Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. J.Ž., nar. XX. XX. XXXX, J. A. C., zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. - Š., Y. XXXX/XXA, zastúpená: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, SNP 10, Hlohovec, a otec N. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. - Š., C. XXXX/XX, t. č. bytom Y. - Š., D. XXX/XX, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Výživné otca na maloletého K. J., nar. 15. 10. 2001, sa s účinnosťou od 10. 10. 2018 z v y š u j e zo sumy 23,24 Eur (700,- Sk) mesačne na sumu 180 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10. 10. 2018 do 31. 03. 2019 na maloletého K. v sume 854,57 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 25 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 23C/144/2003-20 zo dňa 11. 02. 2004, v časti určenia výšky bežného výživného.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 10. 10. 2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 10. 2018, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého K. na sumu 250 Eur mesačne, počnúc dňom 10. 10. 2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a súčasne zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11. 02. 2004, č. k. 23C/144/2003, ktorý sa stal právoplatným dňa 30. 03. 2004, súd zveril maloletého K. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 23,24 Eur (700,- Sk) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Od posledného určenia výživného uplynulo skoro 14 rokov a náklady na bežný život vo všetkých oblastiach (energie, potraviny, pohonné hmoty, služby, náklad na domácnosť...) sa niekoľkonásobne zvýšili. Za celých tých 14 rokov otec nielenže nad rámec výživného neprispel ani 1 cent, ale neplní si ani svoju súdom určenú vyživovaciu povinnosť mesačne prispievať na výživu maloletého K. sumou 23 Eur. Denne by sa mal teda na výžive ich syna podieľať sumou 0,76 centov, teda na zabezpečenie materiálnych potrieb syna na jeden deň predstavuje suma 1,52 Eur v prípade, že by sa na jeho výžive podieľali rovnakou sumou. Čo sa týka výživy a výchovy syna, otec sa výlučne spolieha celé roky len na jej možnosti a schopnosti a žije život slobodného a bezdetného muža. Približne 13 rokov žije v spoločnej domácnosti s druhom Š. Š.. Okrem maloletého K. vychovávajú ešte spoločnú maloletú dcéru S. Š., ktorá má 8 rokov a navštevuje 3. ročník Základnej školy v B.. Čo sa týka ich príjmov, pracuje s druhom Š. v „J. A. G.“ v B. ako obsluha a jej mesačný príjem je cca 500

- 550 Eur mesačne a Š. mesačný príjem je cca 500 Eur mesačne. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú plyn 89 Eur/mesiac, elektrika 54 Eur/mesiac, voda 120 Eur/6 mesiacov, internet 21 Eur/ mesiac, koncesionársky poplatok 4,64 Eur/mesiac, telefón 65 Eur/mesiac, pohonné hmoty 200 Eur/ mesiac, komunálny odpad 100 Eur/rok, daň z nehnuteľností 50 Eur/rok, strava, drogéria, obuv, odevy, kultúra cca 400 Eur/mesiac. Syn K. navštevuje 2. ročník N. W. T. E. Y.. Do školy ho vozia na aute, prípadne chodí autobusom. Platia mu súkromné hodiny z anglického jazyka 60 Eur/mesiac (4 x 15 Eur/ hodina) a z matematiky 80 Eur/mesiac (4 x 20 Eur/hodina). Inak jeho výdavky zodpovedajú výdavkom 17-ročného chlapca - telefón, počítač, internet, vreckové. Náklady maloletej S. sú škola 45 Eur/mesiac, tenis 6 Eur/mesiac, tanečný krúžok 48 Eur/3 mesiace, telefón 10 Eur/mesiac. Určite nie je zmyslom vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine vytvoriť tak model vyživovania, že jeden rodič sa bude o dieťa osobne starať, zároveň bude zo svojho príjmu hradiť 100 % potrieb dieťaťa a druhý rodič bude na potreby svojho dieťaťa prispievať len sporadicky a aj to len minimálnou sumou.

3. Otec sa na písomnú výzvu k návrhu matky na zvýšenie výživného nevyjadril.

4. Procesný opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä rodným listom maloletého K., rodným listom S. Š., kópiami dokladov o úhrade nákladov domácnosti matky, potvrdeniami o výške príjmu matky a Š. Š., mzdovými listami matky a Š. Š. za rok 2017 a 2018, lustráciami matky a otca v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, vyjadrením právnej zástupkyne matky zo dňa 19. 11. 2018, potvrdením Štatistického úradu SR, odpoveďou Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, pracovnými ponukami z webovej stránky www.profesia.sk, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 23C/144/2003, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 23C/144/2003-20 zo dňa 11. 02. 2004, a tiež výsluchom matky, keď pojednával v neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorý termín pojednávania bral na vedomie a zaviazal sa dostaviť na pojednávanie bez osobitného písomného predvolania, svoju neprítomnosť neospravedlnil, a tiež v neprítomnosti otca, ktorý po vyjadrení sa k prednesu návrhu uviedol, že súhlasí s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a zároveň opustil pojednávaciu miestnosť, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 23C/144/2003-20 zo dňa 11. 02. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 03. 2004, súd manželstvo C. J. a N. J., uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Mestským úradom v B., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku E., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozviedol a súčasne schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý K. zverený do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 23,24 Eur (700,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne súd rozhodol o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

7. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 23C/144/2003, súd ďalej zistil, že v čase skoršieho rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala príspevok vo výške 122,82 Eur (3.700,- Sk) a tiež prídavky na K. v sume 16,60 Eur (500,- Sk), rodičom dávala na domácnosť 33,19 Eur (1.000,- Sk). Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol v čase ostatného rozhodnutia nezamestnaný, vyradený z evidencie, poberal podporu vo výške 13,68 Eur (412,- Sk). Otec mal rovnako vyživovaciu povinnosť len k maloletému K..

8. Z lustrácie v sociálnej poisťovni zo dňa 12. 10. 2018 súd zistil, že matka je od októbra 2016 zamestnaná u Š. D., lustrácia otca v sociálnej poisťovni bola negatívna.

9. Z rodného listu K. J.Ž. vyplýva, že K.k sa narodil dňa 15. 10. 2001, pochádza z manželského zväzku matky a otca.

10. Z rodného listu S. Š.M. vyplýva, že táto sa narodila dňa 01. 01. 2010, je dieťaťom pochádzajúcim z partnerského vzťahu matky a Š. Š..

11. Z kópií dokladov o úhrade nákladov domácnosti matky vyplýva, že Š. Š. uhrádza v domácnosti náklady na elektrinu vo výške 54 Eur mesačne, RTVS vo výške 4,64 Eur mesačne, vodu vo výške 114,41 Eur polročne, za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 115,33 Eur ročne, daň z nehnuteľností vo výške 50,62 Eur ročne, telefón vo výške 67,74 Eur (uhradené v októbri 2018), internet vo výške 21,78 Eur (uhradené v októbri 2018).

12. Z potvrdenia zamestnávateľa Š. D. zo dňa 06. 10. 2018 ako aj zo mzdového listu za rok 2017 a za rok 2018 vyplýva, že čistý príjem matky za obdobie január 2017 až december 2017 činil 4.570,96 Eur, za obdobie január 2018 až september 2018 činil 4.855,04 Eur.

13. Z potvrdenia zamestnávateľa Š. D. zo dňa 06. 10. 2018 ako aj zo mzdového listu za rok 2017 a za rok 2018 vyplýva, že čistý príjem Š. Š. za obdobie január 2017 až december 2017 činil 4.274,14 Eur, za obdobie január 2018 až september 2018 činil 4.432,62 Eur.

14. Z vyjadrenia právnej zástupkyne matky zo dňa 19. 11. 2018 vyplýva, že otec maloletého K. je pravdepodobne vyučený ako automechanik, vedomosť o tom, v akých odboroch, resp. pozíciách, otec pracoval, matka nemá.

15. Z potvrdenia Štatistického úradu SR zo dňa 28. 11. 2018 vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda pre pozíciu mechanici a opravári motorových vozidiel podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní v roku 2016 bola 734 Eur, v roku 2017 stúpla na 769 Eur.

16. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 28. 11. 2018 vyplýva, že otec sa toho času nenachádza v registri poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, nie je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky, nie je evidovaný ako poberateľ úrazových dávok ani ako poberateľ dávok garančného poistenia.

17. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, zo dňa 12. 12. 2018 vyplýva, že otec v súčasnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 02. 06. 2004 do 15. 06. 2004. V súčasnosti nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani štátne sociálne dávky.

18. Z pracovnej ponuky z webovej stránky www.profesia.sk vyplýva, že personálna agentúra INDEX NOSLUŠ ponúka možnosť zamestnania sa na plný úväzok v pozícii skladník na vysokozdvižnom vozíku v logistickej firme s termínom nástupu ihneď a výškou mzdy 770 Eur/mesiac brutto základ + 135 Eur bonusy + 4 Eurá stravné lístky bez zrážky, ako aj v pozícii operátor výroby - strojárenský robotník s mesačnou mzdou od 805 Eur vrátane základnej zložky mzdy, bonusov a prémií.

19. Právna zástupkyňa matky v rámci prednesu návrhu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu, má za to, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynulo viac ako 14 rokov, čiže samotné plynutie času, keď maloletý K. mal vtedy 3 roky a teraz má 17 rokov, je na prahu dospelosti, považuje za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého. Na strane matky došlo k zmene pomerov, nakoľko matke pribudla vyživovacia povinnosť na maloletú S. Š.. Výživné určené súdom, ktoré otec doposiaľ platil, nie je dostatočné, a to z dôvodu výdavkov maloletého K. opísaných v návrhu. Keďže otec je nezamestnaný a nepracuje, má za to, že je potrebné pri určení výživného vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, a to či už vo svojom odbore, v ktorom je otec vyučený ako automechanik alebo v akejkoľvek inej profesii, vyžadujúcej si len základné vzdelanie. Zároveň súdu doručila pracovné ponuky na pozíciu skladník alebo operátor výroby, kde sa vyžaduje len základné vzdelanie a žiadna prax nie je potrebná, pričom ponúkajú mzdu 770 Eur/mesiac brutto, prípadne 805 Eur/mesiac brutto + ďalšie benefity po zapracovaní, teda navrhuje určiť výživné v sume 250 Eur, a to aj z dôvodu, že sa otec o maloletého nezaujíma, nevenuje mu ani osobnú starostlivosť, návštevy k lekárom, celá starostlivosť je len na matke. Preto navrhuje rozhodnúť v znení podaného návrhu.

20. Otec k prednesu návrhu na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí.

21. Matka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomne podaného návrhu. Tento podala z dôvodu, že syn rastie a chce si spraviť aj vodičský. Náklady na maloletého sa od posledného rozhodnutia súdu zvýšili. Pracuje u Š. D. ako čašníčka a jej priemerný čistý mesačný príjem je 540 Eur, v mesiaci február 2019 bol jej čistý príjem 480 Eur. K zmene príjmov oproti roku 2018 neprišlo. Poberá tiež rodinné prídavky na maloletého K. vo výške cca 23,70 Eur a rovnako aj na maloletú S.. Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom Š. Š., ktorý tiež pracuje ako čašník u Š. D. a jeho čistý priemerný mesačný príjem je rovnaké ako jej, cca 500 Eur. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto sú zhodné s vyjadrením v návrhu. K. je žiakom 2. ročníka gymnázia v Y., do školy ho vozia autom, pretože v júli 2018 mal zlomenú nohu a nemôže dobre chodiť, predtým chodil autobusom. Nenavštevuje krúžky, do času úrazu chodil na floorball. Náklady na K. predstavujú doučovanie angličtiny 60 Eur mesačne a z matematiky 80 Eur mesačne, telefón 25 Eur mesačne, oblečenie 50 Eur mesačne, školské potreby 10 Eur mesačne. Keď mal 10 rokov, kúpili mu počítač v hodnote cca 600 Eur. Matka mu dáva vreckové 30 Eur mesačne, strava činí 150 Eur mesačne, v škole na obedy nechodí, stravuje sa doma. V mesiaci november 2018 mala matka mimoriadny výdavok na výlet do Paríža, keď platila zálohu vo výške 190 Eur, celkovo výdavok na výlet predstavuje 240 Eur. Maloletý má vysoký krvný tlak, na ktorý sa lieči a má aj lieky, na ktoré výdavky sú 4 Eurá mesačne. Tiež má maloletý výdavky na cestovanie do Bratislavy na kontroly po operácii vo výške 200 Eur za obdobie od vzniku úrazu a tiež na kontroly dvakrát do mesiaca a na cestu do a zo školy. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S. Š., ktorá má 9 rokov, je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Navštevuje tenis (6 Eur/mesiac), tanečný krúžok (48 Eur/3 mesiace), náklady na školu sú 45 Eur/mesiac (obedy, desiata, prípadne exkurzia). Od marca 2019 do apríla 2019 navštevuje plavecký výcvik (12 Eur za celý výcvik), ďalšie výdavky sú na telefón 10 Eur/mesiac. Tento rok bude mať S. prijímanie, s čím sú spojené výdavky. U K. je predpoklad, že bude študovať na vysokej škole a pripravovať sa tak na budúce povolanie. Matka nie je vlastníkom nehnuteľností ani auta. Keď vozí K. do školy, auto jej poskytuje jej vedúci. Otec sa o K. nezaujíma, v septembri 2018 prišiel otec z výkonu trestu odňatia slobody, s maloletým nemá žiadny kontakt. Od októbra 2018 otec posiela každý mesiac výživné vo výške 30 Eur. Vedomosť o tom, kde a či otec pracuje, nemá, vie len, že sa oženil.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

31. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má ručiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 23,24 Eur (700,- Sk) mesačne na sumu 180 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 10. 10. 2018.

36. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 23C/144/2003-20 zo dňa 11. 02. 2004, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca.

37. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletého prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 15 rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletého a k zvýšeniu nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie. Okrem toho prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho nástupom do školy, následne na druhý stupeň základnej školy ako aj na štúdium na strednej škole, keď maloletý je v súčasnosti žiakom 2. ročníka gymnázia, s čím sú rovnako zvýšené náklady na školské potreby. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého preto bolo, aby sa na nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 23,24 Eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

38. Oproti času skoršieho rozsudku pribudla matke ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej S. Š.. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, v čase skoršieho rozhodnutia matka prispievala rodičom na domácnosť sumou 33,19 Eur (1.000,- Sk), v súčasnosti matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým K., s priateľom Š. Š. a s ich spoločnou maloletou dcérou S.. Celkové mesačné náklady matky na domácnosť predstavujú spolu 866,14 Eur (plyn 89 Eur, elektrika 54 Eur, voda 20 Eur, internet 21 Eur, RTVS 4,64 Eur, telefón 65 Eur, PHM 200 Eur, komunálny odpad 8,33 Eur, daň z nehnuteľnosti 4,17 Eur, strava 400 Eur). V čase skoršieho rozhodnutia otcovi pomáhali finančne rodičia, keď bol nezamestnaný, vyradený z evidencie. K súčasným nákladom na domácnosť sa otec na písomnú výzvu súdu nevyjadril.

39. Matka má v súčasnosti príjem zo závislej činnosti, od októbra 2016 pracuje u zamestnávateľa Š. D. a jej priemerný mesačný príjem predstavuje cca 540 Eur. Je tiež poberateľkou rodinných prídavkov na maloletého K. a maloletú S. v sume 48,68 Eur, keď je súdu známe, že výška rodinných prídavkov v roku 2019 predstavuje sumu 24,34 Eur/dieťa. Iný príjem nemá. Hoci matka dosahuje vyšší príjem ako v minulosti, keď bola na rodičovskej dovolenke, oproti času skoršieho rozsudku sa jej zvýšili zároveň náklady na maloleté dieťa i na domácnosť.

40. U otca maloletého oproti času skoršieho rozsudku neprišlo k žiadnej zmene, tento je rovnako v súčasnosti nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani inej štátnej sociálnej dávky, v Sociálnej poisťovni nie je evidovaný ako zamestnanec, ani ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok, dôchodkovej dávky, úrazových dávok ani dávok garančného poistenia. Otcovi od času skoršieho rozhodnutia ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla.

41. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 28. 11. 2018, v roku 2016 bola priemerná čistá mesačná mzda na pozícii mechanici a opravári motorových vozidiel 734 Eur, v roku 2017 vo výške 769 Eur. Súd potom pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal potenciálneho príjmu otca, ktorý súd ustálil na sumu 751,50 Eur (ako priemer priemernej čistej mesačnej mzdy oznámenej Štatistickým úradom SR za rok 2016 a 2017 v uvedenej pozícii). Z uvedenej mesačnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, ak by sa riadne zamestnal, a za predpokladu, že túto je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať aj vzhľadom na pracovné ponuky webovej stránky www.profesia.sk, by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté dieťa v rozmedzí od 20 do 25 % z čistého príjmu, t. j. v rozmedzí od 150,30 Eur do 187,88 Eur. Nakoľko je maloletý osobou blízkou veku dospelým, je potrebné sa pohybovať skôr pri hornej ako pri dolnej hranici. Keďže súd dospel k záveru, že u maloletého K. je zvýšenie výživného dôvodné, zvýšil primerane výživné zo sumy 23,24 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne, ktorá suma tak predstavuje menej ako 24 % čistého príjmu otca, keďže je predpoklad, že K. bude po ukončení štúdia na gymnáziu ďalej študovať na vysokej škole a pripravovať sa tak naďalej na budúce povolanie.

42. Súd teda pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, keď tento je žiakom 2. ročníka gymnázia, s výdavkami bežnými a primeranými jeho veku a potrebám, jeho zdravotný stav je pomerne dobrý, keď sa lieči len na vysoký krvný tlak, s čím sú spojené výdavky vo výške 4 Eurá mesačne, pričom v roku 2018 utrpel tiež zlomeninu dolnej končatiny, ktorá liečba si vyžaduje zvýšené výdavky, či už s výkonom operačného zákroku, pokiaľ ide o cestovné, ako aj následné, dvakrát do mesiaca sa opakujúce, výdavky na kontrolu a tiež cestovné spojené s dochádzkou do a zo školy. Matka v danom prípade preukázala súdu, že na strane maloletého došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov oproti času ostatného rozhodnutia. Za odôvodnené a primerané výdavky súd považoval náklady na doučovanie angličtiny vo výške 60 Eur/mesiac a matematiky vo výške 80 Eur/mesiac, telefón vo výške 10 Eur/mesiac, vreckové 10 Eur/mesiac, strava vo výške 130 Eur/mesiac, oblečenie vo výške 20 Eur/mesiac, školské potreby vo výške 5 Eur/mesiac, lieky vo výške 4 Eurá/mesiac a cestovné náklady do/zo školy a kontroly u lekára 2x/mesiac vo výške 30 Eur/mesiac, t. j. 349 Eur/mesiac. Súd v danom prípade nezohľadnil príležitostné výdavky, a to náklady na počítač vo výške 600 Eur, keď počítač bol obstaraný maloletému v čase, keď mal 10 rokov, ako aj náklady na výlet do Paríža v celkovej výške 240 Eur, keď tieto náklady súd posúdil ako nadštandard.

43. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí. Výšku výživného na maloletého K. v sume 180 Eur mesačne považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím na jeho vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine za primeranú. Pokiaľ ide o náklady na maloleté dieťa, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na dieťa, je potrebné, aby sa na nich podieľala matka, avšak z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o maloletého sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec, ktorý sa o maloletého osobne nestará a s maloletým nie je ani v žiadnom kontakte.

44. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.

To znamená, že rodič je povinný správať sa tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

45. Z dôvodu hospodárnosti konania súd nevyhovel návrhu otca na odročenie pojednávania z dôvodu obstarania právneho zástupcu, keď v danom prípade sa súd stotožnil s tvrdením právnej zástupkyne matky, podľa ktorej otec, keď sa dozvedel o termíne pojednávania, mohol vyhľadať právnu pomoc. Navyše súd uvádza, že pokiaľ by otcovi išlo o preukazovanie svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ako aj záujem maloletého dieťaťa, reagoval by na predchádzajúcu písomnú výzvu súdu, dostavil by sa aj na predchádzajúce pojednávanie, nesúhlasil by s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a neopustil by pojednávaciu miestnosť po vyjadrení sa k prednesu návrhu právnej zástupkyne matky. Vzhľadom na pasivitu otca súd konanie otca vyhodnotil ako účelové v úmysle vyhnúť sa plneniu zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté dieťa.

46. S poukazom na uvedené súd v záujme maloletého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 23,24 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne, keď takto určené výživné súd považuje s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného platiť výživné (otec), za primerané.

47. V konaní nebolo preukázané, že by matka nezabezpečovala starostlivosť o maloletého. To znamená, že pokiaľ ide o náklady na maloletého, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca, je potrebné, aby sa na nich v istej miere podieľala aj matka.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považuje návrh matky na zvýšenie výživného za sčasti dôvodný. Pokiaľ ide o dátum účinnosti zvýšenia výživného, matka si vo svojom návrhu uplatnila zvýšenie výživného odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, preto súd uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, t. j. 10. 10. 2018.

49. Deň splatnosti výživného súd ponechal na 15. deň v mesiaci, nakoľko takto bol určený aj v čase vydania skoršieho rozhodnutia, otec ho nenamietal a matka si takto deň splatnosti výživného uplatnila aj vo svojom návrhu na zvýšenie výživného.

50. V dôsledku zvýšenia výživného s účinnosťou od 10. 10. 2018 a rozhodovania o výživnom dňa 18. 03. 2019 súd vyčíslil otcovi vo výroku II. tohto rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10. 10. 2018 do 31. 03. 2019, a to vo výške 854,57 Eur (104,57 Eur + 750 Eur). Uvedený nedoplatok bol vypočítaný spôsobom: za obdobie od 10. 10. 2018 do 31. 10. 2018 mal otec prispieť na výživu maloletého sumou 134,57 Eur (23,24 Eur / 31 dní = 0,75 Eur/deň; 9 dní x 0,75 Eur = 6,75 Eur; 180 Eur / 31 dní = 5,81 Eur/deň; 22 dní x 5,81 Eur = 127,82 Eur; 6,75 Eur + 127,82 Eur = 134,57 Eur), za toto obdobie dal 30 Eur, rozdiel je 104,57 Eur. Za mesiace 11/2018 až 3/2019 mal otec dať 900 Eur (5 mesiacov x 180 Eur), za toto obdobie otec dal 150 Eur (5 mesiacov x 30 Eur), rozdiel je 750 Eur. Súd z dôvodu výšky nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 25 Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude nedoplatok zo strany otca uhradený v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na maloletého po určitý čas, čo je viac na prospech maloletého, ako jednorazovo vyplatená suma.

51. Týmto rozsudkom súd vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 23C/144/2003-20 zo dňa 11. 02. 2004, v časti určenia výšky bežného výživného.

52. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.