Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_9C-4-2018.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu: A.. P. F., nar., bytom v J., F.J. Č.. XX, proti žalovanému: H. J., R. R. Y. J., K. X. Č.. X, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
rozhodol:
Žalovaný je povinný zabrániť vnikaniu pávov na pozemky žalobcu - parcelné číslo XX, záhrada a parcelné číslo XX- zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie J., obec J., okres J., zapísané na LV č. XXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2018 sa žalobca domáhal, aby žalovaný zabránil rušeniu nočného pokoja, ktoré spôsobujú pávy, chované v tesnej blízkosti rodinného domu žalobcu tak, že odstráni chovnú stanicu pávov zo Zámockého parku. Uviedol, že je vlastníkom rodinného domu na ulici F. Č.. XX Y. J., ktorý je postavený na parcele č. XX a XX. Záhrada susedí so Zámockým parkom, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný v Zámockom parku chová pávy, ktoré sa voľne pohybujú po celo areály Zámockého parku, vysedávajú na stromoch a cez deň, ale aj v noci silno škriekajú. Zvuky pávov narušujú nočný kľud a spánok žalobcu, ako aj jeho rodiny. Žalovaný bol niekoľkokrát vyzvaný, aby túto situáciu riešil, avšak bezúspešne. Správanie sa vtáctva v Zámockom parku silne narušuje pokojné bývanie žalobcu a znepríjemňuje mu život.
2. Žalovaný reagoval na žalobu podaním doručeným súdu dňa 20.06.2018. Uviedol, že žalovaný eviduje 11 kusov páva korunkatého a potvrdil, že v priestoroch Zámockého parku v J. je umiestnená ohrada a žalobca je vlastníkom pozemkov s ním susediacich, pričom pozemky oddeľuje kamenný plot. Žalobca sa však nemôže domáhať odstránenia chovnej stanice pávov, nakoľko podľa ustálenej judikatúry môže súd iba uložiť povinnosť niečo sa zdržať. Hluk a rušenie nočného pokoja je iba tvrdené žalobcom a vychádza z jeho subjektívneho pocitu, nie z objektívnych meraní. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach, preto žalobca navrhol žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré strany sporu predložili súdu a ktoré založené v súdnom spise, vypočul strany sporu a navrhnutého svedka. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav:
4. Dňa 06.05.2014 podal žalobca sťažnosť adresovanú žalovanému, obsahom ktorej boli námietky voči chovu pávov v Zámockom parku, ktorý narušuje občianske práva a právo na odpočinok v nočných hodinách, poukazoval na neznesiteľné škriekanie týchto zvierat, ktoré znehodnocuje pokojné užívanie vlastníctva nehnuteľností. Vyzýval žalovaného, aby prijalo efektívne opatrenia. Dňa 24.06.2016 bola žalovanému doručená sťažnosť občanov J., obyvateľov F. N., ktorí poukazovali na rušenie nočného pokoja chovom hlučných zvierat- pávov, v tesnej blízkosti ich nehnuteľností. Dňa 28.06.2016 žalovaný adresoval žalobcovi odpoveď na sťažnosť, kde uviedol, že v danom prípade ide o symbiózu človeka s prírodou, chov pávov bol konzultovaný so zoológmi a nebol porušený žiadny právny predpis. Žalovaný tiež uviedol, že odstúpi sťažnosť na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej odpovedi zo dňa 11.07.2016, že problém nespadá pod vyhlášku MZ SR č. 549/2007. Z.z. a teda tento predpis nie je možné použiť nariešenie problému a odporučil žalobcu na súdne konanie, prípadne dohodu s chovateľom.
5. Podľa Druhovej karty živočícha má žalovaný v držbe 11 kusov páva korunkatého, ktoré sú umiestnené v Zámockom parku, v J. a ich voliéra sa nachádza na pozemku susediacom s pozemkom žalobcu.
6. Na nariadenom pojednávaní žalobca vypovedal, že celý problém trvá zhruba 5 rokov. S chovom pávov je spojený celý rad situácií od znečisťovanie priestranstva, ďobanie do vchodových dverí a najmä ich hlučné škriekanie. Bola snaha sa dohodnúť, ale žalovaný s týmto problémom nemieni nič robiť. Vtáky sa pohybujú po parku voľne. Od januára do leta je škriekanie vtákov intenzívne, pretože prebieha vábenie a párenie. Keď sa narodí nové potomstvo, mierne hluk utíchne. Vtáky nocujú na stromoch a ich škriekanie sa rozlieha na desiatky metrov. V noci pri otvorenom okne sa nedá spať. Žalovaný potvrdil, že má v držbe pávy, ktoré sú chované v Zámockom parku. Uviedol však, že žalobca nepreukázal rušenie hlukom nad mieru primeranú pomerom a poukázal, že žalobca nemôže žiadať odstránenie chovnej stanice pávov z parku.
7. Žalobca súdu predložil fotografie, z ktorých je zrejmé, že pávy sedávajú počas dňa na múre, ktorý tvorí hranicu medzi Zámockým parkom a susediacimi pozemkami. Na fotografiách je vidieť, ako sa pávy prechádzajú po pozemku žalobcu, tak na tráva, ako aj na spevnených plochách, v tesnej blízkosti terasových dverí.
8. Súd vypočul ako svedka manželku žalobcu: Y. F., ktorá potvrdila, že pávy ich obťažujú vo dne i v noci. Chodia na ich dvor, na záhradu, v noci vydávajú zvuky, ktoré ich rušia. Keď nie sú doma, tak vtáky si na ich záhrade robia čo chcú, vyďobávajú veci z kochlíkov, rozhadzujú, musí sa po nich upratovať. Svedkyňa súdu pustila nahrávku zachytenú na mobilný telefón, ktorú robila nadránom a na ktorej bolo počuť zvuk páva. Žalovaný poukázal, že nahrávka nespĺňa technické parametre a nemôže slúžiť ako dôkaz.
9. Následne súd pojednávanie odročil, za účelom mimosúdnej dohody strán sporu, ktorá sa však skončila neúspechom, nakoľko žalovaný trval na zamietnutí žaloby.
10. Podaním doručeným súdu dňa 11.02.2019 žalobca navrhol zmenu žaloby a domáhal sa, aby žalovaný zabránil vnikaniu pávov na pozemok žalobcu. Súd uznesením vyhláseným do zápisnice z pojednávania dňa 18.03.2019 zmenu žaloby pripustil.
11. Na uvedenom pojednávaní žalobca ozrejmil, že pávy vnikajú na oba pozemky, pretože tieto sú v bezprostrednej blízkosti. Žalovaný potvrdil, že v konaní sa preukázalo vnikanie pávov na pozemky žalobcu a aj na okolité pozemky. Vec bola konzultovaná so správcom parku, ale konkrétne opatrenia zatiaľ prijaté neboli.
12. Súd z verejného registra zabezpečil detail listu vlastníctva č. XXX, pre kraj bratislavský, okres J., obec J., katastrálne územie J., podľa ktorého sú žalobca a jeho manželka vlastníkmi nehnuteľností označených ako parcela č. XX - záhrada o výmere 146m2 a parcelné číslo XX o výmere 239 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele č. XX. Nehnuteľnosti sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
13. Aplikované ustanovenia zákona : Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím vy vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Právne posúdenie :
V konaní bolo preukázané, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre kraj bratislavský, okres J., obec J., katastrálne územie J., podľa ktorého sú žalobca a jeho manželka vlastníkmi nehnuteľností označených ako parcela č. XX - záhrada o výmere 146m2 a parcelné číslo XX o výmere 239 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele č. XX. Pozemok v susedstve žalobcu , na ktorom sa nachádza Zámocký park je vo vlastníctve žalovaného, ktorý na uvedených pozemkoch zabezpečuje chov 11 pávov. Bolo preukázané, že voliéra tohto vtáctva je umiestnená v blízkosti pozemkov žalobcu, ktoré od Zámockého parku oddeľuje kamenný múr. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné, že pávy prenikajú na pozemky žalobcu prakticky na dennej báze, pozemky znečisťujú, chodia po záhrade a dvore, v tesnej blízkosti vchodu do rodinného domu. Žalobca sa niekoľkokrát pokúšal so žalovaným situáciu riešiť, avšak bez úspechu. Vlastnícke právo je právom absolútnym, čo znamená, že pôsobí tzv. proti všetkým a požíva najvyššiu ochranu zo strany zákona. Výkon vlastníckych práv, však nemôže byť bezbrehý, teda vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom sťažoval výkon vlastníckych práv iných vlastníkov. Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka upravuje kategóriu tzv. susedských vzťahov a rieši problémy pri výkone vlastníckych práv vlastníkov susediacich pozemkov. Každý vlastník môže svoje vlastníctvo držať, užívať, brať z neho plody a úžitky a disponovať s ním. Pri výkone týchto práv je obmedzený tými istými právami iných vlastníkov. Vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať iných vlastníkov hlukom, prachom, dymom, zápachom, ale aj vnikaním zvierat na susediaci pozemok. Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne, že v nej bude chovať zvieratá, tak zároveň musí zabezpečiť, aby tento chov nenarušoval výkon práva vlastníkov susediacich pozemkov. Ak v tomto prípade, pávy v držbe žalovaného, vnikajú pravidelne na pozemok iného vlastníka, tento znečisťujú a robia na ňom škody, tak ide o zásah do vlastníckych práv, pretože vlastníkovi pozemku znehodnocujú výkon jeho vlastníckeho práva. V konaní bolo preukázané, že strany žalovaného dochádza k obmedzovaniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý z dôvodu správania pávov chovaných žalovaným, nemôže pokojne a nerušene realizovať výkon vlastníckych práv. Žalovaný sa preto zabrániť, aby zvieratá vnikali na pozemky žalobcu , pretože svojou benevolenciou sa dopúšťa neoprávnených zásahov do vlastníctva iného, pričom vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu. Žalovaný musí prijať opatrenia, ktorými zabráni ďalšiemu narušovaniu a znehodnocovaniu pokojného výkonu vlastníckeho práva žalobcu.
15. Žalobca bol v konaní úspešný a súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.