Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu SOLVEX s.r.o., Námestie SNP 15, Bratislava, IČO: 35 809 728, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. apríla 2019 číslo: PO/D./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.04.2019 číslo: PO/D./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 22.02.2019 číslo: P: XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ), ktorým tento na základe o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o inšpekcii práce ) uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 Eur za poručenie ( ďalej len ) tak, že podľa o správnom konaní ( ďalej len Správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v dňoch 19. 09. 2018. 07. 11. 2018 a 15. 11. 2018 bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

3. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniam povinnosti stanovenej pracovnoprávnymi predpismi. Zistené nedostatky boli správnym orgánom zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. X.-XX- XX-X.X/P-AXX.XX.XX-XX zo dňa 15.11. 2018 (ďalej protokol). Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 16.11.2018 so splnomocneným zástupcom Mgr. K. K.. K zisteným skutočnostiam a nedostatkom sa účastník konania vyjadril nasledovne: ... „Beriem na vedomie, vyjadrime sa v stanovenej lehote 8 dni."

4. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty, o čom bolo účastníkovi konania doručené oznámenie dňa

07.02.2019. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania (výzva koncipovaná v súlade s § 33 Správneho poriadku). Účastník konania sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 08.02.2019.

5. Správny orgán následne rozhodnutím č. k. P:XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX zo dňa 22.02.2019 uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 500 Eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti účastníka konania poskytnúť za prácu vykonanú v období mesiacov máj až august roku 2018 zamestnankyni Mgr. K. K., u ktorej vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2016, mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta „referent predaja“, podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

6. Účastník konania sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote odvolal. V odvolaní doručenom na inšpektorát práce dňa 15.03. 2019 účastník konania nerozporoval zistený skutkový stav inšpektorátom práce, avšak uviedol skutočnosti ohľadom splnenia opatrení uložených inšpektormi práce, a to že mzdové nároky zamestnankyne boli v období od 01.10.2018 zabezpečené v celom rozsahu. Vydaním dodatku č. 2 k pracovnej zmluve menovanej došlo k zvýšeniu mzdy od 01.10.2018 z pôvodnej výšky 550 Eur na 650 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že s menovanou uzavrel i dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, ktorým zvýšil od 01.05. 2018 mzdu za vykonanú prácu z pôvodnej výšky 550 Eur na 650 Eur mesačne. V závere požiadal správny orgán, aby v rámci autoremedúry pokutu zrušil.

7. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami.

8. Odvolací správny orgán po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. .

9. Podľa ust. : „ Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnutú v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesia. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.“

10. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt účastníkom konania a to najmä protokol č. X.-XX-XX- X.X/P-O zo dňa 15.11.2018, pracovná zmluva menovanej zo dňa 15.02.2016, dodatok č. 2 a č. 3 k pracovnej zmluve, mzdový list a výplatné pásky menovanej za obdobie 5-8/2018, výpis z účtu za obdobie 5-8/2018, evidencia pracovného času za obdobie 5-8/2018 menovanej.

11. Odvolací správny orgán k tvrdeniam obsiahnutým v odvolaní účastníka konania uvádza, že dodržiavanie povinností stanovených pracovnoprávnymi predpismi je významnou súčasťou povinností zamestnávateľa, nakoľko ich nerešpektovanie môže viesť k negatívnym sociálnym dôsledkom, a to ešte viac v prípade ekonomických a sociálnych nárokov zamestnancov.

12. Národný inšpektorát práce sa zaoberal skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol v odvolaní a po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Odvolací správny orgán má za to, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti.

13. Tým, že účastník konania nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné usúdiť zmiernenie uloženej výšky pokuty, resp. pokutu vôbec neuložiť, odvolací orgán má za to, že pokuta bola uložená v primeranej výške vzhľadom na závažnosť porušenia, pričom išlo o porušenie, ktoré trvalo dlhšie obdobie. Aj napriek skutočnosti, že účastník konania uzavrel s menovanou dodatok č. 2 a dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, čím preukázal záujem na dodržiavaní predmetných ustanovení odvolací orgán je toho názoru, že k porušeniu došlo za obdobie máj až august 2018, čo spôsobilo právnu neistotu menovanej odrážajúcu sa v sociálnej neistote a v pochybnostiach o jej vlastných nárokoch vyplývajúcich z. pracovnoprávnych vzťahov.

14. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

15. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu zastáva druhostupňový správny orgán tiež názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

16. Odvolací správny orgán má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležíte zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo výške 1 500 Eur ( správne 500 Eur ) za spáchanie tohto správneho deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam, plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére účastníka konania, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.

17. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 Eur.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 500 Eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. „...musí mať silu odradil od nezákonného postupu aj iné právnické osohy, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinnosti. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“

19. Odvolací správny orgán konštatuje, že sankcia vo výške 500 Eur je primeraná zisteniam inšpekcie práce a konaniu účastníka konania, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukazuje na to. že prvostupňový správny orgán uložil pokutu blízku dolnej hranici zákonnej sadzby.

20. Vzhľadom k tomu. že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil, odvolací orgán uplatňujúc analógiu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: .... „by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia.“

21. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý- na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

22. Z uvedených dôvodov odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.

23. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V bodoch 1. až 3. žaloby poukázal na priebeh správneho konania a teda na skutkový stav a v žalobe ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výške uloženej sankcie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

24. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uloženej sankcii vo výške 500 Eur žalovaný správny organ zastrašujúco poukazuje na zrejmí fakt, že zákonom je oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100 000 Eur, pričom sumu 500 Eur považuje za uloženú na dolnej hranici zákonnej sadzby.

25. V tejto súvislosti treba poukázať na zákonné znenie o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, v ktorom nie je dolná sadza obligatórneho uloženia pokuty stanovená, ako tomu je napríklad v porovnaní s ustanovením v zmysle ktorého „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur.“

26. Pri samotnom výklade znenia dolnou hranicou je možne považovať aj 0,50 Eur, resp. pri kumulatívnom preukázaní porušenia viacerých povinnosti aj napríklad 50 Eur. Z akého dôvodu konajúci pracovník správnych organ si stanovil, že dolná hranica v prípadoch, kde zákon ju pevne nestanovil je práve 500 Eur.

27. Určenie výšky pokuty v rámci predpokladaného rozpätia (pričom v našom prípade rozpätie ani nie je, nakoľko od prípadnej výšky 0, 01 Eur je v zákone stanovená iba horná hranica 100 000 Eur) je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť pokuta uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania následkov protiprávneho konania, pričom nie je jednoznačne odôvodnené, aký vplyv na stanovenie uvedenej výšky pokuty 500 Eur malo napríklad zohľadnenie správnym organom rozsahu a miery hroziacej alebo spôsobenej ujmy. Pýtal sa vôbec niekto z pracovníkom žalovaného správneho organu - či našej dobrej a spoľahlivej pracovníčke Mgr. K. K. bola našim konaním spôsobená právna neistota odrážajúca sa v sociálnej neistote ? Veď práve manipuláciou s týmito pojmami a slovnými spojeniami aj bolo odôvodnené sankcionovanie pokutou, ale či k nim vôbec došlo ? Správny organ si nemôže len tak prisvojiť cudzie pocity a presvedčenia a vydávať ich za „objektívnu pravdu“ bez toho, aby ich existenciu riadne preukázal.

28. V tejto súvislosti je na mieste predložiť konajúcemu súdu Dodatok č. 2 zo dňa 28.09.2018 k pôvodnej Pracovnej zmluve, ktorým sme ešte v období pred vydaním napadnutých rozhodnutí zvýšili pani Magistre mzdu v súlade s už od 01.10.2018, pričom v uvedenej výške sa mzda aj vypláca. Zároveň predkladáme Dodatok č. 3 zo dňa 27.02.2019 k pôvodnej Pracovnej zmluve, ktorým mzda s ohľadom na s bola zvýšená od 01.05.2018 s príslušným doplatením rozdielu (mzdový list v prílohe).

29. Zároveň nesúhlasíme so záverom konajúceho organu štátnej správy, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, pokutou primeranou. Ako prvé by sme si dovolili poukázať na to, že pre každého a individuálne je určite pôsobenie zároveň aj výchovou a ponaučením do budúcna. Pre našu spoločnosť napríklad postačí aj samotne prejedanie prípadu, resp. pokarhanie, pre ďalších, možno, nepostačí pre ponaučenie ani pokuta vo výške 10 000 Eur. Taktiež sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal našou prosbou o neuložení pokuty, pričom aj samotný zákon oprávňuje

na uvedený postup svojim znením : „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu“ - prečo treba ihneď pristúpiť k uloženiu najťažšieho z druhov postihu, veď z nášho korektného správania v rámci uvedeného správneho konania je vidieť, že sa vecou dôsledne zaoberáme už samotným prejednaním uvedeného prípadu. Aj keď z pohľadu organu štátnej správy došlo k preukaznému spáchaniu priestupkov, nech sa obmedzí prejednaním resp. pokarhaním, veď samotne prejednanie už nás poučilo, resp. nech sa obmedzí uložením nižšej sadzby ako je 500 Eur.

30. Taktiež čo je pre takúto veľkú štátnu ustanovizeň primerané, pre zamestnávateľa so 40 zamestnancami je skoro likvidačné, a preto pri stanovení výšky pokuty na 500 Eur treba zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a riadne ich aj odôvodniť.

31. Nech správny organ neukladá rad za radom pri akomkoľvek zavinení či spáchaní priestupku pokutu v najnižšej podľa nich sadzbe 500 Eur, veď postup v zmysle precedenčnej zásady (niekedy označovaná aj ako zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní) je v rámci štúdia a teórie správneho konania dlhodobo detailnejšie neriešenou otázkou.

32. Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci a za tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter (napr. výška uloženej pokuty za ten istý skutok by mala byť podobná). Podobnosť vo výške sankcie je však objektívne možné očakávať len v prípade, ak sú súčasne podobné aj ďalšie okolnosti súvisiace so spáchaným deliktom a jeho páchateľom. V opačnom prípade by totiž išlo o „paušálnu“ sankciu bez prihliadnutia na špecifiká osoby, ktorá sa deliktu dopustila.

III.

33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe citoval , až e) zákona o inšpekcii práce, a uviedol, že k rozhodnutiu o uložení pokuty vo výške 500 Eur uvádza, že správny orgán je povinný pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch používať ako keby, „jeden meter“ počas celého obdobia, v ktorom platia konkrétne podmienky pre rozhodovanie. Zmena dlhodobej správnej praxe za nezmeneného stavu právnych predpisov môže nastať len na základe závažných a principiálnych dôvodov smerujúcich k dosiahnutiu určitej právom chránenej hodnoty. V žiadnom prípade sa tak nesmie diať svojvoľne. Princíp legitímneho očakávania sa uplatňuje v prípadoch, keď zo zákona vyplýva tzv. diskrečná právomoc správneho orgánu. Je to vtedy, keď zákon pripúšťa uplatnenie správneho uváženia správneho orgánu. V takom prípade je správny orgán oprávnený rozhodnúť v rámci rozpätia určeného právnou normou (napr. správny orgán uloží pokutu do výšky 100 000 Eur).

34. Právne normy pripúšťajú voľnú úvahu, striktne a jednoznačne neurčujú, ako má správny orgán v konkrétnom prípade rozhodnúť, ale umožňujú, aby sám hľadal v rámci zákonom poskytnutého priestoru riešenie. V danom prípade na základe uváženia a v súlade s správny orgán dbal o to, aby v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a preto pri určení výšky pokuty uloženej za zistené a preukázané porušenie povinnosti rozhodoval v rozpätiach, a to presne tak, ako je to v obdobných prípadoch.

35. Žalovaný má za to, že keďže nedostatok sa týkal jednej fyzickej osoby, bol to dôvod na uloženie nižšej pokuty inšpektorátom práce. Vzhľadom na závažnosť a vyhodnotenie kritéria „ojedinelosť výskytu nedostatku“ sa inšpektorát práce priklonil k uloženie pokuty nad dolnou hranicou sadzby. Nakoľko za tento správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce možno uložiť pokutu do výšky 100 000 Eur, v danom prípade uloženú pokutu vo výške 500 Eur vzhľadom na vyhodnotené zákonné kritéria možno považovať za primeranú. Žalovaný je toho názoru, že inšpektorát práce inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil a správna úvaha pri tejto výške bola použitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že odôvodnenie je presvedčivé a sú zrejmé správne úvahy, ktoré boli použité v odôvodnení rozhodnutia.

Výška uloženej pokuty je jednoznačne v súlade so zákonom o inšpekcii práce, pričom odôvodnenie výšky pokuty zodpovedá kritériám uvedeným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

36. Žalovaný k ďalšej žalobnej námietke uvádza, že pri ukladaní pokuty vychádzal zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie zaznamenaného v protokole č.: IPV- XX-XX.X.X/P-AXX,XX,XX- XX zo dňa 15.11.2018, kedy bolo zo získaných dôkazov zrejmé, že žalobca nevyplácal poškodenej zamestnankyni v období máj až august 2018 mzdu prislúchajúcu stupňu náročnosti práce, nárok minimálnej mzdy v eurách za mesiac a príslušného koeficientu, ale vyplácal jej nižšiu mzdu. Z uvedeného dôvodu teda žalobca porušil ustanovenie u uvedenej zamestnankyne.

37. Žalobca predložil inšpektorátu práce dodatok č. 3 podpísaný obidvoma zmluvnými stranami až dňa 15.03.2019, kedy súčasne predložil výplatnú pásku za mesiac 1/2019, kde je zúčtovaný úhrnný doplatok v sume 500 Eur ako rozdiel medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku za obdobie máj až august 2018. Predložením výplatnej pásky za mesiac 1/2019 so zúčtovaným doplatkom 500 Eur žalobca potvrdil, že v mesiacoch máj až august porušil povinnosť poskytnúť poškodenej zamestnankyni za prácu vykonanú v období mesiacov máj až august 2018 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta „referent predaja“ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Žalobca sám uviedol v odvolaní, že zasiela príslušnú výplatnú pásku spracovania mzdy za mesiac január 2019, ktorou preukazuje poskytnutie doplatku v úhrnnej sume 500 Eur za 5 mesiacov roku 2018.

38. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vôbec nezaoberal prosbou o neuložení pokuty, pričom samotný zákon oprávňuje na uvedený postup svojim znením: „ Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu “. Žalovaný má za to, že bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané porušenie ust. a žalobca nepredložil dôkazy, ktoré je možné považovať za liberačné dôvody s možnosťou vyviniť sa zo zodpovednosti za tento zistený správny delikt. Na to, aby sa žalobca zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal. Žalobca naopak preukázal, že porušil predmetné ustanovenie , keďže zúčtoval poškodenej zamestnankyni doplatok, ktorý vznikol tým, že poškodenej zamestnankyni vyplácal nižšiu mzdu ako tú, na ktorú mala v mesiacoch máj až august 2018 nárok.

39. Uloženie pokuty za zistené porušenie je v tomto prípade len oprávnením správneho orgánu, avšak vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnoprávnych predpisov a vyhodnotenie ďalších zákonných kritérií v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce je žalovaný toho názoru, že žalobcovi bolo potrebné uložiť pokutu. Uložená pokuta má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných finančných nedostatkov, ktorými zasiahol do majetkovej sféry poškodenej zamestnankyne. Uložený postih má motivovať žalobcu k vyššej opatrnosti a pozornosti a k väčšej zodpovednosti. Správny orgán tak v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej zo zákona o inšpekcii práce rozhodnutím autoritatívnym spôsobom určil rozsah povinnosti žalobcu.

40. Pokiaľ ide o veľkosť žalobcu, žalovaný uvádza, že v čase výkonu inšpekcie práce bol počet zamestnancov 3, na základe čoho inšpektorát práce konštatoval, že ide o mikropodnik, čo vyhodnotil v prospech nižšej pokuty, teda vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu jeho podnikania.

41. V závere žalovaný uvádza, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa so všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležíte a dostatočne vysporiadal.

42. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň oznámil, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie.

IV.

43. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Nie je jednoznačne preukázaná preventívna funkcia pokuty 500 EUR v uvedenom prípade, nakoľko v prípade riadneho a odôvodneného preukázania porušenia nami spojoch povinnosti našej spoločnosti postačí aj samotne prejedanie uvedeného prípade pre účely vylúčenia prípadného porušenia do budúcna.

44. Prípadné zúčtovanie doplatku žiadnym spôsobom nepreukazuje porušenie nami príslušných ustanovení , nakoľko úprava ako aj prípadné zvýšenie mzdových záležitosti je výhradne v kompetencii zmluvných strán príslušnej pracovnej zmluvy, ba naopak, príslušný konajúci správny organ doteraz jednoznačne a odôvodene nepreukázal a nepredložil žiadny platný a účinný dokument preukazujúci odôvodnenosť zaradenia pracovnej pozícii „referent predaja cestovnej kancelárii“ do II. stupňa náročnosti práce.

V.

45. Podľa (ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

49. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

50. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode, a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

53. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

54. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

55. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaný súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, s poukazom na správny súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo postup správnych orgánov obidvoch stupňov bol v súlade so zákonom.

56. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov, ktorý uložil žalobcovi podľa Zákona o inšpekcii práce, za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, konkrétne za porušenie , tým že nevyplatil svojej zamestnankyni Mgr. K. K., nar. XX.XX.XXXX mzdu za mesiace máj - august 2018 vrátane najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, vo výške 500 Eur.

57. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

58. Žalobca porušenie pracovnoprávnych predpisov nenamietal, namietal výšku pokuty. Rozhodnutie vo vzťahu k výške uloženej sankcie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Nesúhlasil ani so záverom konajúceho orgánu štátnej správy, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu primeranou.

59. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodovania, ktoré je výsledkom tohto procesu ( uváženia ) musí byť aj náležite odôvodnené.

60. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov, v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

61. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že prvostupňový správny orgán určenie výšky uloženej pokuty dostatočným spôsobom odôvodnil, zohľadňujúc kritéria uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.

62. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje jednak skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobcu ( že sa jednalo o jedného zamestnanca, že sa nejednalo o opakované zistenie toho istého nedostatku, že žalobca pri výkone inšpekcie práce s inšpektorom práce spolupracoval ) a jednak vyhodnotenie závažnosti zisteného porušenia ( priťažujúce okolnosti ), t.j. že aj keď sa porušenie týkalo jednej zamestnankyne, nevyplatenie mzdy v zákonnej výške sa týkalo viacerých mesiacov a to máj - august 2018 vrátane.

63. Prvostupňový správny orgán prihliadal aj na represívnu a preventívnu funkciu sankcie, keď uviedol, že výška pokuty 500 Eur je citeľná v majetkovej sfére žalobcu, takže sa dá predpokladať, že splní svoj účel a nemá likvidačný charakter. Tiež zohľadnil, že žalobca podniká v regióne s vysokým percentom nezamestnanosti.

64. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že uložená sankcia má za cieľ preventívne pôsobiť na zamestnávateľa a motivovať ho k vyššej opatrnosti, pozornosti a väčšej zodpovednosti.

65. Zdôraznil, že výška pokuty 500 Eur nemôže predstavovať pre žalobcu neprimerane prísny postih. Pokuta v nižšej sume by nepôsobila dostatočne výchovne. Tiež uviedol, že sa rozhodoval v rozpätí 500 Eur - 2 000 Eur, nakoľko v obdobných prípadoch ukladá pokuty v takomto rozpätí. Pokuta v uvedenej výške je primeraná zistenému nedostatku a zodpovedá významu chráneného záujmu.

66. Správny súd zdôrazňuje, že pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu, ktoré vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy ( správne uváženie ) správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu nie je posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( rozsudok NS SR sp. zn. ).

67. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu na dolnej hranici zákonom stanovenej sumy, zároveň svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil, správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

68. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s veta prvá a . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v veta prvá , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

69. Senát rozhodol pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).