Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-88-2016.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného W. D., na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný W. D., E.. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom Z. - K. I., I. XX/XX
j e v i n n ý , ž e :
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry E. I., E.. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/150/2008-106 zo dňa 16.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2008 bol zaviazaný s účinnosťou od 01.08.2007 prispievať na výživu svojej dcéry E. I., E.. XX.XX.XXXX sumou 1500 Sk (49,79 €) mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. I., a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Pc/2/2016-69 zo dňa 10.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2017 zaviazaný s účinnosťou od 07.09.2016 prispievať na výživu svojej dcéry E. I.Q., E.. XX.XX.XXXX sumou 100,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, tejto povinnosti sa v Partizánskom a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v dobe od 30.07.2014 do 31.05.2018 tým, že hoci je od 15.03.2003 živnostníkom a z výkonu tejto živnosti nemá dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, živnosť neukončil a nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v dobe od 11.05.2016 do 30.06.2016 pracoval u jedného zamestnávateľa len na základe dohody o pracovnej činnosti a ani z výkonu tejto práce nemal dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pričom na výživnom uhradil svojej dcére E. I. v mesiaci jún 2016 sumu 10 €, čím na výživnom zostal dlhovať svojej dcére E. I. za obdobie od 30.07.2014 do 31.05.2018 sumu vo výške 3133,91-€,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas,
č í m s p á c h a l:
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú E. I., E.. XX.XX.XXXX K. Z., J. I. Z. - K. I., Š. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného W. D., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 244/16/3305-13 na tunajší súd dňa 15.12.2016 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný včas odpor.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, výsluch poškodenej E. I., oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa ku skutku, rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti obžalovaného k dieťaťu, obsah pripojených spisov a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal ku spáchaniu skutku, urobil vyhlásenie o vine, ktoré však súd neprijal z dôvodu potreby preukazovania skutkového stavu ku dňu rozhodnutia vo veci samej. Obžalovaný uviedol, že nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, chodil po rôznych brigádach, išlo o stavebné práce, stavebné úpravy. Nevie prečo sa nezaevidoval, nebolo času. Bol podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, živnosť doposiaľ nezrušil. Aj bol informovaný, že keby sa chce evidovať, musí živnosť zrušiť. Predmet činnosti sú stavebné práce, v podstate to, čomu sa venoval. Príjmy z toho mal rôzne napríklad za výkopové práce sa vyplácalo od kubíka, takto si zarobil od 200 do 400 € mesačne, avšak keď bolo zlé počasie alebo mrzlo, tak sa nerobilo. Vyživovacej povinnosti si bol vedomý, na výživnom nezaplatil okrem sumy 10,-€ v júni roku 2016. Bol aj na pojednávaní o zvýšení výživného, nie je vlastníkom žiadneho cenného majetku, spolu s 8 súrodencami však zdedili rodičovský dom. Asi v roku 2016 bol asi 2 mesiace zamestnaný v spoločnosti Novesta. Má ešte štyri deti, X. D., má 24 rokov, býva s nimi, je zamestnaný, A. D., má 21 rokov, býva vo K. D., do 19 rokov bývala u nich, je na materskej dovolenke, B. D., má 20 rokov, býva vo K. D., je na materskej, B. D., má 18 rokov, býva u nich. Býva s deťmi a s manželkou, manželka je zamestnaná. Majú viacero exekúcii. Splácajú spolu so súrodencami dlh po rodičoch, má zameškané platby na zdravotnom aj sociálnom poistení v súvislosti so živnostenským podnikaním. Od 22.02.2019 pracuje v zberni druhotných surovín. Chcel si nájsť prácu aj v Gotecu aj v Noveste a nikde ho nevzali. Má hendikep, nemá dva prsty a čiastočne poškodený ďalší na ľavej ruke. Úraz sa mu stal na vojne, keď mal 21 rokov, vtedy aj žiadal o invalidný dôchodok, no nebol mu priznaný ani polovičný. Nevedel uviesť prečo si neplnili vyživovaciu povinnosť ani sčasti.
Poškodená E. I. uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu zameškaného výživného. Uviedla, že ukončila štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave medzi 20. a 28. májom 2018. Od júna 2018 už pracovala v Bratislave, tam aj žije. Za obdobie od 30.07.2014 do ukončenia štúdia jej bola na výživu poukázaná suma len 10 € v roku 2016. V tomto období bolo výživné aj zvýšené na sumu 100 € mesačne. Na výživu jej prispievala matka, tiež si brigádnicky privyrábala. Neplnenie si vyživovacej povinnosti nemalo na ňu nepriaznivé následky v podobe toho, že by sa dostala do núdze. Počas žalovaného obdobia už študovala na vysokej škole najskôr bakalárskou formou. Ubytovaná bola na internáte. Všetky náklady na štúdium platila matka. V kontakte s otcom nebola. Vie o tom, že bol podaný zo strany matky návrh na vykonanie exekúcie, to potom pokračovalo po jej plnoletosti, sama návrh nepodávala. Nebola zrazená žiadna suma na výživnom.
Podľa kópie poštového peňažného poukazu na č.l. 39 a vyjadrenia obžalovaného zaplatil obžalovaný na výživu poškodenej sumu 10,-€ dňa 22.06.2016.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/150/2008-106 z 16.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2008, bola zvýšená vyživovacia povinnosť obžalovaného k poškodenej na sumu 1500,-Sk (49,79-€) s účinnosťou od 01.08.2007.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Pc/2/2016-69 z 10.11.2016, právoplatným dňa 03.01.2017 bola zvýšená vyživovacia povinnosť obžalovaného k poškodenej na sumu 100,-€ s účinnosťou od 07.09.2016.
Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/80/2014-80 z 03.06.2014, právoplatným 07.08.2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Skúšobná doba plynula od 08.08.2014 do 07.08.2016.
Podľa potvrdenia o návšteve školy na č.l. 51 z 02.09.2016 poškodená je študentkou dennej formy štúdia v 1. ročníku druhého stupňa od 02.09.2016 do 31.08.2017 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, do augusta 2016 navštevovala 3. ročník bakalárskeho štúdia (prvého stupňa).
Podľa správy Sociálnej poisťovne pob. Topoľčany č.l. 55-60 zo 06.06.2016 a 23.09.2016, bol obžalovaný registrovaný od 11.05.2016 do 30.06.2016 u zamestnávateľa Y. G. na dohodu o pracovnej činnosti.
Z listinných dôkazov č.l. 61-69,78-90 vyplýva, že v rozhodnom období nebol vlastníkom cenných papierov ani držiteľom či vlastníkom motorového vozidla. Bol spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. Veľké Bielice. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske č.l. 52-55 bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 14.05.2003. V apríli 2016 podal žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie no dávka mu nebola priznaná.
Podľa výpisu zo živnostenského registra č.l. 215 je stále evidovaný ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia od 15.03.2003 pod názvom W. D. Maľby - nátery.
Podľa správy Daňového úradu Trenčín č.l. 76-77 z 16.06.2016 obžalovaný nepodal daňové priznania za roky 2014-2015.
Podľa správy exekútorského úrady JUDr. Jozefa Matejova na č.l. 91-98 voči obžalovanému je vedené exekučné konanie na vymoženie zameškaného výživného. Evidovaná je len jedna úhrada 10,-€ dňa 22.06.2016 poškodenej.
Podľa správ od zamestnávateľa obžalovaného z č.l. 99-104 tento mal u Y. G. príjem na základe dohody o pracovnej činnosti od 11.05.2016 do 30.06.2016, celkovo dosiahol príjem 149,24-€.
Podľa dohody o pracovnej činnosti na č.l. 212 obžalovaný uzatvoril u zamestnávateľa Belukra Plus s.r.o. so sídlom Nitra, predmetnú zmluvu, kde bude od 25.02.2019 vykonávať prácu na dobu určitú do 24.01.2020 v rozsahu 10 hodín týždenne za 3,-€/hod.
Podľa správy psychiatrickej ambulancie pre deti a dorast MUDr. Ľubomíry Kmeťovej so sídlom v Topoľčanoch na č.l. 105-106 mal. B. D.Á., E.. XX.XX.XXXX je liečená v uvedenej ambulancii pre poruchy v správaní zapríčinené mentálnou retardáciou. Nie je natoľko postihnutá, že by vyžadovala celodennú starostlivosť, na kontrola chodí prevažne v sprievode matky s otcom len sporadicky. Obžalovaný uviedol, že o dcéru sa starali spolu s manželkou, odsťahovala sa keď mala 20 rokov a bola tehotná.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne na č.l. 108-109 bol ku 09.09.2016 vyplácaný mal. B. D. invalidný dôchodok 159,50-€.
Podľa odpisu z registra trestov na obžalovaného z č.l. 117 bol obžalovaný doposiaľ štyrikrát súdne trestaný z toho vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/110/2009 pre prečin podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/80/2014. Vo všetkých veciach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, vo veci 2T/80/2014 súd túto otázku posúdil predbežne podľa § 50 ods. 6 Tr. zák.
Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby. Obžalovaný právo záverečnej reči nevyužil.
Vzťah majetkových a zárobkových pomerov obžalovaného k zákonnej vyživovacej povinnosti z trestnoprávnej roviny je potrebné vykladať z toho pohľadu, či obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd považuje za preukázaný skutkový stav ako v skutkovej vete rozsudku. Suma zameškaného výživného je súčinom zavineného obdobia v mesiacoch a sumy mesačného výživného. Súd na základe vykonaného dokazovania upravil skutkovú vetu a to tak, že zavinené obdobie ukončil uplynutím mesiaca máj 2018, pretože už od júna poškodená nebola študentkou vysokej školy a zároveň už pracovala, výživné sa platí mesačne vopred za ucelený mesiac. Keďže už nebolo možné prihliadať na odsúdenie vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/80/2014, súd vypustil z právnej kvalifikácie § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. nič to však nemenilo na kvalifikácii prečinu podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Hoci na podklade rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Pc/2/2016-69 z 10.11.2016, právoplatným dňa 03.01.2017 bola vyživovacia povinnosť zvýšená od 07.09.2016 súd výšku dlžného výživného počítal až od 03.01.2017, pretože na účely zavineného obdobia a sumy 100,-€ považoval súd rozhodnú právoplatnosť rozsudku. Obžalovaný si bol vedomý vyživovacej povinnosti, túto neplnil ani len v minimálnej zákonnej výške, pričom v rozhodnom období mu nič nebránilo sa zamestnať. Z hľadiska zavinenia by bolo možné prihliadať na sociálne pomery obžalovaného ba i na zdravotný hendikep, pokiaľ by bolo zrejmé, že tento prejavuje snahu aspoň sčasti výživné platiť, čo však neurobil, tiež pokiaľ by prejavoval snahu sa riadne zamestnať. Preukázané naopak bolo, že prácu si hľadal len príležitostne, zamestnal sa neformálne, pričom podnikanie na základe živnostenského oprávnenia neukončil, ba podľa jeho vyjadrenia mu tým vznikali aj ďalšie nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení. Hoci mal obžalovaný istý čas aj ďalšie vyživovacie povinnosti, ich uprednostňovanie nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by nebolo možné neplnenie si vyživovacej povinnosti k E. I. považovať za zavinené z hľadiska trestnoprávneho.
Hoci súd nedospel k tomu, že úmysel spáchať trestný čin by bol priamy, celkom preukázaný je úmysel nepriamy, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušenie zákona spôsobom uvedeným v právnej vete spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bola s tým uzrozumený. Napokon bol už skôr pre rovnaký trestný čin odsúdený. Obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas, naplnil tak zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.
Súd pri ukladaní trestu neprihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Obžalovaný hoci sa priznal k spáchaniu trestného činu, v podstate páchal rovnakú trestnú činnosť opakovane, nevyužil ani právo záverečnej reči, kde by spáchanie trestnej činnosti aspoň formálne oľutoval.
Podľa názoru súdu pri ukladaní trestu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy viac ako u iných trestných činov by sa mala zvažovať skutočnosť, aký bude mať dopad trest nie len na obžalovaného, ale aj na poškodeného - v tomto prípade plnoleté dieťa. Či je v záujme dieťaťa a spoločnosti (ktorá tiež vynakladá nemalé prostriedky na odsúdených v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody), aby osoba, ktorá si má k dieťaťu vyživovaciu povinnosť plniť bola pozbavená osobnej slobody a možnosti riadne sa zamestnať a výživné platiť, alebo byť morálne odsúdená a potrestaná za ponechania možnosti v dohľadom čase sa zamestnať a vyživovaciu povinnosť si plniť. Tiež však nemožno neprihliadať na to, pokiaľ je páchateľ trestaný za rovnakú trestnú činnosť opakovane. Preto súd neukladal alternatívny trest nespojený s odňatím slobody, ale uložil trest odňatia slobody nepodmienečný. Súd však zohľadnil sociálny aspekt v tom zmysle, že predsa len možnosti nájsť si prácu mal obžalovaný obmedzené, pričom za existencie ďalších vyživovacích povinností a exekúcie, dlhov súvisiacich s podnikaním skĺzol k neformálne uzatváraným zmluvám "brigádam", ktorých príjem je v podstate neexekvovateľný, pričom len takto vedel zabezpečiť dostatočné prostriedky pre svoju domácnosť, v opačnom prípade by bola podstatná časť príjmu podliehajúca exekúcii. Zmyslom trestu by podľa názoru súdu pri tomto trestnom čine malo byť aj to, aby obžalovaný napokon bol motivovaný plniť vyživovaciu povinnosť (aspoň doplatiť zameškané výživné), a preto mu uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby teda vo výmere 16 mesiacov. Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.
Súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože exekučným titulom je už rozhodnutie o vyživovacej povinnosti, preto rozhodnutie o náhrade škody by bolo opätovným rozhodnutím v tej istej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.