Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: O. T., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX T. XXX proti žalovanému: E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H., H. XXX/XX, o zaplatenie 3.600 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 08.10.2018 podal na tunajšom súde žalobu domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.600 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od podania žaloby z dôvodu, že je vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Octavia EČV: Q. XXX T.. So žalovaným sa spoznal cez svojich príbuzných. Podľa ich vzájomnej dohody mal žalovaný previesť opravu uvedeného vozidla. Toto vozidlo si prevzal dňa 12.10.2015 od jeho syna O. T.. Na druhý deň ráno dňa 13.10.2015 sa dozvedel, že uvedené vozidlo bolo zo servisu žalovaného odcudzené. O krádeži tohto vozidla sa vedie aj trestné stíhanie na OR PZ v Topoľčanoch pod sp.zn. ČVS: ORP-389/VYŠ-TO-2015. Trestné stíhanie je v súčasnom období prerušené. Žalovaný si je vedomý toho, že zodpovedá za škodu a prisľúbil, že túto uhradí, ale doteraz sa tak nestalo. Samotný žalovaný sa vyjadril, že vozidlo malo hodnotu 5.000 eur. V rámci trestného konania bol robený znalecký posudok na cenu vozidla v sume 3.600 eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a túto žiada zamietnuť. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že podľa ich vzájomnej dohody mal vykonať opravu vozidla žalobcu, s týmto nemôže súhlasiť, nakoľko so žalobcom sa nikdy na ničom takom nedohodol. Žalobca musí preukázať, že medzi nimi došlo k dohode o oprave. Ďalej uviedol, že pozná sa so synom žalobcu, ktorý uvedené motorové vozidlo používal a mal za to, že majiteľom vozidla je syn žalobcu. Nemal vedomosť o tom, že vozidlo patrí žalobcovi. Toto vozidlo bolo v zlom technickom stave a samotný syn žalobcu, teda nie žalobca, ho požiadal ako kamaráta o to, či by mu neskontroloval, čo je s vozidlom, ktoré malo viac závad. Povedal synovi žalobcu, že mu to môže pozrieť a vozidlo bolo zaparkované do garáže žalovaného. Umiestnené bolo v garáži dňa 12.10.2015 a to od syna žalobcu O. T., E.. Nasledujúci deň ráno 13.10.2015 bolo zistené, že do garáže bolo vykonané vlámanie a okrem jeho vecí bolo odcudzené aj spomínané motorové vozidlo žalobcu. Po tomto zistení kontaktoval syna žalobcu, nakoľko bol v tom, že vozidlo patrí jemu. Nie je si vedomý spôsobenia akejkoľvek škody na vozidle žalobcu, nebolo umiestnené v žiadnom servise, nakoľko žiadny servis neprevádzkoval. Nikdy žalobcovi neprisľúbil, že mu bude niečo nahradzovať alebo hradiť, nakoľko nie je si vedomý žiadnej škody, ktorú by spôsobil žalobcovi. Má za to, že nezavinil žiadnu škodu žalobcovi, ktorú spôsobila doposiaľ neznáma osoba.

3. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z jeho vyjadrenia chápe, že má obavy z toho, že by sa prišlo na to, že servis vozidiel prevádzkuje načierno. Aj z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva pozícia žalovaného ako osoby, ktorá vykonáva servisné práce a nielen diagnostiku vozidiel, nepochybne z neho vyplýva, že veľmi dobre vedel, komu auto patrí. Tým, že vozidlo uskladnil vo svojich priestoroch, prebral všetku zodpovednosť za toto vozidlo vrátane jeho poškodenia, či odcudzenia.

4. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že miestnosť, ktorú ma dlhodobo v prenájme, používa len na svoje súkromné účely a nikdy ju neprevádzkoval ako autoservis. Nevedel o tom, že motorové vozidlo patrí žalobcovi, ktoré používal jeho syn alebo jeho nevesta D. T., a preto mal za to, že motorové vozidlo je syna žalobcu. Uvedené motorové vozidlo aj v minulosti synovi žalobcu kontroloval a pomáhal s opravou ako kamarátovi, ktorú vždy vykonal zadarmo, pretože išlo o kamarátsku službu.

5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo dal do opravy jeho syn O. T. žalovanému s tým, že on je vlastníkom vozidla. Sám žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, že vie o tom. Vozidlo tam nebolo prvýkrát, v minulosti tam boli opravované brzdy, platničky, tiež prevedená výmena turbo hadíc. Predtým tam bolo vozidlo u žalovaného asi 3x, bolo to medzi jeho synom a žalovaným. Dňa 12.10.2015 bol žalovaný na návšteve u jeho syna a žalovaný si auto osobne prevzal a zaviezol do garáže, opravovne, čo sám potvrdil v policajnej výpovedi. Žalovaný prepovedal, že v tom čase malo hodnotu auto 5.000 eur, po ustálení v znaleckom posudku, neskôr sa uviedla cena auta 3.000 eur, keď to namietal, tak sa ustálila hodnota vozidla na 3.600 eur. Syn ešte chcel, aby žalovaný zobral to auto ráno, ale stalo sa, že ho zobral ešte večer. Na druhý deň ráno už tam nebolo. Bola údajná krádež. V servise bol za žalovaným zhruba 3krát, sľuboval, že škodu uhradí, že by si to nedovolil neuhradiť vzhľadom k tomu, že sú v príbuzenskom pomere, ale že je v zlej finančnej situácii, že mu majú nabehnúť peniaze na účet, bez problémov bude táto škoda uhradená. Medzitým zistil, že sa žalovaný začal zbavovať svojich vecí teda predával za účelom toho, aby sa pravdepodobne vyhol plateniu, preto podal žalobu. O krádeži sa dozvedel na druhý deň ako bolo žalovaným prevzaté. Jeho nikto z polície nekontaktoval, dozvedel sa to od syna. O 10 dní sa dostavil na políciu sám s tým, že je vlastník a vypovedal.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so žalobou, pretože mu tiež vznikla škoda a to v oveľa väčšom rozsahu. K odovzdaniu vozidla uviedol, že boli pozvaní synom žalobcu, ktorý vtedy býval v Q., nech prídu k nim na večeru a žalobcova nevesta mu povedala, že strašne na tom aute niečo búcha, že sa bojí na tom chodiť. Boli tam vtedy s jeho manželkou, ktorá je jej sesternica. Príbuzenský vzťah vznikol medzi ním a synom žalobcu až 14.10.2017, kedy uzatvoril manželstvo. K autám má blízko, venuje sa im od malička, má to ako hobby, keďže sa zúčastňuje amatérskych pretekov. Je pravda, že jej viackrát pozeral auto. Nie je pravdou, ako uviedol žalobca, že chceli, aby zobral auto ráno a že on ho zobral večer. Vtedy mu žalobcova nevesta povedala, že potrebuje vozidlo už na druhý deň, takže od nich z Q. išiel na predmetnom vozidle a na ich vozidle išla jeho manželka. Auto zaniesol do garáže, ktorú riadne zamkol a tiež bránu. Na druhý deň sa bol kúpať na C. na hrádzi, vyšiel z vody a videl v telefóne sms, bola od D. R.. Napísal mu, že má na dielni na tej garáži vylomené okno. Letel z C. do mesta, odstavil auto pri garáži, videl, že z boku bolo vylomené okno. Keď sa cezeň pozrel, videl, že garáž je prázdna, nebolo tam ani vozidlo. Hneď volal policajtov. Policajt sa pýtal na ŠPZ odcudzeného auta, telefonoval synovi žalobcu, vtedy mu povedal, čo sa stalo a bol v tom, že vozidlo je jeho a keď ŠPZ povedal policajtovi tento mu povedal, že vozidlo patrí žalobcovi, policajt to vedel, lebo bol jeho bývalým zaťom. Potom bolo dané auto do pátrania. Dodal, že so žalobcom sa na žiadnej oprave nedohodol. Nikdy od neho za robotu peniaze nezobral. Robí to ako koníček a kvôli tomu, že išlo o príbuzenský vzťah. Neopravuje cudzie autá. Jemu z tadiaľ zmizlo úplne všetko najmä náradie, mal ešte väčšiu škodu spôsobenú. Škodu on nespôsobil, preto nie je si vedomý toho, že by žalobcovi prisľúbil škodu nahradiť. Nezakladá sa na pravde, že by robil diagnostiku, že je opravár. Garáž má prenajatú od začiatku na súkromné účely, mal tam pretekárske auto, pneumatiky a pod. Dodal, že nachádza sa tam aj kamerový systém, ale nebolo tam nič vidieť. Poprel tvrdenia žalobcu, že vykonáva opravy vozidiel. Je možné, že ho vykradli na základe odcudzeného vozidla, keďže nikdy predtým z tej haly nič nezmizlo. V tých priestoroch, kde má prenajatú časť, je asi 20 firiem. Nezakladá sa na pravde, že by povedal, že to auto malo hodnotu 5.000 eur. Pokiaľ to aj vypovedal na polícii, povedal to preto, lebo sa ho pýtal na cenu, nevedel, koľko to stojí.

7. Svedok O. T., syn žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka a manželka žalovaného sú sesternice, takže sa so žalovaným poznajú už dlhšie. Používal motorové vozidlo Škoda Octavia ŠPZ: Q. XXX T., ktorého vlastníkom bol žalobca, s ktorým boli dohodnutí, že ho bude používať on. Vozidlo bolo u žalovaného viackrát opravované. Nevedel uviesť, či žalovaný má vedomosť o tom, komu vozidlo vlastnícky patrilo. Stalo sa, že žalovaný spolu s jeho manželkou boli u nich na večeru, a keďže predtým zistil, že na uvedenom vozidle niečo klepotalo, dohodli sa so žalovaným na oprave a cene za opravu. Keď od nich žalovaný odchádzal, zobral uvedené motorové vozidlo. Hneď na druhý deň ráno mu telefonoval žalovaný, že auto bolo ukradnuté a že či je poistené. Povedal mu, že poistené nebolo. Vozidlo bolo spoľahlivé s dátumom výroby 2004 alebo 2005, mal v ňom svoje veci za 1.000 eur ako i telefón iPhone podľa čoho si myslel, že sa vozidlo nájde, ale nestalo sa tak. Boli dohodnutí, že žalovaný uhradí cenu vozidla 3.600 eur, preto žalobca ani skôr žalobu nepodával a túto podal pred uplynutím 3 ročnej premlčacej lehoty. Zo začiatku žalovaný nenamietal úhradu škody a dohodli sa aj na cene.

8. Svedkyňa D. T., nevesta žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že manželka žalovaného je jej sesternica. Spolu so žalovaným boli u nich na večeru a keďže auto Škoda Octavia bolo potrebné opraviť, požiadala žalovaného, či by mohol to vozidlo hneď aj odviezť, lebo ho potrebovala, pretože majú maloleté dieťa. Vozidlo používal manžel a občas žalobca. Žalovaný viackrát toto vozidlo opravoval. O oprave sa dohodol s jej manželom. Bola prítomná toho, keď sa žalovaný rozprával s jej manželom, že škodu uhradí a hovorilo sa o škode 3.600 eur, tak sa dohodli a potom to utíchlo. Bola prítomná toho, keď žalovaný prehlásil, že sú rodina a všetko uhradí.

9. Svedkyňa E. H., manželka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že boli na večeru u syna žalobcu a jeho manželky. Vtedy D. T. spomínala jej manželovi, že niečo na aute búcha, či sa môže na to pozrieť a prosila ho, či auto môže odviezť, lebo pre nich by to bolo obtiažne. Tak sa aj stalo, ona odšoférovala ich vozidlo a žalovaný odšoféroval spomínanú Škodia Octavia, s ktorou išli do garáže, kde vozidlo odstavili. Žalovaný garáž zamkol a odišli preč. Na druhý deň jej žalovaný telefonoval, že ho vykradli.

10. Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že jednoducho motorové vozidlo žalovaný prevzal a je plne zodpovedný. Najmenej 3x sa rozprával so žalovaným o náhrade škody. Sľuboval, aby počkal, že keď mu nabehnú peniaze na účet, všetko vyporiada. Nedovolil by si to neuhradiť aj vzhľadom na príbuzenský vzťah. Podľa neho išlo o účelové konanie, aby prišlo k tomu, aby uplynula premlčacia doba, a preto podal žalobu.

11. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že trvá na tom, aby bola žaloba zamietnutá, lebo bol uvedený do omylu, že syn žalobcu nebol vlastníkom vozidla, ale bol ním žalobca. Keby to bol vedel, neprevzal by cudzie auto.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov O. T. E.., D. T., E. H., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, vyšetrovacieho spisu OR PZ Topoľčany č. ČVS: ORP-389/VYŠ-TO-2015 a zistil tento skutkový stav: 12.1. Žalobca bol vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Octavia EČV: Q. XXX T.. Toto motorové vozidlo používal jeho syn O. T.. Manželka syna žalobcu D. T. je sesternicou manželky žalovaného. Žalovaný dňa 12.10.2015 bol spolu so svojou manželkou na návšteve u syna žalobcu O. T., ktorý mu povedal, že má vady na vozidle, že mu tam niečo klepe a ako uviedol samotný syn žalovaného, dohodli sa so žalovaným na oprave a cene za opravu. Na žiadosť manželky syna žalobcu žalovaný v ten istý deň uvedené vozidlo odviezol za účelom vykonania opravy. Vozidlo odstavil vo svojej garáži, pričom na druhý deň, t.j. 13.10.2015 zistil žalovaný, že vozidlo bolo odcudzené. Odcudzenie vozidla bolo predmetom začatého trestného stíhania Okresným riaditeľstvom PZ v Topoľčanoch pod číslom ČVS: ORP-389/VYŠ-TO-2015. Uznesením zo dňa 22.03.2016 bolo trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. 12.2. Zo spisu ČVS: ORP-389/VYŠ-TO-2015 súd zistil, že bol vypočutý žalovaný dňa 13.10.2015, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že od pána D. R. má v prenájme garáž č. X ako fyzická osoba. Dňa 12.10.2015 bol v garáži naposledy asi o 20:00 hod., ktorú riadne uzamkol a uzamkol aj veľkú posuvnú bránu, ktorá je na diaľkové ovládanie. Kľúčom uzamkol bočné plastové dvere vedúce do garáže. Do garáže odparkoval motorové vozidlo Škoda Octavia EČV: Q. XXX T. (správne XXX), ktoré vozidlo patrí p. T. bytom T.. Uvedené vozidlo mu dal O. T., bytom H.Š., C., ktorý je synom p. T. T. T.. Dal mu ho preto, lebo na vozidle niečo búchalo. Bolo to dňa 12.10.2015 večer, ktoré vozidlo schoval do garáže. Ďalej z jeho výpovede vyplýva, že uvedené vozidlo bolo staršie, mohlo mať hodnotu cca 5.000 eur. 12.2.1. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru, z ktorého záveru vyplýva, že znalecký posudok sa týkal vlámania do priestorov výrobnej haly č. X, ku škode O. T.Ň., pričom v závere bolo konštatované, že štít zámky dverí bol prekonaný násilným spôsobom, páčením nástroja oblého prierezu.

13. Podľa § 652 ods. 1 OZ, Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

14. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa § 421 OZ, Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

16. Podľa § 442 ods. 1 OZ, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 443 OZ, Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

18. Žalobca sa v danej veci domáha náhrady škody z dôvodu, že podľa vzájomnej dohody mal žalovaný previesť opravu vozidla Škoda Octavia EČV: Q. XXX T., ktoré prevzal dňa 12.10.2015, ktoré vozidlo však na druhý deň ráno bolo z garáže žalovaného odcudzené. Žalovaný vo veci potvrdil, že na základe dohody so synom žalobcu O. T. prevzal od neho dňa 12.10.2015 uvedené motorové vozidlo, ktoré odviezol v ten istý deň a odstavil vo svojej garáži a nasledujúci deň zistil jeho odcudzenie. Takto zistený skutkovo vymedzený nárok je potrebné posúdiť podľa § 421 OZ. 18.1. Ustanovenie § 421 upravuje prípad osobitnej zodpovednosti za škodu a zakladá zodpovednosť za škodu na porušení povinnosti riadne sa starať a opatrovať prevzatú vec. Ide teda o záväzkovú zodpovednosť, ktorá má svoj základ v porušení záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje na každého, kto od iného prevzal vec. Nezáleží teda na tom, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, nezáleží ani na tom, či osoba, ktorá prevzala vec, má na vykonávanie určitej činnosti spojenej s vecou príslušné oprávnenie podľa tohto zákona (napr. živnostenský list) alebo či to robí načierno. Dôležité pritom je iba to, že prevzal určitú vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku. Táto zodpovednosť je objektívna a nezáleží na tom, či ten, kto prevzal vec, poškodenie, stratu alebo zníženie veci zavinil, alebo nie. Rozhodujúce je len to, že ten, kto je za škodu zodpovedný, prevzal od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, a že na tejto veci bola spôsobená škoda, teda, že sa stratila, zničila alebo poškodila. 18.2. Osoba oprávnená požadovať náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nemusí byť totožná s vlastníkom prevzatej veci. Na uplatnenie práva podľa § 421 je oprávnený ten, s ktorým bola uzavretá zmluva o oprave veci. K prevzatiu veci dochádza na základe zmluvy. Právny vzťah zodpovednosti za škodu vzniká podľa § 421 výlučne medzi účastníkmi zmluvy.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o oprave veci. Táto dohoda ako vyplýva z výpovede žalovaného, svedkov bola medzi žalovaným a synom žalobcu O. T., E.., od ktorého žalovaný aj motorové vozidlo prevzal. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že je priznávaný nárok zo zodpovednosti podľa § 421 aj v prípade, keď niekto odovzdá vec - vozidlo na opravu bez toho, aby došlo k uzavretiu zmluvy a aj vtedy sa jedná o zodpovednosť za škodu podľa § 421 OZ, ale to nie je aplikovateľné pre daný prípad, keď v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k žiadnej dohode o prevzatí veci do opravy, nebol vytvorený medzi nimi záväzkový vzťah, žalovaný od žalobcu vozidlo ani neprevzal, ale ho prevzal od syna žalobcu. Je pritom zrejmé, že objednávateľom opravy nemusí byť vlastník veci teda vozidla a v tomto prípade bol objednávateľom syn žalobcu. Žalobca sa tak nemôže domáhať svojho nároku voči žalobcovi na základe osobitnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 421. Tohto nároku sa mohol domáhať syn žalobcu, keď bol preukázaný záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným. 19.1. Žalobcovi ako vlastníkovi veci, ktorý nebol účastníkom daného dojednania o oprave jeho vozidla zodpovedá potom žalovaný podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a)porušenie právnej povinnosti; b)existencia škody; c)príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody; d)zavinenie. Z ustanovenia § 420 ods. 1 vyplýva zásada, že každý t.j. fyzická ako aj právnická osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. V danej veci súd nezistil, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti. Bolo preukázané, že vozidlo, ktoré prevzal od syna žalobcu, riadne odstavil do garáže, ktorú následne uzamkol, čo potvrdzuje aj obsah vyšetrovacieho spisu, vyššie citovaný záver znaleckého posudku. Pretože nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného podľa § 420 ods. 1 OZ, nemohol súd žalobe vyhovieť, a preto žalobu žalobcu zamietol.

20. K veci súd dodáva, že podľa § 415 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Porušenie preventívnej povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Z dokazovania vyplýva, že ani na základe tohto ustanovenia nebolo možné posúdiť zodpovednosť žalovaného titulom prevenčnej zodpovednosti, keď ako už bolo vyššie uvedené, vozidlo patriace žalobcovi, ktoré odstavil v garáži, túto garáž riadne uzamkol. Nebolo zistené, že by ho odstavil na nejakom nechránenom mieste prípadne v garáži, ktorá by nebola uzamknutá.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. V konaní bol žalovaný úspešný, napriek tomu mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli a bolo by nadbytočné najskôr mu túto náhradu priznať a potom rozhodnúť o tom, že mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).