dôležitá stabilita výchovného prostredia. Toto zostane zachované tým, že maloleté budú zverené do osobnej starostlivosti matke. Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami maloletých. Nakoľko rodičia sa vedia na styku otca s maloletými dohodnúť, súd ho neupravoval.
Úprava výživného mal. detí
15) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
16) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.
17) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
18) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:
19) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.
20) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.
21) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.
22) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.
23) V danej veci deti sú v štandardnej sociálnej skupine, nakoľko ich rodičia majú (v priemere spolu) priemerný príjem; nevlastnia žiaden nehnuteľný majetok. Maloletý A. navštevuje 8. Ročník a maloletý N. 4. ročník základnej školy, pričom obaja sa venujú futbalu. Ich zdravotný stav si vyžaduje nosenie okuliarov, inak majú bežné potreby a záujmy. Podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine bežné výdavky na dieťa na prvom stupni základnej školy 200 € a na druhom stupni základnej školy 250 € mesačne (bez bytových potrieb). Súd nezistil na strane detí okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné vyčíslenie ich výdavkov.
24) Matka je zamestnaná, za obdobie 09/2018-11/2018 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 535 €, zároveň jej je poskytovaný finančný príspevok pre aktívnych dlhodobo nezamestnaných občanov od úradu práce v rozsahu 126 € od 09/2018 - 02/2019 a vo výške 63 € od 03/2019 do 08/2019. Matka pracuje ako upratovačka na zimnom štadióne, a teda počas zimnej sezóny je jej plat vyšší, mimo sezóny bude dosahovať jej príjem len minimálnu mzdu. Matka nie je vlastníkom žiadneho majetku, bývanie rodiny zabezpečuje u svojej matky a tejto prispieva 150 € mesačne.
25) Otec pracuje ako lešenár; cca pol roka pracuje vo N. (dlhšie obdobie nie je možné z legislatívnych dôvodov vo Švédsku), konkrétne od decembra do júna. Má dohodnutú odmenu 16 €/hod., pričom garantovaných má 40 hodín týždenne práce, niekedy to býva i viac. Ubytovanie a miestne prepravné mu hradí zamestnávateľ (objednávateľ prác). Približne jedenkrát za 6 týždňov cestuje na Slovensko, pričom cestovné ho vychádza na 100 - 150 €. Výdavky má ďalej na odvody na sociálne poistenie 185 € a zdravotné poistenie 64 €. Strava vo Švédsku vychádza na 500 - 600 € mesačne, inak má otec náklady len na zakúpenie pracovného ošatenia a drobného náradia. V roku 2017 otec dosiahol hrubý príjem zo živnosti vo výške 32.136 €. Do daňových výdavkov otec zahŕňa najmä cestovné náhrady vo výške 1.500 € mesačne; v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nejde o reálne výdavky, ale len o výdavky na daňové účely, ktoré si otec ako podnikať pracujúci v zahraničí môže uplatniť. Preto súd skúmal a prihliadal len na tie výdavky, ku ktorým reálne dochádza pri výkone podnikateľskej činnosti otca a tieto ustálil nasledovne: odvody do sociálnych a zdravotným fondov 3.000 € ročne, cestovné výdavky 900 € ročne (6 ciest po 150 € do zahraničia), zvýšené výdavky na stravu oproti miestnemu stravovaniu 1.500 € ročne (z výdavkov na stravu v zahraničí 3.000 € súd započítal len rozdiel oproti stravovaniu na Slovensku, ktoré podľa skúsenosti súdu činí 250 € mesačne, t. j. za 6 mesiacov 1.500 €), pracovné ošatenie 500 € ročne, ubytovanie pri práci na Slovensku 1.000 € ročne, cestovné na území Slovenska 900 €, iné drobné náklady ako spracovanie daňového priznania, administratíva 200 €. Spolu to činí 8.000 € ročne, takže čistý príjem otca dosahuje 24.000 € ročne, t. j. 2000 € mesačne. Súd akceptuje argument otca, že nebude môcť pracovať v zahraničí počas celého života a že prácu v zahraničí vykonáva aj za tým účelom, aby si nasporil na neskoršie obdobie. Na túto úsporu súd ponechal 20 % z jeho príjmu a pri určení výživného vychádzal zo sumy 1.600 € mesačne.
26) Súd nepovažoval za nutné vykonať dokazovanie oboznámením sa s daňovým priznaním otca za rok 2018 vzhľadom k tomu, že mu bol povolený odklad podania daňového priznania do septembra 2019, pretože by to značne predĺžilo konanie; navyše otec sám uviedol, že jeho hrubý príjem v roku 2018 bol vyšší ako v roku 2017, avšak musel si súčasne hradiť ubytovanie vo Švédsku, čo by čistý príjem kompenzovalo/znižovalo. Súd má za to, že úroveň príjmov otca v roku 2017 a 2018 je v zásade rovnaká, prípadne i vyššia, keďže hodinová mzda činila 26 € (rozdiel +1600 € /4 týždne) a výdavky na bývanie len 450 €/mesiac.
27) Pri dvoch vyživovacích povinnostiach súd určuje výživné v rozsahu 25 - 30 % z čistého príjmu povinnej osoby, podľa veku a potrieb detí s ohľadom na ďalšie plnenia a osobnú starostlivosť o mal. deti ako aj majetkové pomery povinného rodiča. V danom prípade teda je minimálne výživné na dve mal. deti spolu 400 €, t. j. suma, ktorú požadovala matka. Súdu sa táto suma javí ako primeraná vzhľadom k tomu, že otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti na bývanie, avšak bol ochotný zadlžiť sa pre nadobudnutie nadštandardného vozidla zn. Mazda X5. Súd prihliadol i k tomu, že starostlivosť o mal. deti osobne zabezpečuje najmä matka, keďže otec pracuje v zahraničí a táto zabezpečuje aj bytové potreby detí. Tu je nutné podotknúť, že matka by určite rada zabezpečila samostatné bývanie pre rodinu, avšak vzhľadom na pomery rodiny si toto nemôže dovoliť. Uvedenú sumu s poukazom na to, že deti sú vo vývoji, starší v puberte, kde sa zvyšujú jeho nároky na stravovanie, ako aj na záujmovú činnosť, súd rozdelil medzi mal. deti v rozsahu 220 € na staršieho A. a 180 € na mladšieho N..
28) Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
29) Návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podaný nebol.
30) Po vyhlásení rozsudku sa manželka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.