Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_63Cb-67-2017.pdf
PDF · 161.27 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu CRH (Slovensko) a. s., so sídlom Rohožník 906 38, IČO: 00 214 973, právne zast. JUDr. Genovéva Hlásniková, advokátka, so sídlom J.M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, IČO: 42 053 609, proti žalovanej P. O., A.. XX. XX. XXXX, W. D. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast. JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 7.589,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zaplatenia istiny 678,16 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy 678,16 Eur od 06. 01. 2014 do zaplatenia zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 31. 03. 2017 domáhal od žalovanej úhrady istiny 7.589,04 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 14. 08. 2014, podanou rovnakého dňa na rozhodcovskom súde - Stály rozhodcovský súd, súd zriadený záujmovým združením EUROPEAN ARBIRAL SOCIETY z. z., so sídlom Sládkovičova 165/9, Žilina, sa domáhal voči žalovanému vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by mu uložil povinnosť uhradiť dlžnú sumu 7.589,04 Eur spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne z dlžnej istiny 7.589,04 Eur od 06. 01. 2014 do zaplatenia, 40,- Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhrady trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia. Rozhodcovský súd právneho zástupcu žalobcu vyzval výzvou zo dňa 05. 09. 2014, doručenej mu dňa 17. 09. 2014, na vyjadrenie sa k veci po podaní žalobnej odpovedi žalovanou, čo učinil právny zástupca žalobcu dňa 08. 10. 2014. Rozhodcovský súd vo veci vedenej pred rozhodcovským súdom pod sp. zn. H.-XXXX-XXX nerozhodol, pričom rozhodcovský súd, ktorý konal do 31. 12. 2016, následne nespĺňal zákonom stanovené podmienky. Žalobca v rozhodcovskom konaní potom v súlade s ust. § 54c ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., sa preto do troch mesiacov obrátil na tunajší súd, ohľadne vydania rozhodnutia v danej veci začatej pred rozhodcovským súdom. Súdu uviedol, že spoločnosť DOMPLUS s. r. o., Prešov - Solivar, ako dlžník, ktorý bol v čase podania žaloby v reštrukturalizácií, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 1R 4/2014, si na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2013 a Všeobecných obchodných podmienok platných od 01. 01. 2013, objednal u žalobcu betón a jeho dodanie na miesto určené kupujúcim. Žalobca dodal kupujúcemu tovar v zmysle jeho požiadaviek, čo potvrdil kupujúci v dodacích listoch, ktoré boli predložené v rozhodcovskom konaní. Na základe nich vystavil žalobca dlžníkovi faktúry v celkovej výške 7.589,04 Eur, z ktorých kupujúci neuhradil ani len časť. Kúpnu cenu betónu vyčíslil žalobca na sumu 7.589,04 Eur v zmysle vystavených faktúr. Z dôvodu ich neuhradenia v lehote splatnosti si uplatnil podľa čl. 6.2 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu i dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania so zaplatením dlžnej istiny. Tento nárok si uplatnil z dlžnej istiny od 06. 01. 2014, t. j. deň po splatnosti najneskôr splatnej z faktúr vystavených žalobcom dlžníkovi. Svoj nárok voči žalovanému odôvodnil tým, že podľa § 323 Obchodného zákonníka vyhlásením v kúpnej zmluve zo dňa 01. 08. 2013 a bodu 9.7 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu sa zaručil, že uhradí žalobcovi záväzok za dlžníka, ako kupujúceho, na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, pokiaľ ho nezaplatí dlžník. Súčasne si v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka uplatňoval i nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Žalovaná sa v rozhodcovskom konaní vyjadrila, pričom žalobca k odpovedi žalovanej zo dňa 08. 10. 2014 rozhodcovskému súdu uviedol, že obranu žalovanej, ktorou namietala právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného EURÓPSKOU ARBITRÁŽNOU SPOLOČNOSŤOU, považoval za účelovú, a to z dôvodov uvedených v tomto podaní. Predovšetkým žalobca poukázal na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej vo forme objednávky zo dňa 01. 08. 2013 boli Všeobecné obchodné podmienky - betón Holcim (Slovensko) a. s., platné od 01. 01. 2013. Tieto podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka nahradzovali časť obsahu zmluvy dojednanej medzi dlžníkom a žalobcom. Žalovaný svojim podpisom na objednávke zo dňa 01. 08. 2013 potvrdil, že sa s VOP oboznámil a tieto prevzal. Rozhodcovská doložka v tejto objednávke bola dojednaná, rovnako ako bola i obsiahnutá v bode 9.9 VOP a touto rozhodcovskou doložkou je preto viazaný i ručiteľ. Rozhodcovskú doložku považoval žalobca za platne dohodnutú i s ručiteľom. Aj keď žalovaná v žalobnej odpovedi adresovanej rozhodcovskému súdu namietala podpísanie predmetnej objednávky zo dňa 01. 08. 2013, na tieto tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz, čím si nesplnila dôkaznú povinnosť. Žalobca tvrdil, že už jednoduchým porovnaním podpisov na objednávke tak za kupujúceho, ako aj za ručiteľa, s podpisom na žalobnej odpovedi zo dňa 05. 09. 2014, nemožno pochybovať, že ho podpísala jedna a tá istá osoba, teda žalovaná. Za splnenie záväzku dlžníka sa teda žalovaná zaručila v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka ako ručiteľ, pričom na objednávke zo dňa 01. 08. 2013 pod údajmi ručiteľa potvrdila, že súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 01. 01. 2013, priloženými k objednávke, s ktorými sa oboznámila a ich aj prevzala. Rovnako žalovaná v objednávke vyhlásila, že splní pohľadávky predávajúceho, ak ich nesplní kupujúci. Žalobca tvrdil, že žalovaná, ako ručiteľ, je označená jednak priamo na objednávke a jednak vo vyhlásení o ručení uvedeným v bode 9.7 VOP. Žalobca tvrdil, že atribúty, ktoré má mať ručiteľské vyhlásenie žalovanej boli splnené. Ďalej poukázal, že žalovaná je spoločníčkou a konateľom dlžníka - spoločnosti DOMPLUS s. r. o., Prešov - Solivar, pričom v žalobe podanej žalobcom na rozhodcovský súd boli údaje žalovanej uvedené správne. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie kúpnej ceny predžalobnou upomienkou, na základe výzvy túto sumu neuhradila napriek tomu, že ak je nepochybné, že ju dlžník neuhradí, vtedy ručiteľ nemôže odoprieť plnenie záväzku. Veriteľ je oprávnený potom sa domáhať jeho splnenia od ručiteľa. Nie je pritom podstatné, či veriteľ využil všetky možnosti na uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi. V závere žaloby žalobca poukázal, že zmluvný vzťah medzi žalobcom, ako predávajúcim a žalovanou, sa spravuje Obchodným zákonníkom, keďže základný záväzkový vzťah medzi žalobcom, ako predávajúcim a spoločnosťou DOMPLUS s. r. o., Prešov - Solivar, ako dlžníkom a kupujúcim bola kúpna zmluva ,uzavretá podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom táto skutočnosť je uvedená i v bode 9.1 VOP, v zmysle ktorého ustanovenia sa tento zmluvný vzťah mal spravovať Obchodným zákonníkom. V spojitosti s tým poukázal i na ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa Obchodným zákonníkom spravujú aj zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Mal za to, že na uvedený ručiteľský záväzok sa majú uplatniť ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca odkázal na rozhodcovský spis, ktorý žiadal od súdu zabezpečiť a odkazoval na kúpnu zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, faktúry a dodacie listy, na zoznam neuhradených faktúr a predžalobnú upomienku žalobcu žalovanej, ktorá sa v tomto spise nachádza. Na žiadosť žalobcu súd uvedený rozhodcovský spis zabezpečil a bol pre vykonanie dokazovania v danej veci aj pripojený pre vykonanie dokazovania ohľadne uplatneného nároku zo strany žalobcu. Stály rozhodcovský súd pripojil i rozhodnutie zriaďovateľa o zrušení Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, Žilina ,na valnom zhromaždení konanom dňa 22. 03. 2017 na preukázanie skutočností uvádzaných v § 54c ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. Žalobca na základe výzvy súdu potom uhradil i súdny poplatok vo výške 455,- Eur za podanie predmetnej žaloby.
2. Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila na základe uznesenia tunajšieho súdu vydaného v danej veci dňa 20. 10. 2017, podaním doručeným súdu dňa 20. 12. 2017, v ktorom nárok žalobcu v celom rozsahu poprela. V uvedenom vyjadrení poukázala, že objednávku označovanú žalobcom ako Kúpnu zmluvu, datovanú dňom 01. 08. 2013 nepodpísala a považuje ju za podvrh. Tvrdila, že nemôže dokazovať to, čo nepodpísala, ale naopak, žalobca je povinný preukázať, že túto zmluvu žalovaná podpísala. Mala za to, že dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti znáša žalobca. Rovnako namietala, že by sa zaručila za dlžníka vo forme ručiteľského vyhlásenia učineného voči veriteľovi v predmetnej objednávke. Vo svojom vyjadrení poukázala, že dlžník odoberal betón od žalobcu na základe ústnych objednávok a za hotovosť. Tvrdila, že dlžník nikdy nemal so spoločnosťou žalobcu uzatvorenú žiadnu písomnú objednávku, čo vyplýva i z predložených faktúr žalobcom, v ktorých sa nenachádza odvolávka na objednávku nim tvrdenú. Dlžník sa dostal do reštrukturalizácie, ktorá bola povolená súdom dňa 23. 07. 2014, pričom žalobca podal na rozhodcovský súd žalobu proti žalovanej dňa 14. 08. 2014, po zistení tejto skutočnosti. Mala za to, že objednávka bola vytvorená len pre potreby prihlásenia pohľadávok žalobcu do reštrukturalizácie dlžníka a pre možnosť žalovania žalovanej, ako údajného ručiteľa. Súdu uviedla, že dlžník v reštrukturalizácií nepoprel prihlásené pohľadávky žalobcu podľa vystavených faktúr a tieto mu boli na základe schváleného reštrukturalizačného plánu v tom určenom rozsahu i plnené, čo žalobca pri podávaní žaloby nijakým spôsobom nezohľadnil. Žalovanej, ako ručiteľovi, nebola nikdy doručená žiadna výzva, či upomienka na plnenie za dlžníka, teda aj žaloba na rozhodcovský súd bola podaná podľa nej predčasne. V konaní namietala nedostatok pasívnej legitimácie. Poukázala, že z kópie objednávky, ktorú predložil žalobca, mala byť ručiteľom P. O., s adresou trvalého bydliska - D. A. XX, F.. Ručiteľ nie je bližšie identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom, uvedeným IČO alebo iným identifikátorom. Trvalé bydlisko na uvedenej adrese v roku 2013 ani nemala. Žalobca teda nepreukázal hodnoverne, že sa jedná o osobu žalovanej, ktorú označil v žalobnom návrhu. Na tejto skutočnosti nemení ani to, že bola v danom čase spoločníčkou a konateľkou dlžníka, keďže táto skutočnosť nepreukazuje osobu ručiteľa. Keďže žalobca v objednávke neuviedol platné osobné údaje žalovanej, mala za to, že objednávku podpísať nemohla, lebo by takýmito údajmi boli disponovali. Žiadala žalobu zamietnuť a požadovala predložiť originál predmetnej objednávky zo dňa 01. 08. 2013, ako i predžalobnú upomienku s dokladom o doručení.
3. Žalobca sa k podaniu žalovanej doručeným súdu dňa 20. 12. 2017 nevyjadril napriek tomu, že bol na podanie vyjadrenia vyzvaný, o čom svedčí doručenka v spise, adresovaná právnej zástupkyni žalobcu, ktorá prevzala výzvu dňa 02. 03. 2018. Súd z tohto dôvodu vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 07. 06. 2018, ktorý bol na žiadosť žalobcu zmenený na termín 02. 07. 2018, ktorého sa strany zúčastnili. Pred jeho otvorením sa súd pokúsil o zmierčie vybavenie veci, pri ktorom žalovaný poukázal, že v reštrukturalizačnom konaní súd potvrdil uspokojenie veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku do reštrukturalizácie dlžníka vo výške 10%, z ktorého dôvodu dlžník uhradil žalobcovi časť uplatňovaného nároku v zmysle podanej žaloby. Poukázal, že výška aktuálneho dlhu dlžníka voči žalobcovi nezodpovedá uplatňovanému nároku žalobcom v žalobe. Právna zástupkyňa žalobcu preto požiadala súd o poskytnutie lehoty, v ktorej by sa písomne vyjadrila k namietaným skutočnostiam a navrhla by výsluch svedkov v spojitosti s predmetnou listinou - objednávka žalobcu zo dňa 01. 08. 2013, ktorá je právnym titulom pre uplatnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej. vzhľadom na obsiahnutý v nej ručiteľský záväzok žalovanej. Právna zástupkyňa žalobcu tak učinila v podaní doručenom súdu dňa 01. 08. 2018 ,aj keď jej súd poskytol lehotu len do 30. 07. 2018, čo následne žalovaný v konaní i namietal. V tomto podaní poukázala na úhradu splátok dlžníkom vo výške 678,16 Eur, s poslednou úhradou dňa 25. 06. 2018 vo výške 84,77 Eur v zmysle dohodnutého splátkového kalendára a na aktuálny zostatok vymáhanej pohľadávky vo výške 6.910,88 Eur s príslušenstvom. Súd žiadala , aby v časti zaplatenia dlžnej istiny 678,16 Eur s príslušenstvom konanie zastavil. Vo zvyšku zotrvala na žalobe v celom rozsahu. V podaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom pána D. L. k okolnostiam uzavretia a podpísania objednávky zo dňa 01. 08. 2013 žalovanou, pričom jeho účasť zabezpečí.
4. K predmetnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril i právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 12. 10. 2018, v ktorom súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a zároveň namietal, že strana žalobcu neuviedla konkrétne skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Strana sporu je povinná uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a až potom v prípade, že sú tieto skutočnosti medzi stranami sporné a zároveň sú v konaní aj významné, súd nariadi na ich preukázanie dokazovanie navrhovaným dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý tieto tvrdenia preukázať. Preto navrhol nevykonať uvedený navrhovaný dôkaz výsluchom svedka pána L. a aby ho súd zamietol. Rovnako poukázal, že doteraz žalobca nepredložil originál objednávky zo dňa 01. 08. 2013, osoba pána L. nepodpisovala predmetnú objednávku zo dňa 01. 08. 2013, pričom na overenie pravosti podpisu žalovanej by mohlo byť nariadené len znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, čo však žalobca nenavrhol.
5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. 02. 2019, ktorého sa strany sporu zúčastnili súd vykonal i žalobcom navrhnutý dôkaz, výsluch pána L. aj keď ho žalovaný namietal. Súd tak rozhodol z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu aj keď presne neozrejmila skutkové tvrdenia, ktoré má svedok osvedčiť, súd mal z označených skutočnosti žalovanou, ktoré má súd zistiť pri výsluchu za postačujúce (zistenie okolnosti vystavenia a podpísania objednávky zo dňa 01. 08. 2013 žalovanou, keďže v samotnej objednávke bol uvedený ako osoba, ktorá objednávku vybavovala). Rovnako súd zamietol námietku žalovaného nevykonať uvedený dôkaz pre nesplnenie povinnosti žalobcu navrhnúť tento dôkaz včas, a to z dôvodu, že žalobca zabezpečil účasť tohto svedka priamo na prvom pojednávaní vo veci samej. Svedok D. L., vypočutý na pojednávaní dňa 18. 02. 2019 súdu ozrejmil, že v spoločnosti žalobcu v čase datovania objednávky, ktorá je právnym titulom uplatneného nároku žalobcu, bol vedúcim prevádzky žalobcu v Prešove, z ktorej pozície mu vyplývalo oprávnene riadiť výrobu betónu, dojednávať objednávky, predávať betón za hotovosť. Mal vedomosť o tom, že pred danou objednávkou zo dňa 01. 08. 2013 mali strany sporu podpísanú rámcovú zmluvu na dodávku betónu, ktorá obsahovala i osobné ručenie za záväzky kupujúceho, ktorú dojednával pán O., ako druhý konateľ spoločnosti dlžníka DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar. Tesne pred objednávkou spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., nemala uzavretú zmluvu, v tomto období mala finančné problémy a preto od žalobcu odoberala táto spoločnosť betón v hotovosti. Svedok uviedol, že tieto skutočnosti boli dohodnuté s pánom O., ako konateľom spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar. K výplate takto dodaného tovaru malo dôjsť po týždni, v ktorom sa jeho dodávka uskutočnila, pričom súdu potvrdil, že po takto dohodnutom spôsobe dodávky betónu zhruba po troch týždňoch sa spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., nedostavila uhradiť dodávku a rovnako nedvíhali ani telefón. Žalobca preto na konci mesiaca, svedok predpokladal že to mohlo byť v septembri 2013, musel vystavené výdajky prerobiť na faktúry , s ktorou skutočnosťou i konateľ DOMPLUS s.r.o. spoločnosti súhlasil. Podľa dohody mal žalobca pripraviť i objednávku, v zmysle ktorej spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., uhradí žalobcovi cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti 30 dní. K predmetnej objednávke sa vyjadril v tom smere, že jej vyhotovenie vybavoval u žalobcu na základe dohody s pánom O., ako konateľom spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., a za žalobcu uvedenú objednávku podpísal pán H. L. a Š. O., ktorí boli obchodným zástupcom žalobcu a regionálnym managerom. Svedok bol požiadaný uvedenými osobami o doručenie tejto objednávky spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov
- Solivar, za účelom jej podpísania štatutármi dlžníka. Svedok tvrdil, že uvedenú objednávku žalovaná osobne podpísala v ich kancelárií v Prešove z dôvodu, že druhý konateľ, ktorý mal na starosti tieto veci, bol dlhodobo neprítomný a pri jej podpísaní nemala žiadne námietky. Údaje o ručiteľovi v objednávke vypisoval žalobca pred podpísaním uvedenej objednávky žalovanou, pričom predpokladá, že spolu s objednávkou boli spoločnosti DOMPLUS spol. s. r. o., doručované i Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Svedok súdu potvrdil na jeho dotaz, že aj keď bola vystavená objednávka dňom 01. 08. 2013 zo strany spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., konkrétne žalovanou bola podpísaná až na základe jej doručenia svedkom ,zhruba 2 - 3 mesiace po odobratí tovaru. . Údaje o ručiteľovi boli už v čase doručovania uvedenej objednávky k podpisu spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., a žalovanej vyplnené obchodníkom, ktorý v tom čase pracoval pre žalobcu. Súdu potvrdil, že bežnou praxou u žalobcu bolo zabezpečovanie úhrad dodávok formou ručiteľského záväzku. Pokiaľ ide o tohto dlžníka, rovnako bolo zabezpečené plnenie záväzkov dlžníka ručiteľom i v prípade predtým uzavretej rámcovej zmluvy, ktorú za dlžníka podpisoval pán O. a teda aj za ručiteľa. Týmto konateľom boli podpísané aj s ručiteľským záväzkom skoršie objednávky okrem rámcovej zmluvy /dôkaz v rozhodcovskom spise/. Svedok v rámci svojej kompetencie objednávky nemohol podpisovať, len zabezpečoval ich podpísanie druhou zmluvnou stranou, ako v danom prípade. Uvedené objednávky však už boli zo strany žalobcu vždy podpísané. Žalovaná ju podpísala podľa jeho predpokladu niekedy v novembri, v decembri 2013, pričom to bolo až po dodaní betónu, resp. po vystavení predmetných faktúr za dodávku. Pri podpisovaní si bola žalovaná vedomá ručiteľského záväzku, o čom mohla mať vedomosť i z predchádzajúcich obchodných vzťahov so žalobcom. Súdu nevedel ozrejmiť pritom, prečo za spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar, ako i za osobu ručiteľa mala podpísať pani O.Č., keďže dovtedy tieto veci vybavoval osobne pán O.. Súdu však potvrdil tú skutočnosť na dotaz žalovanej, že objednávka bola vystavená len za neuhradenú dodávku betónu zo strany spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar. Prečo vo faktúrach nebol odkaz na konkrétnu objednávku z 01. 08. 2013 sa nevedel vyjadriť, keďže tak, ako uviedol, všetky listinné dôkazy mu boli odovzdané zo strany žalobcu už vyplnené a žalobcom podpísané. On ich iba doručil žalovanej k podpisu, ako konateľke spoločnosti dlžníka. Svedok rovnako potvrdil tú skutočnosť, že žalovanú pozná osobne, z ktorého dôvodu i právny zástupca žalobcu dôvodil, že v čase podpisu nemohla byť pochybnosť o tom, kto je ručiteľom záväzkov dlžníka v zmysle objednávky zo dňa 01. 08. 2013.
6. Žalovaná potvrdila skutočnosti tvrdené svedkom, že predtým mali uzavretú rámcovú zmluvu so žalobcom ohľadne dodávky betónu, ktorú podpisoval vtedajší manžel žalovanej, pán O., ale táto už dávno skončila svoju platnosť. Odvtedy priebežne spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar odoberala od žalobcu betón bez písomných objednávok a jeho cenu uhrádzala v hotovosti. Objednávka, na ktorú odkazuje žalobca sa objavila v čase, keď zostali neuhradené faktúry za mesiac august 2013 a nároky z nich mali byť prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka. Aj napriek tvrdeniam svedka zotrvala na tom, že uvedenú objednávku nepodpísala a ani ručiteľský záväzok so žalobcom nedohodla. Žalobca po výsluchu svedka navrhol v prípade nejasnosti doplniť dokazovanie výsluchom Š. O. a H. L., ktorí podpísali predmetnú objednávku a mohli by sa vyjadriť k skutočnostiam namietaným žalovaným ohľadne obsahu objednávky, čo žalovaný namietal. Poukázal, že už pri prejednaní sporu pred rozhodcovským súdom dňa 03. 03. 2015, právna zástupkyňa žalobcu žiadala rozhodcovský súd o možnosť vyjadrenia sa k skutočnostiam, ktoré zazneli na pojednávaní s tým, že predloží originál objednávky zo dňa 01. 08. 2013, vzhľadom na popieranie pravosti podpisu žalovanou, zistí, či H. L. a Š. O.Á. sú zamestnancami žalobcu a bude žiadať o ich písomné vyjadrenie, resp. zváži navrhnutie ich svedeckej výpovede. Takisto poukázal, že prípadne navrhne i znalecké dokazovanie ohľadne podpisu žalovanej na objednávke, ako i preukáže, že bola žalovaná urgovaná ohľadne zaplatenia dlžoby. Z tohto dôvodu namietal, že uvedené návrhy na dokazovanie neboli žalobcom navrhnuté včas v súlade s ust.§ 153 CSP a žiadal súd, aby ich nevykonal. Súd jeho námietkam z tohto dôvodu vyhovel . Keďže neboli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach vo veci samej, súd následne ukončil dokazovanie vo veci samej. Žalovaná pritom poukázala, že od splatnosti faktúr žalobca nevymáhal uvedený záväzok od dlžníka a začal až po zistení finančných problémov dlžníka ,kedy sa objavila predmetná pohľadávka zo dňa 01. 08. 2013, ktorá obsahuje i žalobcom tvrdený ručiteľský záväzok za plnenia poskytnuté žalobcom .
7. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
8. Podľa § 448 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
(2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
(3) Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.
9. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 54c ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.20) Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
12. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
13. Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom vo výške 678,16 Eur s príslušenstvom, zvyšnú časť uplatnenej pohľadávky žalobcu považoval súd za nedôvodnú a preto žalobu v tejto časti zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.
15. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že pohľadávku, ktorú žalobca uplatnil žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. 03. 2017, pôvodne žalobca uplatňoval v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, súdom zriadeným záujmovým združením EUROPEAN ARBITAL SOCIETY z. z., Žilina dňa 14.08.2014, v ktorom konaní sa domáhal žalobca voči žalovanej úhrady istiny 7.589,04 Eur s príslušenstvom a požadoval nahradiť trovy konania (rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že v súlade s ust. § 54c ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd ku dňu 31. 12. 2016 nespĺňal zákonom stanovené podmienky pre rozhodovanie sporov a až na základe rozhodnutia zriaďovateľa na valnom zhromaždení konanom dňa 22. 03. 2017 bolo rozhodnuté o zrušení tohto rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie bolo pred týmto rozhodcovským súdom vedené pod číslom H. - XXXX - XXX. Z rozhodcovského spisu mal súd za preukázanú i tú skutočnosť, že žalobca urgoval procesný postup po pojednávaní uskutočnenom dňa 03. 03. 2015 na rozhodcovskom súde, kedy sa právna zástupkyňa žalobcu zaviazala k predloženiu originálu objednávky zo dňa 01. 08. 2013, ktorá listina mala obsahovať i rozhodcovskú doložku a podpis žalovanej. . Po uvedenom termíne pojednávania pred rozhodcovským súdom nebol vytýčený termín ďalšieho pojednávania, nebolo nariadené žiadne doplnenie dokazovania, ani vo veci rozhodnuté, z ktorého dôvodu podaním zo dňa 11. 11. 2016, doručeným rozhodcovskému súdu dňa 03. 12. 2016 požadoval žalobca, aby rozhodcovské konanie rozhodcovský súd buď uznesením zastavil alebo žalobu zamietol. Keďže tak rozhodcovský súd neučinil do 31. 12. 2016, súd mal za preukázané, že po tomto dátume v zmysle rozhodcovského zákona/ § 54c ods. 2/ mohol žalobca v lehote 3 mesiacov podať na príslušný súd žalobu, čím ostanú účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania, všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zachované. Súd mal za preukázané, že žalobca podal žalobný návrh na tunajší súd dňa 31. 03. 2017, t. j. v lehote stanovenej v § 54c ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., z ktorého dôvodu súd posudzoval návrh žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny podľa návrhu podaného v rozhodcovskom konaní v spojitosti so žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 31. 03. 2017. Predmetom konania je úhrada faktúr za dodaný betón žalobcom dlžníkovi, ktorý nárok si žalobca uplatnil voči ručiteľovi Podľa dátumu vystavených faktúr boli dodávky dlžníkovi realizované v období od 31. 08. 2013 až 31. 12. 2013, z čoho súd mal preukázanú i tú skutočnosť, že i v prípade podania žaloby len na tunajší súd, žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej istiny voči žalovanej riadne a včas. Žaloba teda bola podaná včas, jednak podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní po zrušení rozhodcovského súdu a jednak bola podaná včas aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, podľa ktorých sa nároky zo zmlúv premlčujú v 4 ročnej premlčacej lehote. Súd sa z tohto dôvodu preto ďalej v ďalšom konaní nezaoberal otázkou právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť daný spor, keďže uvedená skutočnosť bola po zrušení rozhodcovského súdu bezpredmetná pre rozhodnutie súdu v danej veci. Súd sa preto zaoberal len dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcom voči žalovanej.
16. Tak, ako už súd vyššie konštatoval, žalobca v priebehu konania, pred otvorením pojednávania v danej veci zobral čiastočne žalobu späť, ohľadne zaplatenia sumy 687,16 Eur s príslušenstvom, ktoré konanie v tejto časti súd i zastavil podľa ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP. Dôvodnou sa stala podľa žaloby už len istina vo výške 6.910,88 Eur s príslušenstvom a trovami konania, na ktorej sume žalobca zotrval v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., Zlatobanská 11617/12, Prešov - Solivar- dlžník, na ktorú spoločnosť bola dňom 23. 07. 2014 povolená reštrukturalizácia, vedená pod č. 1R 4/2014, odoberala od žalobcu betón tak, ako to zdokladoval žalobca pri podávaní žaloby na rozhodcovský súd dňom 14. 08. 2014. V žalobe tvrdil, že betón dodával na základe kúpnej zmluvy/ objednávky zo dňa 01. 08. 2013 a Všeobecných obchodných podmienok betón HOLCIM (Slovensko), a. s., (VOP), platných od 01. 01. 2013, ktoré boli súčasťou kúpnej zmluvy. Prevzatie betónu kupujúci potvrdil v dodacích listoch, ktoré priložil k žalobe. Na základe dodacích listov následne žalobca vystavil faktúry v celkovej výške 7.589,04 Eur, z ktorých kupujúci neuhradil ani časť. Žalobný návrh na rozhodcovský súd žalobca podal len voči žalovanej P. O., A.. XX. XX. XXXX, W. F. T. X, F., ktorá podľa tvrdenia žalobcu v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka poskytla svojim vyhlásením v kúpnej zmluve zo dňa 01. 08. 2013 a bodu 9.7 VOP ručenie, že uhradí žalobcovi záväzok dlžníka, ako kupujúceho, na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, pokiaľ ho nezaplatí sám dlžník, keďže na dlžníka v tom čase bola povolená reštrukturalizácia Na svoje tvrdenia v rozhodcovskom konaní predložil objednávku vo fotokópií zo dňa 01. 08. 2013, vrátane Všeobecných obchodných podmienok - betón a faktúru č. 2240444673 zo dňa 31. 08. 2013 v sume 2.877,55 Eur, ku ktorej aj pripojil dodacie listy č. XXXXXX zo dňa 20. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 30. 08. 2013, faktúru č. 2240444674 zo dňa 31. 08. 2013 v sume 2.051,78 Eur, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, dodací list č. XXXXXX zo dňa 23. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, faktúru č. 2240444687 zo dňa 16. 08. 2013, ku ktorým pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, č. XXXXXX zo dňa 02. 08. 2013, faktúru č. 2240447300 zo dňa 20. 09. 2013 v sume 243,94 Eur, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 05. 09. 2013, faktúru č. 2240447848 v sume 29,70 Eur, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 09. 09. 2013, faktúru č. 2240447850 zo dňa 20. 09. 2013, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 05. 09. 2013, faktúru č. 2240447851 zo dňa 20. 09. 2013 v sume 171,- Eur, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 05. 09. 2013, faktúru č. 2240458508 zo dňa 21. 11. 2013 v sume 714,38 Eur, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 20. 11. 2013 a č. XXXXXX zo dňa 20. 11. 2013, faktúru č. 2240458538 zo dňa 21. 11. 2013, ku ktorej pripojil dodací list č. XXXXXX zo dňa 20. 11. 2013, ako i predžalobnú upomienku adresovanú žalovanej na adresu D. A. XX zo dňa 14. 08. 2014, spolu s prehľadom nim vystavených faktúr. Žalovaná v rozhodcovskom konaní obdržala žalobný návrh s prílohami a výzvou na žalobnú odpoveď dňom 27. 08. 2014, pričom dňa 05. 09. 2014 podala vyjadrenie, ktoré bolo doručené rozhodcovskému súdu dňa 17. 09. 2014. V ňom namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať, keďže objednávku, o ktorú žalobca opieral existenciu rozhodcovskej doložky , dňa 01. 08. 2013 nepodpísala. Súčasne poukázala, že predmetnou objednávkou bol založený vzťah medzi žalobcom a dlžníkom- spoločnosťou DOMPLUS, s. r. o., ktoré boli zmluvnými stranami kúpnej zmluvy a títo sú v nej i podrobne identifikovaní. Za kupujúceho je v kolónke uvedený P.Š. O., pričom objednávku podľa fotokópie mala podpísať žalovaná. V texte objednávky sa nachádza , že zmluvné strany boli oboznámené s VOP a dohodli sa aj na rozhodovaní sporov pred rozhodcovským súdom. V žalobnej odpovedi pre rozhodcovský súd žalovaná poukázala, že ručiteľ nie je zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, o čom svedčí samotná formulácia vyhlásenia ručiteľa v objednávke, kde je ručiteľ označený odlišne od zmluvných strán. Tento však v zmluve nepotvrdil, že bol oboznámený s VOP predávajúceho, ani že ich prevzal, ani nevyhlásil, že súhlasí s rozhodovaním sporov pred rozhodcovským súdom. Z tohto dôvodu mala ako žalovaná v rozhodcovskom konaní za to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v objednávke sa jej netýka. Namietla nedostatok pasívnej legitimácie, a to i z dôvodu, že ručiteľ v objednávke nie je nijako bližšie identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom, uvedením IČO alebo iným identifikátorom. Rovnako trvalé bydlisko uvedené v objednávke v roku 2013, tam nemala. Žalobca preto hodnoverne nepreukázal osobu ručiteľa. Ďalej namietla základ a výšku uplatneného nároku a príslušenstva. Poukázala, že § 323 Obchodného zákonníka upravuje otázku uznania záväzku a nie ručenia, pričom vyhlásenie ručiteľa v objednávke nie je uznaním záväzku, keďže na základe rámcovej objednávky nemohol ručiteľ vopred uznať nárok žalobcu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Plnenie ručiteľa nastupuje subsidiárne a iba v prípade, ak dlžník nesplnil na písomnú výzvu svoj dlh voči veriteľovi. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal a rovnako nepreukázal, že by žalobca, ako veriteľ vyzval žalovanú, ako ručiteľku na plnenie. Z tohto dôvodu považovala žalobu podanú na rozhodcovský súd za predčasnú. Ďalej poukázala, že ručiteľ mal vyhlásiť v objednávke, že splní pohľadávky veriteľa vyplývajúce z tejto objednávky, pričom ak ručiteľ nebol oboznámený s VOP, nedôvodné je i uplatňovanie úrokov z omeškania voči ručiteľovi podľa Všeobecných obchodných podmienok. Mala za to, že ručiteľ ako fyzická osoba, má v danom prípade postavenie spotrebiteľa. Namietla i nárok na paušalizovanú náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky podľa Obchodného zákonníka voči nej , ako aj trovy uplatnené právnym zástupcom žalobcu a v konečnom dôsledku i osobu konajúceho rozhodcu, keďže jej nebol doručený zoznam rozhodcov a rokovací poriadok rozhodcovského súdu, z ktorých je možné posúdiť splnenie podmienok pre ustanovenie konajúceho rozhodcu. Žiadala žalobu zamietnuť.
17. Na uvedené podanie reagoval žalobca v rozhodcovskom konaní podaním zo dňa 08. 10. 2014, v zmysle ktorého považoval obranu žalovanej za účelovú. Tvrdil, že zmluva uzavretá vo forme písomnej objednávky zo dňa 01. 08. 2013, uzavretá medzi účastníkmi konania teda i ručiteľom, obsahovala rozhodcovskú doložku so všetkými náležitosťami, ktorá jednoznačne zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaná bola v rozhodnom období aj v čase rozhodcovského konania štatutárnym zástupcom kupujúceho, z ktorého dôvodu bola oprávnená podpísať objednávku za kupujúceho, ako aj za osobu ručiteľa. Námietka žalovanej, že v objednávke - v časti vybavuje- je uvedené meno ďalšieho štatutárneho zástupcu kupujúceho, považuje za právne irelevantnú. Neoddeliteľnou súčasťou tejto objednávky a teda kúpnej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, pričom žalovaná podpisom na objednávke potvrdila, že sa s nimi oboznámila a ich prevzala. Rozhodcovská doložka okrem iného bola obsiahnutá i vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 9.9. K tvrdeniam žalovanej, že nepodpísala uvedenú objednávku poukázal, že žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, čím nesplnila svoju dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 CSP. Porovnaním podpisov na objednávke tak za kupujúceho, ako i za ručiteľa, s podpisom na žalobnej odpovedi zo dňa 05. 09. 2014, nie je dôvod pochybovať, že ho podpísala sama žalovaná a teda jedna a tá istá osoba. Ručiteľský záväzok napĺňal všetky náležitosti podľa § 303 Obchodného zákonníka a teda bol platne dohodnutý. Tento sa skladá z uvedenia označenia ,,ako ručiteľ“ priamo na objednávke a jednak z vyhlásenia o ručení uvedeného v bode 9.7 VOP. Išlo teda o platný záväzok žalovanej, z ktorého je nepochybný obsah aj rozsah záväzku. K nedostatku pasívnej legitimácie sa vyjadril v tom smere, že údaje o bydlisku žalovanej uvedenej na objednávke nie sú právne podstatné, keďže žalovaná bola spoločníčkou a konateľkou dlžníka DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar, toho času v reštrukturalizácií, za ktorú spoločnosť žalovaná podpísala uvedenú objednávku , ako aj za osobu ručiteľa. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie kúpnej ceny predžalobnou upomienkou, ktorá tvorila súčasť žaloby a rozhodcovského súdneho spisu, pričom pre vznik záväzku ručiteľa plniť je rozhodujúce len to, že dlžník svoj dlh nesplnil. Uvedený zmluvný vzťah medzi žalobcom a dlžníkom sa spravoval Obchodným zákonníkom a podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že Obchodným zákonníkom sa spravujú aj zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Mal za to, že i ručiteľský záväzok sa spravuje Obchodným zákonníkom a nie Občianskym zákonníkom a žalovaná nemá v spore postavenie spotrebiteľa. Žalobe preto žiadal vyhovieť v celom rozsahu.
18. Žalovaná sa i k tomuto podaniu žalobcu v rozhodcovskom konaní vyjadrila podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 02. 12. 2014, v ktorom zotrvala na vznesených námietkach a argumentoch. V ňom ďalej namietala, že nárok nie je určiteľný, keďže objednávka obsahovala množstvo, druh a cenu objednaného tovaru. Objednaný a skutočne dodaný tovar, ktorý je jediný podstatný pre ustálenie výšky pohľadávky, sú dve rozdielne kategórie. Rovnako poukázala, že žalobca si uvedenú pohľadávku uplatnil i v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., v ktorom dochádza k pomerne vyššiemu uspokojeniu veriteľov, než v prípade konkurzu. Rozhodcovský súd následne námietku nedostatku právomoci rozhodnúť spor zamietol, rovnako ako zamietol námietku k osobe konajúceho rozhodcu. V konaní zisťoval i adresu trvalého a prechodného pobytu P. O., pričom zistil, že adresou jej trvalého pobytu v čase rozhodcovského konania je adresa - F. T. X, F.. Túto žalobca uviedol už aj v žalobnom návrhu adresovanom rozhodcovskému súdu dňa 14. 08. 2014. V rozhodcovskom spise je i zápisnica z pojednávania zo dňa 03. 03. 2015, ktorej sa zúčastnili právni zástupcovia účastníkov strán a žalovaná. V ňom žalovaná potvrdila, ako konateľka spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., že betón podľa faktúr vystavených žalobcom bol skutočne dodaný dlžníkovi a faktúry boli vystavené dôvodne. Žalovaná i pred rozhodcovským súdom popierala podpísanie objednávky, pričom nepoprela pri výsluchu tú skutočnosť, že jej pôvodné bydlisko bolo na adrese D. A. XX, F., pričom v čase dodávok riešil dlžník iné veci, ktoré horeli a nebol čas vyriešiť zmenu bydliska spoločníka a konateľa v Obchodnom registri. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, právna zástupkyňa žalobcu navrhla na pojednávaní pred rozhodcovským súdom, aby jej bolo umožnené predložiť originál objednávky, aby jej bol poskytnutý čas na zistenie stanoviska H. L. k prejednávanej veci, resp. ho predvolať na pojednávanie, ako svedka. Následne by pristúpili i k prípadnému znaleckému dokazovaniu ohľadne overenia pravosti podpisu žalovanej.
19. Súd z obsahu rozhodcovského spisu zistil, že strany sporu pred tunajším súdom uvádzali rovnaké argumenty, ako pred rozhodcovským súdom. Na návrh právneho zástupcu žalobcu vypočul v konaní i svedka pána D. L., ktorý súdu ozrejmil skutočnosti ohľadne vystavenia a podpísania predmetnej objednávky datovanej dňom 01. 08. 2013. Z výsluchu svedka súd mal za preukázané, že objednávka datovaná dňom 01. 08. 2013 nebola vystavená a podpísaná v čase dodávok betónu žalobcom dlžníkov, ani v čase vystavenia faktúr, ale až po ich realizácií, a to z dôvodu, že dodávky neboli uhradené spoločnosťou DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar podľa dohody so žalobcom po jeho odbere v hotovosti. Svedok rovnako súdu potvrdil, že pôvodné výdajky na dodávku betónu pre nezaplatenie v hotovosti boli následne prepracované na faktúry, ktoré dodávky žalovaná spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., od žalobcu nepoprela. Z vyššie citovaných listinných dôkazov predložených právnym zástupcom žalobcu v rozhodcovskom konaní týkajúcich sa dodávok, t. j. faktúr a dodacích listov mal súd za preukázané, že dodávky betónu spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar, boli uskutočnené v dátumoch od 02. 08. 2013 do 20. 11. 2013, pričom vo všetkých faktúrach absentuje údaj o tom, ku ktorej objednávke, resp. k akému zmluvnému vzťahu sa uvedené listinné dôkazy vystavené žalobcom vzťahujú. To bola i jedna z námietok uvádzaných žalovanou v konaní, ktorú mal súd za preukázanú po oboznámení sa s obsahom týchto listinných dôkazov / DL a faktúry/. Svedok rovnako súdu potvrdil, že k podpísaniu uvedenej objednávky žalovanou, ako dlžníkom a ručiteľom, vystavenej zástupcami žalobcu, došlo zhruba 2 - 3 mesiace po uvedenom dátume 01. 08. 2013, a to v priestoroch kancelárie spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov - Solivar, v ktorej pôsobila žalovaná, ako štatutárny zástupca dlžníka . Uvedenú listinu podpísala pred svedkom osobne, ktorú skutočnosť v konaní žalovaná aj napriek tomu poprela. Na preukázanie týchto svojich tvrdení ale nenavrhla znalecké dokazovanie. Každá strana je v konaní povinná na svoje tvrdenia navrhnúť alebo predložiť i dôkazy. Jediným spôsobom, ktorým by bolo možné preukázať túto tvrdenú skutočnosť, by bolo navrhnutie znaleckého dokazovania, resp. podanie odborného posúdenia, ktoré však žalovaná , ani žalobca nenavrhli. Porovnaním podpisu žalovanej na listine objednávka z 01. 08. 2013 s ďalšími listinnými dôkazmi, ako je žalobná odpoveď podaná žalovanou v rozhodcovskom konaní dňa 05. 09. 2014, na doručenke podpísanej žalovanou z doručovania uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 12. 01. 2015, z predloženého plnomocenstva žalovanou v rozhodcovskom konaní udelenej právnemu zástupcovi dňa 02. 03. 2015, z podania vyjadrenia k žalobe pred tunajším súdom zo dňa 18. 12. 2017 a i z doručenky ohľadne doručenia žaloby doručenej žalovanej 06. 03. 2018, ktorých podpísanie žalovaná nenamietala, je aj súdu zrejmé voľným okom, že tieto podpísala jedna a tá istá osoba, t. j. žalovaná. Podpísanie objednávky datovanej dňom 01. 08. 2013 žalovanou potvrdil i sám svedok D. L. pred tunajším súdom, čím mal súd vyvrátené tvrdenia žalovanej o tom, že predmetnú objednávku nepodpísala a preto nepristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania ohľadne preukázania pravosti podpisu na objednávke z 01.08.2013. Zároveň súd poukazuje, že na základe svedeckej výpovede D. L. mal súd za preukázané, že predmetnú listinu podpísala žalovaná v priestoroch svojej kancelárie v Prešove zhruba až 2 - 3 mesiace po dodávkach betónu žalobcom spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., ktoré dodávky žalovaná za dlžníka nepoprela. V konaní len namietala, že v rámci reštrukturalizačného konania na DOMPLUS, s. r. o., Prešov bola pohľadávka žalobcu čiastočne uhradená dlžníkom v zmysle splátkového kalendára vyplývajúceho z potvrdeného reštrukturalizačného plánu a teda aktuálna výška dlhu je iná. Súd v konaní preto mal preukázanú pravdivosť tvrdení žalobcu o dodávkach betónu spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov v dobe podľa dodacích listov a faktúr žalobcom predložených v rozhodcovskom konaní v období od 02. 08. 2013 do 20. 11. 2013, v zmysle ktorých vznikla žalobcovi pohľadávka voči spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., ako dlžníkovi, vo výške 7.589,04 Eur s príslušenstvom, ktorú pohľadávku žalobca i v reštrukturalizačnom konaní dlžníka si riadne prihlásil a táto bola uznaná. O tejto skutočnosti právna zástupkyňa žalobcu predložila na pojednávaní dňa 18. 02. 2019 i listinný dôkaz fotokópiu prihlášky žalobcu.
20. V danom konaní však je spornou skutočnosťou, či žalovaná, ako ručiteľ uvedený na objednávke, datovanej dňa 01. 08. 2013 prevzala záväzok, že splní pohľadávky predávajúceho z tejto objednávky, ak ich nesplní kupujúci. Keďže súd neprihliadol k námietkam žalovanej o nepodpísaní uvedenej listiny, súd vychádzal pri posudzovaní tejto skutočnosti z toho, že žalovaná objednávku datovanú dňom 01. 08. 2013 podpísala, jednak za kupujúceho a jednak za ručiteľa s prihliadnutím na tú skutočnosť, že k podpisu uvedenej listiny došlo až podľa tvrdenia svedka v mesiaci november, resp. december 2013. Sama žalovaná potvrdila tú skutočnosť, že predmetná objednávka sa objavila v čase, keď spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., mala finančné problémy a bola ďalším možným právnym titulom pre vymáhanie pohľadávky žalobcu z neuhradených faktúr adresovaných spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov, t.j. musela mať o nej vedomosť resp. ju musela vidieť. Žalovaná v konaní ale namietala neurčitosť ručiteľského záväzku a rovnako namietala, že pri podpísaní objednávky jej neboli predložené aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, nebola s nimi oboznámená a ani ich neprevzala, v ktorých sa tiež má nachádzať ustanovenie o ručení / bod 9,7./. Súdu namietala tiež neurčitosť označenia ručiteľa menom, priezviskom a bydliskom na objednávke, ktoré nezodpovedalo realite. Žalobca sa k uvedeným námietkam žalovanej vyjadril v tom smere, že žalovaná v čase podpisu uvedenej listiny bola jednak konateľkou a spoločníčkou kupujúceho, spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov a preto neboli pochybnosti pri podpísaní tejto listiny dlžníkom a ručiteľom o tom, kto je ručiteľom záväzku kupujúceho voči žalobcovi. Rovnako žalobca poukázal, že údaje o trvalom bydlisku uvedené v objednávke z 01.08.2013 zistil z Obchodného registra na spoločnosť DOMPLUS, s. r. o., Prešov, ktorých neaktuálnosť potvrdila sama žalovaná súdu v konaní pred rozhodcovským súdom na pojednávaní dňa 03. 03. 2015. Keďže ale žalovaná namietla predloženie Všeobecných obchodných podmienok, z ktorých podľa bodu 9.7 malo vyplynúť, že podpisom na zmluve, ako ručiteľ, mala vyhlásiť, že uspokojí všetky pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce z tejto zmluvy, ak ich neuspokojí kupujúci a v spojitosti so svedeckou výpoveďou D. L., ktorý nevedel súdu ozrejmiť presne, či boli tieto odovzdané žalovanej v čase podpísania objednávky aj keď predpokladal, že mohli byť , súd preto nemal preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že pri podpísaní uvedenej objednávky žalovanou datovanej 01. 08. 2013 žalovaná, ako ručiteľka, boli jej k dispozícií uvedené Všeobecné zmluvné podmienky žalobcu a že bola s nimi oboznámená a teda, že na ňu sa vzťahuje pri posudzovaní daného sporu ust. bodu 9.7 týchto podmienok. Súd tak dôvodí i z toho, že len text v objednávke“ dolu podpísaný ručiteľ vyhlasuje, že splní pohľadávky predávajúceho z tejto objednávky, ak ich nesplní kupujúci,“ sa vzťahuje na ručiteľa a len ten by eventuálne mohol zaväzovať žalovanú voči žalobcovi v prípade jeho platnosti a ostatné ustanovenia a vyhlásenia strán objednávky sa jej ako ručiteľa netýkali, aj keď uvedenú listinu podpísala aj ako štatutárny zástupca spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov. Uvedené vyhlásenie súd posúdil ako jednostranné vyhlásenie ručiteľa adresované žalobcovi, z ktorého textu pri rozhodovaní vychádzal. Ručiteľ je len treťou osobou, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom v prípade, že sa písomne zaviaže, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, že ju neuspokojí sám dlžník. Uvedeným vyhlásením sa právne postavenie veriteľa zlepšuje, keďže môže za podmienok stanovených v zákone požadovať plnenie nielen od dlžníka, ale aj od ručiteľa. Ručením vzniká tak osobitný trojstranný právny vzťah medzi subjektmi - veriteľ, dlžník, ručiteľ, na základe ktorého je dlžník povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa a pre prípad, že ju neuspokojí, vzniká ručiteľovi povinnosť plniť v prospech veriteľa a následne požadovať od dlžníka to, čo plnil namiesto neho. Ručiteľ pritom nevstupuje do záväzkového vzťahu namiesto dlžníka, ale je povinný plniť rovnaký záväzok vedľa dlžníka, pričom záväzok ručiteľa je relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti, ktorá ho zakladá, ako aj v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny záväzok. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi, a to akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku, t. j., ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne aj ručiteľský záväzok. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka, ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym. V súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka, jednostranné vyhlásenie ručiteľa musí obsahovať však nasledovné náležitosti, a to musí byť splnená písomná forma, označenie veriteľa, označenie dlžníka, označenie ručiteľa, náležitá špecifikácia záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, prejav vôle ručiteľa, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí sám dlžník, určitosť právneho úkonu. Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená, ak je záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným záväzkom. Z obsahu ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v objednávke datovanej 01. 08. 2013 mal súd za preukázané, že táto podmienka nie je riadne naplnená. Súd toto odôvodňuje tým, že ručiteľ vyhlásil, že splní pohľadávky predávajúceho z tejto objednávky, ak ich nesplní kupujúci. Zmluvné strany kúpnej zmluvy/objednávky podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka boli dostatočne identifikované, keďže ručiteľské vyhlásenie bolo jej súčasťou Predmetom objednávky medzi kupujúcim a predávajúcim bola len objednávka betónu podľa výberu kupujúceho zo sortimentu uvedeného v ponukovom cenníku betonárni HOLCIM B6, Prešov v cene, podľa ponukového cenníka betonárni ,so zľavou 34% z cien betónov, v predpokladanom množstve 100 m3. K cene mala byť účtovaná následne i doprava región Prešov a späť za cenu dopravy uvedenú v tabuľke. Zároveň si dohodli ceny za čerpanie, ako i ďalšie príplatky. Z obsahu predložených faktúr a dodacích listov právnym zástupcom žalobcu v rozhodcovskom konaní súd zistil, že ani jeden z nich neodkazuje na písomnú objednávku zo dňa 01. 08. 2013, keďže tento údaj v nich absentuje tak, ako to namietala žalovaná, z ktorého dôvodu nie je možné stotožniť žalobcom faktúrované dodávky spolu s dodacími listami, ako dodávky podľa tejto písomnej objednávky z 01.08.2013, ktorá naviac podľa tvrdení svedka D. L. v čase dodávok ani neexistovala a preto ani na pohľadávky žalobcu z týchto dodávok v čase dodania neexistoval ani ručiteľský záväzok žalovanej, ktorý musí mať písomnú formu . Táto objednávka bola žalovanou podpísaná za kupujúceho, ako i za ručiteľa až v mesiaci november - december 2013. Aj keď ručiteľ sa môže zaručiť voči veriteľovi za splatné záväzky dlžníka , ako i za tie, ktoré vzniknú až v budúcnosti, tieto musia byť aj riadne identifikované. Vo vyhlásení podľa písomnej objednávky datovanej 01.08.2013 ručiteľ/žalovaná/ neprehlásil, aké a ktoré pohľadávky podľa tejto objednávky splní, či to majú byť všetky, resp. len niektoré, preto nemožno hovoriť o určitosti obsahu a rozsahu tohto prehlásenia ručiteľa. Obchodný zákonník pritom umožňuje, aby sa ručiteľské vyhlásenie vzťahovalo nie len na celý záväzok, ale aj na jeho časť. Na platnosť ručenia nemá vplyv ani tá skutočnosť, či s nim sa zabezpečuje záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. I z dohody o splatnosti faktúr podľa tejto objednávky vyplýva, že vo faktúrach vystavených žalobcom je uvedená iná doba splatnosti, než dohodnutá v objednávke, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či neuhradené záväzky dlžníka z týchto faktúr spadajú pod žalobcom tvrdenú objednávku. Rovnako súd v konaní nemal preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanej, ako štatutárnej zástupkyni, resp. ako ručiteľovi, boli predložené i Všeobecné obchodné podmienky, ktoré rozsah ručenia presnejšie identifikujú, čo vyplýva aj z textu ,,že plne súhlasí so zmluvou a týmito VOP a že uspokojí „všetky“ pohľadávky predávajúceho, voči kupujúcemu vyplývajúce zo zmluvy a týchto VOP, ak ich neuspokojí kupujúci“, súd na nepreukázanie tejto skutočnosti k ustanoveniu tohto bodu VOP neprihliadol pri posudzovaní určitosti prehlásenia žalovanej, ako ručiteľa za záväzky kupujúceho voči žalobcovi. Ak žalovaná v konaní namietala i neurčitosť označenia ručiteľa len menom a priezviskom, súd námietky žalovanej neuznal z dôvodu, že ručiteľ uvedený v objednávke, datovanej dňa 01. 08. 2013, bol zároveň spoločníkom a konateľom spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., ktorý objednávku za kupujúceho i podpísal a žalobca vychádzal pri vystavení objednávky vrátane ručiteľského vyhlásenia z údajov o dlžníkovi v Obchodnom registri , v dobrej viere, že tieto sú pravdivé. Osoba ručiteľa bola žalobcovi podľa tvrdenia svedka p. L. známa, čo žalovaná nepoprela , ako i ručiteľovi bol známy obchodný vzťah spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., a žalobcu ohľadne dodávok betónu, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi i svedok D. L., ktorý osobne dal podpísať predmetnú listinu žalovanej zhruba 2 - 3 mesiace po dátume uvedenom v objednávke. Sama žalovaná rovnako súdu potvrdila, že v Obchodnom registri v čase podpisu objednávky bolo zapísané jej trvalého bydlisko spoločníka a konateľa tak, ako je uvedené v objednávke, a to i napriek tomu, že už v tom čase mala dávno trvalé bydlisko na inej adrese. Rovnako súd neprihliadol k tvrdeniam žalovanej ohľadne nepodpísania predmetnej listiny tak za osobu kupujúceho, tak za osobu ručiteľa, vzhľadom na predložený originál objednávky, ako i jej fotokópiu a tvrdenia svedka D. L.., ako to už v odôvodnení konštatoval. Keďže však rozsah ručiteľského vyhlásenia žalovanou obsiahnutý v listinnom dôkaze“ objednávka „betónu medzi kupujúcim DOMPLUS, s. r. o., Prešov a predávajúcim Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník, datovaná dňa 01. 08. 2013 je neurčitý, súd v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka vyhlásenie ručiteľa predávajúcemu v objednávke posúdil za neplatné. Na základe takto neplatne dohodnutého ručiteľského vyhlásenia, súd aj napriek potvrdeniu žalovanej, že došlo k dodávkam betónu zo strany žalobcu spoločnosti DOMPLUS, s. r. o., Prešov, nemohol nárok uplatnený žalobcom z tohto titulu voči žalovanej ako ručiteľovi priznať a preto žalobu po čiastočnom späťvzatí žalobcom zamietol, vrátane jeho príslušenstva. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len tými rozhodnými skutočnosťami, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu vo veci samej, aj keď boli vznesené aj ďalšie námietky.
21. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, teda i v tej časti pohľadávky, voči ktorej zobral žalobca žalobný návrh späť z dôvodu jej uhradenia dlžníkom . O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.