Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/25/2018

Potvrdené rozhodnutím 6Co/67/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/25/2018 - 178 zo dňa 18.03.2019, takto rozhodol: O d m i e t a odvolanie žalovaného. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 332,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.03.2018 domáhala vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 28.03.2013 s ňou bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX - výška pôžičky 600,- eur, celková suma k zaplateniu 1 176,- eur, dňa 31.05.2013 s ňou bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX - výška pôžičky 350,- eur, celková suma k zaplateniu 696,- eur, dňa 14.04.2013 s ňou bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX

- výška pôžičky 700,- eur, celková suma k zaplateniu 1 320,- eur. Zmluva č. XXXXXXXXX nemala byť nikdy uzatvorená, nakoľko finančné prostriedky z nej boli použité na prefinancovanie predchádzajúcich dvoch zmlúv. Na zmluvu č. XXXXXXXXXX bola uhradená suma 294,- eur a na zmluvu č. XXXXXXXXX suma 348,- eur. Nakoľko prvé dve zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, tak už v čase, keď jej žalovaný núkal výhodné riešenie novou pôžičkou, pôžičky už preplatila ku dňu podpisu novej zmluvy vo výške 280,- eur.

Poukázala, že v uzatvorených zmluvách absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež údaj o správnej výške RPMN. Žalovaný nesplnil ani povinnosť podľa § 5 ods. 2 uvedeného zákona.

V ďalšom uviedla, že aj keď zmluvy medzi ňou a žalovaným boli uzavreté na IČO, ona je jednoznačne spotrebiteľkou podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. Rovnako sa vyjadril aj žalovaný listom zo dňa 20.11.2017, kedy žiadala mimosúdne vyrovnanie a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na viaceré jej otázky sprostredkovateľ žalovaného odpovedal, že je úplne jedno, či zmluva je na IČO alebo rodné číslo. Zabudol však povedať, že zmluva bola vystavená na IČO s tým ju postavil do znevýhodnenej pozície. Nikdy nevyužila peniaze na podnikanie, nikdy ich neuvádzala v účtovníctve, boli použité na súkromné účely a boli vyplatené v hotovosti. V tomto smere poukázala na znenie § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluvách je uvedené aj jej rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, a aj tento údaj potvrdzuje jej tvrdenie o spotrebiteľskej zmluve. V tomto smere poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/5/2012 zo dňa 09.05.2012.

Zmluvy o úvere zaslala na posúdenie aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a to jej v odpovedi jednoznačne uviedlo, že predmetné zmluvy neobsahujú zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to úrokovú sadzbu úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25.11.2013, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 10CoE/313/2010 zo dňa 09.08.2011.

Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Nejasné formulácie v časti zmluvy odplata odôvodňujú súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru.

Bola oklamaná žalovaným, pretože jej nikto zo žalovanej strany nevysvetlil pred podpisom zmluvy, že zmluva, ktorú ide podpísať, neobsahuje zákonom vyžadované údaje, preto nemusí platiť úroky, ale iba sumu, ktorú si požičala. Zmluvu podpísala v dobrej viere. Zaplatila úroky bez právneho dôvodu a žalovaný sa bezdôvodne obohatil. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014 zo dňa 09.12.2014, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013.

Neexistuje zákonný dôvod vylúčiť spotrebiteľskú ochranu v danej veci a vytvárať tak nezákonný stav. Je viac žiaduce aplikovať normy európskeho práva na ochranu spotrebiteľa s prihliadnutím na požiadavky EÚ o nutnosti zabezpečiť spotrebiteľom najvyššiu možnú mieru ochrany zo strany členského štátu pred neprijateľnými podmienkami v zmluvách.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a zmluvami o úvere, žiadosťami o poskytnutie úveru a dokladmi k ním priloženými, poštovými poukazmi, príjmovými pokladničnými dokladmi, písomným vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedka, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa dňa 28.03.2013 požiadala písomne žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 800,- eur s dobou splácania 12 mesiac a splatnosťou prvej splátky dňa 05.05.2013. Žalobkyňa v kolónke žiadateľ je bližšie identifikovaná označením mena, priezviska, rodného priezviska, dátum narodenia, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Ďalej v časti bližšie špecifikujúcej zaradenie žiadateľa je zaškrtnutá kolónka SZČO. V časti údaj o zamestnávateľovi je uvedený údaj o jej IČO ako živnostníčky. Pracovné zaradenie je uvedené SZČO. V časti doklady pre RA sú zaškrtnuté kolónky - kópia OP a ostatných identifikačných dokladov, kópia dokladu na overenie adresy bydliska, kópia živnostenského listu. V kolónke nevyplňovať

- vyplní RA je uvedené, že je schválená výška úveru 600,- eur. Obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Toto prehlásenie je podpísané žalobkyňou.

Následne dňa 28.03.2013 žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient-dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 1 176,- eur v 12 splátkach vo výške 98,- eur počnúc dňom 05.05.2013. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 576,- eur. V zmluve pri dlžníkovi je uvedený údaj IČO: 46 603 336.

Medzi stranami sporu zároveň bola uzatvorená osobitne písomnou formou Rozhodcovská zmluva a to za účelom riešenia sporov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.03.2013. Žalobkyňa je v nej identifikovaná uvedením mena, priezviska, rodného čísla a následne uvedením obchodného mena s IČO.

Podľa splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2013 podpísaného žalobkyňou, splatnosť prvej splátky vo výške 98,- eur bola 05.05.2013, každej ďalšej k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a poslednej dňa 05.04.2014.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.04.2014 vystaveného žalovaným vyplýva, že na úver č. XXXXXXXXX bola uhradená suma 294,- eur. Žalobkyňa je na tomto doklade identifikovaná menom a priezviskom, rodným číslom.

5. Žalobkyňa dňa 31.05.2013 požiadala písomne žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur s dobou splácania 12 mesiac a splatnosťou prvej splátky dňa 08.07.2013. Žalobkyňa v kolónke žiadateľ je bližšie identifikovaná označením mena, priezviska, rodného priezviska, dátum narodenia, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Ďalej v časti bližšie špecifikujúcej zaradenie žiadateľa je zaškrtnutá kolónka SZČO. V časti údaj o zamestnávateľovi je uvedený údaj o jej IČO ako živnostníčky. Pracovné zaradenie je uvedené SZČO. V časti doklady pre RA sú zaškrtnuté kolónky - kópia OP a ostatných identifikačných dokladov. V kolónke nevyplňovať - vyplní RA je uvedené, že je schválená výška úveru 350,- eur.

Následne dňa 31.05.2013 žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient-dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 696,- eur v 12 splátkach vo výške 58,- eur počnúc dňom 08.07.2013. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 346,- eur. V zmluve pri dlžníkovi je uvedený údaj IČO: 46 603 336. Obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Toto prehlásenie je podpísané žalobkyňou.

Medzi stranami sporu zároveň bola uzatvorená osobitne písomnou formou Rozhodcovská zmluva a to za účelom riešenia sporov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.05.2013. Žalobkyňa je v nej identifikovaná uvedením mena, priezviska, rodného čísla a následne uvedením obchodného mena s IČO.

Podľa splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2013 podpísaného žalobkyňou, splatnosť prvej splátky vo výške 58,- eur bola 08.07.2013, každej ďalšej k 08. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a poslednej dňa 08.06.2014.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.04.2014 vystaveného žalovaným vyplýva, že na úver č. XXXXXXXXX bola uhradená suma 348,- eur. Žalobkyňa je na tomto doklade identifikovaná menom a priezviskom, rodným číslom.

6. Žalobkyňa dňa 14.04.2014 požiadala písomne žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 700,- eur s dobou splácania 12 mesiac a splatnosťou prvej splátky dňa 23.05.2014. Žalobkyňa v kolónke žiadateľ je bližšie identifikovaná označením mena, priezviska, rodného priezviska, dátum narodenia, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Ďalej v časti bližšie špecifikujúcej zaradenie žiadateľa je zaškrtnutá kolónka SZČO. V časti údaj o zamestnávateľovi je uvedený údaj o jej IČO ako živnostníčky. Pracovné zaradenie je uvedené SZČO. V časti doklady pre RA sú zaškrtnuté kolónky - kópia OP a ostatných identifikačných dokladov. V kolónke nevyplňovať - vyplní RA je uvedené, že je schválená výška úveru 700,- eur.

Následne dňa 14.04.2014 žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient-dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 1 320,- eur v 12 splátkach vo výške 110,- eur počnúc dňom 23.05.2014. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 620,- eur. V zmluve pri dlžníkovi je uvedený údaj IČO: 46 603 336. Obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Toto prehlásenie je podpísané žalobkyňou.

Medzi stranami sporu zároveň bola uzatvorená osobitne písomnou formou Rozhodcovská zmluva a to za účelom riešenia sporov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 14.04.2014. Žalobkyňa je v nej identifikovaná uvedením mena, priezviska, rodného čísla a následne uvedením obchodného mena s IČO.

Podľa splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 14.04.2014 podpísaného žalobkyňou, splatnosť prvej splátky vo výške 110,- eur bola 23.05.2014, každej ďalšej k 23. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a poslednej dňa 23.04.2015.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.04.2014 vystaveného žalovaným vyplýva, že na úver č. XXXXXXXXX bola uhradená suma 348,- eur. Žalobkyňa je na tomto doklade identifikovaná menom a priezviskom, rodným číslom

7. Z predložených kópií poštových poukazov vyplýva, že žalobkyňa uhradila 3 x sumu 98,- eur, 4 x sumu 58,- eur, 1 x sumu 110,- eur.

8. Podľa výpisu o úhradách k zmluve č. XXXXXXXXX - stav k 24.02.2014 vyplýva, že žalobkyňa v roku 2013 uhradila sumu 348,- eur (6 x 58,- eur). Zostáva ešte uhradiť sumu 348,- eur.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k listu žalobkyne zo dňa 20.11.2017 adresovanom žalobkyni uviedol, že s ňou boli uzatvorené zmluvy, ktoré obsahovali všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. Zmluvy obsahujú aj správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Čo sa týka žiadosti o vrátenie bezdôvodného obohatenia tak uviedol, že zmluvy č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX boli uzatvorené so žalobkyňou ako spotrebiteľom a obsahovali všetky náležitosti požadované platnými právnymi predpismi. Nesúhlasí preto s názorom, že predmetné úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila na základe platne uzatvorených zmlúv o úvere, predmetné zmluvy o úvere nikdy neboli právoplatne vyhlásené za neplatné, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmlúv nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

10. Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 16.06.2017 odpovedalo na žiadosť žalobkyne o posúdenie úverových zmlúv a v tejto odpovedi uviedlo, že pokiaľ sa jedná o zmluvy č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, tak sa jedná o spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré veriteľ opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a obsah ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Tieto zmluvy neobsahujú nasledovné náležitosti: v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i)), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j)),výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§9 ods. 2 písm. k)). Z uvedených údajov nie je zrejmé, akú časť zo splátok predstavuje úrok a kú časť predstavuje istina. V tomto smere bolo poukázané na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25.11.2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 zo dňa 09.08.2011.

V ďalšom ministerstvo uviedlo že má za to, že zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a to napr. odplata, ktorá podstatne prevyšuje prípustnú odplatu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti súdy za jej podstatné prevýšenie považujú prevýšenie o viac ako 20 % oproti odplate obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, vychádzajúc z priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na internetovej stránke NBS. Odplata podľa zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje výšku 88,57 % ročne, odplata podľa zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje 96 % ročne, odplata podľa zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje výšku 98,85 % ročne, čo podľa názoru ministerstva prevyšuje celkovú prípustnú výšku odplaty podľa platných zákonov. Prípustná odplata pre zmluvu č. XXXXXXXXX bola 11,30 % ročne, pre zmluvu č. XXXXXXXXX bola 14,56 % ročne a pre zmluvu č. XXXXXXXXX bola 12,19 % ročne.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2018 uviedol, že je toho názoru, že žalobca nebol pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom. Tento druh zmluvy, nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ani zákona o ochrane spotrebiteľa a ani charakter zmluvy o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - podnikania, je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný má za to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a preto poukazuje na nesprávnosť adresovania predmetnej žaloby. Žalobca sa danou žalobou obrátil na síce vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný súd, a teda nedošlo k splneniu podmienok, za ktorých môže súd konať.

V danom prípade je potrebné miestnu príslušnosť súdu posudzovať v zmysle ustanovení § 13 a § 15 ods. 1 CSP.

Zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom obchodné meno P. M., označeným IČOm: 46 603 336, v zmysle Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Poukázal, že žalobca prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Disponuje vlastnoručne podpísaním prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania, a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a ten relevantnými dôkazmi nepreukázal spotrebiteľský charakter, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že sa jedná o spotrebiteľa. Avšak takéto tvrdenia považuje za účelové a nedôvodné, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných prostriedkoch, pričom žalovaný predložil dostatočný dôkazný prostriedok a to vlastnoručne podpísanie prehlásenie žalobcu. Okrem toho žalobca so žalovaným uzatvoril aj ďalšie zmluvy o úvere pričom v ďalších zmluvách vyznačil a vyhlásil, že peňažné prostriedky použije na účel podnikania. A teda akékoľvek tvrdenia o nevedomosti, ľahkomyseľnosti, alebo o praktikách žalovaného považuje za nedôvodné, nakoľko žalobca mal dostatočnú vedomosť o obsahu a význame zmluvy k vysokému počtu úverov, ktoré so žalovaným uzavrel. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/343/2013.

Skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová zmluva je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzavieraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že formulárová zmluva môže byt' právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu (zmluvy o úvere). Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre neho (dožadujúc sa postavenia spotrebiteľa) jednotlivé časti zmluvy, za bezpredmetné. Obzvlášť ako to bol práve žalobca kto inicioval uzavretie Zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne vyznačil účel použitia finančných prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca dodatočne došiel k záveru, že je pre neho Zmluva subjektívne nevýhodná nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere, že žalobca má úmysel použiť finančné prostriedky na účel podnikania. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v banskej Bystrici č. 14Co/975/2015 zo dňa 21.02.2017.

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom.

Je teda bezpredmetné skúmať či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak strany si zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade Zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci Obchodného zákonníka § 497 a nasl. Ani tam nie súd uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z daného dôvodu nie je možné zmluvu považovať za bez poplatku a bezúročnú.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania, toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom. Žalovaný toto jeho vyhlásenie akceptoval. Táto skutočnosť je pritom jasne preukázaná Zmluvou o úvere. Záverom tejto časti treba uviesť, že žalovaný pri poskytovaní peňažných prostriedkov vychádza čo do účelu z vyhlásenia jednotlivých klientov. Oblasť predmetu podnikania žalobcu je charakterizovaná ako rýchle „pôžičky“, kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Ak by tieto vyhlásenia napokon boli nepravdivé, má žalovaný k dispozícii viacero právnych inštitútov na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49a Občianskeho zákonníka

- dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu; § 507 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov): ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi).

V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne „zabudol" poukázať žalobca. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.

Na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 proti žalovanému bolo konanie zastavené z dôvodu , že „nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly ", preto správny orgán dospel k názoru , že „ v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 ci ,§ 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 24 b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov." Dlžníčka v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania a dojednaná zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka sa ako absolútny obchod spravuje jeho právnym režimom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoE/122/2011.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.05.2018 uviedla, že a základe množstva informácii, o ktorých som sa dozvedela v nedávnej dobe z internetu, hlavne z internetovej stránky Centrum Správnej Pomoci, ktoré je občianskym združením, že Žalovaná - nebanková spoločnosť POHOTOVOSŤ používa nekalé praktiky a v zmluvách používa neprijateľné podmienky ako aj to, že v zmluvách chýbajú podstatné náležitosti, zaslala som zmluvy od Žalovanej na posúdenie, či obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky na MSSR, odbor Komisia pre posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Župné námestie 13, Bratislava. V odpovedi bolo jednoznačne uvedené, že moje tri zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných podmienok, čo má za následok, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Na základe týchto informácii som poslala Žalovanej - nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 30.7.2017 list - Pokus o mimosúdnu dohodu. Nakoľko Žalovaná na tento list neodpovedala, zaslala som jej dňa 20.11.2017 a následne dňa 22.11.2017 e-mail, v ktorom som ju žiadala o mimosúdnu dohodu, nakoľko jej zmluvy boli posúdené Ministerstvom spravodlivosti SR ako bezúročné a bez poplatkov a preto jej z nich neplynul žiadny nárok, keďže istiny boli vyplatené. Žiadala ju o mimosúdne vyrovnanie preplatenej čiastky ako bezdôvodné obohatenie.

Žalovaná ani v jednej z troch zmlúv, ktoré boli uzatvorené v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. neuviedla povinné údaje ako je RPMN, rozpis splátky na istinu, úrok a iné poplatky, neuviedla konečný dátum splatnosti. Napriek tomu Žalovaná nebanková spoločnosť POHOTOVOSŤ tvrdí, že jej zmluvy boli uzatvorené v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z..

Zákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 - EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V tomto prípade však za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť.

Žalovaná sa vedome obohatila na úkor spotrebiteľa, čo uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2017 k žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia 1160,40 EUR vedenej na Okresnom súde Humenné, sp. zn. 5Csp/209/2017, rozsudok vydaný dňa 26.102.2018, kde cituje: „Zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému, koho sa týka. Na základe uvedeného vyplýva, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (pričom žalovaný popiera, že by predmetná zmluva o úvere bola bezúročná a bez poplatkov) v zmysle právnej domnienky vedel, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky nemusel žalovanému uhradiť, napriek tomu žalovaný i naďalej poukazoval splátky nad rámec istiny. ..."uzatváranie spotrebiteľských úverov a tiež ai okolnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách boli medializované v tlači a to po obdobie niekoľkých rokov a z toho dôvodu žalobca mal možnosť tieto poznatky nadobudnúť už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere." Tu jednoznačne Žalovaná nebanková spoločnosť POHOTOVOSŤ preukázala úmysel bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľov.

Súdna prax veriteľa a fikcia znalosti právnych predpisov bez ďalšieho dokazujú, že veriteľ vie, resp. musí vedieť, že sa môže na úkor dlžníka bezdôvodne obohatiť. Ďalšou skutočnosťou, ktorú chcem preukázať, je vôľa veriteľa získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná tvrdí, že ona nechcela získať bezdôvodné obohatenie, ale len úroky a poplatky, na ktoré mala nárok. Tu treba v prvom rade poukázať na skutočnosť, že veriteľ musel vedieť, že na tieto úroky a poplatky i nemá nárok (viď predchádzajúci bod) a teda keďže vedel, že sa bezdôvodne obohatí, neobstojí jeho argumentácia, že chcel získať úroky a poplatky, na ktoré mal nárok - totižto vedel, že na ne nárok nemá. V druhom rade argumentujem tým, že veriteľ, ktorý vedel, že nemá nárok na zaplatenie inej sumy ako je suma istiny, plnenie nad jej rámec prijal a toto dobrovoľne, iniciatívne nevydal svojmu dlžníkovi, na úkor ktorého sa obohatil. Tým, že si tieto finančné prostriedky ponechal prejavil vôľu tieto si nechať a keďže tieto predstavujú bezdôvodné obohatenie, prejavil tým vôľu úmyselne sa bezdôvodne obohatiť. Žalovaná v priebehu splácania aktíve pristupovala k inkasu splátok - aj nad istinu, napríklad tým, že kontaktovala telefonicky Žalobkyňu, jej rodinných príslušníkov, čo trvá do dnes, zasielala jej šeky na zaplatenie, upomienky, obťažovala SMS správami.

Žalovaná tvrdí, že Žalobkyňa bola v čase podpisu zmluvy podnikateľom, ako to vyplýva z výpisu živnostenského registra. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že pri podpise zmluvy požadovala od žalobkyne doloženie živnostenského listu alebo výpis zo živnostenského registra, ktorý by bol súčasťou zmluvnej dokumentácie, potrebnej k podpisu spomínaných zmlúv. Keďže Živnostenský register je voľne dostupný na internete, to ešte nezaručuje, že žiadateľ o úver musí bezpodmienečne žiadať prostriedky na účel podnikania. Keďže Žalovaná nijako nepreukázala opak a sama zaslala písomné vyjadrenie o tom, že úvery sú uzatvorené podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Finančné prostriedky boli Žalobkyni vyplatené v hotovosti a nie prevodom na podnikanie.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.06.2018/ uviedol, že žalobca zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom P. M., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný si zároveň dovoľuje poznamenať, že žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 1.8.2016. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) (časová verzia predpisu účinná od 01.01.2013 do 09.06.2013, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere): ,,spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania“.

Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobcom následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Žalobca ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Žalovaný preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či žalobca (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Rovnaký právny názor zaujal napríklad Okresný súd v Trebišove v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 6Er/699/2009-113.

Je toho názoru, že zo zmlúv o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretých zmlúv o úvere, ktoré neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z týchto zmlúv o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Pri úmyselnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje ani, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované na každom jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenia konkrétnej úverovej zmluvy. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy.

Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Existuje nesporný záujem veriteľa získať za poskytnutie peňažných prostriedok odplatu vo forme úrokov. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Svedok Q. Ď. vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalovaného v určitom období vykonával činnosť mandatára, a to za tým účelom, aby došlo k sprostredkovaniu uzatvorenia úverových zmlúv, následne k predloženiu úverovej dokumentácie žalovanému a prijímania finančných prostriedkov v súvislosti s poskytnutými alebo uzavretými zmluvami o úvere.

Po nahliadnutí do úverových zmlúv uviedol, že sa na nich nachádza jeho podpis. Pokiaľ sa jedná o poslednú úverovú zmluvu, tak táto bola podpísaná v čase, keď žalobkyňa mala rozpracované ďalšie 2 úverové zmluvy a touto poslednou úverovou zmluvou boli splatené tie ďalšie 2 predchádzajúce úverové zmluvy a iba ostala vo vzťahu k žalovanému dlžníčkou iba z tej poslednej úverovej zmluvy. Pokiaľ si on pamätá, všetky tieto úvery boli bezúčelové a nebola povinnosť, aby na tejto zmluve aj účel, na ktorý mali byť finančné prostriedky použité, bol uvedený.

V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o údaj vpísaný do zmlúv o tom, že úver sa poskytuje na podnikateľský účel, tak tento údaj bol vpísaný na základe žiadosti samotnej klientky, kde formulárová zmluva tento údaj neobsahovala, až na základe žiadosti klienta sa tento údaj do zmluvy vpisoval. Teda, ak klient v žiadosti uvedie, že sa jedná o úver za účelom podnikania, tak tento údaj sa potom následne aj do úverovej zmluvy dostane. U žalobkyne ide o klienta, ktorý mal uzatvorených viacero zmlúv, tak je možné, že v prípade, ak sa uzatvárali ďalšie zmluvy, tak do žiadosti sa brali údaje z tej pôvodnej žiadosti, kde klient uviedol účel, na ktorý má byť tento úver poskytnutý, pričom poukazuje na to, že aj tá posledná úverová zmluva bola uzavretá za účelom splatenia predchádzajúcich úverov, ktoré boli zo strany žalobkyne zobraté. Pokiaľ sa jedná o vypisovanie samotnej žiadosti, tak do tejto žiadosti dával iba údaje, ktoré uvádzal klient, a to s tým, že tieto údaje musel aj klient odsúhlasiť a verifikovať. Pokiaľ sa jedná o to, že kto túto žiadosť spisuje tak poukázal, že je možné, že túto žiadosť mohla spisovať aj jeho koncipientka.

Tiež uviedol, že v tom čase, pokiaľ požiadal o úver klient, ktorý bol živnostníkom a mal z toho príjmy, tak automaticky sa bralo, že žiada o úver za účelom podnikania a táto skutočnosť sa zadávala aj do žiadosti.

Samotný proces uzatvárania zmluvy bol takýto, že on spísal žiadosť o uzatvorenie zmluvy na základe požiadaviek klienta s tým, že do tejto žiadosti uviedol údaje, ktoré uviedol klient, následne táto žiadosť musela byť verifikovaná zo strany klienta, táto žiadosť bola následne odoslaná elektronicky na centrálu za účelom odsúhlasenia a až po odsúhlasení bola následne úverová zmluvy uzatvorená.

Pokiaľ sa jedná o doklady, ktoré musí živnostník predložiť za účelom poskytnutia úveru tak uviedol, že pokiaľ sa jedná o klienta, ktorý je nový, tak v takomto prípade, pokiaľ si on dobre pamätá, tak sa vyžaduje potvrdenie o podaní daňového priznania, občiansky preukaz, kópia živnostenského listu, pokiaľ sa však jedná o opakovaného klienta, ktorý už raz tieto doklady predložil a pokiaľ nedošlo k zmene jeho statusu, tak tieto doklady sa opätovne od neho nevyžadujú.

15. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou, čo tvrdí samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach. Poukazuje na to, že pokiaľ sa jedná o samotné zmluvy, tieto zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľka, finančné prostriedky brala výlučne na svoje súkromné účely a za týmto účelom aj nebankovú spoločnosť oslovila. Pokiaľ sa jedná o uzatváranie samotných zmlúv a o údaje týkajúce sa jej IČO a podnikateľskej činnosti, tieto údaje boli do zmluvy vpísané priamo pracovníčkou, ktorá tieto zmluvy vypracovávala, pričom na jej dotaz, že prečo tieto údaje tam udáva, keďže nakoľko ona žiada o finančné prostriedky na súkromné účely, nie na podnikateľské, tak jej bolo jej odpovedané, že je to úplne jedno, pretože tak či tak bude musieť tieto finančné prostriedky splatiť. Na základe toho, nakoľko bola v tiesni a potrebovala finančné prostriedky, ďalej dané veci neskúmala a tieto aj predmetné zmluvy uzatvorila. Finančné prostriedky boli použité na bežné účely, na bežné výdavky rodiny, teda na nájom, telefón a na zabezpečenie základných potrieb, ktoré rodina denne potrebuje.

Zmluvy uzatvárala so ženou a nie s pánom Ď.. Žiaden živnostenský list nikdy nepredkladala a nikdy ani nežiadala, aby tieto údaje do týchto zmlúv boli vpísané.

Spočiatku zmluvy splácala, následne však vzhľadom na to, čo sa dozvedela v rámci celkového postoja a pohľadu na spoločnosť Pohotovosť, a to, že zistila, že predložené zmluvy obsahujú celý rad neprijateľných podmienok, preto sa aj obrátila na samotného žalovaného, a to za tým účelom, by došla k mimosúdnemu vyrovnaniu medzi nimi s tým, že žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného a to tým titulom, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvy a tieto zmluvy sú bezúročné a bezpoplatkové. V tomto smere poukázala aj na vyjadrenie samotného žalovaného, ktoré jej bolo zaslané ešte predtým ako bol podaný žalobný návrh, kde žalovaný nepopieral, že medzi ním a žalobkyňou boli uzatvorené spotrebiteľské zmluvy, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že tieto zmluvy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010.

Pokiaľ sa jedná o svedka a jeho výpoveď tak uviedla, že ona nebola s ním nikdy v kontakte, predmetnú zmluvu s ňou podpisovala osoba ženského pohlavia, ktorá pred ňou aj túto zmluvu podpísala, takisto aj jej ukázala, na ktorých miestach ona túto zmluvu má podpísať, a preto spochybňuje celú svedeckú výpoveď svedka.

16. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611.html> <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611.html> c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods.1 alebo, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 Zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaný vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril, a to vo vyjadrení k žalobe, námietku miestnej nepríslušnosti, a súd sa preto touto námietkou v prvom rade zaoberal a dospel k záveru, že je miestne príslušný na konanie a prejednanie veci nakoľko žalobkyňa v konaní vystupuje ako spotrebiteľ a žaloba bola podaná na ochranu jej práv.

Podľa § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

23. Zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

25. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv bola v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné prostriedky na osobné účely. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že uzatvorené zmluvy sú zmluvami s ňou uzatvorené ako živnostníkom. V zmluve v časti identifikujúcej klienta žalovaný síce uviedol IČO žalobkyne, avšak z ďalších častí predložených zmlúv vôbec nevyplýva, žeby zmluvy boli so žalobkyňou podpísané ako s osobou právnickou a zo zmlúv vôbec nevyplýva, že úvery boli poskytnuté na podnikateľské účely žalobkyne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poprela, žeby úvery zobrala na výkon podnikania, úvery zobrala pre osobnú potrebu. O tom, že úvery boli poskytnuté žalobkyni ako fyzickej osobe svedčia aj listiny potvrdené žalovaným a to príjmové doklady, kde jednotlivé uhradené splátky zo strany žalobkyne sú evidované na jej rodné číslo. Aj v samotných žiadostiach o poskytnutie úveru sa neuvádza údaj o tom, žeby úvery požadovala žalobkyňa ako podnikateľka a tiež nie je v nich uvedený údaj o tom, že žiada o poskytnutie finančných prostriedkov na podnikanie. Tento údaj sa nachádza až v samotných zmluvách o úvere, pričom sám sprostredkovateľ uzatvorených zmlúv, ktorý konal v mene žalovaného vo svojej výpovedi potvrdil, že v prípade ak o úver žiadal živnostník, tak do zmlúv sa uvádzal údaj o tom, že úver sa poskytuje na podnikateľské účely. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobkyni boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho podnikania. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyni boli úvery poskytnuté ako fyzickej osobe, spotrebiteľovi.

26. Žalovaný má v predmete činnosti uvedené okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný má teda postavenie dodávateľa, t.j. osoby, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluvách o úvere je síce označená aj identifikačným číslom, no zároveň je označená aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Poskytnutie peňažných prostriedkov za účelom podnikania, výkonu povolania či zamestnania nebolo v konaní spoľahlivo preukázané. Žalobkyňa popierala, že poskytnuté prostriedky použila na podnikanie, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že úverom poskytnutým ako 3. v poradí, mali byť splatené predošlé úvery poskytnuté žalovaným. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka menom a identifikačným číslom, ktorý údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom ako veriteľovi.

Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/53/2018 zo dňa 29.01.2019, 2Co/59/2018 zo dňa 14.11.2018.

27. Súd tiež poukazuje, že rodné číslo je údajom jednoznačne definujúcim fyzickú osobu v súkromnej sfére, t.j. aj vo sfére spotrebiteľských vzťahov; zatiaľ čo jedinečným údajom týkajúcim sa jej podnikania je IČO, resp. ďalšie údaje spojené s registráciou v príslušnom registri. V podnikateľských/ obchodnoprávnych vzťahoch, ktorého charakteru vzťahu medzi stranami sa žalovaný domáha, je pritom štandardným definovanie konajúceho subjektu výlučne údajmi vymedzujúcimi ho ako osobu podnikateľa. Niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby v podnikateľskom/obchodnoprávnom vzťahu boli uvádzané aj údaje výsostne sa týkajúce bezprostredne konajúceho subjektu ako fyzickej osoby.

28. Žalovaný ďalej namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-záväzkový právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci boli uzatvorené úverové zmluvy, ktoré sa riadia režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ich uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).

29. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o úvere, ktorá sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých žalobkyni boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600,- eur + 350,- eur + 700,- eur, t.j. celkovo suma 1 650,-eur. Z prvej zmluvy žalobkyňa uhradila sumu 1 176,- eur, z druhej zmluvy sumu 696,- eur a z poslednej zmluvy sumu 110,- eur, t.j. celkovo uhradila sumu 1 982,- eur. Rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami realizovanými žalobkyňou predstavuje sumu 332,- eur.

30. Uzatvorené úverové zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. V prejednávanej veci súd pristúpil k preskúmaniu jednotlivých zmlúv o úvere uzatvorených medzi stranami a dospel k záveru, že tieto zmluvy neobsahujú údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru.

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.2.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012.

32. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

33. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predložených úverových zmluvách však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho § 9 ods. 2 písm. j). V zmluvách nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

34. Zmluvy neobsahujú ani ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. y) § 9 uvedeného zákona.

35. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 1 650,- eur. Nakoľko však žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila celkovo sumu 1 982,- eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 332,- eur a súd ho preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobkyni.

36. Súd pre úplnosť poukazuje, že aj samotná odplata dojednaná v zmluvách o úvere je neplatná, čo do výšky dojednanej odplaty, ktorá bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní výšky odplaty za poskytnutie peňazí pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke (úvere) uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn.3 Cdo137/2003(Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ústavný súd SR už v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Uvedený nález je pritom plne aplikovateľný aj v prípade, ak je predmetom posudzovania výška zmluvne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru.

Ústavným súdom SR vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.

37. Je tiež nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v zmysle ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám a to najmä z dôvodu, že úvery poskytnutú aj menej bonitným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak potom odplata vo výške 96 %, 98,86 %, 88,57 % je absolútne mimo akejkoľvek rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu. Dojednanú odplatu medzi zmluvnými stranami nie je možné charakterizovať inak ako úrok dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd považoval zmluvy v časti odplaty za neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Odplata podľa zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje výšku 88,57 % ročne, odplata podľa zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje 96 % ročne, odplata podľa zmluvy č. XXXXXXXXX predstavuje výšku 98,85 % ročne, táto podľa názoru súdu prevyšuje celkovú prípustnú výšku odplaty podľa platných zákonov. Prípustná odplata pre zmluvu č. XXXXXXXXX bola 11,30 % ročne, pre zmluvu č. XXXXXXXXX bola 14,56 % ročne a pre zmluvu č. XXXXXXXXX bola 12,19 % ročne. Obdobne sa vo svojom stanovisko vyjadrilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR.

Skutočnosť, že žalobkyňa s výškou odplaty súhlasila, nezbavuje uvedenú dohodu jej rozporu s dobrými mravmi ako aj rozporu s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak aj dovtedajšia súdna prax konštatovala, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009). Najvyšší súd SR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Súd nemá dôvod na odklon od uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažovaním obyvateľstva

38. Pre úplnosť súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I ÚS 50/04). Naviac do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo strany vyjadrovať s k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá strana (II ÚS 3/97, II ÚS 251/03).

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobkyni vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.