Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2054-2002.pdf
PDF · 68.59 KB
Case nature
Subarea
0Er/2054/2002
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: VANSTAV-Slovakia, s.r.o., so sídlom Dom Matice slovenskej Bratislavská 1458/71, Galanta, IČO: 35 762 845, za účasti súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, Nitra, o vymoženie 1.008,83 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 009043 * zo dňa 21.01.2003, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.008,83 Eur (30.392,-Sk) a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 847/2001 zo dňa 17.12.2001.
2. Súd z úradnej povinnosti zistil, že uplynula 10 ročná prekluzívna lehota a exekučný titul rozhodnutie č. 847/2001 zo dňa 17.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2002, sa stal neúčinným v zmysle § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 o sociálnej poisťovni.
3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zákon č. 233/1995 Z.z. (ďalej "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
4. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
7. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 08. 2002, je rozhodnutím, ktoré možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 148 ods. 2 z. č. 461/2003 Z.z. je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Dňa 13. 08. 2012 uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným.
8. Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu v zmysle ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
14. S poukazom na ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko súdny exekútor do dnešného dňa súdu neoznámil, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a že sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.b) . Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento mal dostatočný časový priestor na predloženie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, čo však opomenul. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.