Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sa-14-2018.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: THERMALPARK DS, a.s., Gabčíkovská cesta 237/38, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 450 920, zastúpeného spoločnosťou Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 251 166 proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo: 43973-2/2018-BA zo dňa 18.5.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2018 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo: 43973-2/2018-BA zo dňa 18.5.2018, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie žalobcu ako zamestnávateľa podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, č. 700-0510229218-GC04/18 zo dňa 12.2.2018, vo veci predpísania penále za obdobie júl 2016, august 2016, jún až august 2017 v sume 71,66 eur, vypočítaného z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a povinné príspevky), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici. V odôvodnení žalobcom napadnutého rozhodnutia bolo konštatované, že zamestnanci žalobcu porušili ust. § 227a zák. č. 413/2012 Z.z. účinnom od 1.1.2013, pretože právo určenia dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia si v tom istom kalendárnom mesiaci v dobe pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu u žalobcu uplatnili aj u iného zamestnávateľa. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej konštatované, že študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa na účely dôchodkového poistenia stáva zamestnancom a je povinne dôchodkovo poistený. Znamená to, že takémuto študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, pričom študent si môže určiť iba jednu dohodu o brigádnickej práci študentov najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody o brigádnickej práci študenta povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresahuje zákonom ustanovenú sumu. V predmetnej veci bolo šetrením zistené, že zamestnanci žalobcu boli u neho zamestnaní na základe dohody o brigádnickej práci študentov, pričom títo predložili čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa ust. § 227a zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z.
účinnom od 1.1.2013 u žalobcu, v ktorom je uvedené, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú uzatvorili so žalobcom určujú ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnancov na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených zákonom a čestne vyhlásili, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, v zmysle zákona si súčasne neuplatňujú u iného zamestnávateľa v danom kalendárnom mesiaci. V tejto súvislosti žalovaná konštatovala, že zákon v znení neskorších predpisov neumožňujú súčasné uplatňovanie práva študenta vykonávajúceho práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, určiť si dve a viac dohôd o brigádnickej práci študentov, z ktorých nebude dôchodkovo poistený. Výnimka podľa tohto ustanovenia zákona sa uplatňuje u jedného zamestnávateľa, a to u toho, u ktorého si študent túto výnimku uplatnil najskôr (ako u prvého). Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda ako prvostupňový správny orgán vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov a zistila, že žalobca ako zamestnávateľ poistné a povinné príspevky za obdobie júl a august 2016 a jún až august 2017 zaplatil po lehote splatnosti, a preto žalobcovi bolo predpísané penále v sume 71,66 eur, ktoré bolo zo strany žalobcu dňa 23.2.2018 uhradené.
2. Žalobca nesúhlasil s týmto rozhodnutím, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že s uhradením poistného a povinných príspevkov sa dostal do omeškania z objektívnych dôvodov, a preto nepovažoval za správne predpísanie penále za omeškanie. Uviedol, že ako prevádzkovateľ termálneho kúpaliska v letných mesiacoch v roku 2006 a 2007 uzatvoril veľké množstvo dohôd o brigádnickej práci študentov, medzi ktorými boli aj také, v ktorých zamestnanci zároveň písomne si uplatnili právo podľa § 227a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na určenie tejto dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Dotknutí zamestnanci zároveň v každom jednom prípade predložili písomné čestné vyhlásenia o tom, že toto právo si súčasne neuplatňujú u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Znamená to, že žalobca vychádzal z obsahu týchto čestných vyhlásení dotknutých zamestnancov, nemal dôvod predpokladať, že vyhlásenia nie sú pravdivé. Vzhľadom k tomu, že niektorí bývalí zamestnanci si duplicitne uplatnili právo podľa § 227a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., teda v tých istých mesiacoch mali príjem aj z iného pracovného pomeru, z ktorého príjmu taktiež nebolo zrazené poistné a povinné príspevky, bol nútený podať opravné výkazy a zároveň musel dodatočne doplatiť poistné a povinné príspevky. Poukázal na to, že nemal vedomosť o tom, že má nedoplatok na poistnom a na povinných príspevkoch ohľadom dotknutých zamestnancov. Tvrdil, že bol dobromyseľný a vychádzal z písomných čestných vyhlásení svojich zamestnancov, nakoľko nemal možnosť a ani povinnosť zisťovať pravdivosť týchto vyhlásení. Mal za to, že neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, jeho omeškanie bolo spôsobené falošnými čestnými vyhláseniami dotknutých zamestnancov.
3. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul poverenú zástupkyňu žalovanej, ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 7.9.2018. Poukázala na to, že v predmetnej veci došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovení § 227a zákona o sociálnom poistení, pretože právo určenia dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia si v tom istom kalendárnom mesiaci zamestnanci žalobcu v dobe pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu uplatnili aj u iného zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že túto výnimku si uplatnili u ďalšieho zamestnávateľa skôr, tak si ju nemohli uplatniť u žalobcu. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.7.2018, ktoré založila do spisového materiálu a súčasne poukázala na právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí, pretože sa týkal obdobnej veci ako je prejednávaná vec.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej ako aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.7.2018, predloženého zo strany poverenej zástupkyni žalovanej a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
5. Podľa § 141 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zák. č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 1.1.2013, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 2/2017 Z.z. účinnom od 1.4.2017, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 240 ods. 2 zákona v znení zák. č. 266/2017 Z.z. účinnom od 1.1.2018, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
6. V predmetnej veci je nesporné, že rozhodnutím, ktoré napadol žalobca správnou žalobou mu bolo predpísané penále za obdobie júl a august 2016, jún až august 2017 v celkovej sume 71,66 eur, ktoré bolo vypočítané odo dňa splatnosti poistného do dňa jeho úhrady, a ktorého výška nie je sporná. Spornou je skutočnosť, či žalobca je zodpovedný za konanie svojich zamestnancov, ktorí porušili ust. § 227a zák. č. 413/2012 Z.z. . Ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje kedy a komu je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať, spôsob výpočtu penále a výšku penále, pričom z odseku 2 predmetného ustanovenia tiež vyplýva, že predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon presne určuje termíny, v ktorých je platiteľ poistného povinný poistné uhradiť. Právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonnom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. Správny súd zdôrazňuje, že penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Je potrebné konštatovať, že porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť penále predpísať. V danom prípade zamestnanci žalobcu porušili ustanovenie § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 413/2012 Z.z. účinnom od 1.1.2013, pretože právo určenia dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia si v tom istom kalendárnom mesiaci v dobe pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu u žalobcu uplatnili aj u iného zamestnávateľa. Za toto porušenie povinnosti zodpovedá zamestnávateľ, ktorý ako právnická osoba nesie objektívnu zodpovednosť za takéto konanie. Ust. § 227a bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. prijaté zákonom č. 413/2012 Z.z. v súvislosti s novelizáciou § 4 zák. č. 461/2003 Z.z. zákonom č. 252/2012 Z.z. a zákonom č. 413/2002 Z.z. . Týmito novelami vznikol status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia fyzickým osobám v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Po prijatí uvedených noviel boli brigádnici, na rozdiel od predchádzajúcej zákonnej úpravy, povinne dôchodkovo poistení. Išlo teda o rozšírenie rozsahu povinného dôchodkového poistenia s určitou úľavou - výnimkou, ktorú predstavovala podľa § 227a zákona možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z jazykového výkladu ust. § 4 ods. 2 v spojení s §
227a zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia sa považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, okrem študenta, ktorý si u jedného zamestnávateľa uplatnil výnimku podľa § 227a zákona. Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz, čo v danom prípade zamestnanci žalobcu učinili. Tak ako už bolo vyššie uvedené za toto porušenie povinností zo strany jednotlivých brigádnikov - študentov zodpovedá žalobca, pričom žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody má možnosť žalobca riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči jednotlivým brigádnikom, ktorí porušili ust. § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 413/2012 Z.z. .
7. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval rozhodnutie žalovanej za zákonné a vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP, a to aj s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR č. k. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.7.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.