Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21C-15-2024.pdf
PDF · 143.52 KB
No categories available
21C/15/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľov: 1.) Enzo F plus, s. r. o., so sídlom: Mojmírova 4, 040 01 Košice, IČO: 53 059 417, 2.) Kids Kart Academy, občianske združenie, so sídlom: Napájadlá 2780/7, 040 12 Košice, IČO: 51 843 374, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom z a k a z u j e odporcovi akokoľvek nakladať s hnuteľnými vecami a to: rázový uťahovač, typ: Makita TD110DSAE, uhlová brúska¸ typ: Metabo WE 24-230 MVT, hoblík, typ: Skil 1590 AA 82mm, príklepová vŕtačka, typ: Bosch GSB 600, uhlová brúska, typ: Bosch GWS 9-125 S, kotúčová píla, typ: Dewalt DWE576K, priamočiara píla, typ: Dewalt DWE349 650W, multibrúska, typ: Bosch PSM 200 AES, excentrická brúska, typ: Einhell TC-RS 38 ako aj s ďalšími hnuteľnými vecami a to: kombinované (vŕtacie) kladivo, typ: Hilti TE 6-22, rázový skrutkovač (uťahovač), typ: Hilti SIW 8-22, búracie kladivo, typ: Hilti TE 800 AVR, rotačný laser samonivelačný, typ: Hilti PR 30- HVS, rotačný laser – stativ automat, typ: Hilti PRA 90, rotačný laser – nivelačná lata, typ: Hilti PUA 55, vysávač priemyslový, typ: Makita VC4210L.
II. Vo vzťahu medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom z a k a z u j e odporcovi akokoľvek nakladať s hnuteľnými vecami a to: búracie kladivo, typ: Hilti TE 1000 AVR, vysokotlakový čistič, typ: Nilfisk MC 2C-140-610 XT, vysávač priemyslový, typ: Hilti VC 40L-X.
III. Návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej v prevyšujúcom rozsahu z a m i e t a.
IV. U k l a d á navrhovateľovi v 1. rade povinnosť podať žalobu vo veci samej proti odporcovi o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
V. U k l a d á navrhovateľovi v 2. rade povinnosť podať žalobu vo veci samej proti odporcovi o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných pod bodom II. výrokovej časti tohto uznesenia a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ v 1. rade (ďalej len „navrhovateľ I“) a navrhovateľ v 2. rade (ďalej len navrhovateľ II alebo spolu len „navrhovatelia“) sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným 30.04.2024 Mestskému súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) proti odporcovi domáhali, aby mestský súd odporcovi uložil: 1.) zákaz akokoľvek nakladať s nasledovnými hnuteľnými vecami: rázový uťahovač, typ: Makita TD110DSAE, uhlová brúska, typ: Metabo WE 24- 230 MVT, hoblík, typ: Skil 1590 AA 82mm, príklepová vŕtačka, typ: Bosch GSB 600, uhlová brúska, typ: Bosch GWS 9-125 S, kotúčová píla, typ: Dewalt DWE576K, priamočiara píla, typ: Dewalt DWE349 650W, multibrúska, typ: Bosch PSM 200 AES, excentrická brúska, typ: Einhell TC-RS 38 vo vlastníctve navrhovateľa I a hnuteľnými vecami: vŕtacie
kladivo, typ: Hilti TE 6-22, rázový uťahovač, typ: Hilti SIW 8-22, búracie kladivo, typ: Hilti TE 1000- AVR, rotačný laser, typ: Hilti PR 30-HVS A12 + nivelačná lata + statív, vysávač Makita, typ: VC4210L, búracie kladivo, typ: Hilti TE 800-AVR, vysávač, typ: Hilti VC 40L-X, vysokotlakový čistič, typ: Niltfisk MC 2C, elektrocentrála, typ: Medved Grizzli 9000B vo vlastníctve spoločnosti Stavebniny DEK s. r. o., 2.) povinnosť vydať navrhovateľovi I hnuteľné veci: rázový uťahovač, typ: Makita TD110DSAE, uhlová brúska, typ: Metabo WE 24-230 MVT, hoblík, typ: SKIL 1590 AA 82mm, príklepová vŕtačka, typ: Bosch GSB 600, uhlová brúska, typ: Bosch GWS 9-125 S, kotúčová píla, typ: Dewalt DWE576K, priamočiara píla, typ: Dewalt DWE349 650W, multibrúska, typ: Bosch PSM 200 AES, excentrická brúska, typ: Einhell TC-RS 38; vo vlastníctve navrhovateľa I, 3.) povinnosť vydať navrhovateľovi I hnuteľné veci: vŕtacie kladivo, typ: Hilti TE 6-22, rázový uťahovač, typ: Hilti SIW 8-22, búracie kladivo, typ: Hilti TE 1000-AVR, rotačný laser, typ: Hilti PR 30-HVS A12 + nivelačná lata + statív, vysávač, typ: Makita VC4210L vo vlastníctve spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o., ktorých opraveným držiteľom je navrhovateľ I na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-01225 zo dňa 16.4.2024, 4.) povinnosť vydať navrhovateľovi II hnuteľné veci: búracie kladivo, typ: Hilti TE 800-AVR, vysávač, typ: Hilti VC 40L- X, vysokotlakový čistič, typ: Niltfisk MC 2C, elektrocentrála, typ: Medved Grizzli 9000B vo vlastníctve spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o., ktorých opraveným držiteľom je navrhovateľ II na základe Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-550- 24-00542 zo dňa 16.4.2024.
2. Navrhovatelia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sa s odporcom dohodli na vykonaní stavebných prác na Juhoslovanskej ulici v Košiciach, ktoré mal odporca s ďalšími pracovníkmi, ktorých si sám zabezpečil, vykonať v dňoch od 15.04.2024 do 21.04.2024. Za účelom vykonania stavebných prác sa navrhovatelia zaviazali poskytnúť odporcovi stavebný materiál a náradie potrebné na ich vykonanie. Na uskutočnenie stavebných prác navrhovateľ I dňa 15.04.2024 podľa dohody odovzdal odporcovi stavebný materiál ako aj elektrické náradie, a to: rázový uťahovač, typ: Makita TD110DSAE, uhlová brúska, typ: Metabo WE 24-230 MVT, hoblík, typ: Skil 1590 AA 82mm, príklepová vŕtačka, typ: Bosch GSB 600, uhlová brúska, typ: Bosch GWS 9-125 S, kotúčová píla, typ: Dewalt DWE576K, priamočiara píla, typ: Dewalt DWE349 650W, multibrúska, typ: Bosch PSM 200 AES, excentrická brúska, typ: Einhell TC-RS 38 a rôzne ručné náradie vo vlastníctve navrhovateľa I. Dňa 16.04.2024 navrhovatelia po predchádzajúcej komunikácii s odporcom si prenajali odporcom požadované ďalšie elektrické náradie (špecifikované nižšie) a následne toto náradie dňa 16.04.2024 aj odovzdali odporcovi na stavebné práce. Na základe „Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci“ číslo VYP-400-24-01225 zo 16.04.2024 si navrhovateľ I prenajal od spoločnosti Stavebniny DEK s. r. o., so sídlom: Kamenná 6, 010 01 Žilina, IČO: 43 821 103 (ďalej len „prenajímateľ“) stavebné elektrické náradie, a to : vŕtacie kladivo, typ: Hilti TE 6-22, rázový uťahovač, typ: Hilti SIW 8- 22, búracie kladivo, typ: Hilti TE 1000-AVR, rotačný laser, typ: Hilti PR 30-HVS A12 + nivelačná lata + statív, vysávač, typ: Makita VC4210L, za ktoré sa navrhovateľ I ako nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi denné nájomné vo výške 97,38 Eur. Na základe „Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci“ číslo VYP-550-24- 00542 zo 16.04.2024 si navrhovateľ II prenajal od prenajímateľa stavebné elektrické náradie, a to: búracie kladivo, typ: Hilti TE 800-AVR, vysávač, typ: Hilti VC 40L- X, vysokotlakový čistič, typ: Niltfisk MC 2C, elektrocentrála, typ: Medved Grizzli 9000B; za ktoré sa navrhovateľ ako nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi denné nájomné vo výške 72,54 Eur. Navrhovatelia sa tak po dobu trvania nájomnej zmluvy stali oprávnenými držiteľmi elektrického náradia vo vlastníctve prenajímateľa. Odporca mal po vykonaní potrebných prác s prenajatým náradím najneskôr dňa 17.04.2024 v čase do 14:00 hod. prenajaté elektrické náradie odovzdať navrhovateľom, ktorí ho mali následne vrátiť prenajímateľovi. Dňa 17.04.2024 odporca telefonicky oznámil navrhovateľom, že všetko náradie, vrátane prenajatého náradia navrhovateľom nevydá z dôvodu uplatnenia zádržného práva z titulu neuhradenej faktúry voči navrhovateľovi I vo výške 6.000 Eur, č. 20240103 zo dňa 01.03.2024, splatnej dňa 15.03.2024 (ďalej tiež ako „faktúra“) Odporca následne e-mailom doručil navrhovateľom nepodpísané „Oznámenie o uplatnení zádržného práva“ zo dňa 17.04.2022 (ďalej len „oznámenie o uplatnení zádržného práva“), ktorým navrhovateľom oznámil, že v zmysle ustanovenia § 151s zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („ďalej len „OZ“) si uplatňuje zádržné právo na tam označené elektrické náradie z titulu neuhradenej faktúry. Navrhovatelia obratom dňa 17.04.2024 e-mail odporcu s oznámením ako prílohou preposlali prenajímateľovi. Dňa 17.04.2024 bol navrhovateľom doručený e-mail od prenajímateľa, v ktorom bolo navrhovateľom oznámené, že nevrátenie „vypožičaného“ elektrického náradia v požadovanom termíne, je nedodržanie „výpožičnej“ zmluvy a preto vec okamžite postupujú na riešenie Policajnému zboru. Dňa 18.04.2024 navrhovatelia odpovedali na e-mail prenajímateľa zo dňa 17.04.2024, v ktorom ho požiadali o kontakt na vyšetrovateľa, prípadne, aby prenajímateľ požiadal vyšetrovateľa o kontaktovanie navrhovateľov z dôvodu oznámenia,
kde a u koho sa elektrické náradie nachádza. Dňa 18.04.2024 prenajímateľ odpovedal na e-mail navrhovateľov zo dňa 17.04.2024, v ktorom uviedol, že má záujem na vyriešení vzniknutej situácie a komunikovať s odporcom. Zároveň požiadal o kontakt na odporcu s tým, aby dohodli stretnutie všetkých zainteresovaných strán a napomohli tak k vyriešeniu situácie. Dňa 19.04.2024 navrhovatelia odpovedali na e-mail prenajímateľa, v ktorom mu poskytli kontaktné údaje na odporcu a súčasne navrhli ďalší postup. Dňa 23.04.2024 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o uplatnení zádržného práva podpísané v listinnej podobe. Navrhovateľ I je presvedčený, že odporca nemá žiadnu splatnú pohľadávku, ktorá by ho oprávňovala na uplatnenie zádržného práva z dôvodu, že odporca stavebné práce uvedené na faktúre do dnešného dňa nedokončil, čo odporca komunikoval s navrhovateľom I prostredníctvom SMS správ už dňa 05.04.2024, pričom odporca sám uznal že nemá nárok na vyplatenie predmetných prác, nakoľko tie neboli dokončené a prisľúbil, že v najbližších dňoch ich dokončí, avšak to sa do dnešného dňa nestalo. Navyše odporca zadržal hnuteľný majetok niekoľko násobne vyššej hodnoty ako je ním uvádzaná pohľadávka, ktorá nie je spôsobilá na uplatnenie zádržného práva. Navrhovatelia sa svojim návrhom domáhajú vydania hnuteľných veci vo vlastníctve navrhovateľa I, no hlavne hnuteľných vecí vo vlastníctve prenajímateľa, ktorých sú momentálne oprávnenými držiteľmi práve navrhovatelia a za ktoré sú navrhovatelia povinní platiť prenajímateľovi denné nájomné vo výške celkom 169,92 Eur. V dôsledku protiprávneho zadržiavania hnuteľných vecí zo strany odporcu denne vzniká navrhovateľom škoda spolu v sume 169,92 Eur z titulu nájomného. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia majú za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že bola preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Táto situácia totiž neznesie odklad a môže vyvolať vysokú škodu v podobe povinností navrhovateľov platiť nájomné za hnuteľný majetok, na ktorý si nezákonne uplatňuje zádržné právo odporca. Z uvedených dôvodov navrhovatelia navrhli, aby mestský súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Mestský súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s ustanovením § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
4. Mestský súd zo Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-01225 zo 16.04.2024 [ďalej len „Zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-01225“ (č.l. 15)] uzavretej medzi spoločnosťou Stavebniny DEK, s. r. o., so sídlom: Kamenná 6, 010 01 Žilina, IČO: 43 821 103 (ďalej len „Stavebniny DEK, s. r. o.“) ako prenajímateľom a navrhovateľom I rade ako nájomcom, v mene ktorého konal konateľ D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, zistil, že jej predmetom bol prenájom hnuteľných vecí a to: AKU kombinované kladivo 5 kg, typ: Hilti TE 6-22, počet kusov 1, s nájomným vo výške 13,50 Eur/1 deň bez DPH, AKU rázový skrutkovač, typ: Hilti SIW 8-22, počet kusov 1, s nájomným vo výške 13,50 Eur/1 deň bez DPH, búracie kladivo 10 kg, typ: Hilti TE 800-AVR, počet kusov 1, s nájomným vo výške 16,20 Eur/1 deň bez DPH, rotačný laser samonivelačný, typ: Hilti PR 30- HVS, počet kusov 1, s nájomným vo výške 16 Eur/1 deň bez DPH, rotačný laser - stativ automat, typ: Hilti PRA 90, počet kusov 1, s nájomným vo výške 8 Eur/1 deň bez DPH¸ rotačný laser – nivelačná lata, typ: Hilti PUA 55, počet kusov 1, s nájomným vo výške 2,70 Eur/1 deň bez DPH, vysávač priemyslový, typ: Makita VC4210L, počet kusov 1, s nájomným vo výške 11,25 Eur/1 deň bez DPH na dohodnutú dobu nájmu od 15.30 hod. 16.04.2024 do 15.00 hod. 17.04.2024.
5. Mestský súd zo Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-00542 zo 16.04.2024 [ďalej len „Zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-00542“ (č.l. 17)] uzavretej medzi spoločnosťou Stavebniny DEK, s. r. o. ako prenajímateľom a navrhovateľom II ako nájomcom, v mene ktorého konal konateľ D. A. E., nar. XX.XX.XXXX zistil, že jej predmetom bol prenájom hnuteľných vecí a to: búracie kladivo, typ: Hilti TE 1000-AVR, počet kusov: 1, s nájomným vo výške 15 Eur/1 deň bez DPH, vysávač priemyslový, typ: Hilti VC 40UL, počet kusov: 1, s nájomným vo výške 11,25 Eur/1 deň bez DPH, vysokotlakový čistič, typ: Nilfisk MC 2C-140-610XT, počet kusov: 1, s nájomným vo výške 15 Eur/1 deň bez DPH, elektrocentrála, typ: E. F. 9000B počet kusov: 1, s nájomným vo výške 19,20 Eur/1 deň bez DPH na dohodnutú dobu nájmu od 13.48 hod. 16.04.2024 do 13.48 hod. 17.04.2024.
6. Mestský súd z faktúry č. 20240103 [ďalej len „faktúra č. 20240103 (č.l. 19)] vystavenej odporcom ako dodávateľom so splatnosťou 15.03.2024 na ťarchu navrhovateľa I ako odberateľa zistil, že touto si odporca za „Stavebné práce podľa prílohy – rekonštrukcia priestorov na ulici E. G. X H. C.“ fakturoval cenu v sume 6.000 Eur.
7. Z listu odporcu označeného ako Oznámenie o uplatnení zádržného práva adresovaného navrhovateľovi I zo 17.04.2024 [ďalej len „Oznámenie o uplatnení zádržného práva“ (č.l. 13)] mestský súd zistil, že odporca s poukazom na faktúru č. 20240103 splatnú 15.03.2024 a na to, že navrhovateľ I, napriek telefonickej výzve z 30.03.2024 a písomnej výzve z 12.04.2024, dlžnú sumu 6.000 Eur doposiaľ neuhradil, tohto upovedomuje, že si uplatňuje „zádržné právo a zadržiavam veci na zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky, ktoré som od Vás prevzal dňa 16.4.2024 za účelom vykonania dohodnutých stavebných prác a to: rázový uťahovač Makita TD110DSAE, uhlová brúska Metabo WE 24- 230 MVT, hoblík Skil 1590 AA 82mm, príklepová vŕtačka Bosch GSB 600, uhlová brúska Bosch GWS 9-125 S, kotúčová píla Dewalt DWE576K, priamočiara píla Dewalt DWE349 650W, multibrúska Bosch PSM 200 AES, excentrická brúska Einhell TC-RS 38, vŕtacie kladivo Hilti TE 6-22, rotačný laser Hilti PR 30-HVS A12, búracie kladivo Hilti TE 800-AVR, búracie kladivo Hilti TE 1000-AVR, rázový uťahovač Hilti SIW 8-22, vysávač Hilti VC 40L-X, vysávač Makita VC4210L, vysokotlakový čistič Niltfisk MC 2C“. Odporca žiadal dlžnú sumu uhradiť na tam označené číslo bankového účtu s tým, že po jej zaplatení budú navrhovateľovi I zadržané veci vrátené.
8. Zo screenshotu e-mailovej správy zo 17.04.2024 o 14.51 hod. (rub č. l. 5 navrhovateľov (konajúcich svojim štatutárnym orgánom A. E., pozn.) adresovanej prenajímateľovi mestský súd zistil nasledovný obsah: „Dobrý deň, cez spoločnosť Enzo F plus s.r.o., som mal u Vás vypožičané náradie. Avšak nastal problém, keď som išiel po náradie, aby som ho išiel vrátiť, tak pracovníci mi ho odmietli odovzdať s tým, že si na náradie uplatňujú zádržné právo z titulu nevyplatenej pohľadávky a následne mi zaslali oznámenie o uplatnení zádržného práva, ktoré preposielam v prílohe. Chcem sa preto opýtať čo mám robiť, aby z toho nebol nejaký problém, ale pracovníci mi jednoducho odmietajú odovzdať náradie aby som ho mohol vrátiť“.
9. Mestský súd zo screenshotu e-mailovej správy zo 17.04.2024 o 15.18 hod. prenajímateľa adresovanej navrhovateľom, resp. ich štatutárnemu orgánu, v osobe Jána Marčáka (rub č.l. 5) zistil tento obsah: „Dobrý deň, nevrátenie vami vypožičaných strojov v požadovanom termíne , je nedodržanie výpožičnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že ste rovnako postupovali aj na našej pobočke v Prešove, ide o podozrivé konanie, ktoré je okamžite posunuté na riešenie s PZ. Ak Spôsobená škoda voči nám presiahne 266 €, bude sa jednať o trestný čin.“.
10. Zo screenshotu e-mailovej správy zo 18.04.2024 o 14.57 hod. (č.l. 5) navrhovateľov (konajúcich svojim štatutárnym orgánom A. E., pozn.) adresovanej prenajímateľovi mestský súd zistil nasledovný obsah: „Dobrý deň, v prípade že ste to posunuli na riešenie na PZ, vedeli by ste mi dať kontakt na vyšetrovateľa, pripadne jemu dať kontakt na mňa, aby som mu oznámil, kde a u koho sa náradie nachádza alebo mám ísť podať samostatné oznámenie?“.
11. Mestský súd zo screenshotu e-mailovej správy z 18.04.2024 o 16.14 hod. prenajímateľa adresovanej navrhovateľom, resp. ich štatutárnemu orgánu v osobe Jána Marčákca (č.l. 5) zistil tento obsah: „Dobrý deň. Vec je aktuálne v rukách nášho právneho oddelenia, máme záujem na vyriešení vzniknutej situácie a komunikovať s p. A. B., aby sme mu ozrejmili situáciu, že zadržané stroje nie sú vo vašom vlastníctve. Na oznámení o uplatnení zdržného práva nie je podpis menovaného pána, takže to nevieme považovať za oficiálny dokument. Radi by sme sa s pánom B. spojili, prípadne dohodli stretnutie všetkých zainteresovaných strán a napomôcť k vyriešeniu situácie , preto vás požiadam o jeho tel. číslo. V prípade , že to týmto spôsobom nebude možné, budeme nútený uplatniť spomínaný postup.“.
12. Zo screenshotu e-mailovej správy z 19.04.2024 o 7.28 hod. (č.l. 8) navrhovateľov (konajúcich svojim štatutárnym orgánom A. E., pozn.) adresovanej prenajímateľovi mestský súd zistil nasledovný obsah: «Dobrý deň, rovnako mám záujem o urýchlene vyriešenie tejto situácie. Čo sa týka p. B. kontakt naňho je XXXX XXX XXX, email.: A.> pevne verím že mu to vysvetlite lepšie ako ja. Čo sa týka „Oznámenia o uplatnení zádržného práva“ tak osobne ho považujem za pamflet a nie za relevantný dokument. Vám som preposlal dokument ktorý som ja obdŕžal od p. B. prostredníctvom emailu, ale p. B. tvrdí že mi ho zároveň tiež poslal doporučenou poštou, avšak k dnešnému ráno som žiadny list ešte nedostal, obratom
ako mi príde Vám ho prepošlem, samozrejme ak príde. B. B. nemá žiadnu splatnú pohľadávku, ktorú by si mohol jednak fakturovať a jednak pre nezaplatenie ktorej by bol oprávnený uplatniť zádržné právo ... Čo sa týka ďalšieho postupu, tak som sa radil so svojim advokátom a podľa jeho názoru svojpomocne si náradie vziať nemôžem keďže by to zrejme bolo považované za trestný čin, cestou polície mi povedal, že to môžem skúsiť, ale že nepredpokladá žeby to bolo úspešné vzhľadom nato, že zádržné právo je legitímny nástroj zabezpečenia pohľadávky. V prípade, že Vaše právne oddelenie bude konštatovať, že treba podať trestné oznámenia tak bezodkladne ho s Vašim zástupcom pôjdem podať. Podľa môjho advokáta je zrejme jediná cesta vrátenia náradia domáhať sa súdnou cestou vydania neoprávnene zadržiavaných veci buď formou neodkladného opatrenia alebo žalobou. O návrhoch na ďalší postup ma prosím informujte...».
13. Zo screenshotu e-mailovej správy zo 24.04.2024 o 7.59 hod. (č.l. 5) navrhovateľov (konajúcich svojim štatutárnym orgánom A. E., pozn.) adresovanej prenajímateľovi mestský súd zistil nasledovný obsah: „Dobrý deň Vzhľadom nato, že ste neodpovedali na predošlý email a p. B. mi telefonicky uviedol že ani on nebol z Vašej strany doposiaľ kontaktovaný, tak po porade s advokátom sme zvolili postup cestou neodkladného opatrenia, ktoré posielam v predbežnej podobe v prílohe. Zároveň tiež posielam Oznámenie o uplatnení zádržného práva, ktoré mi bolo včera doručené prostredníctvom Slovenskej pošty.“.
14. Mestský súd si s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 2 CSP zaobstaral výpis z obchodného (verejného) registra navrhovateľa I, z ktorého zistil, že je zapísaný v obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vložka č. 48844/V pod obchodným menom Enzo F plus s.r.o., so sídlom: Mojmírova 4, 040 01 Košice, IČO: 53 059 417 počnúc od 07.05.2020, pričom jeho predmetom činnosti je okrem iných: uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
15. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
18. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia sa pred začatím konania vo veci samej domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, t. j. uloženia toho, aby odporca nenakladal s určitými vecami a aby niečo vykonal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby mestský súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotných navrhovateľov. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
20. Mestský súd sa preto v prvom rade zameral na posúdenie toho, či navrhovatelia osvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Zádržné právo podľa § 151s a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) predstavuje spôsob zabezpečenia záväzku. Zabezpečovacia funkcia sa prejavuje tak, že ten, kto je inak povinný vec vydať, môže toto odoprieť, a to až do okamihu, kým mu vlastník veci neposkytne dostatočné protiplnenie na krytie jeho splatnej pohľadávky. Uhradzovacia funkcia je naplnená len v prípade, ak je voči dlžníkovi vedené exekučné konanie. Hodnota veci môže byť vyššia ako je hodnota pohľadávky, ktorá je týmto spôsobom zabezpečená. Z dikcie ustanovenia § 151s ods. 1 OZ možno extrahovať jednotlivé podmienky zádržného práva, ktorými sú: a) existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vydať vec, b) splatná peňažná pohľadávka, c) zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci, d) veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe a je povinný vec vydať. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Splatná pohľadávka nemusí bezprostredne súvisieť s vecou, ktorú je oprávnený veriteľ zadržať. Ak pohľadávka, ktorá je zabezpečená zádržným právom, je medzi stranami sporná, môže sa vlastník veci domáhať voči osobe, ktorá vec zadržiava vydania veci, pričom súd bude ako prejudiciálnu otázku skúmať existenciu pohľadávky medzi týmito osobami z hľadiska existencie jednej z podmienok na vznik zádržného práva. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „najvyšší súdu ČR“) č. k. 21 Cdo 624/2001 zo 06.03.2002, v súlade s ktorým „Z výsledků dokazování nevyplývá, že žalovaný byl při zadržení osobního automobilu přímo veden úmyslem způsobit žalobci škodu nebo jinou újmu. Došlo-li u žalobce ke škodě, jde spíše jen o nevítaný vedlejší následek jednání žalovaného, což samo o sobě neumožňuje učinit závěr o zneužití práva nebo jednání v rozporu s dobrými mravy“. Z dikcie ustanovenia § 151s ods. 1 OZ nevyplýva podmienka, že hnuteľná vec, ktorú veriteľ zadržiava, musí byť vo vlastníctve dlžníka. Zákon formuluje „kto je povinný vydať hnuteľnú vec, ktorú má u seba“. Veriteľ tak nie je povinný skúmať, či hnuteľná vec, ktorú zadržal, je skutočne vo vlastníctve dlžníka rovnako, ako nie je povinný skúmať z akého titulu mu dlžník vec poskytol. Otázka komu sa má vec vydať, má význam až pri zániku zádržného práva, okrem iného podľa ustanovenia § 151v OZ (viď Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, nakladateľstvo: C.H. Beck, autori: Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič, a kol., str. 1419 – 1426).
21. Mestský súd mal tvrdením navrhovateľov v spojení s obsahom oznámenia o uplatnení zádržného práva za osvedčené, že navrhovatelia ako objednávatelia a odporca (fyzická osoba - nepodnikateľ) ako zhotoviteľ sa dohodli na vykonaní bližšie nešpecifikovaných stavebných prác v období od 15.04.2024 do 21.04.2024 s miestom ich vykonania na Juhoslovanskej ulici v Košiciach, za účelom vykonania ktorých sa navrhovatelia zaviazali odporcovi poskytnúť stavebný materiál a potrebné náradie. A teda uzavreli ústnu zmluvu o dielo podľa § 644 a nasl. OZ, prípadne zmluvu nepomenovanú podľa § 51 OZ. V danej súvislosti mestský súd uvádza, že ten kto podľa platnej zmluvy alebo z iného právneho dôvodu prevzal vec, je povinný ju vrátiť (vydať) tomu, kto mu ju odovzdal, ibaže by bolo dohodnuté vrátenie (vydanie) niekomu inému. Ak sa teda hovorí v ustanovení § 151s ods. 1 OZ o osobe, ktorej by inak bol povinný vec vydať, rozumie sa tým osoba, ktorá vec veriteľovi podľa platnej zmluvy alebo z iného právneho dôvodu odovzdala, prípadne iná osoba, o ktorej by bolo v platnej zmluve (inom právnom dôvode) stanovené (dojednané), že jej vec bude odovzdaná (vydaná) a ktorej by veriteľ preto vec - keby nevykonal jej zadržanie – vrátil (vydal). Zákon potom, kto je povinný vydať cudziu hnuteľnú vec, nevyžaduje (ani by to nebolo dobre možné), aby posudzoval (skúmal), kto (či osoba, ktorá mu vec odovzdala alebo niekto iný má k veci vlastnícke alebo iné právom, ktoré ho oprávňuje na držanie a užívanie veci. Pri splnení tejto
povinnosti môže vychádzať len zo zmluvy alebo z iného titulu, na základe ktorých vec platne (v súlade so zákonom) prevzal. Pretože zádržné právo veriteľa oprávňuje, aby si ponechal vec, ktorú by inak musel vrátiť (vydať), vyplýva z toho okrem iného, že pre odpoveď na otázku, kto je osobou, ktorej by inak bol povinný vec vydať je rozhodný stav v čase, keď oprávnená osoba (veriteľ) vyjadril (prejavil) svoju vôľu vec zadržať (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 21 Cdo 2265/2005 z 27.09.2006). Mestský súd tak uzatvára, že v prípade vzniku zádržného práva je veriteľ povinný ním zadržané veci po uspokojení pohľadávky alebo po poskytnutí dostatočnej zábezpeky podľa § 151v OZ vrátiť (vydať) tomu, od koho ich prevzal a pre prípad, že zádržné právo nevzniklo, ich vlastníkovi alebo oprávnenému držiteľovi, resp. tomu, kto je povinný tieto na základe pretrvávajúceho záväzku ich vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe vrátiť. Navrhovateľ I v rozpore so svojim tvrdením k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil listinné dôkazy osvedčujúce jeho vlastnícke právo hnuteľným veciam a to: rázový uťahovač, typ: Makita TD110DSAE, uhlová brúska, typ: Metabo WE 24-230 MVT, hoblík, typ: Skil 1590 AA 82mm, príklepová vŕtačka, typ: Bosch GSB 600, uhlová brúska¸ typ: Bosch GWS 9-125 S, kotúčová píla, typ: Dewalt DWE576K, priamočiara píla, Dewalt DWE349 650W, multibrúska, typ: Bosch PSM 200 AES, excentrická brúska, typ: Einhell TC-RS 38, ktorých vydania sa od odporcu domáha pod bodom II. petitu návrhu. Avšak mestský súd mal oznámením o uplatnení zádržného práva, podľa ktorého si odporca tieto hnuteľné veci prevzal od navrhovateľa I dňa 16.04.2024 za účelom vykonania dohodnutých stavebných prác a tieto zadržiava na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 20240103 na ťarchu navrhovateľa I titulom ceny za „Stavebné práce podľa prílohy – rekonštrukcia priestorov na ulici E. G. X H. C.“ vo výške 6.000 Eur, za osvedčené, že odporca má povinnosť tieto navrhovateľovi I vrátiť (vydať) a to, či už ako osobe, od ktorej tieto prevzal alebo ako ich vlastníkovi. Mestský súd mal ďalej zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-01225 a oznámením o uplatnení zádržného práva za osvedčenú aj existenciu povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi I cudzie hnuteľné veci, ktoré od neho 16.04.2024 prevzal a to: kombinované (vŕtacie) kladivo, typ: Hilti TE 6-22, rázový skrutkovač (uťahovač), typ: Hilti SIW 8-22, búracie kladivo, typ: Hilti TE 800 AVR (nie búracie kladivo Hilti TE 1000 AVR ako je to nesprávne uvedené pod bodom III. žalobného návrhu, pozn.), rotačný laser samonivelačný, typ: Hilti PR 30-HVS, rotačný laser – stativ automat, typ: Hilti PRA 90, rotačný laser – nivelačná tata, typ: Hilti PUA 55, vysávač priemyslový, typ: Makita VC4210L, ohľadom ktorých pretrváva záväzok navrhovateľa I tieto vrátiť prenajímateľovi. Navrhovateľ II v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvrdil, že na základe Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-00542 prenajaté hnuteľné veci 16.04.2024 odovzdal odporcovi za účelom vykonania dohodnutých prác, čo by v prípade existencie splatnej pohľadávky iba voči navrhovateľovi I znamenalo, že tieto nie je oprávnený zadržať, avšak podľa oznámenia o uplatnení zádržného práva odporca tieto prevzal od navrhovateľa I, aj to iba v rozsahu: kladivo búracie, typ: Hilti TE 1000 AVR, vysokotlakový čistič, typ: Nilfisk MC 2C-140-610 XT, vysávač priemyslový, typ: Hilti VC 40L-X (v zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí číslo: VYP 550-24-00542 je tento označený ako vysávač priemyslový, typ: Hilti VC 40-UL, pozn.). Na základe uvedených mal mestský súd za osvedčené, že pre prípad, že odporca k týmto hnuteľným veciam zádržné právo, tak ako to tvrdia navrhovatelia, nemá, tieto cudzie hnuteľné veci má odporca povinnosť vrátiť navrhovateľovi II, ktorý je povinný tieto vrátiť (vydať) prenajímateľovi. Podľa zistenia mestského súdu prevzatie elektrocentrály, typ: Medved Grizzli 9000 B odporcom obsah oznámenia o uplatnení zádržného práva neosvedčuje. Pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom (nachádzacom) konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia, a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 25/2019 z 25. júna 2019). V tu riešenom prípade nie je pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priestor na vykonanie dokazovania za účelom zistenia, či odporca hnuteľné veci, ktoré boli predmetom prenájmu na za základe Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-00542 prevzal od navrhovateľa II alebo od navrhovateľa I, obidvoch konajúcich štatutárnym orgánom v osobe Jána Marčáka. Rovnako nie je priestor pre vykonanie dokazovania za účelom spoľahlivého zistenia, či odporcom (ktorý sa k veci nemal možnosť nateraz ani len vyjadriť, pozn.) tvrdená splatná pohľadávka, reálne existuje a ak áno, či existuje v ním deklarovanej výške 6.000 Eur. V kontexte presvedčenia navrhovateľov o neexistencii splatnej pohľadávky odporcu nemožno prehliadnuť ani to, že kým pohľadávka, na ktorej zabezpečenie si odporca zádržné právo uplatnil, sa mala stať splatnou už 15.03.2024, zadržané hnuteľné veci boli odporcovi odovzdané až 16.04.2024. Navyše navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojili ani fotokópiu SMS komunikácie z 05.04.2024, ktorá mala osvedčovať ich tvrdenia, podľa ktorých odporca potvrdil, že faktúrou č. 20240103 na ťarchu navrhovateľa I fakturované práce nedokončil
a uznal, že nemá nárok na zaplatenie ich ceny. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zjavné, že odporcom zadržiavané hnuteľné veci nie sú vecami nadobudnutými svojvoľne alebo ľstivo odňatými, ktoré by podľa § 151s ods. 1 OZ nebolo možné zadržať. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdili, že by boli podľa § 151s ods. 2 OZ odporcovi pri odovzdaní hnuteľných vecí uložili, aby s nimi naložil spôsobom, ktoré je s výkonom zádržného práva nezlučiteľný. Mestský súd mal Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-01225 uzavretou medzi prenajímateľom - podnikateľom a navrhovateľom I (nájomcom) – podnikateľom (viď bod 14. odôvodnenia tohto uznesenia) za osvedčené uzavretie zmluvy podľa § 266 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“), v zmysle ktorého sa záväzkový vzťah založený touto zmluvou spravuje ustanoveniami tretej časti tohto zákona, pričom podľa § 261 ods. 9 ObchZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v OZ spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v OZ a týmto zákonom. Mestský súd mal Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo VYP-400-24-00542 uzavretou medzi prenajímateľom (podnikateľom) a navrhovateľom II (nájomcom) – nepodnikateľom za osvedčené uzavretie zmluvy podľa § 721 a nasl. OZ podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Podľa § 723 ods. 1 OZ, ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Podľa bodu IV.2 základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva (ďalej len „ZPNMP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou označených zmlúv o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, „Nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu počas doby stanovenej v tejto zmluve. Jeho nevrátenie k dohodnutému dňu skončenia ako i predčasného skončenia nájmu je považované za neoprávnené užívanie predmetu nájmu. Prenajímateľ má za čas neoprávneného užívania voči nájomcovi právo na výšku odmeny v rovnakej výške ako je dohodnuté nájomné v tejto zmluve a má právo účtovať aj vymáhať zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dohodnutého nájomného za každý deň neoprávneného užívania predmetu nájmu, čím nie je dotknuté právo prenajímateľa na náhradu škody...“. V danom kontexte však nemožno opomenúť ani to, že podľa bodu IV.1. ZPNMP „Nájomca sa zaväzuje používať predmet nájmu len pre vlastnú potrebu, t.j. nesmie ju v dobe trvania nájomného vzťahu dať do užívania tretej osobe za odplatu ani bezodplatne“, ktorú povinnosť navrhovatelia vo vzťahu k prenajímateľovi zjavne porušili, keď prenajaté veci odovzdali odporcovi. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietali, že odporca zadržal hnuteľný majetok niekoľkonásobne vyššej hodnoty ako je výška ním tvrdenej pohľadávky, mestský súd uvádza, že zákon veriteľa neobmedzuje, čo do hodnoty zadržovanej veci. Vďaka súkromnoprávnej zásade, „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, možno dospieť k záveru, že veriteľ môže zadržať aj vec, ktorá je v nepomere s výškou veriteľovej pohľadávky. Uvedené platí o to viac, že v aktuálnom čase nie známe aká bude výška príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorým sú nie len úroky z omeškania, ale aj náklady spojené s jej uplatnením v čase jej uspokojenia, a nie je známe ani to, či a ak áno, kedy k speňaženiu zadržovaných vecí dôjde a tiež ani výška speňažením dosiahnutého výťažku po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažovaním. Z navrhovateľmi predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by skutočným cieľom správania sa odporcu bolo poškodenie navrhovateľov, na základe čoho nemožno dospieť k záveru o zneužití práva alebo koní v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď navrhovatelia odvodzujú naliehavosť (neodkladnosť) úpravy pomerov medzi nimi a odporcom vznikom budúcej škody spočívajúcej v ich povinnosti platiť prenajímateľovi nájomné až do vrátenia hnuteľných vecí, záväzok podľa bodu IV.1. ZPNMP prenajaté veci neodovzdať do užívania tretej osobe porušili navrhovatelia (nájomcovia), ktoré (porušenie) v kontexte toho, že od odporcu zákon nevyžadoval, aby pri ich prevzatí posudzoval, kto (či osoba, ktorá mu vec odovzdala) alebo niekto iný má k veci vlastnícke alebo iné právo, ktoré ho oprávňuje na držanie a užívanie vecí, nemožno pričítať na jeho ťarchu. Podľa názoru mestského súdu navrhovatelia, u ktorých povinnosť vrátiť prenajaté hnuteľné veci prenajímateľovi, pretrváva aj potom, čo sa s ich vrátením dostali do omeškania, nárok na vrátenie (vydanie) nimi odovzdaných hnuteľných vecí, vrátane hnuteľných vecí vo vlastnícke navrhovateľa I, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčili. Napriek tomu však mestský súd dospel k záveru, že uložením povinnosti odporcovi ním zadržiavané hnuteľné veci navrhovateľom vydať uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré je podľa § 332 ods. 1 CSP vykonateľné jeho doručením, bez spoľahlivého zistenia existencie a výšky odporcom tvrdenej splatnej pohľadávky v rámci konania vyvolaného podaním žaloby vo veci samej (viď argumentáciu nižšie) pri rešpektovaní procesných práv odporcu ako strany sporu a po riadne vykonanom dokazovaní by mohlo dôjsť k zmareniu zádržného práva a tým k vytvoreniu právneho stavu, ktorý bude nenávratný. Právne relevantným spôsobom vzniknuté zádržné právo by totiž odporcovi vrátením zadržiavaných hnuteľných vecí navrhovateľom I a II zaniklo a to bez uspokojenia ním zabezpečovanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa proti odporcovi domáhali uloženia povinnosti ním zadržiavané hnuteľné veci im vrátiť, nie je možné vyhovieť. Napokon podľa § 151v OZ možno zánik zádržného práva zo strany navrhovateľa I vyvolať aj poskytnutím dostatočnej zábezpeky odporcovi a takýmto spôsobom predísť vzniku prípadnej škody na ich strane.
22. Navrhovatelia sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne domáhali, aby mestský súd odporcovi uložil nenakladať so zadržanými hnuteľnými vecami. Podľa § 151t OZ ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec zadržiava, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu. A teda veriteľ je podľa § 151i ods. 1 OZ povinný vec, ktorú zadržiava, chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Pokiaľ mu v súvislosti s predmetným vzniknú náklady, má podľa § 151i ods. 3 OZ nárok na ich náhradu. Za účelom uspokojenia týchto nákladov, môže veriteľ vec zadržiavať dovtedy, kým nepríde k úplnému uspokojeniu týchto nákladov. Veriteľ podľa § 151i ods. 2 OZ nie je oprávnený zadržanú vec užívať, požívať jej plody a úžitky, pokiaľ sa s dlžníkom nedohodol inak. Nie je oprávnený previesť túto vec na tretiu osobu, a ani dať túto vec do užívania tretej osobe. Aj uhradzovacia funkcia zádržného práva je naplnená len v prípade, ak je voči dlžníkovi vedené exekučné konanie. Ergo za predpokladu existencie zádržného práva sa mestskému súdu uloženie odporcovi nenakladať so zadržanými hnuteľnými vecami, ktorá povinnosť vyplýva ex lege, resp. z podstaty zádržného práva, javilo ako neúčelné.
23. Avšak, ak sa v prípadnom nadchádzacom konaní po riadne vykonanom dokazovaní vyvolanom podaním žaloby vo veci samej, preukáže (zistí), že zádržné právo odporcovi k ním zadržiavaným hnuteľným veciam, či už pre neexistenciu splatnej pohľadávky alebo z iného dôvodu nevzniklo, bude to znamenať, že z podstaty zádržného práva vyplývajúce obmedzenie pre odporcu so zadržanými hnuteľnými vecami nenakladať tu od samého počiatku nebolo. A preto prípadné nakladanie s týmito hnuteľnými vecami počas ich zadržiavania odporcom aj podľa názoru mestského súdu predstavuje pre navrhovateľov, ktorým povinnosť prenajaté hnuteľné veci prenajímateľovi vrátiť pretrváva aj potom, čo sa s ich vrátením dostali do omeškania, reálnu hrozbu, že ich právo na vrátanie (vydanie) týchto hnuteľných vecí môže byť podstatným spôsobom sťažené, prípadne až zmarené, majúce na ich strane za následok vznik škody. Podľa názoru mestského súdu preto uloženie zákazu odporcovi nenakladať s ním zadržiavanými hnuteľnými vecami, okrem prenajatej hnuteľnej veci - elektrocentrály, typ: Medved Grizzli 9000 B, ktorého odovzdanie odporcovi mestský súd nemal za osvedčené, na rozdiel od vyššie uvedeného (viď bod 21. odôvodnenia tohto uznesenia), nebude vytvorený nenávratný stav, odporcu neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť podľa § 343 CSP zabezpečovacím opatrením.
24. Z vyššie uvedených dôvodov mestský súd odporcovi s ním zadržiavanými hnuteľnými vecami, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ I osvedčil, že tieto je odporca povinný mu vrátiť (vydať), zakázal nakladať, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia. Rovnako mestský súd odporcovi s ním zadržiavanými hnuteľnými vecami, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ II osvedčil, že tieto (okrem elektrocentrály, typ: Medved Grizzli 9000 B) je odporca povinný mu vrátiť (vydať), zakázal nakladať, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto uznesenia. Mestský súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcom rozsahu zamietol, tak ako je to uvedené pod bodom II. jeho výrokovej časti.
25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa názoru mestského súdu aj keď navrhovatelia osvedčili podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu odporcovi nenakladať s ním zadržiavanými hnuteľnými vecami, od nariadenia tohto neodkladného opatrenia nemožno očakávať trvalé usporiadanie pomerov medzi stranami. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 126 ods. 2 OZ právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Vzhľadom na uvedené, mestský súd uložil navrhovateľom I a II povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať vydania ním zadržiavaných hnuteľných vecí, tak ako je to uvedené bod bodmi IV. a V. výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samú a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nevyhnutne nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP súd neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/241/2017).
27. Nakoľko v danom prípade mestský súd uložil navrhovateľom povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej, uznesenie o nariadení tohto neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto mestský súd o nároku strán sporu na náhradu trov tohto konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods. 1 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP).