Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: F.. K. U., J.. XX.X.XXXX, G. V. Č.. X, XXX XX K., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava proti žalovaným: 1/. F.. Z. S., J.. XX.X.XXXX a 2/ F.. L. S., J.. XX.X.XXXX, obaja bytom J. G. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, o určenie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 z celku k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/ a 2/rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1/ a 2/rade domáhal určenia podielového spoluvlastníctva o veľkosti 1 z celku nehnuteľností zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. Nitrianska Blatnica. Žalobu zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. XXC/XXX/XX zo dňa 26.1.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.3.1995 bolo rozvedené manželstvo žalobcu a S. U., V.. S.. Žalobca a jeho manželka nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Nitrianska Blatnica, a to pozemok, par. U. Č.. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 880 m2, rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na tomto pozemku. V súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. Nitrianska Blatnica evidované na liste vlastníctva XXX, ako pozemok, par. CKN č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2, pozemok, par. U. Č.. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku, par. CKN č. XXXX/ XX (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca uzatvoril 9.8.1995 po rozvode manželstva Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM), podľa ktorej sa výlučným vlastníkom nehnuteľností mala stať bývalá manželka žalobcu S. S.Á.. S. S. v inom súdnom konaní (o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu) voči žalobcovi namieta, že v čase , keď nadobudli do vlastníctva byt (po skončení manželstva v roku 1997) , nebol žalobca spôsobilý na právne úkony. Ohľadom tejto skutočnosti a aj spôsobilosti na právne úkony v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM boli vypracované znalecké posudky, ktoré dospeli k záveru, že žalobca nebol spôsobilý brať v čase uzavretie dohody o BSM na seba práva a povinnosti. S. S. nehnuteľnosti v celosti previedla na ďalších nadobúdateľov. V súčasnosti vlastnia nehnuteľnosti žalovaní. Žalobca z dôvodu svojej právnej istoty, keďže S. S. v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu vedie tento spor spôsobom, ktorý ho má pripraviť o jeho obydlie, ktoré užíva pre potreby jeho rodiny (s 2 maloletými deťmi) je nútený podať na ochranu svojich práv túto žalobu, keďže S. S. zneužíva jeho zdravotnú indispozíciu (o ktorej mala po celý čas vedomosť) vo svoj prospech a smeruje svoje konanie k tomu, aby nemal žiaden majetok, ktorý by mohol slúžiť na zabezpečenie potrieb bývania jeho rodiny. Citoval § 137 s tým, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby ,musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný (žalovaný v II. rade) zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. So zreteľom na uvedené majú za to, že žalobca preukázateľné má naliehavý právny záujem na určení jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ,ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Pokiaľ by sa súd stotožnil v tomto aj v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany s tým, že žalobca nebol v období, odkedy trpel duševnou poruchou , spôsobilý na právne úkony, tak uvedený záver znamená, že nebol v danom čase spôsobilý na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti; neplatnosť tejto dohody však vyplýva aj z jej rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. k vyporiadaniu BSM nedošlo ani po 3 rokoch od jeho zániku a v zmysle § 149 ods. 4 Obč. zák. sa predmetná nehnuteľnosti stali predmetom podielového spoluvlastníctva (v podiele 1 k celku). Druhý spoluvlastník nehnuteľností (S. S.) sama previedla kúpnou zmluvou vlastníctvo celých nehnuteľností na tretiu osobu (nie len 1 k celku), ktorá tieto ďalej v celosti previedla na žalovaných. Už prvý nadobúdateľ nehnuteľností sa preto nestal vlastníkom celých nehnuteľností, ale len podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, dospeje k záveru, že ani nasledujúcou kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva v podiele 1/1 na nehnuteľnostiach, ale len podielu o veľkosti 1 z celku. 2. Žalovaní v 1/ a 2/rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že zo Znaleckého posudku MUDr. Straku, č. XX/XXXX zo dňa 4.6.2015, doloženého k žalobnému návrhu, by malo okrem iného vyplývať, že žalobca nemá byť spôsobilý na vykonávanie hmotnoprávnych úkonov, ako i to, že nemá byť schopný vystupovať samostatne v súdnom konaní (str. 12, odpoveď na ot. č. 2.).Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil neskorší výsledok znaleckého skúmania jeho duševného stavu, ktorý by túto skutočnosť negoval, rezultuje z uvedeného logická pochybnosť o procesnej spôsobilosti žalobcu v tomto konaní. Ak má z toho znaleckého posudku vyhotoveného v roku 2015 (teda pred podaním návrhu na začatie tohto konania) vyplývať neschopnosť žalobcu samostatne vystupovať v súdnom konaní, zakladá tento fakt výraznú pochybnosť o tom, či bol žalobný návrh podaný osobou, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 61 , ako i to, či plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi , môže byť za takýchto okolností vnímané ako platný úkon v zmysle piateho dielu (§ 89 a nasl.). Prvoradou úlohou súdu pri posudzovaní žaloby musí byť splnenie procesných podmienok na to, aby žaloba mohla byť prejednaná pred súdom, a to najmä zistiť, či je daná procesná subjektivita žalobcu, a či je jeho právne zastúpenie možné vnímať pred súdom ako platne udelenú plnú moc. Je nepochybné, že v tejto veci musí podať dostatočné vysvetlenie práve žalobca, ktorého je v tejto súvislosti nutné na dané skutočnosti dotazovať. Taktiež je potrebné zistiť, či v súvislosti so spôsobilosťou žalobcu na právne úkony nie je v súčasnosti vedené súdne konanie. Na predmetnom znaleckom posudku MUDr. Straku je totiž na úvodnej stane rukou napísaná spisová značka súdneho konania č.k. XXPs XX/XXXX, čo dáva tušiť, že tento posudok bol pripojený pravdepodobne k súdnemu konaniu pod týmto č. k. Z verejne dostupných informácií možno zistiť, že v súčasnosti je na Okresnom súde v Piešťanoch vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (bez zverejnenia účastníkov) vedené pod týmto číslom konania. V súvislosti s uvedenými pochybnosťami o procesnej subjektivite žalobcu je nutné tieto informácie preveriť a zabezpečiť tak podklad pre adekvátne vyhodnotenie procesnoprávnej subjektivity žalobcu v tomto konaní ako základnej podmienky pre to, aby bolo možné o podanej žalobe konať pred súdom. V ďalšom si dovoľuje poukázať na samotný obsah žalobného návrhu, z ktorého vyplýva, že sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so snahou o vyvolanie domnienky, že Dohodu o vyporiadaní BSM medzi ním a jeho vtedajšou manželkou podpísal ako osoba nespôsobilá na právne úkony (čo v spojení s hore uvedenými skutočnosťami potvrdzuje potrebu skúmania procesnej spôsobilosti žalobcu v tomto konaní).V tejto súvislosti je predovšetkým nutné brať na zreteľ to, že do dnešného dňa nie je nijakým súdnym rozhodnutím určené, že by mala byť predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM neplatná. Pokiaľ má žalobca ambíciu posudzovať platnosť Dohody o vyporiadaní BSM v tomto konaní ako predbežnú otázku, je nutné pripomenúť, že takýto postup je neprípustný! Žalobca sa v podanej žalobe snaží o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Na to , aby mohol byť preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva, musí byť najskôr právoplatne určené , či je jeho právo, ktoré odvodzuje od Dohody o vyporiadaní BSM dané a teda založená spornosť práv. Žalobca sa zjavne snaží spájať dva osobitné a nespojiteľné právne inštitúty, ktoré nie je možné prejednať v jednom konaní. Žalobca zároveň v podanom návrhu, pravdepodobne uvedomujúc si svoju neistú pozíciu v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu, sa snaží poukazovaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) o navodenie akejsi „účelnosti" tohto určovacieho konania. Odkazujúc na žalobcom označené rozhodnutie NS SR je nutné uviesť, že nie je splnená základná podmienka spornosti právnych vzťahov k danej nehnuteľnosti. Opätovne v tejto súvislosti poukazuje na to, že žiadnym rozhodnutím súdu, príp. iného orgánu verejnej moci nebol do dnešného dňa spochybnený akýkoľvek právny titul, na základe ktorých bol v katastri vykonaný ktorýkoľvek zo zápisov práv k týmto nehnuteľnostiam! Spornosť v otázke právnych vzťahov nie je daná z čoho rezultuje úplná a nezhojiteľná absencia naliehavého právneho záujmu. Podaný žalobný návrh sa pri odhliadnutí od hore uvedených pochybností o procesnej subjektivite žalobcu, javí aj ako predčasne podaný, pričom za žiadnych okolností nie je možné preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v tomto konaní argumentáciou, o ktorú opiera svoj návrh žalobca. Žalobný návrh je taktiež nutne označiť za neúplný a nedostatočný ako úkon strany súdneho konania najmä s poukazom na ustanovenie § 127 a nasl. CSP, na základe čoho musí byť tento návrh odmietnutý. Žalobný petit je s poukazom na jeho znenie nevykonateľný. Zápis do príslušného katastrálneho operátu na základe žalobcom formulovaného petitu nie je možný. Toto vyjadrenie však nemá slúžiť ako návod žalobcovi na opravu nedostatkov jeho podania a tak z hľadiska taktiky vynecháva vymenovanie všetkých nedostatkov žalobného návrhu, okrem iného aj s poukazom na to, že žalobca je jediný, kto je oprávnený disponovať so žalobným návrhom. Každopádne je však nutné skonštatovať, že žalobný návrh, ako bol žalobcom podaný, trpí natoľko závažnými nedostatkami, ktoré ho činia neudržateľným a to tak po stránke formálnej, procesnej, ako z hľadiska jeho dôvodnosti. Za absolútne zjednodušený a neprípustný je nutné označiť prístup žalobcu, ktorým sa snaží o odôvodnenie žalobného návrhu. Nevedno akým titulom žalobca prezentuje závery ohľadom platnosti, resp. neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM bez toho, aby čo i len okrajovo bral do úvahy postupy v systéme právneho poriadku, ktoré je nutné na vyslovenie takéhoto záveru absolvovať. Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia uvedených nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania , považuje za potrebné uviesť, že žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti do BSM od tretej osoby. V tejto súvislosti navrhuje vykonať dokazovanie pripojením a oboznámením sa s obsahom spisu daného LV č. XXX pre k. ú. Nitrianska Blatnica, ktorý je súčasťou katastrálneho operátu Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany. V súvislosti s jednotlivými zápismi vlastníckych práv oprávnených vlastníkov je taktiež potrebné skúmať, či odo dňa vyporiadania BSM žalobcu s jeho bývalou manželkou neboli naplnené predpoklady na vydržanie uvedených nehnuteľností. Dohoda o vyporiadní BSM bola podpísaná 9. augusta 1995 a ako zo zápisu na LV č. XXX pre k. ú. Nitrianska Blatnica vyplýva, žalovaní nadobudli nehnuteľnosti do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2014, teda po cca 19-ich rokoch! Vydržanie týchto nehnuteľností sa tak javí viac ako pravdepodobné. Z postupu žalobcu je zároveň badateľný zrejmý jeho účelový prístup, hraničiaci až s pokusmi vtiahnuť aktuálnych vlastníkov do pomsty voči jeho bývalej manželke (čo nepochybne presakuje z ods. 6) žaloby) prostredníctvom tohto žalobného návrhu a učiniť z nich svojich rukojemníkov. Takýto postup nemôže za žiadnych okolností požívať právnu ochranu. Žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v dobrej viere od tretej osoby ako nehnuteľnosť bez právnych vád a ako takú ju aj riadne až do dnešného dňa užívajú.Za zamyslenia hodné považuje najmä iniciovanie konania o určenie vlastníckeho práva po takom dlhom časovom odstupe od podpisu Dohody o vyporiadaní BSM s jeho bývalou manželkou. Ak má žalobcu jeho diagnóza obmedzovať v spôsobilosti na právne úkony už od roku 1994 (ako sa snaží navodiť priloženými znaleckými posudkami), je otázne, prečo sa túto skutočnosť (ak je daná) rozhodol použiť až teraz. Je totiž namieste očakávať, že pokiaľ žalobca dodatočne nadobudol vedomosť o akejkoľvek právnej prekážke právneho úkonu, ktorý ho má navyše činiť neplatným, mal žiadať o nápravu bez zbytočného odkladu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca takmer 19 (!) rokov nejavil žiaden záujem o predmetné nehnuteľnosti. Uvedené preukazuje účelovosť, no najmä nedôvodnosť žalobného návrhu žalobcu, pretože tvrdenia, ktorými ho dôvodí, nemožno s časovým odstupom takmer 19 rokov relevantne posúdiť a predovšetkým tieto jeho tvrdenia neprináleží súdu nijakým spôsobom preskúmavať v tomto konaní o ručenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalobný návrh ako neúplné a nedostatočné podanie nemôže za žiadnych okolností obstáť a je nutné ho najmä z dôvodov závažných procesných nedostatkov odmietnuť. Ak súd rozhodne, že žalobu napriek uvedeným fatálnym nedostatkom prejedná, žalovaní spoločne prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadajú, aby Okresný súd Topoľčany žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania ako i právneho zastúpenia žalovaných vo výške 100%. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení vznášajú pochybnosti o spôsobilosti žalobcu na právne úkony a samostatné vystupovať v súdnom konaní. Pokiaľ majú žalovaní pochybnosti ohľadom určitých skutočností, je na nich aby uviedli rozhodujúce tvrdenia na ktorých preukázanie navrhnú alebo predložia dôkazy. Žalobca doposiaľ nebol obmedzený súdnym rozhodnutím na jeho spôsobilosti na právne úkony (v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka), a preto platí predpoklad, že má plnú spôsobilosť. Pokiaľ chcú žalovaní preukazovať nespôsobilosť žalobcu na udelenie plnomocenstva, je na nich, aby navrhli v tomto smere vykonanie dokazovania. Skutočnosť, že žalovaní navrhujú niečo preveriť, bez toho aby navrhli dôkazné prostriedky, nezakladá povinnosť súdu konať. Žalovaní vo svojom podaní píšu o ambícii žalobcu urobiť predmetom tohto konania posudzovanie platnosti dohody o vyporiadaní BSM s tým, že pripomínajú, že takýto postup nie je prípustný. Žalovaní akosi opomenuli uviesť prečo pri žalobe o určovaní vlastníckeho práva je preskúmanie nadobúdacích titulov neprípustné, prípadne uviesť prevratné myšlienky v tom smere, ako sa majú dozvedieť, komu patrí vlastnícke právo, bez toho ,aby sa skúmali nadobúdacie tituly. Podľa vyjadrenia žalovaných:, asi nepochopili obsah podanej žaloby, keď podľa ich vnímania žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo od dohody o vyporiadaní BSM, ale žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo od skutočnosti, že spolu s manželkou nadobudol vec do vlastníctva počas trvania manželstva. Argumentácia ohľadom dvoch nespojiteľných právnych inštitútov (nevedia akých ) je natoľko sofistikovaná, že pevne veria, že ju žalovaní objasnia v svojich ďalších podaniach. Na okraj vyššie uvedenej úvahy žalovaných o neexistencii spornosti v právnych vzťahov dávajú do pozornosti žalovaných zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv než sám má. Pokiaľ je predmetná dohoda o vyporiadaní vlastníctva BSM zo zákonných dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom (vyriešenie tejto otázky má meritórny význam pre samotné rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca urobil predmetom tohto konania), tak predchodca žalovaných nemal dostatok práv na to, aby previedol vec do výlučného vlastníctva žalovaných, čo spôsobuje spornosť nárokov (vlastníckych práv) medzi účastníkmi tohto konania a je daný naliehavý právny záujem na určenie, kto má byť evidovaný v katastri nehnuteľností. Je na škodu veci, že žalovaní neuviedli, ktorú z náležitostí podľa §127CSP predmetná žaloba nespĺňa, keďže všetky predmetné náležitosti sú v žalobe obsiahnuté. Je ťažké z vyjadrenia žalovaných vôbec abstrahovať nejaké konkrétne skutočnosti voči, ktorým by sa dalo v rámci danej námietky vyjadriť. Žalovaní svojim osobitným tajomným spôsob poukazujú na vadu žalobného petitu a jeho nevykonateľnosť. Poukazujú na §129 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany súdu im nebolo doručené uznesenie o fatálnych nedostatkoch žaloby (neúplnosti, procesných nedostatkoch), ktoré vidia žalovaní, majú za to, že žalovanými bližšie neoznačené nedostatky, sú v súčasnosti len ich subjektívnym pocitom, bez toho aby bola žaloba nezrozumiteľná aj iným čitateľom. Podľa žalovaných prichádza do úvahy vydržanie predmetných nehnuteľnosti, Žalovaní však opätovne nepredniesli okrem svojej úvahy (prípadne javenia sa) žiadne tvrdenia ani dôkazy podľa hmotného práva, na základe ktorých by bolo možné reagovať na ich námietku. V danom prípade nejde o žiadnu pomstu, ale základný pud (pohnútku) zabezpečiť obydlie pre rodinu žalobcu (má 2 maloleté deti), keďže bývalá manželka žalobcu začala v konaní o vyporiadanie majetku so žalobcom používať prostriedky procesného útoku takým spôsobom, že spochybňuje spôsobilosť žalobcu v danom období (obdobie uzavretia dohody o BSM) na právne úkony podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súd túto otázku vylúčil na samostatné konanie (v roku 2017), inak napísané pokiaľ, by súd v tomto samostatnom konaní dospel k záveru, že v danom období nebol žalobca spôsobilý na právne úkony, tak uvedený záver platí aj o uzavretí dohody o vyporiadaní BSM s tým, že takýto absolútne neplatný právny úkon od počiatku nevyvoláva právne účinky, t.j. na jeho základe nemohlo dôjsť právnym následkom týmto úkonom sledovaným (nadobudnutiu výlučného vlastníctva veci právnym predchodcom žalovaných). Pokiaľ žalovaní považujú pohnútku žalobcu zachovať si možnosť bývania za pomstu, svedčí to len o ich pohľade na svet, avšak uvedené i tak nemá vplyv na právnu podstatu veci. Ohľadom plynutia času a záujmu žalobcu o predmet konania uvádzajú, že žalobca nikdy nemal záujem spochybňovať svoju spôsobilosť na právne úkony a jeho majetkové pomery s tým spojené, a to do času, pokiaľ sám nečelil týmto námietkam v rámci iného konania, ktorého ho potencionálne môže pripraviť o obydlie. Do uvedenej procesnej námietky bývalej manželky žalobcu nemal žalobca dôvod prejavovať záujem o nehnuteľnosti, ktoré urobil predmetom tohto konania. Žalobca nemá žiaden zavrhnutia hodný dôvod na to, aby inicioval toto konanie, keďže on sám sa stal predmetom posudzovania spôsobilosti na právne úkony súdom na návrh jeho bývalej manželky, ktorá poznala jeho zdravotný stav aj v čase uzatvárania predmetnej dohody o vyporiadaní BSM s tým, že bývalá manželka nikdy nemohla byť počas celého trvania prípadnej vydržacej doby dobromyseľná ohľadom titulu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti a jej právnym nástupcom vydržacia doba doposiaľ nestihla uplynúť. V prípade ,ak Okresný súd Piešťany v konaní iniciovanom bývalou manželkou zistí spôsobilosť žalobcu na právne úkony v danom čase, nebude mať žalobca dôvod viesť ďalej toto konanie, ktoré závisí práve od vyriešenia tejto otázky, ktorá má vplyv na posúdenie platnosti dohody o vyporiadaní BSM. 4. Žalovaní v 1/a 2/rade k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca sa snaží o odpoveď na vyslovenú pochybnosť o procesnej spôsobilosti žalobcu odkazom na § 10 Občianskeho zákonníka, čo sa javí ako nepochopiteľné. V jeho podaní zo dňa 4.5.2018 poukazuje na skúmanie procesnoprávnych podmienok konania, ktoré za žiadnych okolností nemožno spojiť so žalobcom spomínaným hmotnoprávnym ustanovením Občianskeho zákonníka. Uvedené tvrdenie preto nemožno vnímať inak, ako účelové a bez akejkoľvek opory v zákone. Skúmanie splnenia podmienky účastníctva ktorejkoľvek zo sporových strán je obligatórnou činnosťou súdu, ktorú vykonáva v rámci nepretržitej revízie procesných podmienok počas celého súdneho konania. Povinnosťou účastníkov, no najmä žalobcu, je preukázať procesnoprávnu subjektivitu, ako aj aktívnu a pasívnu legitimáciu sporových strán. Pokus žalobcu o zbavenie sa svojej výlučnej dôkaznej povinnosti nemožno za žiadnych okolností akceptovať. Žalobca nepochybne musí preukázať legitimitu svojho žalobného návrhu a to tak v rovine procesnoprávnej, ako aj hmotnoprávnej. Inak je nutné návrh zamietnuť. Žalobca okrem toho, že nepreukázal svoju procesnoprávnu spôsobilosť, žiadnym spôsobom nepreukázal ani splnenie hmotnoprávnych podmienok na podanie žaloby. Odkazom na zápis na katastri, ktorý svedčí v prospech žalovaných , nemožno za žiadnych okolností odvodzovať ich pasívnu legitimáciu bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia iba ničím nepodloženým konštatovaním o neplatnosti dokumentu, ktorý žalobca uzatvoril s treťou osobou, ktorá navyše nie je účastníkom tohto konania a dokument, resp. jeho platnosť nemôže byť preskúmavaný v tomto konaní. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, teda určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je okrem vecnej legitimácie účastníkov aj to, že na určení je naliehavý právny záujem Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR č.: III. ÚS 341/2016-14). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie preto k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Dva nespojiteľné právne inštitúty, ktoré majú byť žalobcovi neznáme, považuje za dostatočne vysvetlené už vo svojom predošlom podaní. Bez toho, aby bolo meritórne rozhodnuté o platnosti dohody nie je možné túto žalobu prejednať. Žalobca nevedno na akom základe deklaruje neplatnosť dohody, ktorú mal uzavrieť s domnelou právnou predchodkyňou žalovaných. Poukazujúc na obsah dohody musí opätovne poukázať na nevykonateľnosť žalobného petitu. Žalobca sa vo svojom vyjadrení opakovane snaží absolútne zjednodušene navodiť právny stav, ktorý by mal byť pre neho priaznivý, opomínajúc pritom základné zákonné princípy určenia práva, či tu je, alebo nie je. Takýto postup je podľa jeho názoru neprijateľný a nezákonný. V prípade tejto žaloby tak ide o predčasný žalobný návrh, ktorým majú byť žalovaní bez akejkoľvek vecnej legitimácie braní za rukojemníkov v spore žalobcu (pravdepodobne s jeho bývalou manželkou), čo je neprípustné. Na takomto určení nemôže žalobca za žiadnych okolností preukázať naliehavý právny záujem. Žalobca sa v závere svojho vyjadrenia snaží poukázať na pohnútku podania tejto žaloby, ktorú dôvodí potrebou ochrany jeho práv (bližšie nešpecifikovaných), ktorých porušenie mu má údajne hroziť zo strany Marty Mrázikovej, osoby pre žalovaných neznámej. Táto skutočnosť má podľa jeho názoru zásadný význam pre posúdenie právnej podstaty veci (na rozdiel od názoru žalobcu) a teda aj tejto žaloby. Uvedené deklaruje absolútny nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení podľa petitu tejto žaloby. Záverom opätovne poukazuje na závažným spôsobom spochybnenú procesnú spôsobilosť žalobcu a navrhuje, aby súd v tomto smere okrem iného zistil, či je voči žalobcovi vedené konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, na Okresnom súde Piešťany je vedené konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony pod č. k. 13Ps 13/2015. Aj porovnaním údajov o zápise vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bude možné posúdiť otázku vydržania predmetných nehnuteľností a teda dôvodnosti žalobného návrhu. Žalobca v súvislosti s touto otázkou (vydržania) spochybňuje dobromyseľnosť držby právnych predchodcov žalovaných, ktorí však nie sú účastníkmi tohto konania, čo opätovne potvrdzuje nesprávnosť a neúplnosť podanej žaloby a jej zjednodušené vnímanie žalobcom, čo v konečnom dôsledku spôsobuje jej zmätočnosť a nevykonateľnosť, okrem už spomínaných nedostatkov dôvodnosti a naliehavého právneho záujmu, ako aj procesnoprávnych prekážok. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalobný návrh ako neúplné a nedostatočné podanie nemôže za žiadnych okolností obstáť. Navyše poukazujúc na tvrdenia žalobcu poukazuje na jeho nepochybné priznanie týkajúce sa predčasnosti tohto žalobného návrhu, keď žalobca sám odkazuje na otázku posudzovania platnosti dohody o vyporiadaní BSM s jeho manželkou. Vo svetle uvedeného tvrdenia zároveň ironicky vyznievajú tvrdenia žalobcu, že právnym dôvodom/titulom, od ktorého žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu, ako i naliehavý právny záujem má byť, že mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva počas trvania manželstva . 5. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalobca má plnú spôsobilosť na práva a povinnosti (uvedené sa predpokladá). Opak sa dá preukázať iba rozhodnutím súdu, že tomu tak nie je, ktoré neexistuje. Žalovaní vo svojom vyjadrení opomenuli uviesť, ako má žalobca preukázať, že je spôsobilý na práva a povinnosti, prípadne ich poučiť ako sa skúma procesná spôsobilosť zo strany súdu. Pokiaľ žalovaní alebo súd zistia procesnú nespôsobilosť žalobcu ,v tomto konaní bude sa postupovať podľa § 69 . Následok prípadnej procesnej nespôsobilosti uvádzaný žalovanými „zamietnutie žaloby“ nemá oporu v zákone a ide len o túžbu žalovaných, aby takéto následky spojené s procesnou nespôsobilosťou existovali. Voči žalobcovi doposiaľ nebolo vydané súdne rozhodnutie, ktoré by ho zbavovalo spôsobilosti na právne úkony (negatívna skutočnosť). Pokiaľ majú žalovaní za to, že existuje rozhodnutie o nespôsobilosti žalobcu na právne úkony, je na nich aby takéto rozhodnutie doložili do konania, alebo zabezpečili jeho doloženie. Opätovne odkazujú na bod 4 žaloby, a to „ohľadom tejto skutočnosti a aj spôsobilosti na právne úkony v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM boli vypracované znalecké posudky, ktoré dospeli k záveru, že žalobca nebol spôsobilý brať v čase uzavretie dohody o BSM na seba práva a povinnosti“, t.j. v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM žalobcu nebol tento spôsobilý na daný právny úkon, a preto je tento úkon neplatný a právny predchodca žalovaných sa nestal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, a ktorú nadobudli žalovaní v podiele 1/1. Cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010. V danej veci je naliehavý právny záujem žalobcu daný tým, že len rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, ktorý však v súčasnosti svedčí iba v prospech žalovaných. Žalovaní poukazujú na akúsi predčasnosť podania žaloby zo strany žalobcu z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu pre pohnútku žalobcu, ktorá je pre spor podstatnou. Skutočnosť, či bol žalobca v danom období spôsobilým na právne úkony, je podstatnou skutočnosťou pre dve konania, keďže v danom období uzavieral dva svojim obsahom „dôležité“ právne úkony v jeho majetkovej sfére s tým, že tieto dve konania vzhľadom na rozdielnosť účastníkov nie je možné spojiť do jedného konania. Podaná žaloba vzhľadom na existenciu hmotnoprávnych lehôt týkajúcich sa nadobúdania vlastníctva (vydržania) nie je a nemôže byť predčasnou s tým, že riešenie predmetu sporu záleží na vyriešení odbornej otázky, ktorú je nevyhnutné posúdiť v tomto konaní a aplikovať príslušné ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne ustanovenia o nadobúdaní vlastníckeho práva (nie je možné nadobudnúť od nevlastníka). Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných bude predmetom dokazovania v tomto konaní s tým, že požadujú pripojenie súdneho spisu Okresného súdu Piešťany spis. zn. XC/XX/ XXXX, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalovaných (S. S.) nebol dobromyseľný. Žalovaní opakovane poukazujú na neúplnosť podania žalobcu. V tomto smere ich odkazujú na ustanovenie § 129 ods. 1 CSP. . 6. Žalovaní v 1/ a 2/rade k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedli, že miestnym zisťovaním verejne dostupných informácii na Okresnom súde Piešťany bolo zistené, že sa na uvedenom súde dňa 17.10.2018 konalo pojednávanie (bez rozhodnutia) v konaní vedenom pod sp. zn. XXPs/XX/XXXX. Ako sa podarilo zistiť, uvedené konanie je konaním o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Žalobca z logických dôvodov musí mať vedomosť o tomto konaní, keďže je účastníkom uvedeného konania (žalovaní nemajú vedomosť o tom, kto je iniciátorom konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu). Zo spisovej značky uvedeného konania je možno dovodiť, že dané konanie je vedené už od roku 2015, teda dávno pred podaním žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. Povinnosť žalobcu oboznámiť súd pri podaní žaloby s uvedenou skutočnosťou je tak daná. Je teda otázne, prečo žalobca s uvedenou skutočnosťou neoboznámil súd, ako ani účastníkov konania. To, že žalobca uvedenú skutočnosť s najväčšou pravdepodobnosťou zamlčal (zrejme v nádeji, že sa tunajší súd o konaní o spôsobilosti na právne úkony žalobcu nedozvie ako aj v snahe ukončiť toto konanie o určenie vlastníckeho práva skôr, ako právoplatne skončí konanie o jeho spôsobilosti na právne úkony), zakladá dôvodné podozrenie, že v danom konaní môžu byť už ku dnešnému dňu vyskúmané také zistenia, ktoré odôvodňujú pozbavenie/obmedzenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony (konanie o spôsobilosti žalobcu na právne úkony už beží od roku 2015). Z uvedeného dôvodu zrejme nedošlo k ustanoveniu opatrovníka žalobcovi pre toto konanie podľa § 69 (na čo paradoxne poukazuje žalobca, ktorý daný stav zapríčinil), čo je s poukazom na uvedené nutná podmienka pokračovania v konaní za preukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok tohto konania. Nedostatok v podobe procesnej subjektivity žalobcu je podľa jeho názoru daný a to napriek tvrdeniam žalobcu. Na základe uvedeného je v tomto konaní predovšetkým nutné, aby sa súd vysporiadal s procesnou spôsobilosťou žalobcu. V rámci skúmania procesnej subjektivity žalobcu je preto potrebné., aby súd dotazoval žalobcu. Z hľadiska hmotnoprávneho sa žalovaní vo svojich vyjadreniach pridŕžajú svojich doterajších podaní a označených dôkazov, resp. návrhov na vykonanie dokazovania. Je zrejmé, že žalobca podal žalobu zrejme predčasne. Neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM s bývalou manžel kou žalobcu, ako ju označuje žalobca, nie je otázkou právneho posúdenia, ktorá by mohla byť riešená ako predbežná otázka v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Právnym dôvodom pre neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM totiž nie je právna skutočnosť (nezaplatenie kúpnej ceny, rozpor s dobrými mravmi atď.), ktorú je možno posúdiť na základe zákonného ustanovenia, ale žalobcom označovaná nespôsobilosť na právne úkony žalobcu v čase uzavretia uvedenej dohody. Je zrejmé, že ide o otázku, ktorú nie je možné vyriešiť v rámci konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 1 je nutné skonštatovať, že žalobca podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam neprimerane zasahuje do práv žalovaných odvolávaním sa na do dnešného dňa neurčenú neplatnosť právneho úkonu, ktorého účastníkmi neboli žalovaní. Takýmto postupom, kedy sú žalovaní žalobcom nútení do posudzovania právneho úkonu vykonaného bez ich účasti, je bezprecedentným zásahom do ich práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a nemôže za žiadnych okolnosti požívať právnu ochranu. Práve pre účely ochrany pred neprimeraným zásahom do práv oprávnených vlastníkov zákonodarca založil pre prípustnosť konania o určení vlastníckeho práva povinnosť súdov skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na už v predošlom podaní uvedené rozhodnutie ÚS SR č.: III.ÚS 341/2016-14.V tomto konaní je totiž nesporné, že do dnešného dňa nebolo meritórne rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM ak právneho úkonu, ktorého sa žalobca v tomto konaní dovoláva. Skúmanie otázky platnosti daného právneho úkonu nemožno s poukazom na okolnosti danej veci v žiadnom prípade žiadať posúdiť ako predbežnú otázku, ale je nutné v súvislosti s týmto určením iniciovať samostatné konanie. Uvedené svedčí o nesprávne podanej žalobe, ktorej petit je podľa jeho názoru nevykonateľný. Takto podaná žaloba je nadovšetku pochybnosť neudržateľná. 7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nemá kde bývať, došlo k poškodeniu jeho práv, prišiel o dom, on býva v byte, ktorý chce jeho bývala manželka. Prebieha súdne konanie ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Takže ani dom, ani byt mu nepatrí, on musí niekde bývať, má dve deti. Či sa cíti byť chorý ,podľa znalcov áno. Z tohto je chorý, že má prísť o byt, keď on pôjde na ulicu, nevie, čo spraví. On chce žiť ešte normálne, má 68 rokov. Dôvodom pre podanie žaloby bolo to, že druhá strana bojuje o to, aby prišiel aj o byt, keď už prišiel aj o dom. Odkedy mal mať vedomosť, že by si mal nárokovať na nehnuteľnosť, odjakživa, ale jeho zavreli na psychiatriu. Nevie presne kedy došlo k prevodu, je to asi 8-10 rokov. On sa len bráni . Či si uplatňoval nárok, keď nehnuteľnosť vlastnila ešte jeho bývala žena, ona bývala v nehnuteľnosti 8 alebo 10 rokov ešte. On upozorňoval realitky, že nie sú vyporiadaní. Písomne nedával nič. Vie, že volal žalovanému v 1/rade, že je problém s tým domom, že je to v súdnom spore, že nie je vyporiadaný s manželkou. 8. Žalovaný v 1/rade na pojednávaní uviedol, že v roku 2012 v auguste našiel ponuku realitnej kancelárie sídliacej vo Vrbovom, nevie názov, asi MM, na ktorú reagoval. Majiteľ realitnej kancelárie ho skontaktoval s majiteľom nehnuteľnosti. Následne si bol nehnuteľnosť prezrieť, aj keď bola pomerne v dezolátnom stave, jemu sa to páčilo. Došlo k dohode. Vtedajší majiteľ požadoval zálohu, ktorú vyplatil. Následne požiadal VÚB o hypotekárny úver, veci sa rozbehli. Nehnuteľnosť sa dala naceniť, lebo to bola požiadavka banky. Nehnuteľnosť sa ocenila, všetky doklady dal VÚB, podpísali zmluvu s manželmi Č., tým pádom nič nebránilo prevodu, keďže nehnuteľnosť bola vedená na manželov Č.. Na LV neboli uvedené žiadne ťarchy ani predbežné opatrenie súdu, ktoré by bránilo prevodu. Došlo k prevodu, podpísaniu zmlúv, prevodu peňazí bez toho, aby tušil takéto problémy. On sa pýtal Č. ústne na nehnuteľnosť, oni uviedli, že nehnuteľnosť je bez tiarch. O predchádzajúcich majiteľoch mu nič nehovorili. Z katastra nehnuteľnosti sa to nedá dozvedieť, keby niečo hovorili, tak sa dá do toho ísť. V auguste 2012 došlo k prevodu nehnuteľnosti. On do novembra 2013, kedy sa tam sťahovali, preinvestoval veľké peniaze, aby to bolo obytné. Má aj fotodokumentáciu, môže doložiť ak bude treba. V novembri 2013 sa nasťahovali, bývajú tam so synom , majú tam trvalý pobyt, pravdepodobne bude s nimi bývať aj jeho matka. On si žalobcu hlboko váži, ale plánuje, že bude bývať v nehnuteľnosti, nebude to také jednoduché. Nemá vedomosť o tom, že by bol telefonicky kontaktovaný žalobcom a upozornený na to, že nehnuteľnosť je v nejakom spore. On pracoval na pozícii vedúceho výroby, mal nepretržitú prevádzku na starosti , mal 300 telefonátov denne, nevie povedať, že od žalobcu dostal nejaký telefonát, a už vôbec nie, že by použil nejaké neslušné slovo. Nikto mu telefonicky v minulosti neoznamoval akýkoľvek právny problém alebo iný s nehnuteľnosťou pred jej nadobudnutím ako aj počas jej nadobudnutia, nemal takýto telefonát. Nikto mu netelefonoval, nikto ho nekontaktoval. On nepredpokladal, že by tam mohol byť nejaký podvod, keď to za tri mesiace predáva, prečo by to mal byť automaticky podvod, pokiaľ má vedomosť p. Č. bol stavebník. Bol to tzv. okál drevodom. P. Č. urobil vnútorné omietky, okožoval vonkajšie omietky, natrel rámy okien. On ho informoval o tom, čo robil na dome. P. Č. nebýval v dome, nedalo sa tam bývať, lebo to bol holodom. Vedel o tom, že p. Č. dom nepostavil , a že v ňom nebýval. Z jeho strany nevzniklo žiadne podozrenie. 9. Žalovaná v 2/rade na pojednávaní uviedla, že sa cíti ako Alenka v ríši divov, lebo po 6 rokoch bývania v nehnuteľnosti príde niekto pre nich neznámy, lebo oni to kupovali od manželov Č.Ý.. Prešlo to cez banku, kataster, nikde nebol žiaden problém. Tak z tohto je celá prekvapená. Ona bola pred kúpou nehnuteľnosti s manželom a zamestnancom realitnej kancelárie na ohliadke nehnuteľnosti. Ona sa zaujímala iba o to, že je to na katastri čisté, Č. boli pre nich neznámi ľudia. 10. Svedkyňa F.. S. S. uviedla, že pokiaľ ide o predmet konania, myslí, že ide o nehnuteľnosť, ktorú nadobudli s bývalým manželom počas manželstva. Dohodu o vyporiadaní BSM spísali z dôvodu, že bývalý manžel nemal záujem o rodinné a majetkové záležitosti. Už rok pred rozvodom nežili v spoločnej domácnosti. Žalobca rád popíjal, hral, kontaktoval sa so ženami, môže povedať, že bol sukničkár, robil dlhy, riešil iba tieto svoje dlhy. Neriešil problémy, keď ich mal riešiť, tak odišiel. Mal mimoriadnu schopnosť presviedčať ľudí, aby mu požičali peniaze, desiatky ľudí mu požičali, aj podnikatelia, jej teda nezostalo nič iné, iba riešiť situáciu, čo budú robiť s ich majetkom, nakoľko rodinný dom bola drevostavba, chátrala, buriny boli vyššie ako dom, išlo o ich spoločný majetok, spoločné peniaze, trápilo ju to, pričom bývalý manžel na to povedal, že on si musí riešiť svoje problémy. Volali jej tiež ľudia z Nitrianskej Blatnice, aj z obecného úradu, že nech niečo robia s nehnuteľnosťou, že sú tam bezdomovci, deti chodia cez pozemok do školy. Boli rozbité okná na dome, zbytky po horení a tiež sťažnosti od susedov na obecnom úrade. Dozvedela sa od známeho, že žalobca si požičal peniaze a dom založil. Oni tiež podielovými spoluvlastníkmi bytu v Piešťanoch, kde sa už 16 rokov súdia o byt. Žalobca teda podpísal dohodu o vyporiadaní BSM s tým, že ona za pomoci rodiny zaplatila úver a používali nehnuteľnosť ako víkendovú chalupu, oplotili ju, v pivnici bolo bahno z role, ktoré tam natieklo, to stvrdlo, čo bolo treba odstrániť a zaplatiť ľudí, ktorí to robili. Dali zaskliť 7 okien. Zmizli z domu niektoré veci ako drevoobrábací stroj, kľučky, kovania, parkety a ľudia z dediny povedali, že prišlo nákladné auto a dvaja muži tieto veci zobrali. Malo to byť za to, že žalobca im dlhoval peniaze, pričom ona bola spoluvlastníčkou týchto vecí. Oni tam chodili v zime raz za mesiac. Zazimovali nehnuteľnosť, dali tam podlahové kúrenie, plávajúcu podlahu. Ona sa stará o syna, ktorý je ZŤP a dcéra žije v zahraničí. Ona dom užívala 16 rokov v dobrej viere, investovala veľa peňazí do domu, zhodnotila ho, splatila dlhy, dali plynovú prípojku, zobrali na to aj úvery, platili dane, smetí, po 12-13 rokoch už deti nechceli s ňou chodiť, nevládala to už, tak ponúkla nehnuteľnosť na predaj p. Č., ktorý je na chodbe súdu, ktorý sa môže vyjadriť ku kúpe nehnuteľnosti. Žalobca viac nebol doma ako bol doma. Vždy, keď sa objavil, ešte aj rok pred rozvodom, keď už spolu nežili alebo po rozvode, vždy o tejto téme hovorila, ona to iniciovala, on nemal absolútne záujem to riešiť a vyjadril sa tak, že rob si čo chceš, takže mala za to, že ona sa má postarať o dom. Dala právnikovi vypracovať zmluvu o vyporiadaní BSM. Dozvedela sa, že robí žalobca v Sokolovciach na družstve, tak ho tam vyhľadala. On, keď ju zbadal, začal jej nadávať, ako vždy. Ona vtedy odtiaľ odišla, len povedala, že chcela vyporiadať majetok. Nedošlo k tomu, aby si dohodu prečítal alebo ju podpísal. Po nejakom čase on prišiel za ňou do ich bytu a povedal jej, že by sa so ňou rád vyporiadal, myslí si, že za tým cítil peniaze. Ona mu dala zmluvy, pozrel si a šli k notárovi podpísať. Bolo to ráno, bol úplne pri zmysloch, bol zdravý, nebol opitý, nebol po opici, choval sa úplne normálne, u notára podpísali jeden, druhý, nepamätá si, či mu dala zálohu alebo hotové peniaze naraz, ale keby mu nedala, tak by ju naháňal. V čase podpisu dohody nebadala nejaké známky ochorenia žalobcu . On mal vlastnosť presviedčať ľudí, povedal, že aj psychiatrov vie oklamať. Bolo to ráno, ona vie, kedy je žalobca po opici, pozná ho mnoho rokov. Lieky neužíval, neznášal doktorov. Nikdy ho nevidela brať lieky, aj keď prišiel z liečenia. On sám povedal, že sa chodí schovať na psychiatriu, lebo tam ho veritelia nenájdu. Verí tomu, že keď chcel, aby ho prijali na oddelenie, tak musel niečo zahrať, mal takú schopnosť. Bol oholený v to ráno, vyspatý, čistý, prečítal si zmluvu, podpísal ju. V čase, keď nadobudla nehnuteľnosť až kým ju nepredala p. Č., či si uplatňoval nejaké právo na tejto nehnuteľnosti žalobca, ona pustila žalobcu do bytu, dávala mu šancu, že keby sa napravil, mohli by spolu žiť aj po rozvode. Ona necítila voči nemu odpor, skôr bolo jej ho ľúto. Raz tak prišiel skormútený, že musí chodiť po kanáloch, aby ho nestretávali ľudia, ktorí mu požičali. Vtedy bol dom v takom stave, že tam bolo kúrenie a dalo sa tam žiť. Dala mu kľúče od domu, že ho tam nikto nenájde. Myslela si , že keď je dom v takom stave tak, že si ho možno obľúbi. Lenže on sa potom zamestnal v Topoľčanoch u bratranca v Baránku, tam sa zoznámil s kolegyňou, po pár mesiacoch z domu odišiel. Keď sa blížila zima , zistila , že v dome nebýva, lebo si chodil do Piešťan pre dôchodok. Keď sa stretli, tak povedal, že odchádza bývať k priateľke. Keby bol chcel , tak mohol tam bývať dodnes. Žalobca neprejavil záujem o dom ako o nehnuteľnosť, bol rád, že tam môže bývať. Žalobca poodnášal z domu aj jej veci, napr. aj zaváraniny pre deti, čo robila, keď odchádzal k tej priateľke. Oznámila to polícii. Tak potom vymenila zámky, čo oznámila aj polícii. Ona bola vlastníčkou nehnuteľnosti už 16 rokov, nevidela dôvod, prečo by dom nemohla predať. Nikto nespochybňoval dohodu o vyporiadaní BSM, ani si nenárokoval vlastníctvo, tak dala inzerát na predaj domu. Ona poznala p. Č., lebo býval v garsónke jej dcéry ako podnájomník a má stavebnú firmu. Raz sa stretli v Piešťanoch a pýtala sa ho, či rekonštruuje dom a či tam chce bývať a on povedal, že ho rekonštruuje na predaj. Keďže ju stále bývalý manžel napádal, že býva v byte a on na ulici, teda sa opýtala p. Č., že keď dokončí ten dom, nech jej dá vedieť, keď bude na predaj, nakoľko to bol malý 2-izbový domček. Chcela to tak riešiť, že predá dom v Blatnici a kúpila by si dom v Piešťanoch. Už si nepamätá po koľkých mesiacoch sa skontaktovali a kto koho oslovil. Povedala p. Č., že ešte nemá predaný dom v Blatnici, on jej povedal, že ten Piešťanský dom bude drahší. Tak sa dohodli tak, že on prevedie ten jeho dom na ňu a ona ja prevedie dom v Blatnici na neho a zbytok mu zaplatí. Dali vyhotoviť zmluvy, p. Č. povedal, že on dá dom do poriadku, aby sa ľahšie predal. Prevodné zmluvy má p. Č.. Znalecký posudok , ktorý urobila MUDr. Žlnayová tento pozná ,bol vyhotovený v súdnom spore, kde ona bola žalovaná, kde žiadal jej bývalý manžel od nej peniaze , o ktoré ho mala pripraviť a v jednom bode sa tam jednalo o nejaké údaje z tej dohody o vyporiadaní BSM, keďže on tvrdil, že nevedel akú podpísal dohodu, tak sudkyňa uviedla, že dá vyhotoviť znalecký posudok . Nakoniec sa to konanie prerušilo minimálne o rok, avšak v záverečnom uznesení sa súd neoprel o tento znalecký posudok ani o dohodu o vyporiadaní BSM. Ona vyhrala ten súd. Tento bol zbytočnosťou robiť, nakoľko nebol použitý. V tom konaní bývalý manžel prezentoval svoj zdravotný stav ako mu to vyhovovalo, keď potreboval byť chorý, bol chorý, keď zdravý, tak bol zdravý. V tom sa pýtal sudca znalkyne, či bol v ten konkrétny deň zdravý, ale znalkyňa sa nevyjadrila jednoznačne, je tam uvedené niečo ako pravdepodobne. Uviedla tam, „že nepredpokladám“, po nahliadnutí do znaleckého posudku . Jej povedala jej právnička, že žalobca sa odvolal niekde na prokuratúre voči tomuto znaleckému posudku Ohradil sa teda voči správnosti ZP, ale nemá k tomu nič. Môže vysvetliť, prečo z dôvodu, uvedenom v tomto ZP, ktorý sama spochybňuje, uvádza, že žalobca nie je chorý, keď v inom konaní uvádza, že je chorý. Nie na základe tohto znaleckého posudku , ale na základe nového znaleckého posudku , ktorý vypracoval MUDr. Straka. V tom konaní, kde robil znalecký posudok MUDr. Straka znalec uviedol, že žalobca je chorý. Ona mu dopomohla k tomu bytu, aj polovicu za neho zaplatila, lebo bol insolventný, a chcela aby mali s deťmi strechu nad hlavou. V tom konaní sa dáva robiť už štvrtý znalecký posudok na zdravotný stav žalobcu, tak dali návrh, keďže žalobca tvrdil , že nebol spôsobilý na právne úkony, že je dohoda o vyporiadaní BSM neplatná. Že žalobca založil dom, nemá na to dôkaz, povedala to ako jeden z dôvodov, prečo dala vypracovať dohodu o vyporiadaní BSM. Ich spoločný známy povedal, že bola vypracovaná dohoda o založení domu. Vie, že v Topoľčanoch bol súd o tom, že niekomu nevrátil peniaze, dostal podmienku dva roky, myslí si , že to bolo kvôli tomu založeniu domu. Nejakí dvaja muži odniesli jej veci z domu, ešte zabudla povedať, že tam bolo 7 ks dverí. Ešte boli manželia, tak nechcela vlastného manžela žalovať, nevedela, či to on nerozpredal, pýtala sa ho na to, ale nevie, čo jej už na to povedal, tak políciu nevolala. Navštívila manžela na družstve v Sokolovciach, našla ho v krčme, on jej tvrdil, že pracuje na družstve, keby sa liečil, tak by nemohol byť cez obed v krčme. V čase podpisu dohody o vyporiadaní BSM boli u notára v Piešťanoch, vie, že to bolo na Kopčinovej ulici, keby to bolo treba, tak by to malo byť napísané na tej dohode. Má takmer 70 rokov a môže zabudnúť. Niekto má pamäť na tváre, niekto na mená. Po nahliadnutí na dohodu o BSM svedkyňa uviedla, že možno si to zmýlila s inou zmluvou, lebo tam boli podpisovať aj inú zmluvu. Teraz možno povedať, že sa pomýlila, že to bolo na mestskom úrade, lebo obila na mestskom úrade. V dohode o vyporiadaní BSM sa žalobca zaviazal zaplatiť polovicu z dlžnej sumy 187 405 eur, ona povedala, že vyplatila všetky pôžičky sama. Žalobca zaplatil z tejto pôžičky, prečo si nevymáha od neho sumu, ktorú mal zaplatiť žalobca , lebo sa s ním súdi, všade bol on žalobca. On zaplatil časť pôžičky na základe rozhodnutia súdu, ale prestal pôžičku splácať ešte počas manželstva, lebo mal finančné problémy. Žalobca splácal na základe rozsudku, aj po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM. Súd bol v čase manželstva, medzitým sa rozviedli a on ešte nejakú dobu splácal. Ona to od neho nikdy nevymáhala. Ona zaplatila p. Č. v hotovosti 30.000 eur a zbytok bola hodnota domu v Nitrianskej Blatnici v hodnote 47.000 eur. Ona mu zaplatila 30.000 eur v hotovosti. Dokopy mu zaplatila 77.000 eur. p. Č. na ňu previedol dom za 1 eur, ale to bolo za podmienok takých, akých si dohodli. Ona si myslí, že mohla dom získať do vlastníctva vydržaním, keďže ho užívala 16 rokov. Odkedy má vedomosť, že manžel sa liečil psychiatricky, od týchto posudkov, raz bol tam, raz bol tam. Jej povedal žalobca, keď sa vrátil z liečení, že sa tam bol schovávať pred veriteľmi. O obsahu znaleckých posudkov sa dozvedela ,keď prebiehalo súdne konanie. Darovaciu zmluvu, ktorou darovali byt dcére, tú zmluvu robili spolu, lebo sa bála, že zasa byt založí. Byt mal byť darovaný na ich deti s tým, že tam mali mať právo doživotného bývania. Ona tam bývala, kým nešla bývať do domu v Piešťanoch. Zmluva bola podpísaná, bola už aj na katastri, ale žalobca to tam stopol, lebo si našiel priateľku. 11. Svedok F. Č. uviedol, že vlastnil dom na Vajanského ulici v Piešťanoch, ktorý bol na predaj. P. S. prejavila záujem, že by ho kúpila, ta sa dohodli na predaji s tým, že ona mala hotovosť nejakú, myslí, že to bolo 30.000 eur s tým, že sa dohodli, že dom v Nitrianskej Blatnici, ktorého ona bola vlastníkom, by použila ako doplatok. Takto nejako si to uviedli aj v zmluvách, môže ukázať zmluvy. On dom v Nitrianskej Blatnici dal do poriadku, do lepšieho stavu a jeho zámer bol predať dom v Nitrianskej Blatnici, čo sa aj stalo. Stretol sa s kupujúcimi asi áno, keď predával dom. Aby požadovali od neho kupujúci súčinnosť, aby mohli na základe jeho splnomocnenia nahliadnuť do katastra nehnuteľnosti, to by ho v živote nenapadlo. Mal vedomosť, ako nadobudla dom v Nitrianskej Blatnici predávajúca, boli manželia, postavili ho. On prvýkrát bol na dome v Nitrianskej Blatnici s pánom U., ktorý tam aj býval v tom čase a poprosil ho, či by mu neopravil plynový kotol. Aj ho opravil. Na LV bola jasne uvedená p. S. a potom sa asi o 2-3 roky udial prevod nehnuteľnosti. Nepočul o tom, prečo je na LV iba p. S., akým spôsobom nadobudla nehnuteľnosť P. U. mu zdelil ako nadobudla nehnuteľnosť p. S.. Nepamätá si ,čo mu povedal p. U., chvála bohu. Podľa neho je darebák. On to nadobudol kúpnou zmluvou, ošetril to kataster nehnuteľnosti, právne to bolo čisté. Bol si toho tak vedomý. On nadobudol nehnuteľnosť aj so svojou manželkou. Manželka o prevodoch veľmi nevedela, ona mu dôverovala, iba mu podpísala zmluvy a bola o všetkom oboznámená, preto sa ani dnes nedostavila a splnomocnila jeho. 12. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, hore uvedených svedkov, oboznámením so žalobou a vyjadreniami strán sporu, oboznámením s nižšie uvedenými listinnými dôkazmi a zistil, že : 13. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.XXC/XXX/XX zo dňa 26.01.1995, právoplatným dňa 07.03.1995, bolo rozvedené manželstvo žalobcu a F.. S. U. V.. S.. 14. Žalobca a jeho bývala manželka F.. S. S. nadobudli počas manželstva do BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Nitrianska Blatnica , a to pozemok - parc.č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 880m2, rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na tomto pozemku. 15. Žalobca uzatvoril po rozvode manželstva s bývalou manželkou F.. S. S. dňa 09.08.1995 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva , podľa ktorej sa výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností stala bývala manželka žalobcu. Na základe tejto dohody M. U. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva bytové zariadenie, a to konkrétne:

- sedaciu súpravu „Harfa“,

- skrinkovú zostavu „OP Gong Nova“,

- zo spálne „Mimóza“ 1 ks skrine,

- zostavu „Bonanza“,

- televízor „Tesla Color - Oravan“,

- 1 ks koberec plyšový,

- 1 ks chladnička.

P. U. (žalobca )nadobudol do svojho výlučného vlastníctva tieto hnuteľné veci:

- stavebný materiál: drevo, 7 kusov dvere, parkety, kľúčky, vypínače, náradie, zásuvky, cement, ktoré mali byť použité na stavbu spoločného rodinného domu v kat.úz. Nitrianska Blatnica,

- osobné motorové vozidlo „FIAT 850“ s náhradnými súčiastkami,

- drevoobrábací stroj,

- kotol - „obojživelník“

Pri vyššie uvedenom vyporiadaní BSM, týkajúceho sa hnuteľných vecí, bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že veci nadobúdané P. U. do jeho výlučného vlastníctva na základe tejto dohody, boli ním predané tretím osobám, ako aj to, že peniaze v celkovej sume 19.000 Sk (slovom: devätnásťtisíc slovenských korún) z vkladov na vkladných knižkách spoločných detí M. U. a P. U., ako aj zo zrušeného poistenia, boli P. U. použité výhradne na jeho osobné účely, a to všetko ešte pred samotným uzatvorením tejto dohody. Uvedené skutočnosti P. U. svojím podpisom na tejto dohode zároveň bezvýhradne potvrdil. P. U. (žalobca ) sa zaviazal zaplatiť a splácať ako spoludlžník podiel jednej polovice z celej dlžnej sumy poskytnutej pôžičky, vrátane úrokov a náhrady trov súdneho konania, t.j. ku dňu podpísania tejto dohody jednu polovicu z celej dlžnej sumy vo výške 187 405 Sk - ďalej len „dlžná suma“, a to spôsobom stanoveným a dohodnutým s veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - pobočkou Topoľčany. Zostávajúci podiel jednej polovice dlžnej sumy je povinná zaplatiť a splácať za rovnakých podmienok M. U., ako výlučná vlastnícka predmetných nehnuteľností nadobudnutých podľa tejto dohody.

V prípade ak by M. U. následne predala citované nehnuteľnosti tretej osobe, je povinná celý zostatok dlžnej sumy uhradiť veriteľovi výlučne sama, bez akejkoľvek účasti P- U.. M. U. a P. U. určili dohodou hodnotu vyporiadaných nehnuteľnosti na základe citovaného znaleckého posudku súdneho znalca Jozefa Ondrisa a to v celkovej sume 534 430 Sk.

Na základe vyporiadania BSM, týkajúceho sa všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľnosti podľa tejto dohody, bola M. U. povinná zaplatiť P. U. k jeho rukám ku dňu obojstranného podpísania tejto dohody celkovú sumu 25.000 Sk, ktorou sa vyrovnávajú podiely vyporiadaného BSM. Vzhľadom na to, P. U. svojím podpisom na tejto zmluve zároveň bezvýhradne potvrdil, že ku dňu podpísania tejto dohody prevzal od M. U. k svojim rukám sumu vo výške 25.000 Sk, ako aj to, že z titulu vyrovnania podielov v dôsledku vyporiadania BSM, týkajúceho sa hnuteľných a nehnuteľných vecí podľa tejto dohody, sú zaplatením tejto sumy, všetky jeho nároky voči M. U. s konečnou platnosťou a v celom rozsahu vyporiadané. Táto dohoda bola spísaná JUDr. Jurajom Jurovským, komerčným právnikom, číslo licencie 429/1991, so sídlom 922 21 Moravany nad Váhom č. 162, ktorého M. U. a P. U. zároveň v plnom rozsahu splnomocňujú k zastupovaniu a k všetkým úkonom potrebným k nadobudnutiu jej účinnosti, v časti týkajúcej sa vyporiadania ohľadom nehnuteľností.

16. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. Nitrianska Blatnica vyplýva, že žalovaní v 1/ a 2/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností , to- pozemku parc. CKN č.XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 660m2, parc. CKN č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 140m2 a rodinný dom s.č. XXX postavaný na parc.č. XXXX/XX. Titul nadobudnutia je Kúpna zmluva I. XXXX/XX

- 101/12. Záložné právo v prospech VÚB a.s. Bratislava, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX a stavba súp. č. XXX na parc. č. 1281/28 podľa zmluvy reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX - I. XXXX/XX - XXX/XX. 17. Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného MUDr. Luciou Žlnayovou, súdnou znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) zo dňa 16.02.2016, vypracovaného v konaní č. K.-XCXX/XX vyplýva , že znalkyňa dospela k nasledovným záverom, ktoré podľa otázok súdu formulovala takto: 1/ či trpí duševnou poruchou trvalého alebo prechodného charakteru, ak áno, akou poruchou, resp. chorobou a odkedy.

- Pán F.. K. U. trpí duševnou poruchou trvalého charakteru a to paranojou - bludovou poruchou (MKCh10). Menovaný trpí touto poruchou približne od roku 1994. - 2/ či bol v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM spôsobilý nadobúdať práva a brať na seba povinnosť (09.08.1995).

- Vzhľadom na prítomnú duševnú poruchu nepredpokladala znalkyňa, že bol v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM spôsobilý nadobúdať práva a brať na seba povinnosť (09.08.1995).

3/ či trpel vyšetrovaný v čase podpísania dohody duševnou poruchou.

- Vyšetrovaný v čase podpísania dohody trpel duševnou poruchou - paranojou.

4/ Uviesť iné dôležité zistenia.

- Vyšetrovaný od roku 1994 trvale trpí duševnou poruchou, napriek tomu, že sa svoje správanie snaží korigovať a orientovať iným smerom. Táto duševná porucha potrebuje trvalú psychiatrickú starostlivosť, eventuálne i obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom sčasti (manipulácia s majetkom a peniazmi).

18. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom, zo dňa 04.06.2015 v konaní pred OS Piešťany sp. zn. XC/XX/XXXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva, že znalec dospel k nasledovnému záveru na základe otázok kladených súdom: 1/ či bol vyšetrovaný v čase podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.1997, uzatvorenej medzi mestom Piešťany ako predávajúcim a F.. K. U. a Ing. S. S. ako kupujúcimi, spôsobilý na vykonanie takéhoto úkonu, alebo či vyšetrovaný trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým a či vedel posúdiť následky svojho konania.

- Vyšetrovaný v čase podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.1997, uzatvorenej medzi mestom Piešťany ako predávajúcim a Ing. K. U. a Ing. S. S. ako kupujúcimi, trpel forenzne významnou duševnou poruchou a to: Trvalou bludovou poruchou. Toto ochorenie, z hľadiska psychiatrického zakladá globálne a všeobecne relevantné medicínske dôvody, že ním postihnutý nie je schopný a spôsobilý vykonávať slobodne a vážne právne úkony a ani byť nimi viazaný. Vyšetrovaný teda nebol schopný vysoko pravdepodobne vykonať, z hľadiska psychiatrického ani predmetný právny úkon dňa 10.11.1997 a ani posúdiť následky tohto svojho konania pre trvalé duševné ochorenie. Znalec uviedol, že v roku 1996 a následne aj v roku 1998-1999 bol dlhodobejšie psychiatricky hospitalizovaný a bola opakovane u neho diagnostikovaná táto porucha.

2/ je aktuálne vyšetrovaný spôsobilý vystupovať v konaní samostatne.

- Vyšetrovaný trpí trvalou a doživotnou duševnou poruchou a to trvalou poruchou s bludmi, trpí ňou aj aktuálne. Toto ochorenie, z hľadiska psychiatrického zakladá globálne a všeobecne relevantné medicínske dôvody, že ním postihnutý nie je schopný a spôsobilý vykonávať slobodne a vážne právne úkony a ani byť nimi viazaný. V predmetnom právnom konaní z hľadiska psychiatrického teda nie je schopný vystupovať samostatne.

19. Z Kúpnej zmluvy a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2011 uzatvorenej medzi predávajúci: IvM. Č., V.. Č. M. S. N. Č., V.. Š., a kupujúca: F.. S. S., V.. S., vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bol:

- rodinný dom s.č. XXXX, postavený na parcele číslo XXXX na Vajanského ulici v kat. úz. Piešťany

- pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 84 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 457 m2, ďalej len ako „predmet prevodu“, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálna územie Piešťany, ktoré sú v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich,

za dohodnutú kúpnu cenu 77.000 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že 30.000 eur, teda časť uvedenej kúpnej ceny uhradí kupujúca predávajúcim formou prevodu na účet kupujúcich vo Všeobecnej úverovej banke a.s. bezprostredne po podpise tejto zmluvy. Predávajúci podpisom tejto zmluvy prehlasujú, že od kupujúcej prevzali časť kúpnej ceny vo výške 30.000 eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 47.000 eur uhradí kupujúca predávajúcim po splnení nasledovných podmienok: Predávajúci do 31.marca 2012 uskutoční na vlastné náklady:

a) dokončenie rekonštrukcie interiéru podľa bodu 1) článku III tejto zmluvy

b) postavenie záhradného domčeka - skladu náradia vo dvore podľa požiadaviek kupujúcej, ktorá si náklady na jeho vybudovanie zvlášť uhradí

c) zabezpečí oplotenie - pletiva na konci záhrady

d) úprava pozemku v záhrade formou jesennej orby a jarnej rekultivácie

e) povrchová úprava fasády z ulice aj od záhrady

f) výmena vchodových dverí a svetlíka za biele plastové najneskôr však do 31.marca 2012.

V prípade, že predávajúci splnia podmienky uvedené v článku IV ods. 1/ zmluvy a kupujúca nevyplatí predávajúcim zostatok kúpnej ceny 47.000 eur k dohodnutému termínu t.j. k 31.marcu 2012, kupujúca a predávajúci sa dohodli, že: F.. S. S. sa ako budúca predávajúca zaväzuje previesť nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX pre k.ú. Nitrianska Blatnica, ako dom s.č. XXX na pozemku parcele registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 140 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 660 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 140 m2 , ktorých je výlučnou vlastníčkou, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, F. Č., a manželky N. Č., V.. Š., F. Č. a manželka N. Č., rod. Š., sa ako budúci kupujúci zaväzujú, že odkúpia od budúcej predávajúcej nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX pre k.ú. Nitrianska Blatnica, ako dom s.č. XXX na pozemku parcele registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 140 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 660 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 140 m2, ktorých je výlučnou vlastníčkou. Dohodnutá kúpna cena predávaných nehnuteľností bude predstavovať sumu 1 euro. Uskutočnením prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v ods. 2/ tohto článku na budúcich kupujúcich budú zmluvné strany považovať svoje vzájomné nároky vyplývajúce z ustanovení tejto zmluvy (čl. IV ods. 1) do budúcna za vysporiadané.

20. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. XC/XXX/XXXX - 454 zo dňa 19.03.2013 v právnej veci navrhovateľa: F.. K. U., proti odporkyni: F.. S. S. zast. JUDr. Andreou Hauptvogelovou, advokátkou, o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplýva, že súd takto rozhodol: Súd návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne v sume 596,10 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2013 v spojení s rozsudkom KS Trnava č.k. XXCo/XXX/ XXXX-XXX a vykonateľnosť dňa 13.12.2013 čo do trov konania.

21. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. XC/XX/XXXX - 756 zo dňa 21.11.2016 v právnej veci žalobcu: F.. K. U., proti žalovanej: F.. S. S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd spojil konania vedené na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou XC/XX/XXXX s konaním vedeným na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou XC/XX/XXXX na spoločné konanie. 22. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. XC/XX/XXXX - 786 zo dňa 21.06.2017: I. Súd vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej zo dňa 17.10.2016 o určenie, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti na samostatné konanie. II. V spore o určenie, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pripustil vstup Mesta Piešťany, Nám. SNP 3, Piešťany, IČO: 00 612 031 ako žalovaného 2/. III. Súd nepripustil zmenu žaloby zo dňa 15.05.2017.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2017. 23. Na pojednávaní dňa 18.02.2019 PZ žalobcu predložil súdu Dohodu o vyporiadaní majetku zo dňa 03.04.1995, ktorej súčasťou sú nasledovné články: Článok I. Účastníci dohody: F.. K. U. M. F.. S. U., V.. S., Článok II. Účastníci dohody si v priebehu trvania manželstva nadobudli:

a) Nehnuteľný majetok, ktorým je nedokončený rodinný dom v katastri obce Nitrianska Blatnica rozostavaný na parcele o výmere 800 m2 - list vlastníctva č. XXX, stavebné povolenie vydané Okresným národným výborom - odbor výstavby a ÚP v Topoľčanoch dňa 13.07.1978 pod číslom : I.. XXX/XXXX,

b) Hnuteľný majetok - zariadenie dvojizbového štátneho bytu na V. W.. Č.. X v Piešťanoch.

Článok III.

Menovaným v článku I. zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo z dôvodu zániku manželstva v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Trnava, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.1995.

Článok IV.

Účastníci sa dohodli na tom, že podiely na nehnuteľnom majetku uvedenom v článku III. budú pre oboch rovnaké.

Článok V.

Hnuteľný majetok bude vyporiadaný ústnou dohodou. 24. Zároveň PZ žalobcu predložil Odpoveď na list zo dňa 09.01.2002 číslo 94790, ktorým bolo žalobcovi oznámené nasledovné: Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný dňom 01.01.-1993. Od 01.01.1993 do 31.05.1998 bol žalobcovi dôchodok zasielaný poštovou poukážkou na miesto trvalého bydliska. Od 01.06.1998 do 28.02.2000 bol žalobcovi výsluhový dôchodok zasielaný do VÚB na číslo účtu: XXXXXXXXXX/0200 a to v sume od 01.06.1998 do 30.06.1999 5.033 Sk, od 01.07.1999 do 28.02.2000 5.445 Sk. Od 01.03.2000 do 30.11.2000 do Slovenskej sporiteľne na číslo účtu: XXXXXXXXXX/0900 a to v sume od 01.03.2000 do 31.07.2000 5.445 Sk, od 01.08.2000 do 30.11.2000 6.000 Sk. Od 01.12.2000 je výsluhový dôchodok zasielaný do VÚB na číslo účtu: XXXXXXXXXX/0200 a to v sume od 01.12.2000 do 30.11.2001 6.000 Sk, od 01.12.2001 do 31.12.2001 7.080 Sk a od 01.01.2002 7.711 Sk. 25. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. XT/XXX/XX-XX zo dňa 22.02.1995 bol obžalovaný F.. K. U., uznaný vinným, že : 1/ dňa 24.08.1993 v Piešťanoch, v objekte VÚ 4800 si zapožičal bez uvedenia dôvodu od svojho spolupracovníka Z.J. E. peniaze v sume 40.000 Sk s tým, že tieto vráti do dvoch mesiacov, peniaze použil na hru v stávkových kanceláriách, pričom na takýto účel si peniaze i požičiaval a už v čase požičiavania peňazí vedel, že v prípade prehry peniaze nebude môcť v dohodnutej dobe vrátiť, čím spôsobil poškodenému Z. E. škodu 40.000 Sk. 2/ v presne nezistený deň v mesiaci august 1993 v Piešťanoch, v objekte VÚ 4800 si zapožičal bez uvedenia účelu od svojho spolupracovníka F. Y. peniaze v sume 30.000 Sk s tým, že tieto vráti do 1 mesiaca, peniaze použil na hru v stávkových kanceláriách, pričom na takýto účel si peniaze i požičiaval a už v čase požičiavania peňazí vedel, že v prípade prehry tieto nebude môcť v dohodnutej dobe vrátiť, poškodenému F. Y. následne vrátil peniaze v sume 20.000 Sk z peňazí, ktoré si požičal od D. O. a teda poškodenému F. Y. spôsobil škodu v sume 10.000 Sk. 3/ dňa 29.09.1993 v Piešťanoch, v objekte VÚ 4800 si zapožičal od svojho spolupracovníka D. O. peniaze v sume 48.000 Sk s tým, že tieto použije na podnikanie a vráti ich do 31.10.1993, no už v čase požičiavania peňazí vedel, že peniaze použije na hru v stávkovej kancelárii a na splatenie časti svojich dlhov, čo i urobil a D. O. doposiaľ vrátil len peniaze v sume 10.000 Sk, ktorú mu dňa 14.04.1994 odovzdala manželka obžalovaného a teda poškodenému D. O. spôsobil škodu v sume 38.000 Sk. 4/ v presne nezistený deň v mesiaci november 1993 v Piešťanoch na ul. E. Č.. X v dome F. H. po vzájomnej dohode prevzal od I. A. peniaze v sume 3.000 Sk a od F. H. peniaze v sume 2.000 Sk s tým, že tieto vloží do hry v stávkovej kancelárii a s výhrou sa potom podelia, no už pri prevzatí peňazí vedel, že tak neurobí a požičané peniaze použil na vrátenie dlhov, čím spôsobil F. H. škodu v sume 2.000 Sk a I. A. škodu v sume 3.000 Sk, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,2 Tr.zák. Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 10 / desať/ mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného, aby nahradil poškodenému Z. E., J.. XX.XX.XXXX sumu 40.000 Sk, D. O., J.. XX.XX.XXXX sumu 38.000 Sk, F. Y., J.. XX.XX.XXXX sumu 10.000 Sk, I. A., J.. XX.XX.XXXX sumu 3.000 Sk a F. H.Y., J.. XX.XX.XXXX sumu 2.000 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.02.1995. 26. Z vkladového spisu I. XXXX/XXXX a v ňom založenej Kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2012 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi predávajúcimi: 1. F. Č., M. S. X. N. Č., V.. Š.F., a kupujúcimi: 1. F.. Z. S., . M. S. X. F.. L. S., V. N., Predmet kúpy:

1. Predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1: a) pozemku KN C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600m2 b) pozemku KN C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140m2 c) stavby - domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele KN C č. XXXX/XX

vedených na LV č. XXX k. ú. Nitrianska Blatnica, obec Nitrianska Blatnica, v katastri nehnuteľnosti Správou katastra Topoľčany, Katastrálneho úradu Nitra. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy vo výške 56.500 eur. Kupujúci zaplatili časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur z vlastných finančných prostriedkov dňa 26.07.2012 pred podpísaním zmluvy priamo na účet predávajúcich vedený v Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava. Kupujúci zaplatia časť kúpnej ceny vo výške 41.500 eur z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý poskytne kupujúcim VÚB, a.s. Bratislava, najneskôr dňa 16.08.2012, pričom za zaplatenie sa považuje pripísanie kúpnej ceny v prospech predávajúcich. 27. Z vkladového spisu I. XXXX/XXXX a v ňom založenej Kúpnej zmluvy zo dňa 09.05.2012 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi predávajúcou: F.. S. S., M. H.: F. Č. M. S. N. Č., V.. Š., Predmetom prevodu vlastníckeho práva je:

- rodinný dom s.č. XXX, postavený na pozemku parcele registra „C“ číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 140 m2

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 660 m2

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 140 m2

zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Nitrianska Blatnica vedenom na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Topoľčany. Predávajúca predáva celé svoje nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 bod. 1/ Zmluvy, kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva v celosti. Kupujúci, nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 bod 1/ Zmluvy, od predávajúcej kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti. Dohodnutá kúpna cena predávaných nehnuteľnosti predstavuje sumu 1 euro v zmysle článku IV Kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 10.10.2011. Predávajúca vyhlásila , že nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnou ťarchou , vrátane sudcovských , exekučných a iných zákonných záložných práv.

28. Z Oznámenia Okresného súdu Piešťany vyplýva, že vec vedená pod sp.zn. XC/XX/XXXX vo veci žalobcu : F.. K. U. proti žalovanej : F.. S. S. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nie je doposiaľ právoplatne skončená. 29. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka ,právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 32. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. 33. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 34. Podľa § 130 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. 35. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 36. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 134 ods.1-4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 38. Podľa §-u 70 ods.1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam , v znení neskorších predpisov , údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak . 39. Podľa §-u 149 ods.4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 40. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru , že žaloba žalobcu , ktorou sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva o veľkosti 1 z celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. Nitrianska Blatnica , nie je dôvodná . 41. Pokiaľ ide o právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam , tento je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §-u 137 c) a musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu , či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva . Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti , ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla zdôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako poklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno ( vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale smeruje k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci ( rozsudok NS SR sp.zn.4Cdo130/2007 zo dňa 25.02.2009 ) . 42. Rozsudkom súd určuje ( ne) existenciu práva ( aktuálny stav) ku dňu jeho vyhlásenia (§217CSP) a rozsudkom nemožno zásadne určovať práva za dobu minulú, ak tieto v minulosti už zanikli. Súd v každom štádiu konania musí mať osvedčenú existenciu naliehavého právneho záujmu , inak musí žalobu zamietnuť .Súdnou praxou je pritom rešpektovaný názor, podľa ktorého v konaní o určenie vlastníckeho práva súd by mal vždy riešiť ako predbežnú otázku , či žalovaný nenadobudol vlastníctvo iným spôsobom, a v kladnom prípade žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení. Podľa ustálenej súdnej praxe ani neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním ( R 44/1996), pričom neplatný právny úkon ( napr. neplatná zmluva) je najbežnejším domnelým právnym titulom , na základe ktorého sa držiteľ ujal držby. Súdna prax je jednotná tiež v názore, že ak domnelý právny titul ( napr. kúpna zmluva) je neplatným právnym úkonom, pričom držiteľ na základe neho vec držal , nakladal s ňou ako s vlastnou , je potrebné v takom prípade zaoberať sa možnosťou vydržania vlastníctva ako predbežnou otázkou . Ak do okamihu zániku oprávnenej držby na základe oboznámenia sa držiteľa so skutočnosťami , ktoré objektívne mohli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom , oprávnená držba trvala po zákonom stanovenú vydržaciu dobu, potom mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva. 43. K otázke posudzovania naliehavého právneho záujmu na určení práva existuje rozsiahla a konštantná judikatúra, podľa ktorej určovacia žaloba v zmysle §137 písm. c) ( predtým §80 písm. c) OSP) má preventívny charakter, ktorou sa sleduje ochrana ohrozeného práva , jej účelom je predísť stavu neistoty alebo ohrozenia určitého práva alebo jeho výkonu v právnom vzťahu , uplatní sa tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec , ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami v konaní . Jej význam je rýdzo praktický- nastoliť istotu v právnych vzťahoch , ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom , u týchto žalôb je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať na to, aby nedošlo k jej zneužitiu. 44. Pokiaľ právny záujem na určení nevyplýva priamo zo zákona( z osobitného predpisu) , musí ho žalobca v spore osvedčiť , čo prakticky znamená , že musí tvrdiť a podľa možnosti tiež i preukázať skutočnosti odôvodňujúce naliehavý právny záujem na konkrétnom ním požadovanom určení . Podľa väčšinového názoru právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva otázkou vecnej legitimácie žalobcu .Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku , nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme ( či je alebo nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby ( Komentár . Praha :C.H. Beck ,2016 , str. 502) . 45. Súd v prvom rade preto skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a dospel k záveru, že v danom spore nebola splnená a žalobcom preukázaná zákonná požiadavka kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva . Žalobca v konaní nezdôvodnil, aký právny záujem na podanej určovacej žalobe má po uplynutí doby vyše 22 rokov od uzavretia predmetnej dohody o vyporiadaní BSM medzi ním a bývalou manželkou F.. S. S. , iba uviedol, že z dôvodu svojej právnej istoty, keď S. S. v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu vedie spor spôsobom, ktorý ho má pripraviť o jeho obydlie, ktoré užíva pre potreby rodiny , je nútený podať na ochranu svojich práv túto žalobu, keď p. S. zneužíva jeho zdravotnú indispozíciu vo svoj prospech a smeruje k tomu, aby on nemal žiaden majetok. 46. Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu sa súd vzhľadom na uplynutie doby 22 rokov od nadobudnutia držby a užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných a žalovanými zaoberal aj možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania vrátanie skúmania podmienky dobromyseľnosti žalovaných a ich právnych predchodcov pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti. 47. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru , že právny záujem žalobcu nie je daný z dôvodu, že žalovaní v 1/a 2/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností titulom vydržania a vzhľadom na tento záver, právnu argumentáciu žalobcu o neplatnosti predmetnej Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 09.08.1995 pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi v zmysle § 39OZ , pokladal za právne irelevantnú, pretože ak by aj prejudiciálne konštatoval neplatnosť vyššie uvedenej dohody o vyporiadaní BSM pre porušenie zákona(z dôvodu nedostatku spôsobilosti žalobcu na takýto úkon v rozhodnej dobe, keď žalobca bol postihnutý duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným resp. pre rozpor s dobrými mravmi ( keď podľa žalobcu neobdržal plnenie 25.000,-Sk ako vyporiadavací podiel a ďalej splácal dlhy , ktoré vznikli počas BSM a jeho bývalá manželka poberala jeho výsluhový dôchodok, pričom dokázanie tejto skutočnosti by malo podľa názoru súdu význam iba v konaní o plnenie z dohody o vyporiadaní BSM) a následne neplatnosť uzavretých kúpnych zmlúv, nebolo by tým dotknuté vlastnícke právo žalovaných, ktorí v prípade neplatnosti nadobúdacieho titulu (dohody o vyporiadaní BSM a následne kúpnej zmluvy), nadobudli vlastnícke právo vydržaním v zmysle §134 Občianskeho zákonníka , ktorá skutočnosť prelamuje aj zásadu , podľa ktorej „nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám“. Spôsobilým titulom, na základe ktorého sa oprávnená osoba cíti byť vlastníkom veci alebo práva , je aj kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo žalovaní . 48. Žalobca v konaní tvrdil, avšak nepreukázal ( svoje tvrdenie nepodložil relevantnými dôkazmi) , že jeho bývalá manželka F.. S. S. pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM dňa 9.8.1995 vedela, že žalobca trpel duševnou poruchou , ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným , že nebola dobromyseľná, že nehnuteľnosť jej patrí v celosti. Svedkyňa F.. S. S. na pojednávaní uviedla, že Dohodu o vyporiadaní BSM spísali z dôvodu, že bývalý manžel nemal záujem o rodinné a majetkové záležitosti , už rok pred rozvodom nežili v spoločnej domácnosti. Žalobca rád popíjal, hral, kontaktoval sa so ženami, môže povedať, že bol sukničkár, robil dlhy, riešil iba tieto svoje dlhy. Neriešil problémy, keď ich mal riešiť, tak odišiel. Mal mimoriadnu schopnosť presviedčať ľudí, aby mu požičali peniaze, desiatky ľudí mu požičali, aj podnikatelia, jej teda nezostalo nič iné, iba riešiť situáciu, čo budú robiť s ich majetkom, nakoľko rodinný dom bola drevostavba, chátrala, buriny boli vyššie ako dom, išlo o ich spoločný majetok, spoločné peniaze, trápilo ju to, pričom bývalý manžel na to povedal, že on si musí riešiť svoje problémy. Dozvedela sa od známeho, že žalobca si požičal peniaze a dom založil , preto chcela vec riešiť a dala spísať dohodu o vyporiadaní BSM . Žalobca podpísal dohodu o vyporiadaní BSM s tým, že ona za pomoci rodiny zaplatila úver .Dohodu po vyporiadaní BSM išli podpísať ráno, žalobca bol úplne pri zmysloch, bol zdravý, nebol opitý, nebol po opici, choval sa úplne normálne, u notára podpísali jeden, druhý, nepamätá si, či mu dala zálohu alebo hotové peniaze naraz, ale keby mu nedala, tak by ju naháňal. Lieky neužíval, neznášal doktorov. Ona bola vlastníčkou nehnuteľnosti už 16 rokov, nevidela dôvod, prečo by dom nemohla predať. Nikto nespochybňoval dohodu o vyporiadaní BSM, ani si nenárokoval vlastníctvo, tak dala inzerát na predaj domu. 49. Predmetnú dohodu vypracoval JUDr. Juraj Jurovský, komerčný právnik , účastníci dohody ju podpísali pred Obvodným úradom v Piešťanoch. V čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM neexistovali žiadane relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca trpí duševnou poruchou, ktorá ho robí na uvedený právny úkon neschopným. Znalecký posudok , ktorý žalobca predložil súdu , a to č. X/XXXX súdnej znalkyne MUDr. Lucie Žlnayovej vo veci PN sp.zn.XC/XX/XX , ktorá dospela k záveru, že v čase uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM dňa 09.08.1995 žalobca nebol spôsobilý brať na seba práva a povinnosti, bol vypracovaný až v roku 2006 v inom súdnom konaní, a nie je zrejmé, či bol aj v uvedenom konaní podkladom pre rozhodnutie súdu v tej veci. Ďalší č. XX/XXXX , ktorý predložil žalobca, bol vypracovaný v roku 2015 súdnym znalcom MUDr. Máriom Strakom v konaní č. XC/XX/XXXX pre Okresný súd Piešťany o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu , v ktorom znalec uviedol, že žalobca v čase podpisu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.1997 uzatvorenej medzi Mestom Piešťany ako predávajúcim a F.. K. U. M. F.. S. S. ako kupujúcimi trpel forenzne významnou duševnou poruchou a to : trvalou bludovou poruchou, ktorá ho robila na uvedený právny úkon neschopným, teda tento znalecký posudok sa týka iného právneho úkonu , ktorý uzatváral žalobca dňa 10.11.1997 . 50. Žalobca tiež v konaní tvrdil , avšak nepreukázal ( svoje tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi) , že právni predchodcovia žalovaných , manželia F. M. N. Č. a žalovaní v 1/a 2/rade pri kúpe vedeli, že jeho spoluvlastnícky podiel 1-ica na spornej nehnuteľnosti nadobúdajú od nevlastníka, teda, že neboli dobromyseľní. Je nepochybné, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy S. F.. S. S. ( bývalou manželkou žalobcu) a právnymi predchodcami žalovaných -manželmi Č. , bola ako vlastník v katastri nehnuteľnosti zapísaná F.. S. S. a rovnako, pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi manželmi Č.Ý. a žalovanými v 1/a 2/rade boli ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaní manželia Č.. Išlo teda o údaje verejne prístupné, pričom sa vychádza z prezumpcie správnosti údajov uvádzaných v katastri ( §70 ods.1 katastrálneho zákona), z ktorých v dobrej viere vychádzali právni predchodcovia žalovaných p. Č. s manželkou ako aj žalovaní v 1/ a 2/rade pri uzatváraní kúpnych zmlúv, že p. S. ako vlastník je oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať, čo napokon p. S. prehlásila aj v zmluve, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy , rovnako tak urobili aj právni predchodcovia žalovaných manželia Č.K. . 51. K zákonným predpokladom vydržania patria: -nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu , -nepretržitosť vydržacej doby , ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby , ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov, prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo , pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca . 52. Právni predchodcovia žalovaných aj žalovaní v 1 / a 2/rade sa od nadobudnutia nehnuteľnosti správali ako ich vlastníci , nehnuteľnosť zrekonštruovali a investovali do jej zveľadenia nemalé finančné prostriedky , za tým účelom nehnuteľnosť žalovaní v 1/a 2/rade zaťažili záložným právom v prospech V.Ú.B. banky ,a.s . ako vlastnícky im patriacu . Po celú dobu od zápisu vlastníckeho práva F.. S. do katastra nehnuteľnosti dňa 17.1.1996, následne zápisu právnych predchodcov žalovaných

- manželov Č. dňa 19.06.2012 a žalovaných dňa 06.09.2012 až do podania žaloby 08.02.2018 nebolo ich vlastnícke právo nikým a ničím spochybňované a nikto ich v držbe a užívaní nehnuteľností neobmedzoval a nerušil , uplynula teda zákonná predpísaná 10-ročná vydržacia doba , keď žalovaní v 1/ a 2/rade ako právni nástupcovia si do vydržacej doby mohli započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držali ich právni predchodcovia, preto súd uzatvára , že žalovaní v 1/ a 2/rade nadobudli vlastníctvo predmetných nehnuteľností v celosti vydržaním, právnym titulom oprávnenej , dobromyseľnej a nerušenej držby po splnení zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom podľa ust.§134 Občianskeho zákonníka. 53. Zistené skutkové okolnosti posudzovanej veci odôvodňujú záver , že v danom prípade neexistuje reálny nesúlad v otázke vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti ( spoluvlastníckeho podielu 1-ica ) v doposiaľ ( v čase podania žaloby a rozhodnutia súdu ) evidovanom právnom stave v porovnaní so skutočným právnym stavom a žalobca nepreukázal tvrdenú existenciu spornosti resp. ohrozenia práva a naliehavú potrebu ingrediencie súdu do právneho vzťahu strán určujúcim rozhodnutím súdu po uplynutí doby viac ako 22 rokov od uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 09.08.1995 medzi žalobcom a bývalou manželkou F.. S. S.Á. , kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2012 medzi p. S. S. a manželmi Č. a následne kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2012 , ktorou žalovaní v 1/a 2/rade nadobudli od manželov Č. dotknutú nehnuteľnosť v celosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva. 54. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §255ds.1CSP a žalovaným v 1/a 2/ rade, ktorí boli vo veci plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak a)sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).