Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-36-2017.pdf
PDF · 110.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: Š. R., R.. XX.X.XXXX, D. K., I..Z. XXX, právne zastúpený PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31 proti žalovanému: S. E., R.. XX.X.XXXX, D. Š., N. XX, zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátka kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa o zaplatenie 3640,14 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, pričom výšku trov konania je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 1. júna 2017 v mailovej podobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalovaného zaviazať zaplatiť 3 640,14 Eur žalobcovi z titulu náhrady škody. 2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu v obci K., pričom na mieste dopravenej nehody pri podrobení dychovej skúšky bola u žalovaného nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,69 mg/l. Žalovaný bol v čase škodovej udalosti vodičom nemotorového vozidla, pričom pri odbočovaní nedal znamenie o zmene smere jazdy, čím ohrozil a obmedzil žalobcu, ktorý jazdil za ním. Protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda na zdraví, ktorá bola lekárskym posudkom vyčíslená na 3 260,40,-Eur a okrem toho žalobcovi vznikla škoda na majetku, a to vo výške 250,-Eur na motocykli, v zničení prilby vo výške 50,-Eur, nákladoch na vyhotovenie lekárskeho posudku vo výške 15,-Eur a účelných nákladoch spojených s liečením vo výške 64,74,-Eur. 3. Žalobca po právnej stránke žalobu odôvodnil podľa § 420 ods. 1, § 442, § 444, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, § 4 ods. 2, § 19 ods. 1, § 30 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. 4. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil listiny - lekársku prepúšťaciu správu, lekársku správu, lekársky posudok o bolestnom, úhradu faktúry č. 0013, potvrdenie, čestné prehlásenie, záznam jázd. 5. Tunajší súd vydal 12. júna 2017 platobný rozkaz č. k. 10C/36/2017-22 v zmysle žaloby, proti ktorému v zákonnej lehote spolu s vecným odôvodnením podal žalovaný odpor a žiadal žalobu zamietnuť. V odpore žalovaný poukázal na uznesenie z 24. septembra XXXXCVS:V.-XX/DI-I.-XXXX, ktorým bola vec postúpená na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin. V odôvodnení uznesenia bolo poukázané na znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava X.. W. Č., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 43/2015, v ktorom určil technickú príčinu dopravnej nehody, ktorou bola nesprávna jazda motocyklistu, ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom - intenzívnym brzdením zareagoval na cyklistu, v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Znalec ďalej skonštatoval, že spôsob a technika jazdy cyklistu bola správna a bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Cyklista odbočovaním vľavo neohrozil, ale len obmedzil motocyklistu. Vzhľadom na záver znaleckého dokazovania vyplýva, že neexistuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Okrem toho vzniesol námietku premlčania. V čase vzniku dopravnej nehody, t. j. 23. apríla 2015 bolo žalobcovi zrejmé, že došlo ku škode a kto bol účastníkom dopravnej nehody. 6. Súd uznesením zo 6. septembra 2017 č. k. 10C/36/2017-30 platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2017. 7. Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu, v ktorom uviedol, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 30 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávky / ďalej len zákon /, podľa ktorého je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa ods. 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy. Porušením tejto povinnosti vznikla podľa § 420 ods. 1 OZ občianskoprávna zodpovednosť za škodu, vzniknutá v príčinnej súvislosti s porušením predmetnej zákonnej povinnosti a z nej vyplývajúci nárok žalobcu. Kauzálny nexus medzi porušením zákonnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu je daný, pretože žalovaný počas jazdy bol pod vplyvom alkoholu, pričom pred zmenou smeru jazdy nedal znamenie o zmene smeru jazdy, v dôsledku čoho žalobca počas zmeny jazdy žalovaným nereagoval brzdiacim manévrom a následkom čoho žalobca spadol s motocyklom na zem a utrpel ujmu na zdraví. Žalobca nesúhlasil s tým, že jeho nárok je premlčaný. Poukázal na to, že subjektívna premlčacia doba je dvojročná. Zákon v danom prípade vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to vedomosť poškodeného o škodcovi a o škode. V prípade nároku na odškodnenie a sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a spoločenského uplatnenia. K ukončeniu liečby žalobcu došlo XX. S.Ú. XXXX, kedy bolo možné zdravotný stav žalobcu považovať za ustálený pre účely posúdenia bolestného, nie však sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z .z. možné vykonať až s odstupom jedného roka po ustálení zdravotného stavu. Čo sa týka vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá, poukázal na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktorý predstavuje preukázateľné zistenia o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol žalobca urobiť úsudok o tom, kto zodpovedá za dopravnú nehodu. Žalobca sa mal možnosť oboznámiť so znaleckým posudkom. Znalecký posudok bol vypracovaný 5. augusta 2015, ktorým dňom sa mohol žalobca s posudkom oboznámiť. Subjektívna premlčacia doba uplynula 5. augusta 2015 a žaloba bola podaná 2. júna 2017. 8. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci. 9. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože aj v poslednej lekárskej správe je uvedené, že liečenie žalobcu sa skončilo 29. júna 2015. Poukázal na príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a ujmou v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1946/2000 z 24. mája 2001. Okrem toho poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/108/2016, v ktorom súd vyjadril názor, že technika jazdy žalobcu bola správna, resp. nepovažoval ju za nesprávnu. 10. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. V tomto smere poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec jednoznačne skonštatoval, že spôsob a technika jazdy žalovaného bola správna a bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Tento záver nie je právny, ale odborný, pretože znalec posúdil techniku jazdy a príčinu dopravnej nehody. Znalec neriešil otázku viny, neviny, ale len technickú stránku jazdy. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že spôsob jazdy žalovaného bol v technickom súlade so zákonom o cestnej premávke. Dôvodom stratenia jazdnej stability žalobcu bol výlučne nesprávny spôsob reakcie na žalovaného. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/126/2009, ktoré závery je možné uplatniť aj v prejednávanej veci. 11. Žalobca uviedol, že v predmetný deň išiel z vinohradu, pričom za cyklistom išiel vo vzdialenosti 4 - 5 metrov za ním. Mienil cyklistu predbehnúť, ktorý nedal znak na odbočenie, z ktorého dôvodu, keď zistil, že odbočuje v ľavo, prudko zabrzdil a spadol. Žalovaný prišiel za ním opýtať sa, čo sa stalo. Povedal, že má zlomenú nohu a žalovaný išiel za sestrou, ktorá zavolala sanitku a policajtov. 12. Z pripojených spisov Okresného riaditeľstva policajného zboru / ďalej len OR PZ / Š. Č.. V.-I.-V.-XXX/ XXXX-N. O. Č.:V.-XX/DI-I.-XXXX vyplýva, že 23. apríla 2015 v čase o 14:50 hodine prišlo v obci K. na ulici C. k dopravnej nehode žalobcu jazdiaceho na motocykli EČV:HC 001 AD. K dopravnej nehode došlo tak, že žalobca jazdil po ulici C.Á. smerom do centra obce K. s motocyklom za cyklistom / žalovaným /, ktorý bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil vľavo ku rodinnému domu č. XXXX. Na odbočenie cyklistu žalobca reagoval tak, že s motocyklom zabrzdil, následkom čoho motocykel neudržal na kolesách a po zabrzdení s motocyklom spadol na vozovku, kde prišlo k tomu, že motocykel pritlačil pravú nohu žalobcu medzi vozovku a motocykel. K zrážke so žalovaným nedošlo. Na mieste dopravnej nehody boli obaja účastníci podrobený dychovej skúške, kde bolo zistené požitie alkoholických nápojov u žalovaného, ktorému bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,69 mg/l, u žalobcu nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 43/2015 vypracovaný znalcom v odbore doprava cestná X.. W. Č., B. N. N. X, XXX XX R. - A. / ďalej len znalec /. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že na mieste dopravnej nehody sa nezachovala brzdná stopa motocykla a ani pádové stopy motocykla. Z dôvodu absencie týchto stôp nie je možné technicky spočítať rýchlosť jazdy motocykla. Motocyklista uviedol, že pred dopravnou nehodou jazdil rýchlosťou okolo 30 km/h, ktorá je vzhľadom na jeho zranenie technicky prijateľná. Do analýzy dopravnej nehody znalec počítal s rýchlosťou 35 km/h +- 5 km/h, t. j. 30 km/h - 40 km/h, nakoľko uvedený interval množných rýchlostí motocyklistu zahŕňa technicky najpravdepodobnejšie rýchlosti, ktorými mohol jazdiť motocyklista pred dopravnou nehodou. Znalec posúdil možnosť zabránenia dopravnej nehody zo strany obidvoch účastníkov. Z analýzy dopravnej nehody a z posúdenia možnosti zabránenia dopravnej nehody zo strany motocyklistu vyplýva, že dopravnej nehode mal možnosť zabrániť, ak by na cyklistu odbočujúceho vľavo reagoval technicky správnym spôsobom - polovičným brzdením a miernym vyhýbaním vpravo, mal možnosť zabrániť dopravnej nehode tým, že by sa minul s cyklistom v bezpečnej odstupovej vzdialenosti okolo 8,7 m a nebol by cyklistom ohrozený, ale len obmedzený, čo je v technickom súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona. Dopravnej nehode mal možnosť zabrániť aj cyklista, ak by odbočoval vľavo až po predbehnutí motocyklistom, nevznikla by kolízna situácia a ani dopravná nehoda. Znalec určil technickú príčinu dopravnej nehody, a to nesprávna technika jazdy motocyklistu, ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Spôsob a technika jazdy cyklistu bola správna a bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Cyklista odbočovaním vľavo neohrozil, ale len obmedzil motocyklistu, čo bolo v technickom súlade s § 19 ods. 1 zákona. 13. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Šali vo veci vydalo uznesenie 24. septembra 2015 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví postúpilo na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na Okresné riaditeľstvo PZ Šaľa, Okresný dopravný inšpektorát Šaľa. 14. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. marca 2017 č. k. 11S/108/2016-78 zrušil rozhodnutie krajského riaditeľstva policajného zberu v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu č. J.-R.-J.-XX/XXXX-I. U. XX. O. XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný / KRPZ v Nitre / zamietol odvolanie žalobcu / v tomto konaní žalovaného / a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona a bola mu uložená pokuta vo výške 150,-Eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,-Eur. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správne orgány vec neposudzovali podľa platnej právnej úpravy, platnej od 1. januára 2016, a to § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Okrem toho súd dal do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle znalecké dokazovanie, ale bez toho, aby sa vysporiadal so zásadnou a základnou otázkou, či vôbec udalosť, ku ktorej došlo 23. apríla 2015 možno považovať za dopravnú nehodu na základe čoho a či konanie cyklistu možno posúdiť ako priestupok. Podľa názoru súdu v danom prípade udalosť nie je možné považovať za dopravnú nehodu. Súdu nebolo zrejmé, na základe čoho správny orgán dospel k záveru, že reakcia motocyklistu na zmenu smeru jazdy cyklistu / jazdiaceho pod vplyvom alkoholu, odbočujúceho vľavo bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy v čase, keď už bol motocyklista v jeho blízkosti, resp. ho predchádzal / bola v danej situácii nesprávna. Podľa názoru súdu je otázne, či vôbec možno hovoriť o intenzívnom brzdení, keď podľa znalca nebolo možné technicky určiť rýchlosť jazdy motocyklistu z dôvodu absencie brzdných stôp a rýchlosť jazdy motocyklistu nebola ani podľa zistení znalca v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. 15. ORPZ v Šali vydalo 6. októbra 2017 rozhodnutie vo veci, ktorým zastavilo konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2017 z dôvodu, že vina žalobcu nebola preukázaná. 16. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd právne uzatvára. 17. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 18. Podľa § 442 os. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie použiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku. 21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. 22. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými svietidlami. Ak nimi nie je vozidlo vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä ak znamenie dávané smerovými svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič nesmie zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky. 23. V danom prípade predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi pri dopravnej nehode. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že XX. O. XXXX V. XX:XX hodine došlo v obci K. k dopravnej nehode žalobcu jazdiaceho na motocykli tak, že počas riadenia motocykla reagoval na konanie žalovaného jazdiaceho na bicykli, ktorý bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy odbočil vľavo k svojmu rodinnému domu, na čo žalobca reagoval brzdením, pričom motocykel neudržal na kolesách a spadol na vozovku, čím si spôsobil ujmu na zdraví a na veciach. 24. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, nevykonával by dokazovanie v merite veci. Pri posudzovaní premlčacej doby súd vychádzal z ustanovenia § 106 OZ. V zmysle tohto ustanovenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začatie plynutia je významný moment, kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť, nestačí len možnosť vedomosti, a to určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti a kto za škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní sa len subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Ak právo na náhradu škody na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne / právo na bolestné, právo na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia /, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky. Určenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé od znaleckého posudku alebo bodového hodnotenia lekára. V danom prípade k škodnej udalosti došlo 23. apríla 2015. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel zranenie, a to zlomeninu pravého predkolenia, odreniny ľavej ruky. Lekársky posudok bol vypracovaný 6. júla 2015, pričom lekár bolestné ohodnotil na 190 bodov. Žalobca sa dozvedel o tom, kto zodpovedá za škodu na znaleckého dokazovania v rámci trestné konania, ktorý bol vypracovaný znalcom 5. augusta 2015 a žalobca sa oboznámil so znaleckým posudkom až po tomto dátume. Zákon vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch podmienok je potrebné vychádzať z neskoršieho začiatku vedomosti poškodeného, kto za škodu zodpovedá, teda dňom 5. augusta 2015, od ktorej doby začala plynúť premlčacia doba. Žaloba na súde bola podaná v mailovej forme 1. júna 2017, takže nárok žalobcu nie je premlčaný. 25. Na to, aby žalobca mal v konaní úspech musí preukázať všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie. 1. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré má škodca zachovávať. V danom prípade mal súd preukázaný protiprávny úkon, pretože žalovaný jazdil pod vplyvom alkoholu a počas škodovej udalosti pri odbočovaní vľavo nedal znamenie o zmene smeru jazdy, teda ako účastník cestnej premávky jazdil v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.
2. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a úšlý zisk. Judikatúra za skutočnú škodu považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví a aj na veciach, ktorú si uplatnil žalobou. 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí ju len predpokladať. Príčinná súvislosť je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou / následkom / a akou skutočnosťou / príčinnou / má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je posúdením právnym. To znamená, že ani znalec nemôže sa vyjadrovať k príčinnej súvislosti. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, neplatí zásada ante hoc, propter hoc. Predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti strany mali rozlišné názory. Podľa názoru žalobcu príčinná súvislosť súvisela s konaním žalovaného, kedy došlo k obmedzeniu vodiča idúceho za žalovaným, ktorým konaním bol obmedzený. Protiprávne konanie žalovaného viedlo k povinnosti alebo nutnosti reagovať na vzniknutú situáciu, čo viedlo k vzniku škody. V prípade, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, žalobca by uskutočnil bez problémov prejazd v rýchlosti 30 km/h-40km/h. Žalovaný tvrdil, že žalobca si sám spôsobil pád z motocykla tak, ako je preukázané pripojenými spismi a znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní. Jednoznačne znalec uviedol, že spôsob a technika jazdy žalovaného bola správna a bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Žalovaný sa nachádzal v dostatočnej vzdialenosti od žalobcu a jeho konanie nemalo žiadny vplyv na pád žalobcu. Súd znalecký posudok posúdil, ako listinu z dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný v rámci trestného konania a nie je ho možné považovať, ani za súkromný znalecký posudok z dôvodu, že neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP /. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobca použil nesprávnu techniku jazdy a technickou príčinnou dopravnej nehody bola skutočnosť, že žalobca neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Žalovaný technikou jazdy neohrozil, ale len obmedzil žalobcu, čo bolo v technickom súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Bezprostrednou príčinnou dopravnej nehody bolo konanie žalobcu, ktorý v stresovej situácii nezvládol riadenie svojho motocykla a spadol na vozovku. Nie je pochýb, že žalobca reagoval práve na spôsob jazdy žalovaného, ktorý ho svojim spôsobom jazdy ohrozil. S poukazom na rozsudok súdnej autority / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/126/2009 z 30. júna 2010 / vyplýva, že právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou a akou skutočnosťou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda , za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V kontexte tohto povedaného vzhľadom na vykonané dokazovanie súd nemal za jednoznačne preukázané s poukazom na znalecký posudok, že správanie žalovaného pri jazde bicyklom pri odbočovaní vľavo bez znamenia bezprostredne spôsobilo škodu žalobcovi, keď znalec uviedol, že žalobca svojou jazdou na motocykli neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom - intenzívnym brzdením zareagoval na cyklistu v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Znalec dokonca uviedol, že technika jazdy cyklistu bola správna, pričom jazdou neohrozil, ale len obmedzil motocyklistu. Vzhľadom na tieto okolnosti nemal súd z predložených listín za jednoznačne preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby. K pripojenému rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky súd uvádza, že sa jedná o rozsudok cudzieho štátu, aj keď príbuzného, z ktorého dôvodu nie je možné tento súd považovať za súdnu autoritu na území Slovenskej republiky. 4. Žalobca nepreukázal v konaní jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, súd sa preto nezaoberal ďalším predpokladom, a to zavinením. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.