Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-181-2018.pdf
PDF · 134.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/181/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: AROPANE, občianske združenie, IČO: 50253085, so sídlom v Oľke 132, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8532/2018-9.2 (25/2018-rozkl.), záznam č. 44408/2018 zo dňa 21.8.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8532/2018-9.2 (25/2018-rozkl.), záznam č. 44408/2018 zo dňa 21.8.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 6109/2018-5.3, 29897/2018 zo dňa 6.6.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o., žalovaný začal dňa 30.4.2018 konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 569/2007 Z.z.) vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“.
2. Dňa 22.5.2018 žalobca doručil žalovanému podanie zo dňa 21.5.2018, ktorým sa domáhal postavenia účastníka v konaní vo veci zmeny prieskumného územia Svidník, pretože môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. 3. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 6109/2018-5.3, 29897/2018 zo dňa 6.6.2018 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v správnom konaní vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Svidník podľa § 22 a § 23 zákona č. 569/2007 Z.z. Žalovaný poukázal na § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a na § 22 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. Z posledne uvedeného ustanovenia vyplýva, že účastníkom konania o určenie prieskumného územia je len fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá návrh na určenie prieskumného územia podala, pričom uvedené ustanovenie sa analogicky aplikuje aj na proces zmeny prieskumného územia. V konaní o zmene určeného prieskumného územia sa preto koná len o právach a oprávnených záujmoch osoby, ktorá je držiteľom prieskumného územia a ktorá zároveň podala návrh na jeho zmenu.
Občianske združenie AROPANE (žalobca) nie je držiteľom prieskumného územia Svidník a uvedená organizácia taktiež nepodala návrh na určenie prieskumného územia Svidník, rovnako nepodala ani návrh na zmenu tohto prieskumného územia, a preto nie je účastníkom konania v danej veci, pretože sa nekoná o jeho právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach a ani nebudú rozhodnutím priamo dotknuté. Výsledkom rozhodovacej činnosti, ktorým je zmena (zmenšenie) prieskumného územia Svidník alebo zamietnutie podaného návrhu, sa nemení právna situácia žalobcu. Z uvedených dôvodov preto nemožno žalobcu považovať za účastníka konania ani podľa § 14 ods. 1 SP ako lex generalis vo vzťahu k zákonu č. 569/2007 Z.z. Žalobca navyše nekonkretizoval, aké záujmy ochrany prírody a krajiny mali byť doposiaľ, t.j. v období od právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia Svidník (od 1.8.2006) v súvislosti s existenciou tohto prieskumného územia dotknuté. Nepoukázal, okrem bližšie nekonkretizovanej dotknutosti záujmov ochrany prírody a krajiny, na žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať jeho účasť v konaní. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 569/2007 Z.z. ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že účastníkom konania v konaní o zmene prieskumného územia (s výnimkou prieskumných území na rádioaktívne nerasty) by mal byť aj iný subjekt, ako držiteľ prieskumného územia, na návrh ktorého má byť veľkosť prieskumného územia zmenená. 4. Minister životného prostredia SR druhostupňovým rozhodnutím č. 8532/2018-9.2 (25/2018-rozkl.), záznam č. 44408/2018 zo dňa 21.8.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 6109/2018-5.3, 29897/2018 zo dňa 6.6.2018. V odôvodnení uviedol, že konanie o určenie prieskumného územia (aj konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) sa začína na návrh. Minister poukázal na § 21 ods. 3 zákona č. 569/2007 Z.z., v zmysle ktorého prieskumné územie je priestor vymedzený na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami bez voľných plôch, ohraničený pod povrchom zvislými rovinami prechádzajúcimi stranami. Vrcholy hraníc prieskumného územia na povrchu sa určia súradnicami v platnom súradnicovom systéme. Prieskumné územie určuje ministerstvo na návrh objednávateľa. Z uvedeného vyplýva, že výsledkom konania o určení prieskumného územia (konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) nie je žiadne rozhodnutie, ktorým by sa povoľovalo vykonávanie geologických prác. Geologické práce vrátane vrtných prác sa totiž môžu vykonávať aj mimo rámec určeného prieskumného územia (vtedy tu neprebieha žiadne správne konanie) a oprávnená osoba môže vykonávať geologické práce v rámci geologického výskumu, geologického prieskumu, monitorovania geologických faktorov životného prostredia alebo v rámci sanácie. Uvedené jednoznačne podporuje aj skutočnosť, že projekt geologickej úlohy aj jeho zmenu schvaľuje v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 3 a 4 a § 14 ods. 6 zákona č. 569/2007 Z.z. výlučne objednávateľ a nie príslušný orgán štátnej správy. Držiteľ prieskumného územia predkladá príslušnému orgánu štátnej správy projekt geologickej úlohy až následne do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia. Rovnako aj zmena projektu geologickej úlohy sa predkladá príslušnému orgánu štátnej správy až následne, a to do 30 dní od schválenia takejto zmeny. Zároveň je potrebné uviesť, že zmenu projektu geologickej úlohy je možné vypracovať kedykoľvek počas platnosti prieskumného územia, pričom zmena projektu sa neuskutočňuje v správnom konaní. Prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Zároveň je potrebné uviesť, že určením prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov na úseku životného prostredia, ktoré držiteľ prieskumného územia musí dodržiavať (napríklad § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon č. 24/2006 Z.z.) a ktorých výsledkom je posúdenie vplyvu jednotlivých činností na životné prostredie alebo povolenie činností, ktoré sa budú v prieskumnom území vykonávať. S ohľadom na uvedené samotná existencia prieskumného územia Svidník nijakým spôsobom nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto rozhodnutím o zmene (zmenšení) prieskumného územia Svidník nemôže dôjsť k negatívnemu zásahu do jeho práv. Minister zotrval na argumente, že účastníkom konania vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Svidník môže byť len držiteľ prieskumného územia v zmysle § 23 ods. 9 prvá veta zákona č. 569/2007 Z.z. Skutočnosť, že aj na konania podľa zákona č. 569/2007 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, automaticky neznamená, že účastníkom konania v danej veci bude každý, kto s poukazom na § 14 ods. 1 SP prejaví záujem o vstup do konania (priznanie postavenia účastníka). Ustanovenie § 14 ods. 1 SP má síce povahu generálnej klauzuly aj vo vzťahu k zákonu č. 569/2007 Z.z., keďže umožňuje širší výklad
pojmu účastník konania, v danom prípade však nebolo preukázané, že by sa zmenou (zmenšením prieskumného územia) zmenila právna pozícia žalobcu. V tomto prípade nejde o rozhodovacie procesy ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia a akýmkoľvek spôsobom zasahujúce do práva na priaznivé životné prostredie, preto minister považoval námietky žalobcu uvedené v rozklade za neopodstatnené. Poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 1 Afs 107/2004.
II. Žaloba
5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8532/2018-9.2 (25/2018-rozkl.), záznam č. 44408/2018 zo dňa 21.8.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 6109/2018-5.3, 29897/2018 zo dňa 6.6.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. Namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce podľa žalovaného v tom, že žalobca, ako občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia, nie je oprávnený zúčastniť sa na rozhodovacom procese o prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa zmeny prieskumného územia, keďže toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v oblasti životného prostredia.
7. Verejný záujem porušený napadnutým rozhodnutím žalovaného spočíva v tom, aby sa rozhodnutia, ktoré sa týkajú záležitosti životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom, s ohľadom na práva každého človeka na život v životnom prostredí, sa majú občania právo podieľať a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor, čl. 7 a 8 preambuly), zároveň aby verejnosť mala možnosť vyjadriť svoje záujmy a orgány verejnej moci mali možnosť tieto záujmy zohľadniť (Aarhuský dohovor, čl. 9 preambuly). 8. Určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia vykonávať geologické práce. V konkrétnom konaní ide o geologické práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu. Geologickými prácami podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 4 geologického zákona sú geofyzikálne a geochemické práce, okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných objektov, zriaďovanie zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim. Uvedené geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie. V etape vykonávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk a prístupových ciest k nim, ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň pri ich vykonávaní môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém, v ktorom sú vykonávané. 9. Bez ohľadu na to, že § 9 ods. 1 písm. g/ zákona č. 543/2002 Z.z. stanovuje, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o vydanie rozhodnutia o určení, zmene - zväčšení plochy a predĺžení doby platnosti prieskumného územia, skutočnosť, že v predmetnej veci ide o zmenu - zmenšenie prieskumného územia, nie je okolnosťou, ktorá by tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, nemala vplyv na záujmy ochrany prírody a krajiny na predmetnom, hoci aj zmenšenom území. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-531/13, z ktorého vyplýva, že do pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len Smernica č. 211/92/EU), jej prílohy II, patria všetky hĺbkové vrty, teda vrátane vrtov, ktoré v rámci prieskumného územia môže a mieni realizovať držiteľ prieskumného územia.
10. Žalobca v konaní pred správnymi orgánmi poukázal na to, že keďže prieskumné územie oprávňuje jeho držiteľa vykonávať na určenom území vybrané geologické práce, a tieto geologické práce sú nepochybne prácami, ktoré zasahujú do zložiek životného prostredia, konanie o zmene prieskumného územia, ktoré však už stratilo platnosť, je nepochybne konaním zasahujúcim do záujmov ochrany prírody. Ak už prieskumné územie platné byť nemalo, nie je možné rozhodovať o akejkoľvek zmene prieskumného územia, keďže záujmy ochrany prírody a krajiny budú dotknuté tým, že sa na tomto, hoci aj zmenšenom území budú môcť realizovať práce, ktoré by sa, ak by žalovaný postupoval zákonne v predošlých konaniach o predĺžení platnosti prieskumného územia, vykonávať nemohli. Zo samotného
návrhu na zmenu prieskumného územia vyplýva, že v tejto etape mieni skupina držiteľov prieskumného územia vykonať vrtný prieskum - realizáciu jedného až troch hĺbkových, zvislých alebo usmernených vrtov s hĺbkou približne 1200 až 1500 m2.
11. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že hĺbkové vrty sú činnosťou, pri ktorej nie je možné vylúčiť pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie, nesporne sa týkajú životného prostredia, a z dôvodov, ktoré už boli vyššie uvedené, v dôsledku nedostatočného a nesprávneho prevzatia Smernice, nemožno vo vzťahu k nim postupovať inak, ako k činnostiam, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.
12. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že nemôže byť účastníkom konania, pretože nepochybne vo veci ide o rozhodovanie týkajúce sa životného prostredia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného práva žalobcu ako účastníkovi konania, vyplývajúce mu z uvedených ustanovení, odňalo. Ako na to žalobca poukázal už v rozklade, žalovaný rozhodnutím sp. zn. 5021/2016-7.3 zo dňa 14.6.2016 rozhodol o zmene prieskumného územia a predĺžení doby jeho platnosti, pričom pri vydaní tohto rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanoveniami na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, konkrétne § 22 ods. 1, § 24 ods. 8, ods. 10 a ods. 12 a § 23 ods. 7 zákona č. 569/2007 Z.z., keďže tieto ustanovenia predĺženie platnosti prieskumného územia v čase vydania rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.6.2016 neumožňovali.
II. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca v administratívnom konaní a dokonca ani v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal, že vo veci zmenšenia prieskumného územia ide o rozhodovacie procesy ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia zasahujúce do práva na priaznivé životné prostredie a že hĺbkové vrty patria do pôsobnosti Smernice č. 2011/92/EÚ; z uvedeného dôvodu navrhuje, aby správny súd na túto námietku žalobcu neprihliadal.
14. Dňa 1.1.2017 bol zákonom č. 312/2016 Z. z. novelizovaný zákon č. 24/2006 Z.z., konkrétne príloha č. 8 bod 1. Ťažobný priemysel, položka č. 16, z dôvodu vylúčenia akejkoľvek pochybnosti pri transpozícii Smernice č. 2011/92/EÚ a Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/EÚ ktorá slovné spojenie „ťažobné vrty“ nepozná, aj napriek tomu, že táto činnosť (vrty) je v prílohe smernice č. 2011/92/ EÚ zaradená v časti Ťažobný priemysel. S ohľadom na uvedené došlo k novelizácii zákona č. 24/2006 Z. z., v rámci ktorej bolo vypustené pred slovom „vrty“ slovo „ťažobné“ a zároveň bola ustanovená prahová hodnota pre vrt (s výnimkou vrtov na využívanie geotermálnej energie a geotermálnych vôd, vrtov na uskladnenie rádioaktívneho odpadu a vrtov pre vodné zdroje), a síce, že vrty s hĺbkou od 600m podliehajú zisťovaciemu konaniu.
15. Smernica č. 2011/92/EÚ kladie iba jednu požiadavku na členské štáty, a to, aby sa realizovaná činnosť uskutočnila až po posúdení vplyvov na životné prostredie (najmä bod 7 preambuly smernice). Vyššie uvedené je plne v súlade s účelom uvedenej smernice. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo do procesov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice ako aj čl. 8a ods. 1 až 3 smernice č. 2011/92/EÚ, ktoré ustanovujú minimálne požiadavky na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré v prípade vnútroštátnej právnej úpravy sú jednoznačne premietnuté v rozhodnutiach vydávaných podľa zákona č. 24/2006 Z.z. („akékoľvek rozhodnutie vydané v dôsledku týchto postupov obsahuje informácie uvedené v týchto odsekoch a sú zavedené mechanizmy, ktoré umožňujú splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku“). S ohľadom na uvedené je nepochybné, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je možné uskutočniť pred povoľovacím konaním, integrovane v rámci povoľovacieho konania, prípadne samotné posudzovanie môže byť oprávnením, na základe ktorého možno navrhovanú činnosť realizovať. Cieľ Smernice č. 2011/92/EÚ je naplnený aj súčasnou právnou úpravou v oblasti geológie a posudzovania vplyvov na životné prostredie a oprávnením, ktoré umožňuje realizovať vrty (ak dosahujú prahovú hodnotu 600m podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.), je práve rozhodnutie z konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
16. Zároveň je potrebné uviesť, že vrtné práce sa môžu uskutočňovať aj mimo rámec určeného prieskumného územia (vtedy tu neprebieha žiadne správne konanie) a oprávnená osoba môže vykonávať vrtné práce v rámci geologického výskumu, geologického prieskumu, monitorovania
geologických faktorov životného prostredia alebo v rámci sanácie. Geologické práce vrátane vrtných prác vykonávané v rámci geologického prieskumu alebo v rámci sanácie sa v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. „len“ ohlasujú, a to najneskôr v deň začatia riešenia geologickej úlohy Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra a príslušnému obvodnému banskému úradu.
17. Výsledkom konania o určení prieskumného územia nie je povolenie pre uskutočňovanie vrtných prác alebo iných geologických prác, pretože sa môžu vykonávať aj bez rozhodnutia o určení prieskumného územia. Prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Zároveň určením prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré držiteľ prieskumného územia musí dodržiavať - napríklad § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. alebo § 16a zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
18. Žalovaný uviedol, že v rámci projektu geologickej úlohy a jeho zmien sa v určenom prieskumnom území Svidník predpokladalo uskutočnenie prieskumného geologického vrtu „SMILNO - Pracovisko prieskumného vrtu AOG - Smilno - 1“, v k. ú. Smilno (predmetný vrt nebol predmetom projektu geologickej úlohy zo dňa 20.2.2006). Zámer realizácie vrtu bol predložený Okresnému úradu Bardejov, odbor starostlivosti o životné prostredie za účelom posúdenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý rozhodol dňa 2.8.2017 tak, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-BJ- OSZP/2017/006885-0065-Cej). Účastníkom konania bol aj žalobca, ktorý mal možnosť uplatňovať svoje práva týkajúce sa ochrany životného prostredia vyplývajúce mu zo zákona č. 24/2006 Z.z., smernice č. 2011/92/EÚ aj Aarhuského dohovoru. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia je v zmysle § 23 ods. 9 zákona č. 569/2007 Z.z. je v danom prípade len držiteľ prieskumného územia. Snahou žalobcu je len to, aby predmetné prieskumné územie nebolo určené.
19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
III. Verejné vyhlásenie rozsudku 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.2.2022 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
21. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 569/2007 Z.z., č. 24/2006 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
22. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový
stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).
VI. Relevantné právne predpisy
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 569/2007 Z.z. prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len "držiteľ prieskumného územia"), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty (ods. 1). Na návrh držiteľa prieskumného územia môže ministerstvo prieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou prieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie jeho rozlohy (ods. 6).
25. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. konanie o určení prieskumného územia a konanie o predĺžení platnosti prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu ministerstvu. Konanie o zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného územia ministerstvu; toto konanie môže začať ministerstvo aj z vlastného podnetu, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody alebo v konaní o zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z podnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.
26. Podľa § 23 ods. 9 zákona č. 569/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj.
27. Podľa § 23 ods. 13 zákona č. 569/2007 Z.z. rozhodnutie o určení prieskumného územia obsahuje názov prieskumného územia (písm. a/), vybrané geologické práce a etapu geologického prieskumu (písm. b/), názov alebo obchodné meno a sídlo držiteľa prieskumného územia, identifikačné číslo organizácie (písm. c/), údaj o tom, či je držiteľ prieskumného územia držiteľom geologického oprávnenia (písm. d/), názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza (písm. e/), súradnice lomových bodov prieskumného územia v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (písm. f/), rozlohu prieskumného územia v km2 (písm. g/), pomerné podiely obcí (písm. h/), dobu platnosti určenia prieskumného územia (písm. i/), sumu úhrady za prieskumné územie (písm. j/), ak ide o ložiskový geologický prieskum, určenie práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom (písm. k/), celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy (písm. l/), podmienky vykonávania geologických prác (písm. m/).
28. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2021 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2021 všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na overovanie odbornej spôsobilosti podľa § 9 (písm. a/), schvaľovanie projektu geologickej úlohy podľa § 12 ods. 4 (písm. b/), schvaľovanie zmeny projektu geologickej úlohy a zámeny prác podľa § 14 ods. 6 (písm. c/), posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ podľa § 18 (písm. d/), posudzovanie ponúk a výber držiteľa prieskumného územia podľa § 28 ods. 4 (písm. e/), prevod geologických diel alebo geologických objektov na využitie na iné účely podľa § 33 (písm. f/).
30. Podľa § 14 SP účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (ods. 2).
31. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.
32. Podľa § 3 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.
33. Podľa § 3 písm. h/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov.
34. Podľa § 3 písm. j/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní.
35. Podľa § 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
36. Podľa § 3 písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z. mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia, založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.
37. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
38. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4 (písm. a/), odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8 (písm. b/), odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2 (písm. c/), odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 (písm. d/).
39. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
40. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice č. 2011/92/EÚ táto smernica sa vzťahuje na posudzovanie vplyvov tých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.
41. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a/ Smernice č. 2011/92/EÚ na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce definície: „projekt“ znamená realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín.
42. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice č. 2011/92/EÚ členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.
43. Podľa čl. 4 ods. 2 Smernice č. 2011/92/EÚ pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe: (a) skúmania každého jednotlivého prípadu alebo (b) prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi. Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a/ a b/.
44. Príloha II ku Smernici č. 2011/92/EÚ, bod 2 písm. d/: ŤAŽOBNÝ PRIEMYSEL: Hĺbkové vrty, najmä: (i) geotermálne vrty; (ii) vrty pre uskladnenie jadrového odpadu; (iii) vrty pre vodné zdroje s výnimkou vrtov na skúmanie stability pôdy.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
45. Predmetom preskúmania v predmetnej právnej veci je rozhodnutie ministra o zamietnutí rozkladu žalobcu a o potvrdení prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka v správnom konaní vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“ podľa § 22 a § 23 zákona č. 569/2007 Z.z.
46. Správny súd najskôr uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je občianskym združením (mimovládnou organizáciou) založeným na účely tvorby a ochrany životného prostredia a zachovanie prírodných hodnôt a je dotknutou verejnosťou podľa § 3 písm. s/, písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z., tak ako to vyplýva z jeho stanov:
a. čl. II ods. 1 - združenie má napomáhať ochrane a udržiavaniu kvalitného životného prostredia, ochrane kultúrnych a historických pamiatok a hodnôt, vytváraniu podmienok pre udržateľný a zmysluplný rozvoj komunít, podnikania, potravinovej sebestačnosti a zvyšovaniu kvality života v regióne, b. čl. II ods. 2 - združenie má za cieľ chrániť životné prostredie pred negatívnymi dopadmi aktivít súvisiacich s ťažbou dreva, prieskumom a ťažkou nerastných surovín, chrániť občianske slobody a majetkové práva a napomáhať informovanosti a rozvoju občianskej spoločnosti, c. čl. II ods. 4 - prispievať k zodpovednému hospodáreniu s lesmi, pôdou, vodou a prírodnými zdrojmi, ktoré rešpektuje ekologické a environmentálne požiadavky.
47. Následne sa správny súd zaoberal okruhom účastníkov konania podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z.z. a či do tohto okruhu patrí aj dotknutá verejnosť.
48. Predmetom administratívneho konania, o ktoré vo veci ide, je zmena prieskumného územia (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“ v režime ustanovení § 22 a § 23 zákona č. 569/2007 Z.z.
49. Podľa § 23 ods. 9 prvá veta zákona č. 569/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 (v čase nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ministra) účastníkom konania o určení,
zmene alebo zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal (navrhovateľ podľa § 22 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z.) a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, ktorý upravuje účastníctvo, je zákon č. 24/2006 Z.z. v ustanoveniach § 24 až § 27.
50. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. (ktoré je systematicky zaradené do tretej časti uvedeného zákona) dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona „Posudzovanie navrhovaných činností“ a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.
51. Prvým druhom konaní vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. sú konania uvedené v tretej časti „Posudzovanie navrhovaných činností“, a to posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, konanie o podnete, zámer.
52. Druhým okruhom konaní v zmysle citovaného § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. je povoľovacie konanie. Povoľovacím konaním sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov (§ 3 písm. h/ zákona č. 24/2006 Z.z.). Osobitným predpisom je napríklad aj zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2008 zrušený zákonom č. 569/2007 Z.z., podľa ktorého žalovaný rozhodoval aj v predmetnom administratívnom konaní. Konanie o zmene prieskumného územia spĺňa definičné znaky povoľovacieho konania, pretože sa týka realizačného zámeru alebo iného zásahu do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaceho fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z.). Rozhodnutie o určení prieskumného územia totiž obsahuje aj popis vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu, ak ide o ložiskový geologický prieskum, určenie práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom a podmienky vykonávania geologických prác (§ 23 ods. 13 zákona č. 569/2007 Z.z.), nielen súradnice lomových bodov prieskumného územia a rozlohu prieskumného územia, tak ako to nesprávne tvrdí žalovaný. V predmetnom konaní ide o geologické práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu. Analogicky má tieto náležitosti obsahovať aj rozhodnutie o zmene prieskumného územia minimálne v rozsahu, ktorého sa zmena dotýka. Na prípad žalobcu sa teda vzťahuje posúdenie otázky účastníctva v povoľovacom konaní.
53. Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. zároveň prezumuje, že právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu je tvrdenie žalovaného, že žalobca mal konkretizovať záujmy ochrany prírody a krajiny, ktoré mali byť dotknuté, neopodstatnené, nakoľko tento predpoklad vyplýva priamo zo zákona.
54. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí v otázke okruhu účastníkov nesprávne cituje iba § 22 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z., pretože tento definuje len jedného z účastníkov konania - navrhovateľa - nie však jediného. Pri určení okruhu účastníkov je potrebné vychádzať aj z § 23 ods. 9 zákona č. 569/2007 Z.z. a osobitných právnych predpisov, čo žalovaný neurobil.
55. Na posúdenie účastníctva v konaní podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z.z. nemá vplyv, či zmena prieskumného územia je v porovnaní s pôvodným konaním o určení prieskumného územia väčšia alebo menšia, pretože citovaný zákon ju z hľadiska okruhu účastníkov nezohľadňuje. Okruh účastníkov sa týka tak určenia prieskumného územia, zmeny prieskumného územia (zväčšenia / zmenšenia), predĺženia doby platnosti ako aj zrušenia prieskumného územia. To znamená, že okruh účastníkov uvedených druhoch konaní sa posudzuje samostatne a môže sa stať, že v každom jednotlivom konaní sa môže vyskytnúť rovnaký okruh účastníkov. Argument žalovaného, že žalobca bol účastníkom pôvodného konania o určení prieskumného územia a preto už nie je účastníkom o zmene (zmenšení) tohto územia, je na základe uvedeného právne bezvýznamný.
56. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovi ako občianskemu združeniu (dotknutej verejnosti) patrí postavenie účastníka konania o zmene prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“, pretože to vyplýva z ustanovení § 23 ods. 9 prvá veta zákona č. 569/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 v spojení s § 24 ods. 2 aj § 3 písm. h/ zákona č. 24/2006 Z.z.
57. Ak žalovaný vydal rozhodnutie o tom, že žalobca nemal byť účastníkom konania o zmene prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“, rozhodol v rozpore s § 23 ods. 9 prvá veta zákona č. 569/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 v spojení s § 24 ods. 2 aj § 3 písm. h/ zákona č. 24/2006 Z.z. Jeho rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti spôsobenou nesprávnym právnym posúdením veci.
58. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov zrušil druhostupňové rozhodnutie ministra spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, ktoré trpí rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP.
59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa riadne zistí skutkový stav, na vec aplikuje právne predpisy (zákon č. 569/2007 Z.z. č. 24/2006 Z.z., Správny poriadok) v intenciách právneho záveru správneho súdu prezentovaného v tomto rozsudku a vo veci rozhodne. Rozhodnutie orgánu verejnej správy bude spĺňať formálne aj materiálne podmienky ustanovenia § 46 a § 47 SP v spojení s § 41 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z.
60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.