Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-305-2022.pdf
PDF · 69.54 KB
Case nature
Subarea
68Ek/305/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. F., H.: XX.XX.XXXX, R. C. Š. XX, XXX XX L.R. O., práv. zast. JUDr. Maroš Palik - advokát, so sídlom Muchovo nám.12, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 30 869 056, proti povinnému: C. T., H.: XX.XX.XXXX, R. C. Š. XX, XXX XX L. O., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.02.2022 domáhal od povinného vymoženia výživného, a to na základe exekučného titulu: Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 12P/177/2017 zo dňa 22.05.2018. 2. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 52 ods. 2 písm. C) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 3. V zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. 4. V zmysle § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. 5. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 6. V zmysle § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 7. V zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. 8. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 9. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 10. Súd po oboznámení sa s Návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v Návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka maloletého - K. F., ktorá bola
exekučným titulom určená za osobu, ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Otec je predmetným exekučným titulom zaviazaný platiť na výživu detí vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. 11. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému, je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981). 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor Návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. 13. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 17. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. 18. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia. 19. V závere súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však potrebné aby bol súčasne prítomný aspoň jeden oprávnený subjekt na náhradu trov konania a aspoň jeden subjekt povinný nahradiť trovy konania. Z tohto dôvodu je pojmovo a aj logicky vylúčené aby súd v tomto štádiu exekučného konania priznal náhradu trov exekučného konania oprávnenému 20. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku už rozhodnutej veci a oprávnený môže v budúcnosti v tej istej exekučnej veci podať nový návrh na vykonanie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.