Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/368/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, so sídlom Bratislava, Michalská 18, právne zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Prievozská 4/ B, Bratislava, proti žalovanému: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., B. XX, o zaplatenie 1.620,16 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.620,16 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.478,10 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu formou pokračovania v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, po zaplatení istiny spolu s úrokmi z omeškania, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 12.12.2013 ptori žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.620,16 Eur spolu s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1.236,67 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.478,10 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že dňa 18.05.2004 uzatvoril žalovaný s obchodnou spoločnosťou Istrobanka, a.s., Laurinská 1, Bratislava, "Žiadosť - zmluvu o vydanie kreditnej karty" (ďalej len "Zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Istrobanky, a.s. a Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. na vydanie a používanie kreditných kariet KOZ účinných od 01.10.2003. V zmysle článku II Obchodných podmienok je žiadosť - zmluva o vydanie kreditnej karty KOZ formulár dohodnutého obsahu, na ktorom klient predkladá banke svoju žiadosť o vydanie karty a ktorá sa po podpise klienta a banky stáva zmluvou o vydanie karty, na základe ktorej vzniká medzi klientom a bankou zmluvný vzťah. Dňa 01.07.2009 zanikla obchodná spoločnosť Istrobanka, a.s. na základe rozhodnutia jediného spoločníka bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť, za splnenia dohodnutých podmienok, žalovanému úver do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami v článku I. Zmluvy na sumu 1.327,76 Eur (40.000,- Sk) a povinnosť žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť. Povinná mesačná splátka žalovaného bola dohodnutá sumou 39,83 Eur (1.200,- Sk). V súlade s článkom VIII. ods. 1 Obchodných podmienok bol žalobca oprávnený bez súhlasu žalovaného meniť Obchodné podmienky. Dňa 31.05.2006 sa stali účinnými nové Obchodné podmienky, ktoré nahradili pôvodné Obchodné podmienky. Podľa článku V ods. 4 Obchodných podmienok je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi povinnú splátku po doručení informácie o obratoch. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 Obchodných podmienok pre ČSOB kreditnú kartu určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy ku dňu 15.06.2012 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalobca poukázal na bod 4.1 Obchodných podmienok pre kreditnú kartu, podľa ktorého ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Podľa článku VIII bod 10 Obchodných podmienok, úroková sadzba je pohyblivá a je dohodnutá v zmluve. Žalobca má právo kedykoľvek meniť výšku úrokovej sadzby. Každú zmenu výšky úrokovej sadzby žalobca oznámi žalovanému vo výpise, na výveske v pobočkách a na internetovej stránke žalobcu. Výška úrokovej sadzby žalobcu ku dňu 09.12.2013 (aktuálna úroková sadzba podľa článku VIII bod10 podmienok) bola 16,90 % p.a.. V zmysle bodu 4.3 Obchodných podmienok pre kreditnú kartu sa zmluvné strany dohodli, že sumy so splatením, ktorých je žalovaný v omeškaní sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou podľa bodu 4. 1 Obchodných podmienok pre kreditnú kartu, zvýšenou o sadzbu úroku z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve. Podľa zmluvy je výška úroku z omeškania určená v Obchodných podmienkach. Podľa článku VIII bod 19 Obchodných podmienok, pri zmene sadzby úroku z omeškania platí zhodný postup ako priznania úrokovej sadzby, to je postup podľa článku VIII bod 10 Obchodných podmienok, keď žalobca má právo kedykoľvek meniť výšku úrokovej sadzby úroku z omeškania. Každú zmenu výšky úrokovej sadzby úroku z omeškania žalobca oznámi žalovanému vo výpise, na výveske v pobočkách a na internetovej stránke žalobcu. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 16.06.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti úveru vo výške 9 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca poukázal na to, že žalovaný poskytol žalobcovi úver, avšak v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 09.12.2013 pohľadávku proti žalovanému vo výške 1 620,16 Eur ktorá predstavuje: - istina vo výške 1.236,67 Eur, úrok vo výške 213,57 Eur vyčíslený ku dňu 09.12.2013, úrok z omeškania vo výške 142,06 Eur vyčíslený ku dňu 09.12.2013 a neuhradené poplatky vo výške 27,86 Eur.

2. Žalovaný k žalobnému návrh uviedol, že v podstate nemá, čo bližšie uviesť k dôvodom uzatvorenia zmluvy a k spôsobu čerpaniu. Nebráni sa splneniu povinnosti zaplatiť. Uznáva nárok žalobcu, avšak len v časti istiny a úrokov z omeškania. Čo sa týka žalobcom žiadaných úrokov, chce požiadať, aby mu žalobca úroky odpustil. Nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz. Požiadal o povolenie splniť povinnosť v splátkach vo výške 20,- Eur, pretože je poberateľom starobného dôchodku vo výške 575,80 Eur. Z dôchodku sú mu vykonávané zrážky z dôvodu vedenej exekúcie, o čom súdu predložil oznámenie Sociálnej poisťovne. Po vykonaní zrážok mu zostáva suma 410,14 Eur. Z tejto sumy platím 170,- Eur nájom a zvyšná suma vo výške 240,- Eur mu zostáva na bežnú spotrebu.

3. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý súhlasil s tým, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanému, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobcu a špecifikácie nároku, zmluvy o vydaní kreditnej karty, obchodných podmienok, oznámenia o zosplatnení, úrokových sadzieb, platobnej histórie, sadzobníka poplatkov, obratov na účte žalovaného, oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku a zistil skutkový stav veci.

5. Dňa 18.05.2004 uzatvoril žalovaný s obchodnou spoločnosťou Istrobanka, a.s., žiadosť - zmluvu o vydanie kreditnej karty. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Istrobanky, a.s. a Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. na vydanie a používanie kreditných kariet KOZ účinných od 01.10.2003. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť, za splnenia dohodnutých podmienok, žalovanému úver do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami v článku I. Zmluvy na sumu 1.327,76 Eur (40.000,- Sk) a povinnosť žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť. Povinná mesačná splátka žalovaného bola dohodnutá sumou 39,83 Eur (1.200,- Sk). Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 Obchodných podmienok pre ČSOB kreditnú kartu určil

predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy ku dňu 15.06.2012 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

6. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

10. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. V priebehu konania žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.03.2019 uznal nárok žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 1.808,38 Eur, vo zvyšnej časti nárok žalobcu neuznal a požiadal o povolenie splniť si povinnosť v splátkach s poukazom na jeho príjem, rodinnú situáciu a výdavky.

13. Podľa ustanovenia § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

14. Podľa § 284 C.s.p. ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

15. Súd konštatuje, že sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe rozsudku pre uznanie nároku v časti uplatnenej istiny vo výške 1.620,16 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.478,10 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a z toho dôvodu súd žalobnému návrhu na základe uznania vyhovel v časti uplatnenej istiny vo výške 1.620,16 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.478,10 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia. Žalovanému uložil lehotu na zaplatenie v súlade s § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Súd je povinný stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznané plnenia v reálnom čase. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právo povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie § 232 C.s.p. umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz, a preto súd po posúdení osobných a majetkových pomerov žalovaného povolil žalovanému zaplatiť uloženú povinnosť v primeraných splátkach.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami vznikol spotrebiteľský vzťah a medzi stranami uzatvorená zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, pričom pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok v časti, ktorej nebol žalovaným uznaný, teda nárok na zaplatenie úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1.236,67 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobca pristúpil v zmysle zmluvných dojednaní k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.09.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnuté úroky z úveru nevzniká, iba právo na úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súčasne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove vydaného v konaní sp. zn. 6Co/190/2014 dňa 30.06.2015 z ktorého vyplýva, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobnému návrhu vyhovel okrem nepatrnej časti, čím žalobcovi ako strane v spore úspešnej vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje okrem výroku I. nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 356 písm. a) C.s.p.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.