Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: R. Q., W.. XX.XX.XXXX, bytom T., V. XX, v konaní právne zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Karpatská 804/10, proti žalovanému: V. Č. E. L. C., L.. C.. I.., IČ: XXXXXXXX, Č.X. E. XXX/ X, Q. V., Č. C., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2013, v bode 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu sa T. zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné:

- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy,

- podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách T., ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle O..T..L., v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy,

- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,

- službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy,

- na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa T. zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná,

II. súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške XXX,XX Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60-tich pravidelných splátkach, a to U. XX-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške XX,XX X. a poslednú splátku vo výške XX,XX Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná,

III. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

. Žalovaný svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur s príslušenstvom a uhradiť trovy konania, a to z dôvodu, že so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom žalovaný poskytol žalobkyni pôžičkou vo výške X XXX Eur. Vec bola na tunajšom súde vedená pod spisovou značkou XXCsp/XXX/XXXX. V priebehu konania sa žalobkyňa, ktorá s pôvodnou žalobou nad sumu XX,XX Eur nesúhlasila, vzájomným návrhom domáhala, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaný zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd uznesením č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX A. H. XX.XX.XXXX konanie o zaplatenie sumy XXX,XX Eur s príslušenstvom zastavil a konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok z tejto spotrebiteľskej zmluvy vylúčil na samostatné konanie.

2. Pôvodný veriteľ, spoločnosť T. S., s. r. o., zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa 16.12.2016, postúpil pohľadávku voči žalobkyni na terajšieho žalovaného. Žalobkyňa o tom bola upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016.

3. Žalobkyňa žiadala určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok, tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že poplatok za garantovanú službu je neprimerane vysoký a značne prevyšuje náklady na uvedenú službu. V skutočnosti intenzívnejšie telefonáty môžu predstavovať nekalú obchodnú praktiku a je poľutovaniahodné, že právny predchodca žalovaného si ju touto cestou ešte chce nechať aj zaplatiť. Žalobkyňa poukázala na § 9 ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch a nevidela dôvod, prečo by mala platiť za niečo, na čo má zákonný nárok. Poukázala aj na ďalšie služby vyplývajúce z tejto garantovanej služby a na zjavnú neprimeranosť poplatku, ktorú od nej chce za tieto služby žalovaný. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu taktiež spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, že počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany spotrebiteľa k využitiu vyššie uvedených výhod. Odmena za zabezpečenie splátok úveru je neprimeraná a odporuje dobrým mravom. Žalobkyňa uviedla, že v skutočnosti nebola oboznámená s možnosťou splácať úvery inou formou. Iba nepatrnú časť tejto odmeny inkasuje obchodný zástupca, ktorý zabezpečuje kompletný servis tejto služby a zvyšnú časť, približne 95 %, používa právny predchodca žalovaného na neznámy účel. Právny predchodca žalovaného do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca absolvovať, ale paradoxne od výšky poskytnutého úveru. Neprijateľnosť takto vymedzených zmluvných podmienok predstavuje skutočnosť, že ich so žalobkyňou nikto individuálne nedojednal a tieto poplatky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4. Žalovaný o žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podaná žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je v celom rozsahu nedôvodná. V prejednávanej veci absentuje základný predpoklad určovacej žaloby, a tou je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na výsledku konania by bol daný v situácii, pokiaľ by výsledok konania mal vplyv na práva žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že súdneho konanie, predmetom ktorého bola spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX, F. právoplatne zastavené. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je skutočnosťou, ktorá v konaní zaťažuje žalobkyňu, a preto je ona tou stranou, ktorá musí naliehavý právny záujem preukázať. Žalovaný taktiež uviedol, že požadovaný petit žaloby sa s poukazom na aktuálne usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami konania javí ako nevykonateľný. Pokiaľ petit žaloby smeruje proti konkrétnej a riadne identifikovanej zmluve, právny spor sa týka len práv a povinností vyplývajúcich z danej konkrétnej zmluvy. Pokiaľ teda došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania, petit smeruje proti právnemu úkonu, ktorý nemôže vyvolávať zamýšľané právne účinky. Žalovaný ďalej poukázal na neexistenciu pasívnej legitimácie v konaní. Žalovaný uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od právneho predchodcu nadobudol len nesplatený zostatok pôvodnej pohľadávky a nevstúpil tak do všetkých práv a povinností právneho predchodcu. Žalovaný taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obdo/7/2009 zo dňa 14.10.2010, ktoré bližšie rozvádza argumentáciu žalovaného v otázke pasívnej legitimácie. Žalovaný uviedol, že z výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by bol oprávnený poskytovať úvery spotrebiteľom.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v pôvodnom spise č. k. XXCsp/XXX/XXXX, a to so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, vyjadrením žalovaného, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa a žalovaný dňa 17.07.2013 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom žalovaný poskytol žalobkyni pôžičkou vo výške 1 500 Eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba XX,XX %., M.. R.. XXX,XX Eur a poplatok za garantovanú službu vo výške XXX,XX Eur. Celková čiastka, ktorú mala zaplatiť žalobkyňa, teda predstavovala X XXX,XX Eur. To, čo predstavuje súčasť garantovanej služby, je uvedené na druhej strane zmluvy v bode 4. Ide o tieto služby :

- služba prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy,

- podpora prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách T., ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle O..T..L., v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy,

- služba vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,

- služba poskytnutia karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy,

- na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa T. zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.

7. Pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere zároveň došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru z rovnakého dňa, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške XXX,XX Eur. Žalobkyňa sa zaviazala túto odmenu splácať U. XX- M. pravidelných splátkach, a to v XX-M. týždenných splátkach vo výške XX,XX Eur a poslednú splátku vo výške XX,XX Eur. Spolu tak mala zaplatiť, vrátane úrokov, poplatku za garantovanú službu a odmeny spočívajúcej v preberaní splátok, sumu X XXX Eur.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 298 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-226/12, článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.

21. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-26/13, Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

22. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-415/11, článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:

- pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok,

- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.

23. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, ako aj na základe citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie konštatuje, že je nesporné, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, súd prvej inštancie v celom rozsahu odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde odvolací súd konštatoval, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona a súd môže neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhlásiť aj bez návrhu.

25. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam súd prvej inštancie uvádza, že v danom prípade bol žalobkyni poskytnutý úver X XXX Eur so splatnosťou XX týždňov (viac ako rok) s administratívnym poplatkom XXX,XX Eur. Zo zmluvy však nevyplýva, čo tento poplatok zahŕňa. Vo všeobecnosti možno administratívny poplatok vnímať ako poplatok za správu úveru. Súdu je však z jeho činnosti z iných súdnych konaní známe, že tak výška administratívneho poplatku, ako aj výška odmeny za zabezpečenie splátok úveru sa odvíjala od výšky poskytnutého úveru.

26. Poplatok za garantovanú službu, ktorý má pokryť náklady na správu úveru, však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa týmto sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v skutočnosti poplatok, odvíjajúci sa od výšky úveru, vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok XXX,XX Eur predstavuje XX,XX %. z úveru. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie poplatku za garantovanú službu. Súd zdôrazňuje to, že poplatky za správu úveru boli zakázané od XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U192/2010 z 03.05.2010, ktorý dospel k záveru o neprijateľnosti podstatne nižšieho administratívneho poplatku v rozsahu 2 % z úveru za posudzovanie bonity klienta, s tým, že nie je to v záujme spotrebiteľa, ale veriteľa.

27. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ musí vopred zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia, ale aj v samotnej podmienke splatnosti. To znamená, že dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať právnu povahu darovania, čo znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov podľa súdu nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte obstáť. Súd je presvedčený, že priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej uzatvoreniu nikdy nepristúpil.

28. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie (tzv. teória skutočného plnenia), a preto administratívneho poplatku musí byť určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497 Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito (nie je zrejmé za čo sa platí) a rozhodne nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobcom). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval administratívny poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

29. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dodávateľ by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé zmluvné podmienky, a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto výklad by nepochybne bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.

30. Zmluvu o zabezpečení splátok teda vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ je takýto údaj uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (opäť v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z..

31. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, ktorý sa zaoberá aj problematikou, ktorú žalobkyňa napáda svojou žalobou. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Uvedený poplatok sa svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

34. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20190101? ucinnost=17.07.2013> a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/20190101?ucinnost=17.07.2013>. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20190101?ucinnost=17.07.2013>.

35. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru, ako aj úverová zmluva, sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru (XXX,XX X. A. X.XXX X. T. T. XX,XX %) a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože takúto službu si nevymienila a ponúkol (nanútil) jej ju žalovaný, pričom výška odmeny je neprimeraná a nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd poukazuje na závery ako pri administratívnom poplatku o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky

úveru. Pri tom len X % z každej inkasovanej týždňovej splátky predstavovalo reálne náklady žalovaného s realizáciou výberov vo forme provízie pre obchodného zástupcu. Odplata bola vo výške XX,XX % zo sumy poskytnutého úveru, bez ohľadu na prejdenú trasu obchodného zástupcu, čo taktiež podporuje tézu o získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľa v priamej úmere od výšky poskytnutého úveru a nie od reálnych nákladov žalovaného. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok vyhovieť. 36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže žalobkyňa bol v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.